Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/152/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu JUDr. Gabriely Klenkovej PhD. a JUDr. Moniky Juskovej v spore žalobcu SPRAVBYT s.r.o., Hurbanova 18, 08501 Bardejov, IČO: 31683061, zastúpený JUDr. Jozefom Sotolářom, PhD., Južná trieda 1, Košice, proti žalovaným 1/ J. I., V.. X.X.XXXX, P. Ť. XX, P., 2/ J. I., V.. X.X.XXXX, P. Ť. XX, P., obaja zastúpení JUDr. Jánom Jurčom, Partizánska 5, Bardejov, 3/ BARDBYT s.r.o., Mojzesová 7, 08501 Bardejov, IČO: 36476633, 4/ E. P., V.. X.XX.XXXX, P. Ť. XX, P. a 5/ D. P., V.. XX.XX.XXXX, P. Ť. XX, P., žalovaní v 3/ až v 5/ rade zastúpení JUDr. Jozefom Stašákom, advokátom, Andraščíková 3, Bardejov, o zaplatenie 1.847,04 eur s príslušenstvom, 2.042,75 eur s príslušenstvom a 2.702,05 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov, č. k. 4C/175/2018-426 zo dňa 4.4.2017 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovaní v 1., 2., 3., 4. a 5. rade majú právo na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Žalovaným v 1/ až v 5/ rade priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. Žalobca pôvodne žiadal voči žalovaným v 1/ až v 2/ rade zaplatenie sumy 1.847,04 eur (55.644 Sk) spolu s 8,5% ročným úrokom z omeškania od 1.8.2007 z dôvodu, že žalovaný v 1/ a v 2/ rade ako vlastníci bytu neuhradili mesačné platby za služby spojené s užívaním bytu žalobcovi a to za obdobie od 1-12/2006 a 1-4/2007, nedoplatok za vyúčtovanie za rok 2006, od ktorého bolo odpočítané preplatok 4.054 Sk a úhradu 2.531 Sk. Spolu dlžná suma predstavuje 55.644 Sk. V konaní pod sp. zn.: 5C 203/2008 pred Okresným súdom Bardejov začalo konanie voči žalovaným v 1/ a 2/ rade, kde sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 2.042,75 eur s 8,5% ročným úrokom z omeškania od 1.9.2008, pretože žalovaný v 1/ a 2/ rade mu nezaplatili ako vlastníci bytu za poskytnuté služby spojené s užívaním bytu za máj až december 2007, za január 2008, február až august 2008, ďalej nezaplatili nedoplatok za vyúčtovanie za rok 2007, takže dlžná suma predstavuje 61.540 Sk. Prvoinštančný súd uznesením č. konania 4C 175/2008-134 tieto konania spojil na spoločné konanie. Okrem toho pod sp. zn. 6C 43/2008 pred Okresným súdom Bardejov prebiehalo konanie, kde si žalobca SPRAVBYT uplatňoval voči žalovaným v 4/ a 5/ rade neuhradené platby spolu vo výške 2.702,05 eur, (81.402 Sk), ktoré predstavujú neuhradené služby spojené s užívaním bytu v prospech žalobcu za obdobie od 6 do 12 roku 2006, za obdobie roku 2007, za obdobie január až august 2008, od ktorých je odpočítaný preplatok z vyúčtovania za rok 2006 a 2007. Keďže sa žalovaní v 4/ a 5/ rade dostali do omeškania, zodpovedajú podľa žalobcu aj za úroky z omeškania. Aj toto konanie bolo prvoinštančným súdom uznesením 4C 175/2008-371 spojené na spoločné konanie s pôvodným návrhom.

