Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_21Cob-88-2017.pdf
PDF · 92.79 KB
Case nature
Area
Subarea
21Cob/88/2017
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Boženy Husárovej a členov senátu JUDr. Róberta Foltána a Mgr. Michala Novotného v sporovej veci žalobcu: AUTOGRUPP, s.r.o., IČO: 31 419 399, Bratislavská 68, Trrnava, zastúpený: Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom v Trnave, proti žalovaným: 1./ Toyota Central Europe - Czech s.r.o., id. č. 601 98 435, Bavorská 266/1, Praha 5 - Stodůlky, Česká republika, zastúpený advokátskou kanceláriou: BEATOW PARTNERS s.r.o. so sídlom v Bratislave, 2./ Toyota Central Europe - Slovakia s.r.o., IČO: 31 585 973, Galvaniho 15A, Bratislava - Ružinov, zastúpenému advokátskou kanceláriou: LAWS, s.r.o., so sídlom v Bratislave, o zrušenie uznesenia o schválení zmieru, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 23 Cb 438/2015-65 z 21. apríla 2017 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zrušenia súdneho zmieru schváleného uznesením Okresného súdu Trnava sp. zn. 36 Cb 72/2011 z 21. mája 2014, a priznal žalovaným nárok na náhradu trov konania.
2. Rozhodol tak na základe nesporného zistenia, podľa ktorého predmetným uznesením bol schválený zmier, ktorým sa žalobca zaviazal nepoužívať označenie autorizovaného predajcu TOYOTA na vývesnom štíte a na svojich webových stránkach, ako aj zdržať sa používania určitých fotografií, loga, ochranných známok a pod. s označením TOYOTA. Súd prvej inštancie dospel k právnemu záveru, že s účinnosťou od 1. júla 2016 nadobudnutím účinnosti C. s. p. došlo k zrušeniu O. s. p., a tým aj možnosti súdu zrušiť zmier podľa § 99 ods. 4 O. s. p. Súd tak v čase rozhodovania nemá právny základ, na základe ktorého by mohol rozhodnúť o zrušení zmieru.
3. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca s návrhom napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie, eventuálne zmeniť ho tak, že sa žalobe vyhovie. Poukázal na to, že svoju žalobu podal ešte 28. augusta 2015, teda za účinnosti O. s. p., ktorý v § 99 ods. 4 žalobu o zrušenie zmieru pripúšťal a tak očakával, že súd mu takto priznanú súdnu ochranu poskytne s ohľadom na čl. 4 základných princípov C. s. p. Svojím formalistickým výkladom ustanovení C. s. p. ale súd prvej inštancie odoprel žalobcovi právo na súdnu ochranu.
4. Žalovaný 1./ vo vyjadrení navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť. Žaloba žalobcu nemá oporu v právnom poriadku, pretože § 148 C. s. p. neumožňuje zrušiť schválený zmier. Tento záver nemožno vyvodiť ani z § 470 ods. 2 C. s. p., na ktorý žalobca poukazuje, pretože jeho znenie je jednoznačné a týka sa len procesných úkonov. Za absurdný považuje aj argument čl. 4 základných princípov C. s. p., pretože žalobca nemohol očakávať, že nedôjde k zmene právnej úpravy. Žalobcovi nebolo ani odňaté právo na súdnu ochranu, pretože súd sa jeho žalobou zaoberal. Použitie analógie by v prerokúvanej veci bolo v
rozpore s princípom právnej istoty. Zmier mal podľa § 99 ods. 4 O. s. p. účinky právoplatného rozsudku, takže sa vec ním vyriešená nemôže prejednávať znova. Samotná žaloba podľa § 99 ods. 4 O. s. p. bola pritom anomáliou a bolo možné ju podať len v čase účinnosti O. s. p.
5. Žalovaný 2./ vo vyjadrení tiež navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť. Poukázal na to, že podľa § 470 C. s. p. sa od 1. júla 2016 použije C. s. p. na prebiehajúce konania. Právne účinky žaloby žalobcu zostali zachované. Žaloba bola vecne prejednaná, pretože bola zamietnutá rozsudkom. Ak by súd aplikoval čl. 4 základných princípov C. s. p., aplikoval by predovšetkým jeho ods. 2 a aplikoval by princípy C. s. p. Žalobca uzavrel zmier dobrovoľne, nebol k tomu nijako nútený, a jeho postup je účelový za účelom odkladu exekúcie proti nemu. Platný § 148 C. s. p. neupravuje právo súdu domáhať sa schválenia zmieru a žalobca nemá oporu v platnom právnom poriadku. Okrem toho je žaloba žalobcu neopodstatnená aj čo do námietky neplatnosti zmieru.
