Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6Co-78-2018.pdf
PDF · 99.82 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/78/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a členiek senátu Mgr. Stanislavy Miklánkovej a JUDr. Ivety Sopkovej v právnej veci žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Bratislava, Vajnorská 100/A, IČO: 47 967 692, zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Bratislava, Martinčekova 13, IČO: 50 361 368, proti žalovanej: S. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. nad I., S. XXXX/XX, o zaplatenie 981,14 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č.k. 2Csp/90/2017-52 zo dňa 26. januára 2018, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie v záhlaví identifikovaným rozsudkom zamietol žalobu a o trovách konania rozhodol tak, že žalovanej nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal.
2. V odôvodnení svojho rozsudku uviedol, že žalobca sa žalobou voči žalovanej domáha zaplatenia 981,14 eur s 10% ročným úrokom z omeškania od 06.06.2006 do zaplatenia a náhrady trov konania. Z odôvodnenia žaloby vyplýva, že Poštová Banka a.s. uzatvorila dňa 27.10.2005 so žalovaným zmluvu o úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru bankou žalovanému, pričom žalobca splatil svoj záväzok len čiastočne a dostal sa do omeškania s platením splátok, a preto banke vznikol nárok požadovať predčasné splatenie úveru, ktorý sa stal predčasne splatný dňa 06.06.2006 (čo vyplýva z tvrdení žalobcu, ktoré žalovaný nespochybnil). Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 00006/2006-RU zo dňa 30.09.2006 postúpila Poštová banka, a.s. spoločnosti INVEST-KAPITAL, a.s. pohľadávky špecifikované v prílohe č. 1 tejto zmluvy. K tejto listine bola žalobcom priložená príloha (bez označenia), v ktorej sa nachádzajú údaje o žalovanom. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 11.09.2008 postúpila spoločnosť INVEST-KAPITAL, a.s., spoločnosti BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., pohľadávky špecifikované v prílohe č. 1 tejto zmluvy. K tejto listine bola žalobcom priložená príloha s označením: zoznam postupovaných pohľadávok (príloha č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 09.09.2008 uzatvorená medzi INVEST-KAPITAL, a.s., a BENCONT INVESTMENTS, s.r.o.), v ktorej sa nachádzajú údaje o žalovanom. Súd prvej inštancie sa oboznámil so žalobou a všetkými k nej predloženými listinnými dôkazmi a zistil, že žaloba nie je dôvodná. Banka uzatvorila so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere a na jej základe poskytla žalovanému spotrebiteľský úver. Žalobca tvrdil, že žalovaný úver nesplatil (avšak nepredložil listinu, z ktorej by boli zrejmé jednotlivé platby a spôsob ich započítania) a pohľadávka voči nemu mu bola postúpená zmluvami, na základe ktorých sa žalobca stal aktuálnym veriteľom tejto pohľadávky. Na dôkaz svojej aktívnej vecnej legitimácie predložil žalobca súdu zmluvu o postúpení pohľadávok uzatvorenú medzi spoločnosťou Poštová banka, a.s. ako
postupcom a spoločnosťou INVEST-KAPITAL, a.s., ako postupníkom a zmluvu o postúpení pohľadávok medzi spoločnosťou INVEST-KAPITAL, a.s., a spoločnosťou BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., iné zmluvy o postúpení k žalobe žalobca k žalobe nepredložil. Žalobca síce v podanej žalobe tvrdil, že nadobudol pohľadávku voči žalovanému od spoločnosti BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., avšak k žalobe nepripojil o tom žiaden relevantný dôkaz. Preto súd vyzval žalobcu výzvou zo dňa 15.05.2017, ktorá bola právnemu zástupcovi žalobcu doručená dňa 16.05.2017, aby v lehote 10 dní doručil súdu listiny označené ako dôkaz, ktoré súdu neboli doručené so žalobou. Žalobca však v lehote ani do rozhodnutia súdu nepredložil súdu listinný dôkaz, na ktorý sa odvoláva vo svojej žalobe a ktorým žalobca preukazuje, že je aktuálnym veriteľom pohľadávky, ktorá je predmetom sporu. Súd tak nemal v spotrebiteľskom spore preukázané, že žalobca je skutočným vlastníkom pohľadávky, teda nositeľom práva voči žalovanému a mohol si toto právo uplatniť na súde, čo znamená, že nie je aktívne vecne legitimovaný v tomto spore, čo