V priebehu konania žalobca rozšíril žalobu o žalovaného v 3/ rade, a to spoločnosť BARDBYT s.r.o., podaním zo dňa 28.6.2013, ktoré došlo prvoinštančnému súdu 1.7.2013. Prvoinštančný súd uznesením zo dňa 14.11.2013 tento subjekt do konania pripustil. Prvoinštančný súd ďalej zistil, že žalovaní v 1/ a 2/ rade a žalovaní v 4/ a 5/ rade sú vlastníci bytov. Od 1.1.2005 vlastníci bytov v bytovom dome Q. na ul. Ť.D. L. P. majú nového správcu bytového domu a to spoločnosť BARDBYT s.r.o. Prvoinštančný súd ďalej zistil, že žalovaný v 3/ rade sa stal novým správcom bytového domu, keď sa tak stalo po schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktorá sa konala dňa 24.6.2004. Výpoveď zo správy bytu bola žalobcovi doručená dňa 29.6.2004, výpovedná lehota začala plynúť dňom 1.7.2004 a skončila dňa 31.12.2004. Keďže žalovaný v 3/ rade 17.12.2004 podpísal s vlastníkmi bytov a nebytových priestorov nové zmluvy o výkone správy od 1.1.2005, je správcom bytového domu, v ktorom majú byt žalovaní v 1/ a 2/ rade a žalovaní v 4/ a 5/ rade. Súd ďalej zistil, že žalovaní uhrádzajú úhrady v súvislosti s užívaním bytu správcovi a to spoločnosti BARDBYT s.r.o. Prvoinštančný súd pri rozhodovaní o uplatnenom nároku žalobcu vychádzal jednak z existencie rozhodnutí v obdobných veciach, kde sa sporia SPRAVBYT a BARDBYT a kde SPRAVBYT žaluje vlastníkov bytov a nebytových priestorov v súvislosti s úhradami za užívanie bytu. Súd zistil, že žiaden z prehlasovaných vlastníkov bytu alebo nebytového priestoru v bytovom dome na ulici Ť. nepodal žalobu vo veci samej na súd. Prvoinštančný súd poukázal na aktuálne znenie zákona č. 182/1993 Zb. a to konkrétne na ustanovenie § 8, § 14, § 6 ods.1, § 8 ods.1,3, § 8 a ods.1,2,3, § 14 ods.1, 2, 4, 5 a § 8 b ods. 1, 2. Vychádza len z ustanovenia § 10 ods. 1, 2 tohto zákona a vzhľadom na znesenú námietku premlčania aj z ustanovenia § 100 a 107 Občianskeho zákonníka, § 454, 451 a 563 Občianskeho zákonníka. Mal jednoznačne zistené, že spoločnosť BARDBYT s.r.o. je správcom bytového domu Q. na ulici Ť. XX L. P. od 1.1.2005 po vypovedaní zmluvy o výkone správy pôvodnému správcovi spoločnosti Spravbyt, s.r.o. Bardejov. Žalovaný v 3/ rade uzavrel s vlastníkmi bytov Q. dňa 17.12.2004 zmluvu o výkone správy, ktorá nadobudla účinnosť 1.1.2005. Žalovaní v 1/ a 2/ rade a v 4/ a 5/ rade nemajú voči žalobcovi žiadnu povinnosť. Na strane žalobcu chýba aktívna hmotnoprávna legitimácia v spore. Žalobca nie je s účinnosťou od 1.1.2005 správcom daného bytového domu. Nemôže sa preto s úspechom domáhať nárokov na plnenie za služby spojené s užívaním od vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Subjekt, ktorý prestal byť správcom bytového domu, prestáva byť aj zmluvným partnerom a teda v právnom vzťahu s vlastníkmi bytov. Otázkou správcovstva bytového domu Q., ul. Ť.D.