Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11CoP-162-2021.pdf
PDF · 159.53 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoP/162/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a Mgr. Aleny Čakváriovej, v právnej veci manželky: I.. S. J., rod. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. cesta XXXX/X, XXX XX J., zastúpená PRACHOVÁ&PARTNERS, s.r.o., so sídlom Pribinova 20, 811 09 Bratislava, a manžela: P. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. cesta XXXX/X, XXX XX J., toho času Y. XX/XXXX, XXXX T., Rakúska republika, zastúpený JUDr. Luciou Dvorskou, advokátkou so sídlom Kladnianska 1, 821 05 Bratislava, o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k maloletým deťom K. J., nar. XX.XX.XXXX a K. J., nar. XX.XX.XXXX, na čas po rozvode, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 , Bratislava, na odvolanie manžela proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava V, č.k. 20P/194/2019-249, zo dňa 15.04.2021, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti, vo výroku II. o zverení maloletých detí, a vo výrokoch III., IV. o výživnom na maloleté deti p o t v r d z u j e.
Výrok V. o úprave styku otca s maloletými deťmi v časti počas párneho kalendárneho týždňa sa mení tak, že otec je oprávnený s výnimkou osobitnej úpravy styku počas sviatkov a školských prázdnin stretávať sa s maloletými deťmi K. J., nar. XX.XX.XXXX a K. J., nar. XX.XX.XXXX každý párny kalendárny týždeň od stredy od 15.00 hod. do štvrtka do 19.00 hod., tak, že si maloleté deti prevezme v školskom zariadení a matke odovzdá v mieste jej bydliska. Pokiaľ sa maloleté deti nebudú v určenom čase nachádzať v školskom zariadení, miestom prevzatia a odovzdania je miesto bydliska matky.
Vo zvyšnej časti sa výrok V. p o t v r d z u j e.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 20P/194/2019-249 zo dňa 15.04.2021, vo výroku I. rozviedol manželstvo I.. S. J., rod. C., nar. XX.XX.XXXX a P. J., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX v K., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu K., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod por. č. X., vo výroku II. na čas po rozvode manželstva zveril maloleté deti K. J., nar. XX.XX.XXXX a K. J., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok ponechal v dispozícii obidvoch rodičov, vo výroku III. otcovi určil povinnosť platiť výživné na mal. K. v sume 200 eur mesačne splatné na účet matky vedený v UniCreditBank Czech and Slovakia republic, a.s., č.ú.: D XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku, vo výroku IV. otcovi určil povinnosť platiť výživné na mal. K. v sume 150 eur mesačne splatné na účet matky vedený v UniCreditBank Czech and Slovakia republic, a.s., č.ú.: D XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku, vo výroku V. styk otca s maloletými deťmi upravil každý nepárny týždeň v kalendárnom roku od štvrtka od 15.00 hod. do nedele do 19.00 hod. a v pondelok od 16.00 hod. do 19.00 hod., každý párny týždeň v kalendárnom roku v stredu od 16.00 hod. do 19.00 hod. a vo štvrtok od 16.00 hod. do 19.00 hod., tak, že otec je oprávnený si deti vyzdvihnúť počas školského roka v školskom zariadení a v ostatných dňoch v mieste bydliska matky, kde ich aj odovzdá, počas vianočných sviatkov a zimných prázdnin v každom nepárnom kalendárnom roku od 24.12. od 10.00 hod. do 29.12. do 17.00 hod. a v každom párnom kalendárnom roku od 20.12. od 16.00 hod. do 24.12. do 10.00 hod., od 30.12. od 10.00 hod. do 06.01. nasledujúceho roka do 17.00 hod., počas letných prázdnin každý párny kalendárny rok od 15.7. od 17.00 hod. do 31.07. do 19.00 hod., od 15.08. od 17.00 hod. do 31.08. do 17.00 hod.; každý nepárny kalendárny rok od 30.06. od 17.00 hod. do 14.07. do 19.00 hod., od 31.07. od 1700 hod. do 14.08. do 19.00 hod., počas Veľkonočných sviatkov každý párny kalendárny rok od štvrtka od 17.00 hod. do pondelka do 19.00 hod., počas jarných prázdnin každý párny kalendárny rok od soboty nasledujúcej po poslednom školskom dni pred jarnými prázdninami od 09.00 hod. do nedele predchádzajúcej prvému školskému dňu po skončení jarných prázdnin do 19.00 hod., matke uložil povinnosť deti na styk s otcom pripraviť, v určený čas ich v predškolskom resp. školskom zariadení počas vyučovania v školskom roku odovzdať v mieste svojho bydliska otcovi a otcovi uložil povinnosť deti matke riadne a včas vrátiť v mieste jej bydliska. V prípade neprítomnosti detí v predškolskom resp. školskom zariadení je miestom odovzdávania detí bydlisko matky, vo výroku VI. o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.
2. Rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil § 18, § 23 ods. 1, 2, § 24, § 25, § 62 ods. 2, 3, 4, 5, § 75 ods. 1, Zákona o rodine, § 100 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej CMP) a tým, že na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že vzťahy medzi manželmi sú vážne rozvrátené, manželstvo účastníkov si neplní svoje funkcie, čím mal za preukázané splnenie zákonných predpokladov pre rozvod manželstva, keď ani jeden z manželov neprejavil záujem o obnovenie manželského spolužitia. Za hlavné príčiny rozvratu manželstva ustálil najmä rozdielne ponímanie spoločného manželského života a plnení rodičovských povinností, ako aj neprekonateľné povahové rozdiely účastníkov. Na čas po rozvode zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matke, ktorú formu starostlivosti nateraz považoval za najvhodnejšiu pre ďalšiu porozvodovú starostlivosť o maloleté deti. Možnosť zverenia maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti v zmysle návrhu otca vyhodnocoval v kontexte ich najlepšieho záujmu, pričom v danom prípade nezistil, že by takouto formou boli potreby detí lepšie zabezpečené. Zohľadnil nielen nedostatočnú komunikáciu rodičov ale aj existenciu rodičovského konfliktu, a tiež konanie otca, ktorý svojvoľne od 25.01.2021, takmer 2 mesiace zadržiaval maloletého K. v domácnosti svojich rodičov v K.,ktorý bol matke odovzdaný až za súčinnosti polície. Uvedené konanie otca vyhodnotil ako nerešpektovanie matky ako rodiča v živote maloletých detí, s možným negatívnym dopadom na zdravý psychický vývin maloletého. Na dôvody otca, ktoré ho