predstavuje dôvod na zamietnutie žaloby. Aktívna vecná legitimácia je stavom, keď žalobcom tvrdený nárok, ktorého sa domáha, mu vyplýva z hmotného práva. Žalobca nebol veriteľom zo zmluvy o úvere, a preto by mu nárok na splatenie úveru mohol vyplývať z hmotného práva iba vtedy, ak by bolo preukázané, že mu bola platne postúpená pohľadávka zo zmluvy o úvere voči žalovanému. Žalobca však uvedené nepreukázal. Nakoľko žiaden zo žalobcom predložených dôkazov, a to aj napriek tomu, že súd stranu žalobcu (zastúpeného advokátom) na predloženie takéhoto dôkazu vyzval, nepreukazuje skutočnosť, že žalobca nadobudol pohľadávku voči žalovanému, teda, že žalobca je aktívne vecne legitimovaným, súd žalobu zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie. Z tohto dôvodu nebolo potrebné sa zaoberať dôvodnosťou žaloby z vecnej stránky. Právne vec posúdil podľa § 2 písm. a/, b/, § 3 ods. 1,2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. Žalobca bol v spore neúspešný, nárok na náhradu trov konania by mala v celom rozsahu žalovaná. Pretože žalovanej žiadne účelné trovy preukázateľne v tomto konaní nevznikli a ani si žiadne neuplatnila, súd rozhodol tak, že jej náhradu trov konania nepriznal.
3. Proti tomuto rozsudku žalobca podal včas odvolanie. Deklaroval uplatnenie odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a/, b/, d/, e/, f/ a h/ CSP a navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietal, že súd prvej inštancie nevytýčil termín predbežného prejednania sporu podľa § 168 CSP ani termín pojednávania podľa § 177 ods. 1 CSP, čím žalobcovi absolútne odňal možnosť konať pred súdom, poznať právne posúdenie vecí, s ktorým sa oboznámil až na základe doručeného prekvapivého rozhodnutia vo veci samej. Takýto postup súdu nie je v súlade so zásadami účelnosti a hospodárnosti konania. Nesúhlasil s tvrdením, že súdu nezaslal zmluvy o postúpení pohľadávok, tieto súdu zaslal dňa 08.08.2017. Z dôvodu právnej istoty v odvolacom konaní opätovne predkladá zmluvu o postúpení pohľadávok medzi spoločnosťou INVEST KAPITAL, a.s. a spoločnosťou BENCONT INVESTMENTS, s.r.o. zo dňa 11.09.2008 a zmluvu o postúpení pohľadávok medzi spoločnosťou BENCONT INVESTMENTS, s.r.o. a spoločnosťou BENCONT COLLECTION, a.s. zo dňa 15.12.2014. Poukázal na rozhodnutia Ústavného súdu SR, Ústavného súdu ČR a Najvyššieho súdu SR, z ktorých citoval, týkajúcich sa práva strany na spravodlivý proces v súvislosti s riadnym odôvodnením rozhodnutí súdov. Pokiaľ ide o aplikáciu noriem Občianskeho zákonníka na plynutie premlčacej doby, resp. o aplikáciu zákona o ochrane spotrebiteľa, poukázal na to že zákon č. 102 /2014 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho novelizoval aj § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka a zakotvil § 879p Občianskeho zákonníka, ktorý zakotvil nepriamu retroaktivitu pre ustanovenia § 53 ods. 4 písm. s/, t/ , § 53 ods. 7 a § 614a. Na ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa vzťahuje zákaz retroaktivity, teda nie je možné toto ustanovenie aplikovať na vzťahy, ktoré vznikli pred 01.04.2015. Argumentom a contrario je možné dôjsť k záveru, že úmyslom zákonodarcu je, aby § 52 ods. 2 v novelizovanom znení sa vzťahoval výlučne na právne vzťahy založené po 01.04.2015. Na všetky úverové vzťahy, ktoré vznikli pred 01.04.2015 je nevyhnutné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, keďže zákonodarca až s účinnosťou od 01.04.2015 určil výnimku, že spotrebiteľské úverové vzťahy sa spravujú ustanoveniami Občianskeho zákonníka. V tomto smere poukázal najmä na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6MCdo/4/2012 zo dňa 27.03.2013. Ochrana spotrebiteľa je dôležitým faktorom, avšak nemožno mu poskytovať takú ochranu, ktorá by viedla k jeho jednostrannému zvýhodňovaniu. Súdy sú povinné skúmať konkrétne okolnosti uzatvorenia zmluvy a aj ochrana spotrebiteľa má svoje medze a v žiadnom prípade nie je možné ju chápať ako obranu jeho ľahkomyseľnosti a nezodpovednosti. K odvolaniu pripojil zmluvu o postúpení pohľadávok medzi spoločnosťou BENCONT INVESTMENTS, s.r.o. a spoločnosťou BENCONT COLLECTION, a.s. zo dňa 15.12.2014
4. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.