Á. L. P. sa zaoberal súd už v inom konaní ako prejudiciálnou otázkou a poukázal aj na závery, ktoré prijali súdy v súvislosti so spormi, ktoré prebiehali medzi žalobcom a vlastníkmi bytov a spor medzi žalobcom a žalovaným v 3/ rade. Prvoinštančný súd zistil, že po tom čo bola uskutočnená schôdza vlastníkov bytov a nebytových priestorov dňa 24.6.2004 a niektorí z vlastníkov bytov a nebytových priestorov boli prehlasovaní, nedošlo k tomu, aby sa prehlasovaní vlastníci podľa § 14 zákona č. 182/83 Zb. podali žalobu na súd v súvislosti so spochybnením rozhodnutia schôdze. Preto nie je možné vzhľadom na zákonné uplynutie času určeného na spochybnenie záverov takejto schôdze prihliadať na tieto úkony ako na neplatné. Prvoinštančný súd poukázal ďalej na to, že vzťahy medzi žalobcom a žalovanými v 1/ a 2/ rade a v 4/ a 5/ rade majú spotrebiteľský charakter, kde je potrebné (aj vo vzťahu k žalovanému v 3/ rade) vychádzať z Občianskeho zákonníka. Žalobca v žalobe tvrdil, že nárok žalovaného v 3/ rade na prijatie plnení od žalovaných v 1/ a 2/ rade a v 4/ a 5/ rade nebol daný, pretože nebol správcom bytového domu, teda prijal plnenie bez právneho dôvodu a tým malo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobcu. Prvoinštančný súd vyhodnotil, že k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného v 3/ rade nedošlo, pretože žalovaní v 1/ a 2/ rade a v 3/ a 4/ rade majú so žalovaným v 3/ rade platne uzatvorené zmluvu o výkone správy, hlasovanie o výpovedi zo zmluvy o výkone správy žalovaného v 3/ rade v zákonom stanovenej lehote nikto na súde nespochybnil a preto nie je možné považovať plnenie žalovaných v 1/ a 2/ a v 4/ a 5/ rade v prospech žalovaného v treťom rade za bezdôvodné obohatenie. Vzhľadom na znesenú námietku premlčania žalovaným v 3/ rade však prvoinštančný súd ďalej vyhodnotil, že voči nemu žaloba bola podaná oneskorene, keď nároky, ktoré boli predmetom konania podliehajú dvojročnej subjektívnej a trojročnej objektívnej premlčacej lehote. Trojročná objektívna lehota vždy začína plynúť nasledujúci deň po poskytnutí služieb. Najneskôr, vzhľadom na uplatnený nárok začala táto lehota plynúť 1.9.2007, keď aj vo vzťahu k žalobcom v 1/ aj 2/ aj žalovaným v 4/ a 5/ rade si uplatňuje žalobca náhradu za mesačné plnenie za august 2008. Teda od 1.9.2008 začala plynúť trojročná objektívna premlčacia lehota, ktorá uplynula dňa 1.9.2011. V rámci tejto lehoty plynula aj dvojročná subjektívna lehota, ktorá uplynula dňa 1.9.2010. Voči žalovanému v 3/ rade nárok bol rozšírený