viedli k takémuto konaniu ani to, ako sám vyhodnocoval danú situáciu neprihliadala. Vychádzal zo záverov psychologického vyšetrenia detí zo dňa 14.12.2020 o ich psychickom stave a potrebe ich stabilizácie v jednom výchovnom prostredí (K. stratila pocit istoty a bezpečia domova, s následnými možnými regresnými prejavmi, ide o citové preťaženie s pocitmi nadmerného stresu bez schopnosti ho adekvátne prekonávať, čo vedie k neurotickým príznakom v podobe sekundárneho pomočovania). Poukázal na doposiaľ vykonávanú osobnú starostlivosť otca o maloleté deti počas ich styku, kedy otec žijúci a pracujúci v Rakúsku, maloleté deti počas víkendu vozí do K. k svojim rodičom, maloleté deti tak nemajú zabezpečenú stabilitu jedného výchovného prostredia, otec im nevytvára pocit domáceho prostredia vo svojej domácnosti a deti sa sťahujú pravidelne medzi Bratislavou a K.. Uviedol, že otec pri spôsobe svojho života nepresvedčil, že mu ide skutočne o najlepší záujem detí, keď svojvoľne separoval maloletého K. od matky na tak dlhú dobu a nerealizoval jeho rehabilitácie v mieste jeho bydliska v J.. Skúmaním spôsobilosti rodičov spolupracovať pri výchove detí v striedavej osobnej starostlivosti dospel k záveru, že každý z rodičov má na spôsob výchovy a starostlivosti vlastnú optiku, rodičia nie sú schopní spoločne vecne komunikovať a spolupracovať, preto ani nateraz nie sú fakticky pripravení na takúto formu osobnej starostlivosti. Zohľadnil aj okolnosť, že rodičia nežijú v jednom meste a otec doposiaľ nevzal deti do svojej domácnosti v O. a nezabezpečil si vhodné bývanie v blízkosti maloletých detí v J.. Vyhodnotil, že matka má z pohľadu stability bývania zabezpečené pre deti vhodnejšie rodinné zázemie v byte kde deti doposiaľ vyrastali, otec býva striedavo v podnájme v O. a u svojich rodičov v K.. Zohľadnil aj okolnosť, že matka nemá auto a pri takejto forme starostlivosti nemôže flexibilne preberať deti od otca v O., prípadne pri rôznych situáciách zabezpečiť starostlivosť o deti cezhraničným preberaním a vodením do školy a pod., pričom maloletý K. v šk. roku 2021/2022 nastupuje povinnú školskú dochádzku. Pri vyhodnotení tvrdení otca o matkinej nedostatočnej starostlivosti dospel k záveru,
že takéto tvrdenia preukázané neboli, ide skôr o jeho subjektívny názor. Mal za to, že u rodičov nie je rovnaká miera spôsobilosti v starostlivosti o dve maloleté deti, ktorá by bola podkladom splnenej hmotnoprávnej podmienky pre ich zverenie do striedavej osobnej starostlivosti. Zdôraznil, že otec nedostatočne preukázal okolnosti svojich bytových pomerov v O., ktoré nemožno považovať za stabilné. V rámci skúmania hmotnoprávnych podmienok pre zverenie detí do striedavej osobnej starostlivosti tiež zohľadnil vek detí a plnenie si povinnej školskej dochádzky maloletého v J., v blízkosti bydliska matky, s porovnaním dennej dochádzky do školy z O., čo pre deti v ich veku nepovažoval za vhodné z pohľadu zachovania ich denného režimu. Dokazovaním dospel k záveru o nesplnení hmotnoprávnych podmienok pre zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti a uzavrel, že nateraz má matka lepšie podmienky na výchovu a zdravý vývoj detí. Vzhľadom na doterajší rozsah a priebeh styku otca s maloletými deťmi a zistený blízky vzájomný vzťah ustálil potrebu úpravy styku v širokom rozsahu, v miere zabezpečenia dostatočného výchovného vplyvu otca ako aj možnosti výkonu jeho osobnej starostlivosti. Pri úprave styku otca s maloletými deťmi vychádzal z návrhov rodičov. Otca zaviazal platiť výživné na maloleté deti v zmysle kritérií rozhodných pre určovaní výživného na maloleté deti (§ 62, § 78 Zákon o rodine). Svoje závery oprel o dokazovanie zamerané na zistenie nákladov na odôvodnené potreby maloletých detí, schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov. Zohľadnil rodičmi navrhovanú výšku výživného a stanovisko kolízneho opatrovníka, okolnosť, že rodičia iné vyživovacie povinnosti nemajú ako aj princíp zachovania rovnakej životnej úrovne. Na strane matky vychádzal z jej príjmu živnostníčky, poskytujúcej finančné služby, ktorá podľa daňového priznania mala za rok 2020 brutto ročný príjem 6.000 eur, výdavky 3.600 eur, základ dane 2.400, daň 0 eur, poberá rodinné prídavky 25,50 eur na každé z detí a má mesačný príjem aj z prenájmu bytu vo X. od 01.05.2020 v sume 370 eur mesačne. Poukázal na jej vysokoškolské vzdelanie a neadekvátnu výšku preukazovaného príjmu z podnikateľskej činnosti, zhodnotiac jej možnosti a schopnosti vychádzal preto z potencionality jej príjmu. Na starne otca mal preukázaný jeho čistý mesačný príjem z ním predložených potvrdení v období od 1/2020 do 6/2020 1.760 eur, za obdobie 7/2020-12/20 príjme nepreukázal, v roku 2021 1.590 eur. Príjem otca ustálil v sume 1.760 eur netto a 140 eur ako pohyblivú zložku, keď podľa jeho vyjadrení pracuje v O. ako murár a dosahuje mesačný príjem cca 1.900 eur. Súd prvej inštancie dôvodil zaužívanou súdnou praxou, že výživné detí (vzhľadom na ich vek) tvorí „najviac“ 20 % sumy z čistého príjmu povinného rodiča deleno počet detí výživou odkázaných na povinného rodiča, pričom 20% z príjmu otca (1.760 eur) predstavuje 352 eur na obe maloleté deti, ktorú sumu prerozdelil tak, že na K. určil výživné 200 eur a na K. 150 eur, ktoré výšky považoval za objektívne (poukazujúc aj na návrh otca 160 eur a 150 eur). Pri vyhodnotení odôvodnených potrieb maloletých detí a ich pravidelných mesačných nákladov zohľadnil, že deti sú zdravé, navštevujú predškolské zariadenie a ich potreby sú bežné, zodpovedajúce ich veku, pričom neakceptoval matkou udávané výdavky na vitamíny, ktorých výšku a dôvodnosť nepreukázala. Zohľadnil majetkové pomery rodičov, keď matka je vlastníčkou dvoch nehnuteľností (bytov v J. a vo X.), pričom otec nevlastní žiadnu nehnuteľnosť. Návrh na doplnene dokazovania výsluchom detí a znaleckým dokazovaním zamietol z dôvodu, jeho nehospodárnosti a nadbytočnosti, keďže nemal kumulatívne splnené hmotnoprávne podmienky pre zverenie detí do striedavej osobnej starostlivosti a vzťah otca a maloletých detí nevykazuje známky poškodenia či nerovnováhy, ktorý by si za takýchto okolností vyžadoval odborné posúdenie znalcom. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.