6. Žalovaný v replike podanej k obom vyjadreniam žalovaných zotrval na svojej argumentácii z odvolania. Rešpektuje, že zmier nebol rozhodnutím vo veci samej, ale len nahrádza toto rozhodnutie. V prerokúvanej veci súd jeho žalobu zamietol síce rozsudkom, ale výlučne z procesných dôvodov - neexistencie procesnej normy, podľa ktorej by mohol rovnako postupovať.
7. Žalovaní v duplikách takisto zotrvali na svojich stanoviskách z vyjadrení k odvolaniu.
8. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd po zistení, že odvolanie je podané včas a oprávnenou osobou proti rozsudku (§ 355 ods. 1 C. s. p.) preskúmal napadnutý rozsudok bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario C. s. p.) a dospel k záveru, že ho treba zrušiť.
9. V prerokúvanej veci sa žalobca domáha zrušenia zmieru schváleného uznesením súdu prvej inštancie z 21. mája 2014, teda ešte za účinnosti O. s. p. Ustanovenie § 99 ods. 4 O. s. p. priznávalo schválenému zmieru účinky právoplatného rozsudku, zároveň však uvádzalo, že súd môže rozsudkom zrušiť uznesenia o schválení súdneho zmieru, ak je zmier podľa hmotného práva neplatný. Žalobca podal svoju žalobu ešte za účinnosti O. s. p., ktorý ju podľa cit. ust. § 99 ods. 4 pripúšťal. Dňa 1. júla 2016 však nadobudol účinnosť C. s. p., ktorý zrušil doterajší O. s. p. a ktorý zmier upravuje v § 148 C. s. p. V citovanom ustanovení však nie je obsiahnutá doterajšia možnosť súdu zrušiť uznesenie o schválení zmieru. Z dôvodovej správy (Národná rada Slovenskej republiky, VI. volebné obdobie, tlač 1333) pritom vyplýva, že vypustenie tejto možnosti bolo zákonodarcom chcené a zamýšľané, nejde teda len o chybu alebo prehliadnutie. Cieľom bolo v prvom rade zamedziť opätovnému rozhodovaniu o tej istej veci, pretože zmier (podľa dôvodovej správy) bol predsa schválený rozsudkom. Okrem toho vypustenie žaloby na zrušenie uznesenia o schválení zmieru sledovalo aj posilnenie princípu právnej istoty.
10. Vypustenie možnosti zrušiť uznesenie o schválení zmieru bolo v súlade s koncepciou, ktorú (aspoň podľa dôvodovej správy) chce C. s. p. sledovať pri schválení zmieru. Podľa dôvodovej správy sa totiž o schválení zmieru malo rozhodovať rozsudkom, pretože ide o rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 355 ods. 1 C. s. p. malo byť proti takémuto rozsudku prípustné odvolanie, pretože zo žiadneho ďalšieho ustanovenia nevyplývalo, že by bolo odvolanie proti rozsudku o schválení alebo neschválení mieru prípustné nebolo. Z uvedeného dôvodu mohli strany aj prípadný schvaľujúci rozsudok napadnúť odvolaním, ktoré mohol odôvodniť okrem iného nesprávnym právnym posúdením veci. Každá zo strán by teda mohla namietať, že súd prvej inštancie schválil zmier v rozpore s § 148 C. s. p., teda schválil ho, aj keď odporuje všeobecne záväzným právnym predpisom. Tieto úvahy zákonodarcu prekonala neskoršia prax, ktorá o schválení alebo neschválení zmieru rozhoduje uznesením, proti ktorému odvolanie nie je prípustné. Podobná úprava však platila aj do 30. júna 2016, pretože podľa § 99 ods. 4 O. s. p. sa o schválení zmieru rozhodovalo uznesením, proti ktorému podľa § 202 ods. 3 písm. h) O. s. p. nebolo odvolanie prípustné. Žaloba na zrušenie uznesenia o schválení zmieru tak bola reálne jediným opravným prostriedkom, ktoré mali strany k dispozícii proti schválenému zmieru, ak bol podľa hmotného práva neplatný, teda ak odporoval nejakému právnemu predpisu.