až podaním zo dňa 28.6.2013, ktorý došiel na súd dňa 1.7.2013, teda až po uplynutí (aj dlhšej) objektívnej trojročnej lehoty. Prvoinštančný súd nevykonal ďalšie navrhované dôkazy, pretože je na úvahe súdu, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. V tomto prípade dospel k záveru, že vo veci bol starostlivo a podrobne zistený skutkový stav a je postačujúci na to aby bolo možné vo veci rozhodnúť. Preto návrhy žalobcu na doplnenie dokazovania zamietol. Prvoinštančný súd ďalej uviedol, že medzitýmnym rozsudkom vo veci sp. zn. 1C 362/2005 sa riešila otázka základu veci, keď predmetom konania bola otázka vydania zostatku majetku vlastníkov bytov v bytovom dome Q. novému správcovi. Otázka správcovstva domu bola vyriešená a bolo konštatované o práve BARDBYTU od 1.1.2005 na vydanie zostatku majetku vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Zo zistení v tejto veci a medzitýmneho rozsudku vychádzalo aj rozhodnutie Okresného súdu Svidník sp. zn.: 2C/18/2012, ktoré bolo potvrdené odvolacím súdom. Prvoinštančný súd ďalej konštatoval, že otázka správcovstva bytového domu bola vyriešená, a preto nebol dôvod na prerušenie konania. To, že si žalovaný v 3/ rade neuplatnil voči vlastníkom bytov a nebytových priestorov žaloby na vydanie nárokov vyplývajúcich so správcovstvom bytového domu, je záležitosťou správcu bytového domu, nie žalobcu. K námietke k vykonaniu dokazovania oboznámením s obsahom spisu - listín resp. rozhodnutí vo veciach súdu prvoinštančný súd uviedol, že oboznámil s podstatným obsahom listín. Konštatoval vo vzťahu k neprávoplatným rozhodnutiam aj tieto okolnosti, pričom poukázal na právne názory vyplývajúce z týchto rozhodnutí. Okolnosti iného bytového domu X. predmetom dokazovania a skúmania neboli, pretože sa sporného bytového domu Q. nedotýkajú. Ďalej sa vysporiadal aj s námietkami žalobcu k prehláseniu Mesta Bardejov, a skutočnosťou, že žalovaný preukázali platné ukončenie vzťahu správcovstva bytového domu vo vzťahu k žalobcovi a okolnosť, že novým správcom od 1.1.2005 je žalovaný v 3/ rade. Nie je v tomto konaní dôležité či majetok, ktorý spravoval žalobca bol riadne žalovanému v 3/ rade odovzdaný. Táto okolnosť s prejednávanou vecou nesúvisí. Preto prvoinštančný súd žalobu v celom rozsahu zamietol, neprihliadol na námietky žalobcu a jeho argumentáciu znesenú v priebehu konania. O trovách konania prvoinštančný súd rozhodol podľa § 255 ods.1 a priznal náhradu trov konania žalovaným, ktorí boli úspešní v spore.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Namietal, že prvoinštančný súd neoboznamoval na pojednávaní citované spisy a z rozhodnutí boli citované maximálne 3 - 4 vety. Ďalej uviedol, že súdne konanie sa vedie od roku 2008, pričom nebolo vykonané žiadne dokazovanie a žiadne relevantné úkony. Až na jednom pojednávaní súd pochopil podstatu veci a jednoznačne zamietol žalobu. Doposiaľ sa vedie konanie o určenie, kto je správcom bytového domu Q., vec nie je doposiaľ právoplatne skončená a je v štádiu dokazovania. Uvedený postup, ktorý zvolil prvoinštančný súd, keď si otázku správcovstva bytového domu riešil samostatne je nezákonný a nesprávny. Žalobca ďalej namietal, že rozhodnutie prvoinštančného súdu je nepreskúmateľné a nezrozumiteľné, pretože je v rozpore v podstatných otázkach, od ktorých záviselo správne rozhodnutie vo veci. Na jednej strane tvrdí, že z obsahu spisu a listín vyplývajú určite skutočnosti a na strane druhej tieto listiny vytrhol z kontextu a odmietol k tomu vykonať dokazovanie obsahom ostatných listín a spisov. Dôkazné bremeno podľa žalobcu bolo na strane žalovaného. Rozhodnutie prvoinštančného súdu obsahuje opis a prepis vyjadrení z iných spisov, rozhodnutie nie je správne štylizované. Spisy, na ktoré sa prvoinštančný súd odvoláva neboli v rámci tohto konania pripojené a len pár vetami prvoinštančný súd skonštatoval obsah rozhodnutí. Tieto rozsudky vôbec neboli oboznamované pred prvoinštančnými súdmi. V rozsudku prvoinštančného súdu sa ale nachádzajú závery, ktoré v tomto konaní nikdy neboli vykonané a ani v spise sa nenachádzajú a k týmto záverom sa nemohol žalobca ani vyjadriť. Rozhodnutie prvoinštančného súdu je nepreskúmateľné a svojvoľné. Žalobca v odvolaní uviedol, že v prejednávanej veci dôkazné bremeno zaťažuje žalovaných, ako aj bremeno ich tvrdenia. Žalobca namietal aj skutočnosť, že jednotlivé rozhodnutia a paragrafové ustanovenia tvoria podstatnú časť dôvodov prvoinštančného rozhodnutia. Vlastné právne odôvodnenie záverov je v minimálnom rozsahu. Závery prvoinštančného súdu sú konštatované v rozhodnutí, avšak nikdy dôkazy nevykonal a návrhy v tomto smere zamietol. Žalobca namietal odňatie práva konať a brániť sa pred súdom, keď nemohli zaujať stanovisko a vyjadriť sa v primeranej lehote k jednotlivým dôkazom. Uviedol, že výkon správy bytového domu Q. v P. nebol kontinuálne odovzdaný žalovanému v 3/ rade, preto nemohlo dôjsť ani ku vzniku správy bytového domu žalovaným v 3/ rade. Nedošlo k zmene osoby správcu bytového domu. Poukázal na priebeh schôdze dňa 24.6.2004, na zistenia o priebehu