3. Proti tomuto rozhodnutiu vo vzťahu k výrokom II., III., IV., V. podal prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne podľa § 365 ods. 1 písm. f, g, h, CSP odvolanie otec. Navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmeniť a jeho návrhu zo dňa 11.03.2021 na úpravu pomerov k maloletým deťom na čas po rozvode vyhovieť, alternatívne ho zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Nesúhlasil so záverom o nesplnení hmotnoprávnych podmienok na zverenie detí do striedavej osobnej starostlivosti. Pokiaľ ide o okolnosti z marca 2021, kedy ho matka žiadala odovzdať maloletého za prítomnosti polície, namietal konštatovanie súdu, že by mu skutočne nešlo o najlepší záujem detí. Uviedol, že maloletého K. mal vo svojej starostlivosti od 25.01.2021 z dôvodu zabezpečenia jeho vyšetrenia a následných rehabilitácií (keď mal obavu, že matka liečebný režim pri komplikovanej zlomenine nohy maloletého nedodrží), maloletý bol s matkou v pravidelnom telefonickom kontakte a starostlivosť svojich rodičov využil iba v čase, kedy bol v práci. Matka ho pritom nežiadala o návštevu maloletého a pokiaľ uvádza, že ho nemohla navštíviť keďže nemá motorové vozidlo, poukázal na jej cestovanie do K. k svojim rodičom. Neodovzadnie maloletého matke od 25.01.2021 do 19.02.2021 odôvodnil lekárskymi správami (zo dňa 25.01.2021, 04.02.2021, 18.02.2021, 19.02.2021 a 05.03.2021), preukazujúcimi naplánované kontrolné vyšetrenia, pokiaľ ide o dôkaz, že maloletého osobne na rehabilitáciách sprevádzal, uviedol, že takéto potvrdeniu mu na rehabilitácii odmietli vystaviť. Uviedol, že po odchode zo spoločnej domácnosti po obdobie viac ako jedného roka aktívne realizoval
pomerne široký styk s maloletými deťmi, v rámci ktorého sa o maloleté deti riadne staral, čím preukázal schopnosť aj podmienky pre ich starostlivosť a výchovu, ku ktorej matka výhrady nemala. S maloletými deťmi majú vyvinuté silné citové väzby a deti sú na jeho starostlivosť zvyknuté. Nesúhlasil so záverom, že deti nevzal do svojho prechodného bydliska v O., alebo že starostlivosť počas víkendov zabezpečoval prostredníctvom svojich rodičov v ich domácnosti v K.. K tvrdeniu súdu, že striedavá osobná starostlivosť by bola kontraproduktívnou pretože žije v O., kde sa deti doposiaľ nezdržiavali uviedol, že deti sú zvyknuté aj na jeho domácnosť v Rakúsku, ako aj v K.. Poukázal na správu z psychologického vyšetrenia zo dňa 14.12.2020 a vyjadrenie matky že deti ho majú radi a tešia sa naň, pričom zo správy tiež vyplýva, že sú pod vplyvom vysokej emočnej záťažovej situácii spôsobnej rozpadom rodiny, preto realizovaním striedavej osobnej starostlivosti, s poukazom na silné citové puto detí k obom rodičom, by sa z rozchodom rodičov lepšie vyrovnali. Uviedol, že dôvodom brániacim zvereniu maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti nie je bez ďalšieho nedostatočná komunikácia rodičov, pričom vyvíja veľkú snahu s matkou vecne komunikovať a spolupracovať, avšak podľa neho ho matka účelovo vylučuje zo starostlivosti o maloleté deti. To, že na Slovensku, v J., či v okolí bydliska detí nemá zabezpečené vlastné bývanie a býva v prenájme v O., v L. ( kde je od 16.12.2019 prihlásený na prechodný pobyt), nemôže byť prekážkou striedavej osobnej starostlivosti. Pokiaľ mu súd vytkol, že nepreukázal podmienky svojho bývania uviedol, že súdu označil presnú adresu kde býva a potvrdenie o evidovaní prechodného pobytu, pričom na predloženie nájomnej zmluvy ho mal súd vyzvať. Nesúhlasil so záverom súdu, že by matka nemala ako operatívne zabezpečiť prevoz detí z O. na Slovensko do školy, ak by bol napr. zdravotne indisponovaný, poukazujúc na porovnateľnú vzdialenosť jeho bydliska v O. s bývaním v niektorej mestskej časti J.. To, že by deti museli vstávať omnoho skôr zo žiadneho dokazovania nevyplýva, pričom je ochotný vyjsť matke v ústrety a odovzdávanie detí realizovať v mieste jej bydliska. Namietal nevykonanie dôkazu znaleckým dokazovaním ani výsluchom detí. Podľa jeho názoru obidvaja rodičia majú vytvorené podmienky, aby u nich deti pociťovali plnohodnotný domov, čo nepriamo preukazuje aj určenie širokého styku. Pokiaľ súd nezistil nedostatočnú starostlivosť matky o maloleté deti uviedol, že ho matka neinformovala o úrazoch maloletých detí, ako aj na upozornenie učiteliek, že matka maloletú K. neprimerane oblieka, navrhol vyžiadať správu od MUDr. Aleny Kotzigovej, či matka absolvovala s maloletým, ktorý je alergik, predpísané kontroly. Mal za to, že v prípade zverenia maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti, s poukazom na ich vek a odôvodnené potreby, približne rovnakú majetkovú situáciu a životnú úroveň je dôvodné výživné neurčiť. Nesúhlasil s určenou výškou výživného poukazujúc na odôvodnené potreby maloletých detí, ktoré matka uviedla, ale nepreukázala. Namietal zohľadnenie výdavkov na opatrovateľku, cestovné a krúžky, na ktoré nechodia. Namietal, že súd nevzal do úvahy tvrdenie matky že po právoplatnosti rozsudku bude kontaktovať rakúske sociálne orgány ohľadom poberania rodinných prídavkoch. Mal za to, že 60 eur na maloletého K. a 50 eur na maloletú K. je spolu so slovenskými prídavkami (spolu mesačne 51 eur) a rakúskymi prídavkami (spolu mesačne priemerne 200 eur) postačujúce. Výživné ktoré navrhol pôvodne určiť odvodil od skutočnosti, že matka bude poberať len slovenské rodinné prídavky.
4. Matka v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca zo dňa 07.07.2021 prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu žiadala rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti potvrdiť, považujúc ho za zákonný a vecne správny. Uviedla, že otec nebol spôsobilý nájsť si vhodné bývanie v J. a neberie do úvahy, že pri prechode štátnych hraníc z Rakúskej republiky na Slovensko sa môžu vyskytnúť neočakávane okolnosti, pričom maloletý K. v septembri 2022 začne navštevovať 1. ročník základnej školy. K argumentácií otca vzťahujúcej sa k zdravotnému stavu maloletého K. a k jeho úrazu ako aj k alergii uviedla, že súd vzal do úvahy jeho zdravotný stav, ktorý sa nevymyká bežným štandardom, prekonaný úraz maloletého na lyžiarskom svahu, ktorý sa stal v prítomnosti jej rodičov nezanechal na ňom žiadne zdravotné následky. Otec dôvodí už prekonanými detskými úrazmi, ktoré sa bežne maloletým deťom počas ich života stávajú a ktoré nemajú vplyv na rozhodnutie súdu. Stotožnila sa s názorom súdu ako aj kolízneho opatrovníka, že striedavá osobná starostlivosť nie je vhodná pokiaľ rodičia nie sú spôsobilí vzájomne komunikovať dostatočným spôsobom. Uviedla, že od času vyhlásenia rozsudku podala trestné oznámenie na starých rodičov otca (ktoré však bolo zamietnuté ako nedôvodné). Poukázala na vážne narušené vzťahy medzi ňou a otcovými rodičmi, prostredníctvom ktorých otec starostlivosť o maloleté deti pravidelne zabezpečuje a nežiaduci vplyv ich rodinného prostredia na maloleté deti, na neprípustné konanie otca, ktorý jej znemožnil prístup k maloletému a ponechal ho u svojich rodičov, kedy sa po jeden a pol mesiaci k maloletému dostala až za asistencie polície. V súčasnej dobe sa obe maloleté deti, ktoré by sa mali nachádzať v starostlivosti otca, opätovne nachádzajú v K. u starých rodičov (pravdepodobne na prázdninách). Uviedla, že nechce stupňovať konflikt s rodičmi otca, avšak táto situácia iba podčiarkuje a zdôrazňuje fakt, že otec napriek tvrdeniam
v odvolaní, doteraz nebol schopný zabezpečiť bývanie na Slovensku, čo je predpokladom pre striedavú osobnú starostlivosť. Otec s ňou nekomunikuje, neoznamuje jej kde sa ich maloleté deti nachádzajú (že sú v starostlivosti starých rodičov, bez otcovej prítomnosti sa dozvedá od detí) a svoj postoj k nej nemení. Je naďalej presvedčená, že v súčasnej dobe pre zdravý psychický a fyzický vývoj nie sú u otca zabezpečené podmienky pre zmenu rozhodnutia, skutkový a právny stav, ktorý naďalej pretrváva a výrazným spôsobom nebol zo strany otca zmenený. Zdôraznila, že auto nemá a nemôže zabezpečiť prevzatie detí v Rakúsku. Predložila znalecký posudok znalkyne PhDr. Marty Halašovej, PhD., zo dňa 15.03.2021, o jej psychodiagnostickom vyšetrení ako poškodenej, vyhotovený pre zadávateľa OR PZ vo X., na účely trestného konania v trestnej veci zločinu týrania blízkej a zverenej osoby podľa ustanovenia § 208 ods. 1 písm. a) ods. 3 písm. d) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b) písm. j) Trestného zákona, ktoré je vedené Okresným riaditeľstvom PZ vo Zvolene pod ČVS: ORP - 71/1-VYS-ZV- 2021.