5. Ďalšie písomné vyjadrenia vo veci podané neboli.
6. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ustanovení § 379 a § 380 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), t. j. v medziach podaného odvolania a jeho dôvodov. V zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 CSP nebolo potrebné na prejednanie odvolania žalobcu nariaďovať pojednávanie.
7. V zmysle § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.
8. Odvolací súd je v zásade viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP).
9. Odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní (§ 383 CSP).
10. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
11. Žalobca síce v odvolaní deklaroval odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. a/, b/, d/, e/, f/ a h/ CSP, avšak z hľadiska obsahu odvolania (§ 124 ods. 1 CSP), odvolacia námietka žalobcu spočívala v nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku ( tzn. inej vade konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, viď R 111/1998), nesprávnom procesnom postupe súdu prvej inštancie, ktorým bolo znemožnené strane uplatňovať procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a nesprávnom právnom posúdení veci, teda v odvolacích dôvodoch podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/ a h/ CSP. Odvolacie námietky, týkajúce sa právneho posúdenia premlčania nároku žalobcu, nemajú oporu v napadnutom rozsudku a je zrejmé, že sa netýkajú prejednávanej veci, v tejto časti ide o tzv. formulárové odvolanie, ktoré žalobca podáva v obdobných prípadoch, ako je odvolaciemu súdu známe z jeho úradnej činnosti.
12. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP predstavuje transformáciu ústavnoprávnych princípov do civilného sporového konania. Podľa čl. 46 Ústavy SR sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde. Podľa čl. 48 Ústavy SR má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. V tomto odvolacom dôvode ide o porušenie procesných práv a nie hmotnoprávnych nárokov strán. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.
13. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP dopadá na všetky pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod iné odvolacie dôvody, avšak vždy len za predpokladu, že tieto pochybenia mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
14. Pri uplatnení odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. g/ CSP (zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené), prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
15. Podľa § 132 ods. 1, 3 CSP v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.
16. V zmysle § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
17. Odvolací súd má z obsahu spisu za preukázané, že žalobca sa žalobou voči žalovanej domáha zaplatenia 981,14 eur s príslušenstvom titulom nesplateného záväzku žalovanej ako dlžníka zo zmluvy o úvere, uzavretej medzi žalovanou a Poštovou bankou, a.s. dňa 27.10.2005. V žalobe žalobca uviedol, že predmetná pohľadávka bola postúpená Poštovou bankou, a.s. na postupníka INVEST- KAPITAL, a.s. zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 30.04.2007; následne spoločnosťou INVEST- KAPITAL, a.s. na spoločnosť BENCONT INVESTMENTS, s.r.o. zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 11.09.2008 a konečne spoločnosťou BENCONT INVESTMENTS, s.r.o. na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 15.12.2014. K žalobe pripojil len zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 11.09.2008. Súd prvej inštancie výzvou zo dňa 15.05.2017 vyzval žalobcu v lehote 10 dní na predloženie listín, vrátane zmluvy (zmlúv) o postúpení pohľadávok s prílohou (identifikácia pohľadávok), pretože súdu listiny neboli doručené (okrem zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 11.09.2008). Výzva bola žalobcovi doručená prostredníctvom zástupcu dňa 16.05.2017. Žalobca dňa 18.08.2017 súdu doručil zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 30.09.2006 uzavretú Poštovou bankou, a.s. a INVEST- KAPITAL, a.s. a opakovane zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 11.09.2008 uzavretú INVEST- KAPITAL, a.s. a BENCONT INVESTMENTS, s.r.o.. Súd prvej inštancie verejne vyhlásil rozsudok dňa 26.01.2018, ktorým žalobu zamietol pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, keď nemal za preukázané postúpenie žalovanej pohľadávky na žalobcu.
18. Aktívnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu žalobcu ním uplatnené právo resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej existenciou tvrdeného práva na strane žalobcu, alebo pasívnej, existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného, je imanentnou súčasťou súdneho konania (viď rozsudok Najvyššie súdu SR sp. zn. 2Cdo/205/2009).
19. Postúpenie pohľadávky (cesia) spočíva v tom, že na základe zmluvy uzavretej v písomnej forme medzi doterajším veriteľom (postupcom, cedentom) a treťou osobou (postupníkom, cesionárom) postúpi pôvodný veriteľ svoju pohľadávku proti dlžníkovi (cesus) novému veriteľovi, a to buď za odplatu, alebo bezodplatne. Postupník sa stane novým veriteľom, nadobúda pohľadávku (s príslušenstvom a právami s ňou spojenými). Postupca stráca postúpenú pohľadávku s celým príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými. Nie je ďalej oprávnený pohľadávku vymáhať a prijímať od dlžníka plnenie.
20. Žalobca v danom prípade tvrdiac, že pohľadávku nadobudol postúpením, má riadne preukázať splnenie podmienok platného postúpenia, čo je predpokladom na preukázanie jeho aktívnej vecnej legitimácie. Rozsah dôkazných povinností je v sporovom konaní zásadne určovaný rozsahom povinnosti tvrdiť skutočnosti, pretože na to, aby mohol účastník nejakú skutočnosť preukázať, musí ju najprv tvrdiť. V tomto zmysle právna teória hovorí o bremena tvrdenia, ktorým sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že počas konania netvrdil všetky rozhodné skutočnosti, významné pre rozhodnutie, a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnutie o veci samej v jeho neprospech. Dôkazná povinnosť znamená, že účastník musí na preukázanie svojich tvrdení označiť a predložiť dôkazy. Ak predložené dôkazy preukážu skutkové okolnosti tvrdené účastníkom, účastník uniesol dôkazné bremeno ohľadom svojich tvrdení. Nesplnenie si povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti sa prejaví v nepriaznivom meritórnom rozhodnutí pre účastníka, ktorý svoje bremeno v týchto smeroch neuniesol.
21. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie správne posúdil nedostatok aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu, keď tento v prvoinštančnom konaní ani na výzvu súdu nepredložil listinný dôkaz, preukazujúci postúpenie pohľadávky, ktorú si v konaní uplatnil zo spoločnosti BENCONT INVESTMENTS, s.r.o. na žalobcu zo dňa 14.12.2014, na ktorý sa sám v žalobe odvolával. Na základe uvedeného záveru súdu prvej inštancie, že žalobcovi nesvedčí právo uplatňovať si predmetnú pohľadávku v súdnom konaní, niet čo vytknúť.