tejto schôdze v iných konaniach, z ktorých je možné vyvodiť, že k zmene výkonu správy nedošlo. Pokiaľ sa týka bezdôvodného obohatenia, ktoré malo vzniknúť u žalovaného v 3/ rade, je potrebné uviesť, že najskôr je potrebné ustáliť kto je správcom bytového domu a v akom období a až tak je možné skonštatovať, či sa vlastne žalovaný v 3/ rade bezdôvodne obohatil. Keďže zmluvu o výkone správy, ktorú mal uzatvorenú so žalovanými v 1/ a 2/ rade a žalovanými 4/ a 5/ rade považuje za platnú, považuje za dôvodnú aj žalobu v celom rozsahu. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil na nové konanie a prejednanie prvoinštančnému súdu, resp. rozsudok zmenil tak, že žalobe v plnom rozsahu vyhovie.

3. K odvolaniu žalobcu zaujali stanovisko žalovaní v 1/ a 2/ rade. Žiadali, aby rozsudok prvoinštančného súdu bol potvrdený a uplatnili si trovy odvolacieho konania. Uviedli, že súd prvej inštancie vykonal rozsiahle dokazovanie zamerané na aktívnu legitimáciu žalobcu, či v čase nezaplatených zálohových mesačných platieb žalobca bol správcom bytového bloku na ulici Ť. L. P., v ktorom žalovaní v 1/ a 2/ rade vlastnia byt č. XX. Prvoinštančný súd zistil, že správcom bytového domu žalobca nebol, a preto správne žalobu zamietol. Prvoinštančný súd správne zistil skutkový stav a správne vec aj kvalifikoval.

