Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_18Ek-159-2018.pdf
PDF · 140.01 KB
Case nature
Subarea
18Ek/159/2018
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, proti povinným: 1/ U. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. B. XXX/XX, XXX XX O., 2/ U. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. B. XXX/XX, XXX XX O., o vymoženie 15 779,40 eur s príslušenstvom, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 18Ek/159/2018 zo dňa 12. júla 2018, takto
rozhodol:
I. Súd z r u š u j e uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 18Ek/159/2018 zo dňa 12. júla 2018, vydané vyšším súdnym úradníkom, a v r a c i a vec vyššiemu súdnemu úradníkovi na ďalšie konanie.
II. Súd oprávnenému p r i z n á v a náhradu trov konania o sťažnosti proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 18Ek/159/2018 zo dňa 12. júla 2018, pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia vo výške 406,50 eur.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, podaným prostredníctvom súdneho exekútora JUDr. Jána Harvana, a doručeným súdu 24.01.2018, domáha od povinných 1/ a 2/ vymoženia pohľadávky vo výške 15 779,40 eur s príslušenstvom, a to na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok sp. zn. 187/12/16 zo dňa 27.12.2016 (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“), vydaný Slovenským arbitrážnym súdom, zriadeným Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov, z.z.p.o., so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava, v konaní pred rozhodcom JUDr. Radoslavom Semanom, PhD. (ďalej len „rozhodcovský súd“).
2. Okresný súd Banská Bystrica konajúci vyšším súdnym úradníkom uznesením sp. zn. 18Ek/159/2018 zo dňa 12. júla 2018 návrh oprávneného na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 3 písm. f) bod 4. zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) zamietol a oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania nepriznal. Predmetné rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 35 ods. 1, § 53 ods. 1, ods. 3 písm. f) a ods. 4, § 199a ods. 1, § 199b, § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, 2, 3 a 5, § 54 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, t.j. ku dňu 11.06.2015 (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 1 zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane osobných údajov“), § 3 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní").
3. Vyšší súdny úradník pri rozhodovaní o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie vychádzal z dokumentov, ktoré oprávnený spolu s návrhom na vykonanie exekúcie predložil súdu v elektronickej
podobe, a to z rozhodcovského rozsudku (exekučný titul), zo žiadosti o úver zo dňa 08.06.2015, z rozhodcovskej zmluvy č. 222249 - 73418 zo dňa 11.06.2015 uzatvorenej osobitne s povinným 1/, z rozhodcovskej zmluvy č. 222249 - 73418 zo dňa 11.06.2015, uzatvorenej osobitne s povinným 2/ (ďalej spolu ako „rozhodcovské zmluvy“), zo zmluvy o revolvingovom úvere č. 222249 - 73418 zo dňa 11.06.2015 (ďalej len „zmluva o úvere“), zo zmenky č. 222249 - 73418 zo dňa 11.06.2015, a zo zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., vo verzii platnej od júla 2013.
4. Vyšší súdny úradník po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie, vrátane jeho príloh, dospel k záveru, že žiadosť o úver zo dňa 08.06.2015 a na ňu nadväzujúca zmluva o úvere ako aj rozhodcovské zmluvy, všetky uzavreté dňa 11.06.2015, medzi oprávneným ako veriteľom a povinným 1/ ako dlžníkom a povinným 2) ako spoludlžníkom, sú spotrebiteľskými zmluvami podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko zo žiadosti o úver, z rozhodcovskej zmluvy a zo zmluvy o úvere jednoznačne nevyplýva, či povinný 1/ uzavrel tieto zmluvy ako fyzická osoba - nepodnikateľ alebo ako podnikateľ. V tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 243/07, v ktorom „ústavný súd odkazuje na všeobecne platný princíp, podľa ktorého ak sú v zmluve použité formulácie a pojmy, ktoré možno vykladať rozdielne, javí sa byť spravodlivým vykladať ich v neprospech toho, kto ich do zmluvy uložil. Zmyslom tohto princípu je neumožniť strane naformulovať v zmluve ustanovenie pripúšťajúce viacvýznamový výklad a následne v zlej viere zneužiť mnohoznačnosti tohto ustanovenia na úkor záujmov druhej zmluvnej strany.“ Nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne, t.z. spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti, pričom podľa názoru súdu bezpečným preukázaním nemôže byť len všeobecný údaj o poskytnutí úveru na výkon podnikania, resp. označenie, že úver bol použitý ako investičný. Z predložených zmlúv nevyplýva konkrétny účel poskytnutia peňažných prostriedkov, za ktorým sa úver poskytuje a konkrétny súvis s podnikaním dlžníka. Živnostenský register je verejne dostupný zoznam podnikateľov, ktorým bol vydaný živnostenský list, takže aj informácie identifikujúce povinného ako podnikateľa sú voľne dostupné vo verejnej časti živnostenského registra. Naopak, údaje identifikujúce povinného 1/ a povinného 2) ako fyzickú osobu (napr. rodné číslo, číslo OP) nie sú verejne prístupné a je ich možné získať len z dokladov, ktoré povinný 1/ a povinný 2 / poskytli pri vybavovaní zmluvy o úvere, napr. občiansky preukaz, ktorý bol použitý nielen na identifikáciu, či ide o totožnú osobu ako predložila živnostenské oprávnenie, ale údaje z občianskeho preukazu boli striedavo uvedené v žiadosti o úver, do zmluvy o úvere neboli priamo zahrnuté, a v rozhodcovských zmluvách boli uvedené aj rodné čísla povinných. Vyšší súdny úradník zároveň poukázal aj na tú skutočnosť, že len samotné oprávnenie na výkon podnikateľskej, resp. živnostenskej činnosti, nemožno ešte považovať za podnikanie, ale rozhodujúci je skutočný výkon podnikateľskej činnosti na podklade určitého oprávnenia. Pre záver o postavení povinného ako nespotrebiteľa nestačí preto len samotná držba oprávnenia. Aj podnikateľ je totiž oprávnený obstarávať si veci alebo služby pre osobnú potrebu, resp. pre inú než podnikateľskú činnosť, pričom tu potom nejde o vzťah obchodného charakteru a nie je dôvod, aby naň platila špeciálna obchodnoprávna úprava. Preto súd konajúci vyšším súdnym úradníkom podrobil žiadosť o úver, zmluvu o úvere a rozhodcovské zmluvy súdnej kontrole, či sa nevymáha plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky. Súd konajúci vyšším súdnym úradníkom mal navyše z viacerých rozhodnutí Slovenskej obchodnej inšpekcie preukázané, že podobným konaním iného dodávateľa (Pohotovosť, s.r.o.) pri uzatváraní zmlúv o úveroch s inými spotrebiteľmi došlo k naplneniu znakov nekalej obchodnej praktiky, keď dodávateľ zaškrtnutím políčka v zmluve, majúceho svedčiť o poskytnutí úveru na výkon podnikania spotrebiteľa, bez reálneho stotožnenia podnikania žiadateľa o úver a zistenia, aký konkrétny súvis s takýmto podnikaním či predmetom jeho činnosti vôbec uzavretie príslušnej zmluvy má, oprávnený ako poskytovateľ úveru nedodržal úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti zodpovedajúcou čestnej obchodnej praxi či všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti. 5. Vyšší súdny úradník konštatoval, že povinný 1/ a povinný 2/ majú v danom vzťahu vzniknutého z uzavretých zmlúv, v kontexte s konaním oprávneného, postavenie spotrebiteľa, a to aj v prípade, keď v predložených zmluvách je povinný 1/ identifikovaný ako fyzická osoba s uvedením mena, priezviska, bydliska, rodného čísla, ale zároveň aj ako fyzická osoba podnikajúca na základe živnostenského oprávnenia s uvedením obchodného mena, miesta podnikania, identifikačného čísla. Povinný 2) je identifikovaný len ako fyzická osoba. Na podporu svojich tvrdení poukázal aj na zmluvné dojednania, ktoré oprávnený uviedol do žiadosti o úver ako aj do zmluvy o revolvingovom úvere, týkajúce sa osobných údajov v rámci ich spracovania v súlade so zákonom o ochrane osobných údajov, ktorá sa však týka iba fyzických osôb a nie fyzických osôb podnikateľov.
6. Nakoľko súd konajúci vyšším súdnym úradníkom posúdil vzťah medzi oprávneným a povinným 1/ a povinným 2/ ako spotrebiteľský, posudzoval prijateľnosť rozhodcovského konania, ktorého výsledkom bol exekučný titul a dospel k záveru, že predložené rozhodcovské zmluvy boli uzatvorené podľa § 3 zákona č. 244/2002 o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, aj keď mali byť uzatvorené podľa zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a preto neobsahovali náležitosti rozhodcovskej zmluvy podľa zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, a ani poučenie podľa vzoru uvedeného v prílohe č. 1. citovaného zákona, pričom nedostatok akejkoľvek náležitosti má za následok neplatnosť rozhodcovskej zmluvy. