Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41C/243/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Zuzanou Kudlovskou v sporovej veci žalobcu: I. C., L.. XX.X.XXXX, P. J. E. T., T. XX, proti žalovanej: C. C., L.. X.X.XXXX, P. J. E. T., E. XX, právne zastúpená JUDr. Annou Lacovou, advokátkou, so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach, Pražská 4, v konaní o E. J. D. C., t a k t o

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, pričom o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 11.5.2015 domáhal voči žalovanej vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov a žiadal, aby súd uložil žalovanej povinnosť uhradiť mu sumu 5.974,91 € z titulu vrátenia pôžičky, ktorú žalobca sám vložil do spoločného bytu, a vydať hnuteľné veci, ktoré sú uvedené v prílohe návrhu, a vyplatiť žalobcovi polovicu hodnoty všetkých hnuteľných vecí, ktoré žalovanej ostávajú. Žalobu odôvodnil tým, že manželstvo so žalovanou bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn. 37C/155/2011, ktorý nadobudol právoplatnosť 11.5.2012. Počas trvania manželstva účastníci konania nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva členský podiel v SBD I k X-W.C. J. Č.. XX, L. X. poschodí na E. XX, T.. Rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn. 35C/173/2012 bolo zrušené právo spoločného nájmu strán sporu k bytu, a výlučnou členkou družstva a nájomníčkou sa stala žalovaná. Napriek snahám žalobcu o dohodu, do dnešného dňa nedošlo k žiadnej dohode o vyporiadaní BSM medzi stranami sporu. Ďalej uviedol, že počas manželstva vzniklo viacero pôžičiek a záväzkov, ktoré žalobca chce doriešiť, avšak nemá kompletné doklady, aby mohol zaujať jasné stanovisko, preto žiadal súd, aby pre dokazovanie zabezpečil dôkazy z adresy bánk poisťovní. Žiadal, aby mu žalovaná vyplatila celú sumu vo výške 5.974,91 €, ktoré dostali ako pôžičku od otca žalobcu na kúpu predmetného bytu, nakoľko predmetný byt užívala v zmysle rozsudku Okresného súdu Košice I žalovaná. Taktiež ostatné hnuteľné veci, ktoré nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva nemajú žalobca so žalovanou medzi sebou vysporiadané, nakoľko sa nedokázali dohodnúť. K tomuto žalobnému návrhu žalobca priložil ako listinný dôkaz rozsudok Okresného súdu Košice I sp. zn. 37C/155/2011.

2. Súd žalobcu vyzval na odstránenie vád podania uznesením zo dňa 7.9.2015, a to tak, aby uviedol petit žaloby, t. j. ako chce, aby súd vo veci rozhodol tak, aby bol zrozumiteľný a vykonateľný, aby konkretizoval hnuteľné veci, ktorých vydania sa domáha a vyčíslil ich hodnotu, aby označil, resp. predložil listinné doklady preukazujúce jeho tvrdenia.

3. Žalobca návrh na začatie konania doplnil podaním doručeným súdu dňa 31.12.2015, v ktorom uviedol, že žiada, aby žalovaná vyplatila celú sumu vo výške 5.974,91 €, ktorú dostali ako pôžičku od otca žalobcu na kúpu predmetného bytu, kde táto pôžička bola žalobcom otcovi vrátená, pričom predmetný byt užíva iba žalovaná. Uviedol, že v prílohe zasiela tabuľku s vyčíslenou celkovou výškou sumy za investičné náklady, ktoré ostali ako súčasť bytu vo výške zostatkovej ceny 20.0082,49 €. Na základe toho navrhol, aby súd vydal rozsudok, ktorým uloží žalovanej povinnosť uhradiť mu sumu 26.057,40 € z titulu vrátenej pôžičky a vložených investičných nákladov. K tomuto podaniu priložil aj Zmluvu o poskytnutí pôžičky zo dňa 6.11.2015, a listinu s názvom „Vybavenie bytu - zariadenie a Zoznam vecí, čo v byte sa robilo, čo tam zostalo exmanželke, a aké veci vzal exmanžel“.

4. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila podaním doručeným súdu dňa 29.3.2017, v ktorom uviedla, že žiada návrh v celom rozsahu zamietnuť, nakoľko uplatnený nárok žalobcu v celom rozsahu neuznáva. Uviedla, že hnuteľné veci nadobudnuté počas trvania manželstva si po rozvode rozdelili. Časť z nich si odsťahoval žalobca, a časť z nich ostala žalovanej. O rozdeľovaní vecí spracovali dohodu, ktorú však ani nepodpísali, nakoľko sa na všetkom dohodli. Žalovaná uviedla, že o žiadnej pôžičke od otca žalobcu nemá vedomosť, a nevie o tom, že by si ako manželia niekedy od otca žalobcu požičiavali peniaze. Ako listinný dôkaz predložila k tomuto podaniu aj listinu s názvom „Dohoda o vysporiadaní nadobudnutých vecí počas manželstva“.

5. K tomuto vyjadreniu žalovanej sa vyjadril žalobca podaním doručeným súdu dňa 16.6.2017, v ktorom uviedol, že byt na E. A. Č.. XX E. T. kupovali ako manželia v roku 1993 od vtedajšieho užívateľa bytu, pána B. E. za sumu 260.000,- Sk, ako holobyt. Do roku 1996 bývali v podnájme, pričom manželmi už boli 3 roky, keď došlo k zakúpeniu predmetného bytu a prakticky celá suma za zakúpenie bytu pozostávala z úspor žalobu, pôžičky poskytnutej jeho otcom, bez ktorej si ani byt nemohli zakúpiť, nakoľko so žalovanou nedisponovali tak vysokou finančnou čiastkou. Požičaná suma pritom tvorila celoživotné úspory jeho otca, matky, a jeho. Byt bol zakúpený ako holobyt, a postupne stavebnými úpravami, dozariaďovaní a vylepšovaním nadobúdal byt na svojej hodnote, pričom súčasná hodnota bytu, ktorej žalovaná naďalej užíva predstavuje sumu cca 70.000,- €. Uviedol, že požičanú sumu musí svojmu otcovi vrátiť. Pokiaľ ide o hnuteľný majetok uviedol, že tento si po rozvode sčasti rozdelili, avšak ako vyplýva z prílohy č. 2 k žalobnému návrhu, vybavenie bytu, zariadenie a zoznam vecí, čo v byte sa robilo, čo tam ostalo exmanželke, a aké veci vzal exmanžel, že celé zariadenie kuchyne, a to kuchynská linka vyrobená na mieru, a vybavenie bielou technikou ostalo v byte ako súčasť zariadenia kuchyne, pričom kuchynská linka bola celá uhradená žalobcom z peňazí, ktoré tvorilo jeho odstupné z firmy, kde pracoval dovtedy, a ktoré si našetril z brigád vykonávaných popri svojom zamestnaní, pričom tieto ním vynaložené finančné prostriedky mu neboli žiadnym spôsobom uhradené, resp. vykompenzované. Navrhol, aby súd v predmetnej veci vypočul ako svedkov jeho otca, G. C., a jeho matku C. C..

6. K tomuto vyjadreniu žalobcu sa žalovaná vyjadrila prostredníctvom svojej právnej zástupkyne podaním doručeným súdu dňa 4.9.2017. V tomto podaní opätovne žalovaná navrhla žalobu o vyporiadanie BSM v celom rozsahu zamietnuť, nakoľko bola podaná po uplynutí 3 ročnej lehoty na jeho vyporiadanie stanovenej zákonom, a veci patriace do ich bezpodielového spoluvlastníctva sú už vyporiadané na základe dohody strán sporu, resp. zákonnej domnienky, ktorá bráni jeho opätovnému deleniu súdom. Ďalej si uplatnila náhradu trov konania. Žalovaná v tomto podaní poukázala aj na to, že z dostupných judikátov Najvyššieho súdu ČR vyplýva právny názor, že v konaní vyporiadaní BSM môže súd vyporiadať len ten majetok, ktorý účastníci navrhli k vyporiadaniu do 3 rokov od jeho zániku, napr. rozsudok NS ČR 1116/2006. Rovnako tak poukázala aj na právny názor, že s prehĺbením dispozitívneho charakteru noriem upravujúcich bezpodielové spoluvlastníctvo sa presadil názor, že manželia nemusia pre vyporiadanie spoločného majetku zvoliť jediný spôsob, ale môžu rôzne spôsoby kumulovať, keď ohľadne časti majetku uzavrú dohodu, časť navrhnú vyporiadať súdom, a zbytok bude vyporiadaný na základe zákonnej domnienky. Súd tak môže do vyporiadania zahrnúť len ten majetok, ktorý účastníci výslovne učinili predmetom vyporiadania. Z tohto vyplýva, že v konaní o vyporiadanie BSM môže súd vyporiadať len ten majetok, ktorý účastníci konania navrhli k vyporiadaniu do 3 rokov od jeho zániku. Poukázala na to, že žalobca podal žalobu o vyporiadanie BSM dňa 13.5.2015, teda po uplynutí 3 ročnej lehoty uvedenej v § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Keď už nie je možné vyporiadať žiaden majetok patriaci manželom a tvoriaci predmet bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nakoľko ten je už vyporiadaný na základe zákonnej domnienky, a nie je možné ho opätovne vyporiadať ani súdom, ani dohodou. Pokiaľ ide o pôžičku, ktorú žiada, aby mu žalovaná vrátila, poukázala žalovaná na to, že v samotnej žalobe doručenej súdu dňa 13.5.2015, žalobca žiadal uhradiť sumu 5.974,91 € titulom

vrátenia pôžičky, ktorú vraj obdŕžali od jeho otca na kúpu bytu, avšak v doplnení žaloby doručenej súdu dňa 31.12.2015 uvádza, že pôžičku on otcovi vrátil. Žalovaná však nemá vedomosť, že by od otca žalobcu obdŕžali nejakú pôžičku počas trvania manželstva. Ak nejakú pôžičku žalobca od svojho otca počas trvania manželstva čerpal, tak ju ako sám uvádza, aj splatil. Pritom z dôkazu, ktorý predložil žalobca k doplneniu svojej žaloby s názvom Zmluva o pôžičke zo dňa 6.11.2015, nie je z tejto zrejmé, kto je veriteľom, keďže je podpísaná žalobcom, môže byť dôkazom len o tom, že žalobca po rozvode manželstva čerpal pôžičku vo výške 180.000,- Sk. Zároveň žalovaná voči všetkým domnelým a neexistentným nárokom žalobcu titulom pôžičky vzniesla námietku premlčania. Pokiaľ ide o hnuteľné veci, žalovaná uviedla, že tieto veci si navzájom vyporiadali, a preto nie je dôvod, aby mala žalobcovi vyplatiť polovicu hodnotu z vecí, ktoré po vyporiadaní ostali v jej výlučnom vlastníctve.

7. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a žalovanej, výsluchom svedkov G. C. S. C. C., a oboznámením s listinnými dôkazmi, a zistil tento skutkový stav:

8. Z rozsudku Okresného súdu Košice I sp. zn. 37C/155/2011 zo dňa 10.2.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 11.5.2012 súd zistil, že manželstvo žalobcu a žalovanej, ktoré bolo uzavreté dňa 30.1.1993 v Krásnej lúke, bolo týmto rozsudkom rozvedené.

9. Žalobca doručil súdu Návrh na začatie konania o vyporiadanie BSM dňa 11.5.2015 elektronicky, pričom toto podanie bolo doplnené aj písomne podaním, ktoré bolo súdu doručené dňa 13.5.2015, na pošte podané dňa 7.5.2015.