5. Otec v doplnení odvolania zo dňa 18.10.2021, s odkazom na § 63, § 62 CMP poukázal na ním naďalej realizovaný styk s maloletými deťmi (každý nepárny týždeň od štvrtka od 15.00 hod. do nedele do 19.00 hod. a v pondelok od 16.00 hod. do 19.00 hod., každý párny týždeň v stredu a štvrtok od 16.00 hod. do 19.00 hod., počas letných prázdnin 2021 v rozsahu dvoch týždňov v mesiaci júl a august). Uviedol, že od 01.07.2021 má v Rakúsku na adrese Y. XX/XXXX, XXXX T. prenajatý byt na dobu neurčitú, od 23.07.2021 je tam prihlásený aj na trvalý pobyt, v ktorom má vytvorené priaznivé podmienky na zabezpečenie starostlivosti o maloleté deti (nájomná zmluva, potvrdenie o trvalom pobyte, fotografie bytových pomerov), deti sú na nové prostredie zvyknuté, v piatok ráno maloletého odvezie do školy a maloletú do škôlky, maloletý si u neho robí úlohy, na jeho prípravu do školy dohliada a pomáha mu. V škole sa o maloletom informuje, obe deti začal učiť nemecký jazyk. Pokiaľ ide o vzdialenosť jeho bydliska od bydliska a školských zariadení detí, ide o vzdialenosť autom cca 12 min., vlakom cca 22 min, ktorá mu umožňuje zaistiť potreby maloletých detí v súvislosti s ich dochádzkou do školy. Ide o časovo nenáročné vlakové alebo autobusové spojenie, ktoré matke nebráni v prípade potreby premiestnenie maloletých detí za účelom zabezpečenia ich školskej dochádzky. Matka podľa jeho názoru nevenuje dostatočnú pozornosť starostlivosti o maloleté deti a ich potrebám, uviedol, že pri odovzdaní detí dňa 09.09.2021 o 19.00 hod, meškala až do 20.15 hod.. Dňa 13.09.2021, mu oznámila, že je s maloletým doma z dôvodu ochorenia a že styk má realizovať len s dcérou, pričom keď sa dostavil k matke zistil, že matka nie je doma s maloletým a tento sa nachádza u susedy pani G.. Rovnako sa dozvedel, že toto nie je jediný prípad kedy starostlivosť o maloleté deti namiesto matky zabezpečujú susedy G. I. alebo T. I. (ktoré navrhol vypočuť ako svedkyne), ktorá podľa jeho informácií aj odprevádza ráno maloleté deti do školy a škôlky.
6. Matka svoje vyjadrenie doplnila podaním zo dňa 23.02.2022, v ktorom poukázala na už v roku 2020 závažné zmeny v správaní maloletých detí, u maloletej K. začalo dochádzať ku sekundárnemu pomočovaniu a maloletý K. sa začal správať veľmi vulgárne vo vzťahu k jeho sestre. Toto správanie maloletého K. má v mnohých prípadoch až sexuálny charakter, ktorý u neho pred tým nepostrehla. Uviedla, že jeho verbálny prejav začal byť vulgárny, pričom sa jej zdôveril, že k takému správaniu ho navádza strýko a ukazuje mu nahé ženy. Dňa 15.11.2020 po realizácií styku s otcom, kedy obe maloleté deti boli v domácnosti strýka a starého otca v mieste ich bydliska v K., sa maloletá K. zdôverila, že už tam nechce chodiť pre správania sa strýka a starého otca k nej. Uviedla, že v domácnosti otcových rodičov, kde ich naďalej počas víkendu vodí, sú maloleté deti ohrozené na ich mravnom a psychickom vývine. Rovnako závažné zmeny v správaní maloletého K. spozorovali aj v škole, keď po každom druhom víkende strávenom s otcom postrehli zvláštne správanie voči ostatným deťom, navyše maloletý začal používať vulgarizmy načo bola upozornená učiteľkou. Maloletý sa jej priznal, že ho to učil strýko. V súvislosti s takýmto správaním maloletých detí vyhľadala odbornú psychologickú pomoc psychologičky Mgr. Alici Bulasovej, ktorá v správe zo dňa 01.12.2020 považuje za nevyhnutný posudok súdneho znalca, na základe čoho navštívila klinickú psychologičku Mgr. Lenku Šajtlavovú, BLUMENTAL, s.r.o., v Hlohovci, ktorá konštatovala, že vzhľadom na zvýšené riziko neurotizácie odporúča odsledovať správanie členov rodiny otca a zabezpečiť pravidelnú psychologickú intervenciu (Výmenný poukaz zo dňa 09.11.2021). Tieto skutočnosti sú vzhľadom na agresívne správanie otca voči nej a deťom v minulosti, a jeho manipulatívne správanie voči maloletým deťom o to závažnejšie. Zdôraznila, že v rámci styku otca s maloletými deťmi, ich otec vždy berie buď k svojim rodičom do K. alebo do Rakúska, čo maloletým deťom spôsobuje psychický stres, kedy nikdy nevedia, kde ich otec zoberie. Problémy so sekundárnym pomočovaním po návšteve starých rodičov u maloletej K. do súčasnosti pretrvávajú a je zjavné, že maloletá má psychické problémy, ktoré sa cestovaním a presúvaním z miesta na miesto
iba zhoršujú. Uviedla, že maloleté deti za svoj domov považujú jej bydlisko, kde sú kľudné a spokojné, deťom sa denne venuje, zabezpečuje školskú prípravu K. ktorý si vyžaduje pravidelnosť a režim pre prípravu. K. si u otca úlohy nie vždy vypracuje, pričom v budúcom šk. roku do školy nastúpi aj maloletá K.. Predložila záznam z pohovoru so zákonným zástupcom zo dňa 23.02.2022, z ktorého vyplýva odporúčanie školy, aby u maloletého K. bola zabezpečená stála príprava u matky a s tým súvisiace nemenné a harmonické prostredie z dôvodu, že od otca chodí maloletý nepripravený a nekoncentrovaný. V tomto smere poukázala na opakovaný nezáujem otca o komunikáciu s pedagógmi. Pokiaľ ide o otcom uvádzané nepresné skutočnosti o jej starostlivosti o maloleté deti uviedla, že dňa 09.09.2021 výnimočne posunula čas odovzdania detí na 20.00 hod., čo sa stalo prvýkrát a to z dôvodu nepredpokladaných pracovných povinností. V súvislosti s tvrdením otca, že prenecháva starostlivosť o maloleté deti tretím osobám uviedla, že ide o výnimočné situácie, pomoc susedy využíva občas, aj to z dôvodu nevyhnutnosti pri výkone svojej práce. O maloleté deti sa riadne stará a trávi s nimi všetok svoj voľný čas.
7. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu matky zo dňa 11.03.2022 v celom rozsahu zotrval na svojom odvolaní a v ňom uvedených tvrdeniach. Matkou uvádzané skutkové okolnosti v súvislosti so správaním starých rodičov a jeho brata voči maloletým deťom označil za nepravdivé, matkou podané trestné oznámenie na starých rodičov bolo príslušným vyšetrovateľom zamietnuté ako nedôvodné. Pokiaľ matka poukazuje na správu zo dňa 14.12.2020 zo psychologického vyšetrenia detí u psychologičky Mgr. Lenky Šajlavovej uviedol, že z nej nevyplýva negatívne pôsobenie členov jeho rodiny na mravný ako aj na psychický vývoj maloletých detí, ktorá ako dôvod sekundárneho pomočovania u maloletej K. uviedla citové preťaženie z dôvodu rozpadu rodiny. Poukázal na závery matkou predloženého Znaleckého posudku zo dňa 17.05.2021 vypracovaného v trestnom konaní PhDr. Martou Halašovou, PhD., v ktorom znalkyňa konštatuje u matky zníženú vierohodnosť a premotivovanosť dosiahnuť obmedzenie až zrušenie kontaktu detí so starými rodičmi, ale aj záver že u matky nezistila prejavy alebo známky choroby, resp. poruchy, ktorých podkladom by bola psychotrauma súvisiaca s prežitými udalosťami v súvislosti s trestným činom, u poškodenej zistila osobnostnú nezrelosť, náznaky anankastickej poruchy osobnosti ako nadmerná opatrnosť, striktnosť, upätosť a formalizmus. Mal teda za to, že tvrdenia matky o jeho násilníckom a agresívnom správaní voči nej a maloletým deťom v minulosti nie sú pravdivé a ani preukázané. Vzhľadom na závery znaleckého posudku nemôže obstáť názor súdu, že matka má proporcionálne lepšiu spôsobilosť vychovávať deti. Mal za to, že je dôležité v konaní vykonať znalecké dokazovanie na zhodnotenie osobnostných predpokladov rodičov. Pokiaľ matka považuje cestovanie medzi ich domácnosťami za psychickú záťaž pre maloletú, uvedené by riešila striedavá osobná starostlivosť v týždenných intervaloch, čím by sa minimalizovalo presúvanie maloletých detí medzi rodičmi. Namietal, že by dostatočne nezabezpečoval prípravu maloletého do školy a nekomunikoval so školou, keď o maloletom sa pravidelne informuje a má prístup k elektronickej žiackej knižke. K matkou predloženému Záznamu z pohovoru so zákonným zástupcom zo dňa 23.02.2022 uviedol, že nie je v kompetencii triednej učiteľky a špeciálnej pedagogičky prijímať odporúčania, ktorý z rodičov je vhodný pre prípravu maloletého do školy. V súvislosti s prospechom a správaním maloletého predložil jeho vysvedčenie v ktorom je maloletý hodnotený známkami výborný. Uviedol, že v prípade striedavej osobnej starostlivosti, by si obaja mohli skĺbiť pracovné povinnosti so starostlivosťou o maloleté detí tak, aby rodičovskú starostlivosť nenahrádzali cudzie osoby.
8. Odvolací súd konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 42P/23/2019-413 zo dňa 14.07.2020, rozviedol manželstvo rodičov maloletých detí, ktoré na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matky, zastupovaním maloletých detí a spravovaním ich majetku oprávnil obidvoch rodičov, otcovi uložil povinnosť platiť výživné na maloletého K. 200 eur a na maloletú K. 150 eur mesačne a upravil styk otca s maloletými deťmi. Vo veci rozhodol podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine, Civilného mimosporového poriadku a Civilného sporového poriadku.
9. V danom prípade podal odvolanie otec len proti výroku rozsudku, ktorým súd prvej inštancie rozhodol o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti matke a o výživnom na maloleté deti na čas po rozvode manželstva a v súvisiacom výroku o styku otca s maloletými deťmi preto odvolací súd bude účastníkov konania označovať ako otec a matka.
10. Odvolací súd preskúmal vec v napadnutom rozsahu v ktorom nie je viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi podľa § 65 a § 66, zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa 378 ods. 1, § 385 ods. 1, § 219 ods. 1, zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej CSP), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa
§ 219 ods. 3 CSP, a dospel k záveru, že odvolaniu otca nie je možné vyhovieť. Súd prvej inštancie riadne zistil skutočný stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností z hľadiska zverenia maloletých detí, ako aj posúdenia výšky výživného na maloleté deti na čas po rozvode manželstva, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je postačujúce, spĺňajúce podmienky § 220 ods. 2 CSP, súd prvej inštancie sa v rozhodnutí vysporiadal so všetkými podstatnými skutočnosťami týkajúcimi sa predmetu konania.
11. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
12. Medzi hmotnoprávne predpoklady na rozhodnutie súdu o striedavej osobnej starostlivosti, ktoré musia byť kumulatívne splnené, patrí v zmysle § 24 ods. 2 Zákona o rodine jednoznačný záujem dieťaťa na zverení do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, lepšia možnosť zaistenia potrieb dieťaťa pri tomto spôsobe osobnej starostlivosti ako pri výlučnej osobnej starostlivosti jedného z rodičov, spôsobilosť oboch rodičov dieťa vychovávať, záujem obidvoch rodičov o osobnú starostlivosť o dieťa alebo súhlas aspoň jedného z rodičov so zverením dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti. Je nesporné, že súd musí s poukazom § 24 ods. 4 Zákona o rodine rešpektovať právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy musí prihliadať na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia, ako aj schopnosť rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Musí sa dbať o to, aby sa rešpektovalo právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov, aby sa rešpektovalo jeho právo na udržiavanie pravidelného, rovnocenného, rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi. Pri nariaďovaní striedavej osobnej starostlivosti je ju nutné veľmi starostlivo zvážiť a posúdiť každý prípad jednotlivo. Pri rozhodovaní o jej vhodnosti je vždy prioritný záujem dieťaťa, až potom práva rodiča. Vhodnosť a možnosť striedavej osobnej starostlivosti pre to ktoré dieťa, ako aj pre rodiča, závisí od mnohých faktorov - veku a osobnosti dieťaťa, jeho povahových vlastností a vývojových možností, adaptovateľnosti, citových väzieb dieťaťa k rodičom, výchovných schopností a povahových vlastností rodičov, ich životných a materiálnych pomerov, vzdialenosti medzi oddelenými bydliskami rodičov, stability budúceho výchovného prostredia, schopnosti rodičov vzájomne komunikovať na úrovni záležitostí dieťaťa a pod. 13. Pokiaľ ide o výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým boli maloleté deti na čas po rozvode zverené do osobnej starostlivosti matky, tento odvolací súd považuje za vecne a právne správny a v záujme maloletých detí. Súd prvej inštancie v tomto smere vykonal dostatočné dokazovanie, z náležite zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil. Otec v odvolaní neuviedol žiadne nové skutkové okolnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie v tomto smere, keď nebolo preukázané splnenie podmienok na zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov v zmysle odvolacích dôvodov otca. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil všetky vyššie uvedené skutočnosti relevantné pre posúdenie vhodnosti takejto formy starostlivosti o maloletých, zohľadňujúc najmä ich záujem na stabilnom výchovnom prostredí.