4. Žalovaní v 3/, 4/ a 5/ rade podali stanovisko k odvolaniu žalobcu, v ktorom žiadali, aby rozsudok súdu prvej inštancie bol potvrdený vo všetkých výrokoch. Uplatnili si náhradu trov odvolacieho konania. Uviedli, že celý postup súdu bol v súlade s aktuálnym procesným predpisom. Žalobca nepredložil akýkoľvek dôkaz na preukázanie svojich tvrdení uvedených v odvolaní. Žalobca vo svojom odvolaní zahlcuje súdne konanie množstvom všeobecných informácii a odvádza pozornosť strán sporu a súdu k nepodstatným skutočnostiam, nevenuje sa rozhodujúcim okolnostiam a právnu úpravu vykladá v rozpore s účelom a zmyslom zákona č. 182/1993 Z.z. s cieľom zo zmätočnosti sťažiť a znemožniť spravodlivý súdny proces. Žalovaní poukázali na to, že žalobca správcom bytového domu v čase kedy žiada uhradiť platby, nebol. Zálohové platby je možné vymáhať len do doby, kým je vypracované konečné ročné vyúčtovanie za kalendárny rok. Žalobca nemá právo vypracovať konečné ročné vyúčtovanie. Všetky platby súvisiace s užívaním bytu žalovaní uhrádzali v spornom období správcovi BARDBYT s.r.o., Bardejov, ktorý bol ich správcom. Preto úhrada žalobcovi by bola duplicitná. Žalovaní ďalej uviedli, že po tom, čo bola zrealizovaná schôdza vlastníkov bytov a nebytových priestorov dňa 24.6.2004, žalobca nepodal žalobu o určenie správcovstva, ani o neplatnosť výpovede zo zmluvy o výkone správy, takúto žalobu nepodal ani prehlasovaný vlastník bytu a tak potvrdenie správcovstva BARDBYTU bolo nie len na schôdzi konanej dňa 27.6.2011, ale aj tým, že zmluva o výkone správy vo vzťahu k BARDBYTU nadobudla účinnosť dňom 1.1.2005 a BARDBYT túto správu reálne aj vykonáva. Žalovaní ďalej uviedli, že neexistuje žiaden rozsudok súdu, ktorý by sa týkal bytového domu Q. v P., v ktorom by súd rozhodol meritórne alebo o predbežnej otázke tak, že správcom bytového domu je spoločnosť SPRAVBYT s.r.o. Žalobca vedel o výpovedi zo zmluvy o výkone správy, svojím konaním však šikanoval vlastníkov bytov, ktorí hlasovali za skončenie výkonu správy so žalobcom. Preto žalovanému v 3/ rade tým, že realizuje zmluvu o výkone správy a vykonáva správu bytu žalovaných nevzniklo žiadne bezdôvodné obohatenie a v spornom období rokov 2006 až 2008 bol správcom bytového domu BARDBYT s.r.o.

5. K vyjadreniam žalovaných žalobca nezaujal žiadne stanovisko.

6. Odvolací súd v rámci kompetencií podľa § 34 preskúmal napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu podľa zásad uvedených v § 379 a nasledujúcich bez nariadenia pojednávania podľa § 385 a contrario a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne a odvolanie žalobcu je nedôvodné. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu z hľadiska označených dôvodov uvedených žalobcom a dospel k záveru, že rozhodnutie prvoinštančného súdu je správne. Odvolacie dôvody sú nedôvodné a je možné v celom rozsahu sa stotožniť so skutkovým a právnym posúdením veci prvoinštančným súdom a s odpoveďou na všetky podstatné okolnosti v prejednávanej veci, ktorými sa prvoinštančný súd podrobne zaoberal. Podstatou odvolacích argumentov žalobcu sú skutočnosti, ktoré sa týkajú nielen obsahu napadnutého rozsudku, ale aj formy, ako sa vykonávalo dokazovanie pred prvoinštančným súdom a okolnosti, ktoré nasvedčujú o tom, ktorá zo sporových strán má a v akom rozsahu dôkazné bremeno a ako je povinná preukázať svoje uplatnené resp. namietané nároky vo forme tvrdení, dôkazmi.

7. To, akým spôsobom má byť vyhotovené písomné znenie rozsudku vyplýva z ustanovenia § 220 ods. 1, 2 CSP. Prvoinštančný súd pri vyhotovovaní rozsudku zákonné náležitosti a obsahové náležitosti podľa ust. § 220 ods.2 riadne dodržal. Zaoberal sa nielen predmetom uplatneného nároku, ale popísal aj jednotlivé prostriedky procesného útoku a obrany sporových strán. Vyhodnotil všetky dôkazy a poukázal na existujúcu rozhodovaciu prax v obdobných veciach, od ktorej sa neodklonil (§ 220 ods. 3 . V rozhodnutí prvoinštančného súdu nechýba skutkové posúdenie veci a právne závery zodpovedajú zákonným ustanoveniam a zistenému skutkovému stavu veci. Prvoinštančný súd sa vysporiadal so všetkými podstatnými okolnosťami dôležitými pre rozhodnutie o veci, naviac sa špeciálne venoval vzneseným námietkam žalobcu v priebehu konania venoval poslednú časť svojho odôvodnenia. Skutočnosť, že rozhodnutie prvoinštančného súdu je pomerne rozsiahle a takmer podrobne zachytáva jednotlivé úkony a námietky strán sporu, nie je v rozpore s náležitosťami vyplývajúcimi z ustanovenia § 220 ods. 2 CSP.