10. Zo žaloby žalobcu doručenej súdu dňa 11.5.2015, doplnenia žaloby a výpovede žalobcu súd zistil, že žalobca nadobudol do bezpodielového spoluvlastníctva so žalovanou členský podiel v SBD I k X- W. J. Č.. XX L. X. G. na E. A. Č.. XX E. T.W., a rozsudkom Okresného súdu Košice I bolo zrušené právo spoločného nájmu strán sporu k bytu, a to pod sp. zn. 35C/173/2012, pričom výlučnou členkou družstva a nájomníčkou bytu sa stala žalovaná. K Dohode o vyporiadaní BSM medzi stranami sporu podľa tvrdení žalobcu nedošlo. Tvrdil, že vzniklo viacero pôžičiek a záväzkov, ktoré chce doriešiť, žiadne však nekonkretizoval. Z titulu vyporiadania BSM v podstate žalobca požadoval, aby mu žalovaná uhradila sumu 5.974,91 € z titulu vrátenia pôžičky, ktorú žalobca sám vložil do spoločného bytu, pričom malo ísť o pôžičku, ktorú dostali ako pôžičku od otca žalobcu na kúpu predmetného bytu. Tiež žiadal vydať hnuteľné veci, ktoré sú uvedené v prílohe žaloby, a vyplatiť žalobcovi polovicu hodnoty všetkých hnuteľných vecí, ktoré ostávajú žalovanej. K žalobe však žiadna príloha hnuteľných vecí priložená nebola. V rámci doplnenia žaloby podaním doručeným súdu dňa 31.12.2015 už žalobca požadoval od žalovanej vyplatenie sumy 26.057,40 € z titulu vrátenej pôžičky a vložených investičných nákladov do predmetného bytu, pričom k tomuto podaniu doložil aj tabuľku s vyčíslenou celkovou výškou sumy za investičné náklady, ktoré ostali ako súčasť bytu vo výške zostatkovej ceny 20.082,49 €, a zároveň žiadal aj vrátenie pôžičky, ktorú dostali od otca žalobcu na kúpu predmetného bytu vo výške 5.974,91 €, pričom v tomto podaní uvádza, že táto pôžička bola žalobcom jeho otcovi vrátená. Žalobca vo výpovedi tvrdil, že so žalovanou kupovali byt na Viedenskej ulici č. 34 počas trvania manželstva, pričom žalobca nevedel presne uviesť kedy to bolo, či to bolo v roku 2003, resp. v roku 2006, alebo 2007. Uviedol však, že nemali nato dostatok finančných prostriedkov, keďže mu požičali jeho rodičia sumu 180.000,- Sk, plus ďalších 80.000,- Sk bol doplatok za tento byt. Na základe sumy 260.000,- Sk, tento byt kúpili. Pričom išlo iba o holobyt, kde bola iba kuchynská linka, a všetko ostatné sa kupovalo zo spoločných finančných prostriedkov, resp. z jeho odstupného. Všetko však ostalo v byte žalovanej, všetko si ponechala, a nie je ochotná žalobcovi vyplatiť polovicu z tohto bytu. Uviedol, že teraz rodičia požadujú od žalobcu vrátenie sumy 180.000,- Sk, keďže sa so žalovanou rozišli, a chcú, aby im túto sumu vrátil. Žalobca však nemá dostatok finančných prostriedkov na to, aby túto sumu rodičom vrátil. Jeho otec je onkologický pacient, a je taktiež na tom finančne zle, preto žiada od žalovanej, aby mu túto sumu vrátila. Pokiaľ ide o zmluvu o poskytnutí pôžičky zo dňa 6.11.2015, ktorú predložil súdu, k tejto uviedol, že v skutočnosti vlastne ide iba o čestné prehlásenie, ktoré podpísal jeho otec, že žalobcovi takúto sumu požičal na kúpu bytu. Pokiaľ ide o konkrétne okolnosti uzavretia Zmluvy o pôžičke, k týmto sa žalobca vyjadril tak, že dohoda o tom, kedy má byť pôžička vrátená bola neurčitá, nebolo stanovené, že kedy majú túto pôžičku splatiť a z výpovede žalobcu nebolo zrejme ani to či šlo o pôžičku iba žalobcovi alebo obom manželom. Tvrdil, že pôžičku mali jeho rodičom splatiť vtedy, keď na to budú mať finančné prostriedky. Na kúpu bytu si požičali financie aj od sestry žalobcu, a tiež od tety žalovanej, avšak týmto už požičanú sumu vrátili ešte počas trvania manželstva, a nevrátili iba pôžičku iba rodičom žalobcu. Uviedol, že lehota splatnosti

dohodnutá nebola. A nebola dohodnutá ani lehota splatnosti pokiaľ išlo o pôžičky jeho sestre, a tete žalovanej, bolo to iba na dobrú česť, kedy sa to splatí.