11. Podľa § 470 ods. 1 C. s. p. sa procesný poriadok použil aj v konaniach začatých pred 1. júlom 2016. Žalobca vyvodzoval prípustnosť svojej žaloby aj po 30. júni 2016 z ust.§ 470 ods. 2 C. s. p., podľa ktorého účinky úkonov, ktoré nastali podľa doterajších predpisov, zostávajú zachované. Úkonom, ktorý tento účinok založil, však nie je podanie samotnej žaloby, ako sa žalobca mylne domnieva. Účinkom podania žaloby totiž nie je aj právo na to, aby jej bolo vyhovené, teda právo považovať ju za možnú
bez ohľadu na akúkoľvek budúcu zmenu právnej úpravy. Ak teda dôjde počas konania k zmene právnej úpravy, podľa ktorej sa má posudzovať prípustnosť určitej žaloby (žalobného petitu), neznamená to, že sa táto zmena nemôže prejaviť aj pri posudzovaní prípustnosti žaloby v už prebiehajúcom konaní. Argumentácia ustanovením § 470 ods. 2 C. s. p. je tak vo výsledku správna a dôvodná.
12. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ktorého sa dovoláva žalobca, má každý právo domáhať sa svojho práva na súde a v zákonom ustanovených prípadoch na inom orgáne Slovenskej republiky. Z konštantnej judikatúry Ústavného súdu SR možno vyvodiť všeobecný záver, že do obsahu práva na súdnu ochranu patrí aj ochrana, ktorá sa účastníkovi konania poskytuje aj v konaní, v ktorom sa na základe mimoriadneho opravného prostriedku domáha ochrany pred súdom z dôvodov, ktoré výslovne upravuje procesné právo. Ak účastník konania splní predpoklady vyžadované zákonom na poskytnutie ochrany v mimoriadnom opravnom konaní, všeobecný súd mu túto ochranu musí poskytnúť v rozsahu, v akom sa preukáže existencia dôvodu na poskytnutie súdnej ochrany v takom konaní (II. ÚS 249/05, III. ÚS 171/06 III. ÚS 307/07, III. ÚS 240/09). Preto nie je dôvodná argumentácia oboch žalovaných, že v prerokúvanej veci nemožno hovoriť o odopretí súdnej ochrany, lebo súd žalobu žalobcu prejednal a rozhodol o nej rozsudkom. Z obsahu napadnutého rozsudku je totiž zrejmé, že žaloba bola v prerokúvanej veci zamietnutá výslovne z dôvodu jej neprípustnosti. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že aktuálna úprava mu vôbec neumožňuje o zrušení uznesenia o schválení zmieru rozhodovať, a preto žalobu zamietol bez toho, aby žalobcom tvrdený dôvod rozporu zmieru s hmotným právom posudzoval. Pokiaľ by však žalobca mal nárok na to, aby jeho žaloba bola prejednaná vecne, teda aby ju súd považoval za prípustnú a zaoberal sa dôvodmi neplatnosti zmieru, podľa citovanej judikatúry by zamietnutie jeho žaloby ako neprípustnej znamenalo zásah do základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.
13. Pri posúdení prípustnosti uvedenej žaloby je podľa odvolacieho súdu rozhodujúca interpretácia pojmu „procesné účinky úkonov“ v § 470 ods. 2 C. s. p. K otázke procesných úkonov a zachovania ich účinkov pri zmene právnej úpravy odvolací súd poukazuje na nález ÚS SR sp. zn. II. ÚS 249/05, v ktorom bol k interpretácii prechodného ustanovenia rovnakého znenia ako § 470 ods. 2 C. s. p. vyslovený názor, že právnymi účinkami úkonov, ktoré v konaní nastali pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a majú zostať zachované, sú účinky spojené okrem iného aj s úkonmi súdu a účastníkov konania, ktoré s nimi spájala (prípadne nespájala) predchádzajúca právna úprava. Z § 99 ods. 4 O. s. p. vyplýva, že predchádzajúca právna úprava spájala so schválením zmieru (t. j. vydaním uznesenia o schválení zmieru) možnosť každého z účastníkov toto uznesenie do troch rokov napadnúť a domáhať sa jeho zrušenia. Vydanie tohto uznesenia teda v sebe nieslo procesný účinok prípustnosti tejto žaloby ako mimoriadneho opravného prostriedku sui generis. Tento procesný účinok potom zostal zachovaný aj podľa § 470 ods. 2 C. s. p.