14. Odvolací súd sa podrobne zaoberal jednotlivými odvolacími námietkami otca ohľadom zverenia maloletých detí do osobnej starostlivosti matky a dospel k záveru, že tieto nemali vplyv na správnosť napadnutého rozhodnutia. Vo vzťahu k otcom prezentovaným výhradám odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí podrobne prezentoval dôvody, pre ktoré nemal preukázané splnenie podmienok na zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti, pričom nevylúčil možnosť takejto úpravy starostlivosti o maloleté deti v budúcnosti, ak sa pomery v rodine stabilizujú. Pokiaľ ide o otázku možnosti striedavej osobnej starostlivosti z pohľadu prihlásenia otca k trvalému pobytu v Rakúsku kde sa zdržuje od roku 2019 a aj pracuje (aktuálne v T.), odvolací súd udáva, že samotná okolnosť pobytu otca na území iného členského štátu Európskej únie, pri zohľadnení vzdialenosti bydlísk rodičov nevylučuje možnosť zverenia detí do striedavej osobnej starostlivosti, avšak o to viac kladie nároky na dostatočnú kooperáciu rodičov pri jej výkone v záujme maloletých detí, ako aj stálosť takéhoto výchovného prostredia. V danom prípade správne súd prvej inštancie v prvom rade vyhodnocoval existenciu nespracovaného partnerského a rodičovského konfliktu s poukazom na nekonštruktívnu a nekorektnú komunikáciu rodičov a neodovzdávanie si potrebných podstatných informácií o maloletých deťoch, ktoré sú stále v relatívne útlom veku (napr. matka nemá dostatočné informácie od otca či a na ako dlho sa deti nachádzajú v Detve u rodičov otca, či ich tam ponecháva bez
svojej prítomnosti a pod.). Bolo potrebné zohľadniť aj svojvoľné konanie otca, ktorý ponechal maloletého K. v K. u svojich rodičov (aj keď z dôvodu úrazu a rekonvalescencie) a nezabezpečil jeho návrat k matke do Bratislavy po dobu takmer dvoch mesiacov bez súhlasu matky a bez toho, aby dostatočne vnímal dôsledky odlúčenia dieťaťa od matky v jeho veku. V danom prípade aj odvolací súd zastáva názor, že je v prvom rade v záujme maloletých detí v ich veku stabilizovať ich výchovné prostredie v domácnosti u matky, kde doposiaľ vyrastali s tým, že široká úprava styku otca s maloletými deťmi dostatočne zabezpečí výchovný vplyv otca, výkon jeho rodičovských práv a povinností a rozvíjanie vzájomných citových väzieb s maloletými deťmi. Pokiaľ otec dôvodí zabezpečením vhodného bývania a potvrdením o trvalom pobyte v T. (otec podmienky svojho bývania ani nateraz dostatočne nepreukázal, keď z ním predložených neúplných listín o prenájme bytu, nepreložených do úradného jazyka v ktorom je vedené súdne konanie, ani z priloženej fotodokumentácie, jeho tvrdenie jednoznačne nevyplýva), s relatívne krátkou vzdialenosťou od bydliska maloletých detí v Bratislave a tým, že zabezpečuje ich osobnú starostlivosť a dochádzku do školy a škôlky v školskom roku 2021/20222 je treba konštatovať, že takto zmenené pomery maloletých detí v ich veku, najmä nástup na povinnú školskú dochádzku a aj zmena bydliska otca, si vyžadujú pre ich upevnenie a stabilizáciu dlhší čas. Je potrebné aby sa skutočne osvedčila takáto forma starostlivosti aj z pohľadu dochádzky detí do školy, ako aj z pohľadu ich prípravy na vyučovanie a potvrdila sa aj aktívna spolupráca obidvoch rodičov so školou, ktorá ako dostatočná, zo strany otca preukázaná nebola. Odvolací súd nevylučuje v budúcnosti možnosť striedavej osobnej starostlivosti, avšak je potreba aktívnej spolupráce rodičov na odstránení rodičovského konfliktu, ktorý ako vyplýva z podaní rodičov v odvolacom konaní skôr naopak eskaluje a to prípadne aj prostredníctvom výchovného opatrenia alebo spoločnej dobrovoľnej psychologickej intervencie. Z predkladaných psychologických správ, ktoré sú obsahom spisu, nateraz nevyplýva ani stabilizovanie psychického stavu detí, čo je v ich veku pre takúto cezhraničnú formu striedavej osobnej starostlivosti nevyhnutné, najmä upokojenie situácie z pohľadu maloletých detí a zrejme vzhľadom na matkou prezentované psychické potreby maloletých detí (u maloletého K. indikované poruchy učenia), komplexné psychologické vyšetrenia a prípadne podporná psychologická intervencia. Nestačí ak otec poukazuje iba na vhodnosť svojich bytových podmienok, jeho osobnú dennú starostlivosť o maloleté deti (ktorú v zásade matka nerozporuje), ako aj ich blízky vzájomný vzťah, keď pre ním navrhovanú striedavú osobnú starostlivosť v týždenných intervaloch, vzhľadom na vek detí a nevysporiadané vzťahy v rodine spôsobujúce maloletým deťom neprimeranú psychickú záťaž, až s neurotickými príznakmi, je nevyhnutné, aby rodičia začali bližšie kooperovať (napríklad matka mala možnosť poznať výchovné prostredie u otca) a aby sa takáto starostlivosť otca (ktorá je v rámci úpravy styku nastavená v širokom rozsahu) skutočne osvedčila a maloleté deti si na ňu navykli. V ich útlom veku je potrebné prechod na takéto dvojaké výchovné prostredia, najmä s poukazom na pobyt otca na území Rakúska potrebné zabezpečiť postupnými krokmi a to aj s poukazom na okolnosť, že otec sa počas dňa pracovne zdržiava vo E. ako vyplýva z jeho vyjadrenia obsiahnutého v správe ˇÚPSVaR Zvolen zo dňa 15.03.2021. Odvolací súd sa stotožnil aj s postupom súdu prvej inštancie, ktorý návrh na doplnene dokazovania znaleckým dokazovaním zamietol z dôvodu jeho nehospodárnosti a nadbytočnosti, keď na posúdenie vzájomných vzťahov a osobnostných schopností rodičov sa o deti starať a vychovávať ich, nebolo potrebné odborné posúdenie znalcom. Pokiaľ otec poukazuje na nedostatočnú starostlivosť matky, táto v konaní v ním udávanom rozsahu preukázaná nebola a pokiaľ by matka, ktorá doposiaľ osobnú starostlivosť o maloleté deti vykonávala (napokon otec jej osobnú starostlivosť sám pôvodne navrhoval) túto zanedbávala a pochybila v miere udávanej otcom, nebola by podľa toho vôbec spôsobilá sa o deti postarať, čo preukázané v žiadnom smere nebolo. Zo správy MUDr. Ľubice Bakalárovej (všeobecná lekárka pre deti a dorast) zo dňa 29.11.2019 vyplýva, že maloleté deti na vyšetrenia chodia výlučne v sprievode matky a pokiaľ otec poukazoval na nedostatočnú zdravotnú starostlivosť matky o maloleté deti, lekársku správu od ním označenej MUDr. Aleny Kotzigovej nepredložil, napriek tomu, že si ju ako rodič obstarať mohol. Pokiaľ otec odkazuje na matkou predložený znalecký posudok vyhotovený v rámci trestného konania (začatého na podnet matky) treba zdôrazniť, že ide o posudok vyhotovený na účely trestného konania pri vyšetrení matky ako poškodenej, z ktorého nevyplýva žiadna jej diskvalifikácia z jej rodičovskej pozície. Pokiaľ otec tvrdí že matka prenecháva maloleté deti v starostlivosti susedy, čo má preukazovať to, že maloletého v čase nákupu matky zastúpila dňa 13.09.2021 pri chorom dieťati suseda, alebo že matka jeden krát dňa 09.09.2021 meškala pri odovzdaní detí, nepreukazuje zanedbávanie osobnej starostlivosti matky o maloleté deti, ktorá je samoživiteľka a nemá v mieste svojho bydliska k dispozícii pomoc blízkej rodiny, napr. rodičov. Odvolací súd považuje za potrebné podotknúť, že podmienky na zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti na strane rodičov musia byť splnené nielen z hľadiska zabezpečenia ich životných a materiálnych pomerov, ale tiež z hľadiska výchovných daností a povahových vlastností rodičov, ako aj ich schopnosti vzájomne komunikovať o