11. Z podania žalovanej, ktoré doručila súdu dňa 29.3.2017 a dňa 4.9.2017 a zároveň z jej výpovede súd zistil, že žalovaná jednak namieta tú skutočnosť, že by kedykoľvek malo dôjsť k zmluve o pôžičke zo strany otca žalobcu žalobcovi a žalovanej, či iba žalovanému ešte počas trvania manželstva, nakoľko o žiadnej takejto pôžičke žalovaná vedomosť nemá. Navyše žalobca vo svojom druhom podaní tvrdil, že túto pôžičku už aj svojmu otcovi splatil. Ďalej namietala, že žalobca podal žalobu po uplynutí trojročnej lehoty uvedenej v § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka, kedy už nie je možné vyporiadať žiaden majetok patriaci manželom a tvoriaci predmet bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nakoľko ten je už vyporiadaný na základe zákonnej domnienky, a nie je možné ho opätovne vyporiadať ani súdom, ani dohodou. Pokiaľ ide o hnuteľné veci, žalovaná tvrdila, že tieto boli vyporiadané tým spôsobom, že si hnuteľné veci vyporiadali, pričom mali spísanú aj písomnú dohodu o vyporiadaní hnuteľných vecí, avšak k jej podpisu ani nedošlo, pretože sa dohodli, a nie je dôvod, aby mala vyplácať polovicu hodnoty hnuteľných vecí, ktoré po vyporiadaní ostali v jej výlučnom vlastníctve žalobcovi. Z výpovede žalovanej súd zistil, že je pravdou, že na predmetný byt im prispeli rodičia jednak žalobcu, ale aj rodičia žalovanej. Potvrdila taktiež, že im požičala aj sestra žalobcu a teta žalovanej. Tiež potvrdila, že tieto pôžičky, pokiaľ ide o sestru žalobcu a tetu žalovanej, tieto požičané finančné prostriedky už boli vrátené. Uviedla však, že finančné prostriedky im rodičia jej ako aj rodičia žalovaného poskytli ako dar pre manželov na kúpu bytu, nikdy nebola reč o tom, že by šlo o nejakú pôžičku, resp. že by ich mali rodičom vrátiť. Tvrdila, že pokiaľ by šlo o pôžičku aj od rodičov, tak žalovaná by sa k tomu postavila inak, a túto pôžičku by už boli splácali rodičom aj počas trvania manželstva, avšak nikdy ju nikto nevyzval na to, aby nejakú sumu rodičom vracala. Je pravdou, že sa vyskladali na kúpu bytu tak, že na 1. časť v sume 180.000,- Sk sa vyskladali finančné prostriedky jednak ich ako manželov, a jednak rodičov žalobcu a rodičov žalovanej. Druhá časť sumy, ktorá mala byť doplatená, mala byť vo výške 80.000,- Sk, avšak z toho sa odpísala nejaká suma, keďže nežiadali do bytu batérie, podlahy. Požadovali iba kuchynskú linku, čiže zostatok, ktorý bolo treba doplatiť bolo asi 69.000,- Sk, a na túto sumu im požičali finančné prostriedky sestra žalobcu a teta žalovanej, pričom práve táto suma už bola vrátená, a to ešte počas trvania manželstva zo spoločných finančných prostriedkov. Teda tieto pôžičky sú vysporiadané. Prvá časť sumy za byt 180.000,- Sk bola uhradená ešte v roku 1993, vtedy predmetný byt kúpili od predchádzajúceho člena družstva, ktorému bol tento byt pridelený. Následne bol doplatený doplatok v sume 69.000,- Sk, a 1.7.1996 im bol pridelený byt.

12. Súd pristúpil aj k výsluchu svedka G. C., ktorého navrhol v konaní vypočuť žalobca, avšak na začiatku jeho výpovede súd skonštatoval, že výpoveď svedka je dezorientovaná, nejednoznačná, a nedá sa zistiť, ku ktorým skutočnostiam sa vlastne vyjadruje, a z týchto dôvodov ani nie je možné protokolovať túto výpoveď, preto súd upustil od ďalšej výpovede tohto svedka.

13. Na to bolo vypočutá aj svedkyňa C. C., ktorú v konaní navrhol vypočuť žalobca. Z výpovede tejto svedkyne súd zistil, že žalovaná vyhodila ich syna z bytu, pritom tento byt kupovali za 280.000,- Sk, pričom bol to iba holobyt, a celý ho prerobil žalobca spolu s jeho otcom, teda manželom svedkyne. Sumu 280.000,- Sk na kúpu bytu mali, resp. ich vyzbierali tak, že manžel svedkyne brigádoval, zarábal, a požičali si aj od jeho sestry, nazbierali sumu 280.000,- Sk, a išlo sa na družstvo, kde sa zaplatilo pánovi, od ktorého sa kupoval tento byt. Následne sa stal žalobca vlastníkom tohto bytu. Ešte aj žalovaná doniesla 5.000,- Sk, ktoré chýbalo, a to od svojich rodičov, pretože takýto doplatok bolo treba dodať. Celú kúpu bytu v podstate zainvestovali oni, ako rodičia žalovaného a to vo výške 280.000,- Sk, a keďže to bol holobyt, tak vlastne zvyšok dokončoval všetko žalobca aj s manželom svedkyne. Počas trvania manželstva stále žalobcovi, ako aj žalovanej pomáhali a mali spolu veľmi dobré vzťahy, takže nikdy nechceli, aby tieto peniaze, ktoré do tohto bytu investovali, aby im niekto vrátil, počas trvania manželstva teda nepožadovali vrátenie týchto finančných prostriedkov. Nakoľko však teraz, keďže došlo k tomu, že sa rozišli, a vzťahy sú veľmi narušené, tak svedkyňa uviedla, že by žalovaná mala žalobcovi nejakú sumu z týchto peňazí vrátiť, resp. by mal mať nárok na polovicu bytu. Svedkyňa ďalej uviedla, že tieto finančné prostriedky, ktoré poskytli rodičia žalobcu, boli poskytnuté obom manželom, nakoľko v tom čase žili dobre, a mali spolu aj deti, takže im chceli pomôcť a nechceli v tom čase, aby im tieto finančné prostriedky vrátili.

14. Právna zástupkyňa žalovanej vzhľadom na výpoveď tejto svedkyne poukázala na to, že nárok žalobcu na vrátenie sumy od žalovanej nie je preukázaný. Finančné prostriedky boli poskytnuté obom manželom, pričom z výpovede svedkyne vyplýva, že sa nezhoduje ani suma, ktorú požaduje žalobca, so sumou, ktorú skutočne poskytli údajne rodičia žalobcu na kúpu spoločného bytu, a taktiež bolo potvrdené, že ich nikdy nežiadali vrátiť späť. A preto z uvedeného vyplýva, že pôžička nikdy nebola poskytnutá manželom, a ani v takej výške, ako to požadoval vrátiť žalobca.

Súd vec právne posúdil takto:

15. Podľa § 148 ods.1 Občianskeho zákonníka zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Podľa § 149 ods.1 Občianskeho zákonníka ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.

16. Podľa § 149 ods.3 Občianskeho zákonníka ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd.

17. Podľa ust. § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ak do 3 rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ak nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do 3 rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia dohodli podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník užíva. O ostatných hnuteľných a nehnuteľných veciach platí, že sú v podielom spoluvlastníctve, a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerane o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.

18. Súd pri rozhodovaní postupoval podľa § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka, a zároveň vychádzal aj z judikátov, na ktoré poukázala žalovaná, a to judikát Najvyššieho súdu Českej republiky č. 1116/2006, a tiež 22Cbo 1192/2007. Žalobca si v trojročnej prekluzívnej lehote od rozvodu manželstva, t. j. od 11.5.2012 uplatnil voči žalovanej nárok na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov v rozsahu sumy 5.974,91 €, ktorú požadoval, aby mu žalovaná vyplatila z titulu vrátenia pôžičky od jeho rodičov, ktorú sám žalobca vložil do spoločného bytu, súd sa teda v dokazovaní zameral iba na zisťovanie okolností uzavretia údajnej Zmluvy o pôžičke, resp. vnosov žalobcu do spoločného majetku. Žalobca v žalobe uviedol, že aj to, že počas trvania manželstva vzniklo viacero pôžičiek a záväzkov, ktoré chce doriešiť, a tiež, že žiada vydať hnuteľné veci, a vyplatiť mu polovicu hodnoty všetkých hnuteľných vecí, ktoré zostali žalovanej, avšak súd dospel k záveru, že tieto nároky si žalobca riadne v trojročnej prekluzívnej lehote neuplatnil, a preto sa týmito nárokmi v ďalšom konaní nezaoberal, nakoľko vychádzal z domnienky uvedenej v § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka, že ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodu, alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebol na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník užíva. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve, a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerane o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné. Preto súd dokazovanie zameral na to, či pôžička od rodičov žalobcu, resp. vnosy žalobcu patria do BSM.