8. Ako prvoinštančný súd vo veci vykonal dokazovanie je zachytené v zápisniciach o pojednávaní. Žalobca namietal, že prvoinštančný súd vo veci vykonal dokazovanie rozsudkami v obdobných veciach, tieto rozsudky na pojednávaní len v stručnosti oboznámil niekoľkými vetami v rozsahu podstatných okolností uvedených v odôvodnení, ktoré sa týkajú veci. Namietal, že neboli pripojené celé spisy, v ktorých by bolo oboznámené konanie predchádzajúce vydaniu týchto rozsudkov. Žalobca sa domáhal, aby odvolací súd vyhodnotil okolnosti nepripojenia spisov v jeho prospech tak, aby takéto spisy boli pripojené, resp. aby pre tento dôvod rozhodnutie prvoinštančného súdu bolo zrušené. Spôsob, ako sa vykonáva dôkaz listinou podľa Civilného sporového poriadku je uvedený v ustanovení § 204 CSP. Vykonanie dôkazov listinou podľa § 204 sa vzťahuje aj na vykonanie dôkazu verejnou listinou, akou sú rozsudky podľa § 205 CSP. Listinou ako dôkazným prostriedkom môže byť vykonaný dôkaz tak, že súd listinu celú alebo jej časť prečíta, alebo oznámi jej obsah. Oznámenie obsahu listiny sa uskutočňuje v prípade, ak by obsiahlosť údajov zachytených v listine vyžadovala neprimerane dlhý čas na vykonanie dôkazu čítaním listiny resp. ak to vo vzťahu k dokazovaným skutočnostiam postačuje. Vykonanie dôkazu spisovým materiálom sa spravuje ustanovením § 204 s tým, že spisový materiál ako celok nemôže byť predmetom dokazovania. Vždy je potrebné dokazovať z obsahu spisového materiálu jednotlivé listiny, a to spôsobom vyplývajúcim z ustanovenia § 204 CSP.

9. Preto forma vykonania dôkazu rozsudkami bola prvoinštančným súdom dodržaná a odvolací súd nezistil zo strany prvoinštančného súdu žiadne pochybenie. Prvoinštančný súd správne zamietol vykonanie dokazovania všetkými spisovými materiálmi, pretože pre právne posúdenie tejto veci a pre zistenie právnych názorov uvedených v iných rozsudkoch súdov postačuje vykonanie dôkazu rozsudkom vo veci samej, kde právny názor v prejednávanej veci je jednoznačne vyjadrený. Pripojením spisového materiálu vzhľadom na predmet sporu by nebol hospodárny a neboli by týmito spisovými materiálmi zistené iné okolnosti než tie, ktoré boli známe z dôkazov vykonaných pred prvoinštančným súdom, zistené z oboznámených rozsudkov.

10. Je potrebné ďalej uviesť, že pre konanie v tejto veci nie je právne významný výsledok sporu o určenie kto je aktuálne správcom bytového domu Q. L. P.. Pre výsledok tohto sporu je podstatné zistenie a preukázanie (zo strany žalobcu), že v čase rozhodnom pre uplatnenie nároku za obdobie od januára 2006 do augusta 2008 bol správcom bytového domu Q. L. P.. Ak by žalobca preukázal aktívnu vecnú legitimáciu v rozhodnom období, mohol súd posúdiť dôvodnosť žaloby. Žalobca však svoju aktívnu vecnú legitimáciu k určenému momentu nepreukázal a preto nemohol vo veci byť úspešným účastníkom konania. Dôkazné bremeno na preukázaní tvrdených okolností v tomto štádiu konania je na strane žalobcu. Žalobca bol povinný preukázať aktívnu vecnú legitimáciu, bol povinný následne preukázať existenciu dlhu žalovaných a zodpovednosť za úhradu finančnej čiastky žalovaného v 3/ rade. Žalobca však dôkazne bremeno neuniesol, pretože nepreukázal tvrdenia, z ktorých odvodzuje svoj nárok.