14. Opačný výklad by podľa odvolacieho súdu viedol k vzniku nezamýšľanej medzery v právnej ochrane proti zmieru schválenému do 30. júna 2016. Ako už bolo uvedené, podľa zámeru zákonodarcu sa mal zmier podľa C. s. p. schvaľovať rozsudkom, proti ktorému by v zmysle § 355 ods. 1 C. s. p. bolo prípustné odvolanie aj pre nesprávne právne posúdenie veci. Zmiery schválené od 1. júla 2016 ďalej by teda boli napadnuteľné aspoň odvolaním. Právna úprava prípustná do 30. júna 2016 potom síce odvolanie proti uzneseniu o schválení zmieru nepripúšťala, ale pripúšťala do troch rokov uvedenú žalobu o jeho zrušenie. Okamžitou aplikáciou § 148 C. s. p. (vychádzajúceho podľa dôvodovej správy z iného konceptu schvaľovania zmieru) by došlo pre zmiery schválené do 30. júna 2016 k zrušeniu akejkoľvek možnosti ich preskúmania, hoci úplné vylúčenie preskúmania schváleného zmieru ani samotný C. s. p. nevylučoval. Takisto preskúmanie zmieru nevylučoval ani O. s. p. účinný do 30. júna 2016, ako vyplýva z viackrát citovaného § 99 ods. 4 O. s. p. Paradoxne by tak kombinácia dvoch úprav, z ktorých každá aspoň určité preskúmanie zmieru pre jeho rozpor s hmotným právom pripúšťala, viedla k tomu, že preskúmanie zmierov uzavretých do 30. júna 2016 by od 1. júla 2016 nebolo vôbec prípustné. Takýto dôsledok nemohol podľa odvolacieho súdu zákonodarca zamýšľať, v dôsledku čoho treba prijať taký výklad prechodných ustanovení § 470 ods. 1 a 2 C. s. p., ako je uvedené vyššie. Zmiery schválené do 30. júna 2016 teda so sebou nesú účinok napadnuteľnosti žalobou podľa § 99 ods. 4 O. s. p. a tento účinok zostáva zachovaný aj po tomto dátume.
15. Žaloba o zrušenie uznesenia o schválení zmieru podľa § 99 ods. 4 O. s. p. je tak prípustná a súd o jeho zrušení môže rozhodnúť aj po 30. júni 2016, ak ide o zmier schválený podľa § 99 O. s. p. Opačný právny názor, z ktorého vychádzal súd prvej inštancie pri vydaní napadnutého rozsudku, teda nie je
správny, čo žalobca opodstatnene namieta vo svojom odvolaní. Súd prvej inštancie v dôsledku tohto nesprávneho názoru sa vôbec nezaoberal meritom veci, teda či je napadnutý zmier skutočne neplatný pre rozpor s hmotným právom a či sa teda má zrušiť uznesenie o jeho schválení, pričom nie je účelné, aby túto otázku posudzoval a dokazovanie na to vykonával odvolací súd. Preto odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm. c) C. s. p. napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 C. s. p.).
16. Súd prvej inštancie bude v ďalšom konaní vychádzať (§ 391 ods. 2 C. s. p.) z toho, že žaloba žalobcu je prípustná a súd má aj naďalej (po 30. júni 2016) oprávnenie zrušiť uznesenie o schválení zmieru, ak je zmier uzavretý do 30. júna 2016 neplatný podľa hmotného práva, a vykoná stranami navrhnuté dokazovanie na posúdenie dôvodov neplatnosti zmieru. V samotnom konaní o tejto žalobe pritom súd samozrejme bude postupovať podľa C. s. p., keďže tu (čo do konania) nejde o žiadne osobitné konanie, ktoré by sa malo dokončiť podľa doterajších predpisov (§ 471 C. s. p.). Ako účinok súdneho zmieru, ktorý nastal podľa doterajších predpisov sa posúdi len prípustnosť tejto žaloby, teda aj možnosť súdu o zrušení takéhoto zmieru rozhodnúť. Súd prvej inštancie preto po takto vykonanom dokazovaní posúdi súlad zmieru uzavretého 21. mája 2014 s hmotným právom a opätovne rozhodne o žalobe žalobcu. Svoje závery potom v novom rozsudku odôvodní spôsobom súladným s § 220 ods. 2 C. s. p. Zároveň sa vyrovná aj s námietkami žalovaných k otázke súladu zmieru s hmotným právom a tiež rozhodne aj o trovách prvoinštančného aj odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C. s. p.).
17. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.). Dovolanie je tiež prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C. s. p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 C. s. p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C. s. p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C. s. p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C. s. p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C. s. p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C. s. p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C. s. p.).