19. Na základe vykonaného dokazovania a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd dospel k názoru, že nárok žalobcu je nedôvodný. Súd mal za preukázané, že žalobca so žalovanou boli manželmi od 30.1.1993, kedy uzavreli manželstvo v Krásnej lúke, a toto manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn. 37C/155/2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 11.5.2012. Žalobca doručil elektronicky súdu návrh na začatie konania dňa 11.5.2015, ktorý doplnil aj písomným podaním, ktoré bolo podané na pošte dňa 7.5.2015, a došlé súdu dňa 13.5.2015. Je teda zrejmé, že návrh bol podaný v lehote do 3 rokov od zániku BSM, avšak doplnenie k žalobe, ktoré žalobca súdu doručil 31.12.2015 už bolo podané po 3 ročnej lehote od rozvodu manželstva. Z vyššie cit. zák. ust. § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka, vyplýva, že ak si žalobca v žalobe uplatnil nárok na vyporiadanie sumy 5.974,91 € z titulu vrátenia pôžičky, iba tento nárok nebol uplatnený po uplynutí 3 ročnej lehoty a teda si ho uplatnil riadne a včas. Ostatné nároky, ktoré žiadal vyporiadať, a to jednak pôžičky a záväzky, ako aj hnuteľné

veci, a rovnako tak, pokiaľ žiadal vyporiadať aj byt, ktorý nadobudli žalobca so žalovanou ešte počas trvania manželstva, a to byt na 5. poschodí na Viedenskej ulici č 34 v Košiciach, byt č. 24, tieto nároky si žalobca riadne v zákonnej lehote neuplatnil, a teda súd mal za to, že tieto nároky boli vyporiadané, resp. platí domnienka, že sú v podielovom spoluvlastníctve. A preto predmetom vyporiadania BSM zostala iba pôžička, o ktorej žalobca tvrdil, že táto bola poskytnutá zo strany jeho rodičov, avšak nevedel, nekonkretizoval, či táto pôžička bola poskytnutá jemu, alebo, či bola poskytnutá žalovanej, resp. bola poskytnutá im, ako manželom. Aj keď žalobca v doplnení žaloby predložil súdu listinu s názvom Zmluva o poskytnutí pôžičky, z tejto listiny súd nemal za preukázané, že by došlo k poskytnutiu pôžičky zo strany rodičov, resp. otca žalobcu vo výške 180.000,- Sk ešte počas trvania manželstva, za účelom kúpy bytu, pretože v tejto Zmluve o poskytnutí pôžičky sa jednak neuvádza, kto je veriteľom, je tam uvedený iba dlžník I. C., L.. XX.X.XXXX, táto zmluva bola podpísaná dňa 6.11.2015, pričom z nej nevyplýva, že či táto pôžička bola už vrátená, resp. má byť vrátená, a kedy. Navyše súd poukazuje na to, že pokiaľ táto bola podpísaná v roku 2015, mena Sk už v tomto čase neexistovala, pretože od roku 2009 platí v Slovenskej republike mena Euro. Ak táto Zmluva o poskytnutí pôžičky mala byť akýmsi čestným prehlásením, že bola takáto suma poskytnutá zo strany rodičov žalobcovi, (ako to tvrdil žalobca na pojednávaní), z tejto pôžičky potom nemôže byť žalovaná zaviazaná, nakoľko nebola účastníčkou Zmluvy o pôžičke. Z výpovede svedkyne, a rovnako aj z výpovede žalovanej mal súd za preukázané, že rodičia žalobcu poskytli finančné prostriedky na kúpu bytu pre žalobcu a žalovanú, avšak nebolo preukázané v akej konkrétnej výške tieto finančné prostriedky boli poskytnuté žalobcovi a žalovanej ešte ako manželom v roku 1993, resp. neskôr na kúpu predmetného bytu. Z výpovede svedkyne C. mal súd za preukázané to, že finančné prostriedky (údajne až 280.000,- Sk) neboli v čase kúpy bytu poskytnuté manželom vo forme pôžičky, pretože rodičia žalobcu nikdy nepožadovali vrátenie tejto sumy od žalobcu a žalovanej počas trvania manželstva, lebo to brali ako dar na kúpu bytu, v ktorom spolu mladí žili a vychovávali svoje deti a vrátenie financií požadujú až teraz po rozvode manželstva od žalovanej, keďže táto vyhodila žalobcu z bytu a ona v ňom ostala bývať.