11. Rozhodnutie prvoinštančného súdu v žiadnom prípade nevykazuje znaky svojvoľnosti, arbitrárnosti, prípadne nepreskúmateľnosti, je jasné aj keď obsiahlejšie, ale zaoberá sa všetkými podstatnými námietkami zo strany žalobcu a žalovaných.

12. Námietka žalobcu, že na strane žalovaného v 3/ rade nevzniklo bezdôvodné obohatenie a teda nárok nie je premlčaný, nie je dôvodná. Bolo úlohou žalobcu preukázať, v akom rozsahu a prečo na strane žalovaného bezdôvodné obohatenie vzniklo, pokiaľ si od neho uplatňuje nárok za uhradené platby v

súvislosti so správou bytového domu za žalovaných 1, 2 a za žalovaných 4, 5. Pri vzniku správcovstva zákon nestanovuje podmienku pre vznik platnej zmluvy o výkone správy novému správcovi povinnosť odovzdať starým správcom bytového domu všetky materiály v súvislosti so správou domu. Zmluva o výkone správy je platná a účinná za zákonom stanovených podmienok, a je povinnosťou pôvodného správcu všetky doklady odovzdať novému správcovi. Odovzdanie dokladov však nemá vplyv na vznik povinnosti nového správcu vykonávať riadne od dohodnutého dátumu správ bytového domu a za správu poberať aj odmenu. Preto požiadavka žalobcu na kontinuálny prechod výkonu správy až po odovzdaní všetkých materiálov novému správcovi je požiadavkou nad rámec zákona. Táto požiadavka nemá vplyv na právne posúdenie uplatneného nároku žalobcu voči žalovanému v treťom rade a na posúdenie správnosti premlčania uplatneného nároku prvoinštančným súdom.

13. Argumentácia žalobcu v odvolaní vo vyššie označených dôvodoch je bez akejkoľvek relevancie k správnosti rozhodnutia prvoinštančného súdu.

14. Ostatné argumenty považoval odvolací súd bez vplyvu na správnosť rozhodnutia prvoinštančného súdu. Výsledky schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov je potrebné považovať za platné, už aj s poukazom na ustanovenie § 14 ods.1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, keď podľa odseku 4 tohto ustanovenia nebolo zistené, žeby akýkoľvek prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome obrátil sa na súd so žalobou. Taktiež nebolo zistené, žeby sa akoukoľvek žalobou pôvodný správca, teda žalobca, obrátil na súd v záujme ochrany svojich práv v súvislosti s týmto hlasovaním. Preto, keďže vlastníci bytov a nebytových priestorov sa nesprávali tak, ako je to uvedené v § 14 ods. 4 zákona č. 182/93 Z.z. právo zaniklo a rozhodnutie schôdze vlastníkov je záväzné. Nikto nemôže takto zákonom stanovenú právnu istotu z vlastných dôvodov meniť a prispôsobovať, naviac, keď ani sám žalobca nepodal na súd žalobu o ochranu svojich práv.

15. Preto odvolací súd napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu podľa § 387 ods.1,2 potvrdil.

16. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodil podľa § 396 ods.1 v spojení s § 262 ods. 1, 2 a § 255 ods.1 CSP. Žalovaní boli v konaní úspešnými účastníkmi konania, a preto im patrí právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu voči žalobcovi, ktorý bol v konaní neúspešným účastníkom konania. O tejto výške rozhodne prvoinštančný súd samostatným uznesením.

17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.