22. Na skutočnosť, že oprávnený doplnil požadovanú listinu z výzvy súdu prvej inštancie zo dňa 15.05.2017 až v podanom odvolaní, nemožno prihliadať, nakoľko z ustanovenia podľa § 366 CSP upravujúceho tzv. právo uplatnenia novôt v odvolacom konaní vyplýva, že nové dôkazy môžu byť predložené v odvolacom konaní len v presne stanovených prípadoch, ktoré predpokladá zákon, a v žiadnom prípade nie na základe svojvôle. V danom prípade nejde o situáciu, kedy by listiny a dôkazy nemohol odvolateľ bez svojej viny doplniť už v konaní pred súdom prvej inštancie. Odvolateľ mal možnosť predložiť predmetné listiny v prvoinštančnom konaní, dokonca súd prvej inštancie ho vyzval na predloženie potrebných listín, avšak žalobca ich v zákonom stanovenej lehote nedoložil, pričom spravil tak bez uvedenia dôvodov. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť zásadu, "vigilantibus iura scripta sunt", t.j. "práva patria len bdelým", teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv, a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou.
23. Relevantná nebola ani odvolacia námietka žalobcu, že súd prvej inštancie tým, že vo veci nevytýčil termín predbežného prejednania veci ani termín pojednávania a vo veci len rozhodol rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil v súvislosti s tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo potom pre neho „prekvapivé“, čím súd porušil jeho právo na spravodlivý proces (odňatie možnosti konať pred súdom). Odvolací súd zdôrazňuje, že predbežné prejednanie sporu predstavuje možnosť, nie povinnosť súdu, ktorá má slúžiť na vyjasnenie predmetu sporu a vydiskutovanie si procesných možností pokračovania sporu vrátane možnosti ukončiť spor zmierlivým spôsobom a v prejednávanom prípade, keď žalobca ani na výzvu súdu nedoložil dôkaz, na ktorý sa sám odvolával, preukazujúci jeho aktívnu vecnú legitimáciu vo veci, by nebolo účelné. Civilný sporový poriadok tiež umožňuje rozhodnúť vec i bez pojednávania súdu, pričom podľa odvolacieho súdu na takúto postup boli splnené zákonné podmienky (§ 177 ods. 2 písm. a/ CSP). Pokiaľ ide o samotné rozhodnutie, predvídateľné je také rozhodnutie, ktorému predchádza predvídateľný postup pri konaní a rozhodovaní. Strany by nemali byť zaskočené možným iným právnym posúdením veci súdom bez toho, aby im bolo umožnené tvrdiť skutočnosti významné z hľadiska sudcovho právneho záveru a navrhnúť na ich preukázanie dôkazy. Rovnako by nemali byť zaskočení takým postupom súdu, ktorý nemá oporu v predvídateľnom právnom postupe súdu, ktorý nie je v súlade s procesným právom a jeho pravidlami (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 7Cdo/42/2010 zo dňa 17.10.2011). Súd prvej inštancie však v danej veci postupoval v súlade s procesným právnym predpisom, Civilným sporovým poriadkom, ktorý žalobcom namietaný postup súdu umožňuje. Žalobcu tiež písomne vyzval na predloženie listín, vrátane zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorou mal nadobudnúť pohľadávku, uplatnenú v spore, a na ktorú sa sám žalobca odvolával, ale žalobca na túto výzvu nereagoval, resp. reagoval s oneskorením a požadované listiny súdu prvej inštancie nepredložil. Nemožno potom hovoriť o nepredvídateľnosti postupu a rozhodnutia súdu. Odvolací súd pre úplnosť zdôrazňuje, že jednou zo základných zásad Civilného sporového poriadku je princíp arbitrárneho poriadku, ktorého prejavom je koncentrácia súdneho konania, s ktorou úzko súvisí procesná povinnosť strán predkladať prostriedky procesného útoku a obrany včas.
24. Na základe preskúmania veci odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok spĺňa všetky zákonné náležitosti podľa § 220 CSP a v tomto smere je nedôvodná aj odvolacia námietka žalobcu o jeho nezrozumiteľnosti a nepreskúmateľnosti. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu.
25. Na základe uvedených okolností odvolací súd odvolanie žalobcu nepovažoval za dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
26. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Nárok na ich náhradu, vychádzajúc zo zásady úspechu v odvolacom konaní, by patril žalovanej, ktorá si však trovy odvolacieho konania neuplatnila a preukázateľne jej ani žiadne trovy nevznikli, a preto jej odvolací súd nárok nepriznal.
27. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).