20. Žalobca nepreukázal nijakým spôsobom, že by do predmetného bytu bol vniesol nejaké svoje výlučné finančné prostriedky. Súd teda dospel k záveru, že žalobca svoj nárok na vrátenie pôžičky, resp. vnosov nepreukázal, a žalovaná nemá žiadnu povinnosť vrátiť požadovanú sumu žalobcovi. Žalobca nepreukázal, že by vôbec akákoľvek pôžička zo strany rodičov voči žalobcovi a žalovanej ako manželom vznikla počas trvania manželstva, a že by ju boli povinní vrátiť rodičom. Z dokazovania vyplynulo, že by mohlo ísť v podstate o nárok tretích osôb (na vrátenie peňazí), ktorý však nikdy nebol uplatnený, a preto žalobca nemá nárok na vrátenie týchto finančných prostriedkov od žalovanej. Navyše zo strany žalovanej bola vznesená aj námietka premlčania, ktorú súd vyhodnotil ako dôvodnú. Ak rodičia žalobcu poskytli, resp. ak by požičali finančné prostriedky manželom ešte niekedy v roku 1993, a až teraz ich žiadajú vrátiť (vychádzajúc z § 563 Občianskeho zákonníka), súd konštatuje, že podľa ust. § 101 Občianskeho zákonníka, 3 - ročná premlčacia doba, ktorá plynie odo dňa keď sa právo mohlo uplatniť po prvý raz už dávno uplynula, keďže žaloba bola podaná až v roku 2015.

21. Pokiaľ ide o nemožnosť vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov po uplynutí 3 rokov od rozvodu manželstva súd poukazuje aj na rozsiahlu judikatúru k tejto tematike, a to napr. aj na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 5Co/9/2015 z 16.6.2015, z ktorého vyplýva, že v tejto trojročnej lehote je nutné konkretizovať aj masu BSM, jej rozsah, pričom samotné ustálenie masy BSM súdom či dohodou účastníkov konania na to nemá vplyv. Návrh musí byť perfektný do uplynutia zákonom stanovenej lehoty. Preto ďalšie nároky, ktoré si žalobca uplatnil po uplynutí 3- ročnej lehoty na podanie žaloby na vyporiadanie BSM už súd nemohol prejednávať.

22. Z uvedených dôvodov súd návrh žalobcu v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol takto:

23. Podľa ust. § 255 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

24. Podľa ust. § 262 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Ak súd rozhoduje čiastočným rozsudkom alebo medzitýmnym rozsudkom, môže rozhodnúť, že o trovách konania bude rozhodnuté v rozsudku, ktorým rozhodne o všetkých uplatnených procesných nárokoch alebo o celom uplatnenom procesnom nároku.

25. Podľa ust. § 263 ods. 1 CSP, ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.

26. V zmysle citovaných ustanovení súd rozhodol o trovách konania. Keďže žalobca nemal vo veci plný úspech, ale naopak žalovaná bola úspešná keďže súd žalobu zamietol, súd jej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalobcovi, pričom o výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Košice I., v 3 písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 .

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 . Podľa ust. § 365 ods. 1 odvolacie dôvody odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods.2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. § 365 ods.3 odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. - o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).