záležitostiach maloletého dieťaťa tak, aby bola zabezpečená kontinuálna starostlivosť o maloleté dieťa počas výkonu striedavej osobnej starostlivosti. Aj z obsahu jednotlivých podaní rodičov doručených odvolaciemu súdu je pritom zrejmé, že vzájomné vzťahy rodičov sa v čase od vyhlásenia napadnutého rozhodnutia zásadne nezmenili, keď ich vzájomná komunikácia je i naďalej exponovaná, konfliktná a to tak vo vzťahu k starostlivosti o maloleté deti ako aj z pohľadu výhrad matky na výchovné prostredie v domácnosti rodičov otca v Detve, kde sa maloleté deti často zdržiavajú. Ide o okolnosti ktoré majú nesporne vplyv na zdravý vývoj ako aj výchovu maloletých detí. Je teda zrejmé, že rodičia by v súčasnosti najmä z hľadiska ich komunikácie a schopnosti dohodnúť sa nedokázali realizovať striedavú osobnú starostlivosť o maloleté deti v súlade s ich najlepším záujmom a nateraz nemožno ani konštatovať, že ide o nedostatočnú komunikáciu v miere, ktorá v zásade nebráni striedavej starostlivosti a to najmä z pohľadu veku maloletých detí, ktoré sa v danom štádiu svojho vývoja nedokážu k veciam, ktoré sa ich týkajú dostatočne vyjadrovať. Vzhľadom na preukázanú hĺbku narušenia komunikácie medzi rodičmi, ktorí sa k sebe správajú naďalej veľmi nepriateľsky, navzájom sa rivalizujú a obviňujú, nebolo možné ustáliť, že za aktuálnej situácie môžu byť potreby maloletých detí lepšie zabezpečené striedavou osobnou starostlivosťou, v rámci ktorej by deti mohli byť dokonca vystavované nežiadúcemu konfliktu lojality. Súd prvej inštancie pomerne rozsiahlo upravil styk otca s maloletými deťmi, čím bude dostatočne zabezpečené ďalšie prehlbovanie ich vzťahovej väzby a môže byť predpokladom pre ich prezverenie do striedavej osobnej starostlivosti v budúcnosti.
15. Vo vzťahu k predmetnej veci odvolací súd vo všeobecnosti považuje za potrebné uviesť, že platná právna úprava vyživovacej povinnosti rodičov k deťom (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine) je založená na rovnakom postavení muža (otca) a ženy (matky). Obaja rodičia tak majú povinnosť prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov (§ 62 ods. 2 veta prvá Zákona o rodine). Schopnosti predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej povinnosti a rozumie sa nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby rodiča, zdravotným stavom, vlohami, nadaním, nadobudnutými vedomosťami a získanými skúsenosťami. Z hľadiska vyživovacej povinnosti je podstatné, ako sa prejavia v reálnych schopnostiach dosahovania príjmu. Subjektívne schopnosti sa však môžu realizovať len v rámci objektívne daných možností, ktoré determinuje reálna situácia na trhu práce, miera nezamestnanosti v regióne, v príslušnom odbore, vekovej kategórii, dosahované zárobky v danom povolaní. Majetkové pomery rodiča umožňujú komplexne posúdiť celkovú situáciu, životnú úroveň rodiča pre potreby výživného, keďže príjmové pomery samy osebe neposkytujú úplný obraz o situácii povinného rodiča.. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodiča je potrebné prihliadnuť aj vtedy, ak sa rodič vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako je potrebné prihliadať aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré rodič na seba berie. Obligatórnym zákonným hľadiskom je tiež osobný výkon starostlivosti o dieťa (§ 62 ods. 4 Zákona o rodine). Uvedené konanie sa chápe ako určitá hodnota, ktorá sa pri určovaní výživného nemôže nebrať do úvahy. Hoci zákon používa termín „prihliada sa", osobnú starostlivosť nepochybne kladie na roveň finančnému zabezpečeniu výživy. Miera, v akej treba prihliadať na osobnú starostlivosť o dieťa v rámci plnenia vyživovacej povinnosti, sa mení podľa veku dieťaťa, resp. jeho zdravotného stavu. Najvýznamnejší podiel bude predstavovať pri deťoch najnižšieho veku, kde je osobná starostlivosť najnáročnejšia. V tomto období podľa okolností konkrétneho prípadu môže osobná starostlivosť úplne vyvážiť peňažné plnenie vyživovacej povinnosti zo strany druhého rodiča. S vývojom dieťaťa sa mení skladba starostlivosti o dieťa (pribúda školská dochádzka, záujmy, voľný čas dieťaťa), na druhej strane sa dieťa stáva samostatnejšie, čo je dôvodom, pre ktorý podiel osobného výkonu starostlivosti na vyživovacej povinnosti klesá.
16. Rozsah vyživovacej povinnosti rodiča je limitovaný odôvodnenými potrebami dieťaťa (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine), pričom dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 2 veta druhá Zákona o rodine). Odôvodnené potreby dieťaťa sú rôzne podľa okolností konkrétneho prípadu, sú závislé predovšetkým od veku a zdravotného stavu dieťaťa, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v spoločenskom živote, výšky eventuálnych vlastných príjmov a pod. Avšak odôvodnené potreby dieťaťa neurčujú len tieto okolnosti, sú bezprostredne ovplyvňované i schopnosťou a možnosťou rodičov. Ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov veľmi obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých nevyhnutných potrieb, nutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov veľmi široké, sú odôvodnenými tiež ďalšie potreby dieťaťa, ktoré nie sú nevyhnutné, ale - práve so zreteľom napr. k veku a zdravotnému stavu dieťaťa, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v
spoločenskom živote - prospešné všestrannému vývoju dieťaťa vo vyspelej spoločnosti. Ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať tiež aj tvorbu úspor (§ 63 ods. 3 Zákona o rodine). Toto poňatie odôvodnených potrieb je v súlade so zásadou úmernosti životnej úrovne dieťaťa životnej úrovni rodičov, v intenciách tejto zásady sú odôvodnené potreby dieťaťa (a tiež rozsah vyživovací povinnosti rodičov k dieťaťu) mimo iné aj odrazom rôznej životnej úrovne rodičov, danej spravidla spoločenskou dôležitosťou ich práce. Je určite spravodlivé, ak
- vzhľadom k tomuto poňatiu odôvodnených potrieb rozhodnutie súdu o rozsahu vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu vyjadrí zásadu úmernosti životnej úrovne dieťaťa životnej úrovni rodičov.
17. Pokiaľ ide o odvolaním napadnutý výrok rozsudku o výživnom na maloleté deti na čas po rozvode, jeho správnosť, ako aj vykonané dokazovanie súdom prvej inštancie odvolací súd vyhodnotil ako vecne a právne správne. Aj podľa názoru odvolacieho súdu určená výška výživného zodpovedá v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie ako odôvodneným potrebám maloletých detí, ich veku, ale aj zisteným zárobkovým a majetkovým pomerom rodičov, ich možnostiam a schopnostiam, v zmysle kritérií rozhodných pre určovanie výživného na maloleté dieťa uvedených v ustanovení § 62 ods. 1 až 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Pri určení výšky výživného do tejto súd prvej inštancie správne premietol aj ďalšie rozhodujúce skutočnosti a to výkon osobnej starostlivosti matky o maloleté deti, rozsah styku otca s maloletými deťmi a správne vyhodnotil možnosti a schopnosti rodičov a ich príjem ako aj ich rozdielne majetkové pomery. Výživné zohľadňuje náklady a výdavky maloletých detí v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie s ohľadom na ich aktuálny vek, zdravotný stav a predškolskú dochádzku. Pokiaľ ide o otcom namietanú výšku mesačných nákladov na odôvodnené potreby maloletých detí, odvolací súd dospel k záveru, že tieto tak ako vyplývajú zo súdom prvej inštancie vykonaného dokazovania a ktoré aj matka skutočne preukázala je treba ustáliť u maloletého K. minimálne v sume 350 eur, u maloletej K. v sume 310 eur, ktoré sú v zásade u oboch detí rovnaké, pričom u maloletého sú mierne vyššie z pohľadu jeho veku (na stravu, cestovné, predškolskú prípravu) Priemerné mesačné výdavky na každé z detí predstavujú pomerné náklady na bývanie 60 eur, náklady na stravu 130-150 eur, drogériu 15 eur, oblečenie a obuv 50 eur, na predškolské zariadenie /stravu, všeobecne známe aktivity poriadané zariadením, pracovné zošity a pod./ 40 eur, cestovné 12 eur, knihy, hračky 15 eur, zdravotný stav/bežné choroby, zubár a pod. 15 eur. Náklady na krúžky a záujmovú činnosť maloletých detí matka vo výškach ňou vyčíslených nepreukázala, ani náklady na opatrovateľku a nevyhnutnosť takejto starostlivosti, preto ich odvolací súd zohľadňoval z pohľadu ich primeranosti a iba na základe matkou predkladaných dôkazov. Rovnako je potrebné povedať, že do priemerných mesačných nákladov na maloleté deti nie je možné zahŕňať finančné záväzky rodičov napr. z úverov, ktoré sú dôvodné vyhodnotiť pri odôvodnených osobných nákladov rodičov. Súčasťou nevyhnutných nákladov matky na maloleté deti je však pomer nákladov na platby za bývanie (energie, plyn, voda, odpad). Náklady maloletých detí na výlety či dovolenky si hradí každý z rodičov. Otcom navrhovaná výška výživného, ktoré by nepokrylo ani finančné nároky maloletých detí na ich najzákladnejšie potreby napr. na stravu je nereálna a v jednoznačnom rozpore s ich záujmami. Rovnako nebolo možné zohľadňovať možnosť poberania rodinných prídavkov na maloleté deti z Rakúska matkou, keď takáto okolnosť tak v čase rozhodovania súdu prvej inštancie ani v odvolacom konaní preukázaná nebola. Napokon výška výživného bola aj v súlade s odporúčaním kolízneho opatrovníka stanovená v približne rovnakom rozsahu v zmysle pôvodného návrhu otca.
18. Odvolací súd v tomto prípade však poukazuje na nesprávny postup súdu prvej inštancie, ktorý výšku výživného odvodzoval aj od percentuálneho výpočtu z príjmu otca. Udáva, že Zákon o rodine jasne formuluje ako determinujúce kritéria na strane povinného rodiča jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery a nie jeho skutočne dosahovaný zárobok, resp. iný obdobný príjem tvoriaci zdroj jeho obživy. Percentuálne odvodenie výšky výživného zo zárobku povinného rodiča by tak bolo pochybením súdu, ktorého povinnosťou je dokazovanie zamerať na zákonné kritériá pre určovanie výživného (§ 62, § 75 ods. 1 Zákona o rodine). V danom prípade však súd prvej inštancie svoje dokazovanie a závery neobmedzil iba na percentuálny výpočet z deklarovaného príjmu otca, ale vykonal potrebné dokazovanie na jeho preukázanie, ako aj majetkových pomerov otca, na základe ktorého možno uzavrieť, že výška výživného je správna a zodpovedá jeho výsledkom.
19. Aj keď osobitne otec svoje odvolanie vo vzťahu k výroku V. o úprave jeho styku s maloletými deťmi neodôvodnil, odvolací súd vecne preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie aj v tejto časti. Tento odvolací súd v zásade vyhodnotil ako vecne a právne správny. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o úprave styku otca s maloletými deťmi postupoval správne, keď vychádzal predovšetkým z najlepšieho záujmu maloletých detí, zohľadnil ich vek, denný režim, emocionálne potreby a právo na starostlivosť
obidvoch rodičov. Odvolací súd považuje určený rozsah styku otca s maloletými počas bežného roka ako aj počas školských prázdnin za zodpovedajúci, zabezpečujúci primeraný podiel na výchove maloletých zo strany otca a budovanie vzájomných citových väzieb medzi nimi. Rozsah styku otca s maloletými deťmi je primeraný aj dostatočný, maloleté deti majú zabezpečené právo na rovnocenný kontakt aj s rodičom s ktorým nežijú v spoločnej domácnosti a ktorý po rozchode rodičov svoj osobný život s možnosťou trvalého bývania stabilizoval v Rakúskej republike.
20. Odvolací súd, ktorý nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 65, § 66 CMP), v danom prípade dospel k potrebe čiastočnej korekcie úpravy styku otca s maloletými deťmi počas párneho kalendárneho týždňa v stredu a štvrtok tak, aby maloleté deti nebolo nutné vo večerných hodinách presúvať medzi bydliskami rodičov. Na základe tejto zmeny otec v stredu zabezpečí prípravu detí do školy a nasledujúci deň ich účasť na vyučovaní, následne s nimi bude tráviť čas po ukončení vyučovania a o 19.00 hod. ich vo štvrtok odovzdá matke v mieste jej bydliska. Scelenie styku nielen počas nepárneho kalendárneho týždňa neodporuje záujmom detí vzhľadom na rozsah otcom doposiaľ vykonávanej osobnej starostlivosti a nepredstavuje pre deti ani ďalšiu zásadnú zmenu. Mierne rozšírenie styku otca s maloletými deťmi odvolací súd pokladá za prirodzený krok v nadväznosti na skutočnosť, že takýto rozsah styku sa osvedčil (ktorý nespochybnila ani matka), maloleté deti mali možnosť si na takýto rozsah styku zvyknúť a rozšírenie styku bude viesť aj k upevneniu vzájomných vzťahov a zabezpečovanie plnohodnotnej starostlivosti aj zo strany otca v aktuálne akceptujúcich podmienkach. Takto upravený styk umožní vytvoriť priestor na možný prechod v budúcnosti do jeho väčšieho rozsahu alebo prípadne do striedavej osobnej starostlivosti.
21. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch II.III.IV. poukazujúc na správne právne závery súdu prvej inštancie, ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil, výrok V. v časti úpravy styku otca s maloletými deťmi počas párneho kalendárneho týždňa zmenil podľa § 388 CSP a vo zvyšku ho potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP .
22. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP.
23. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).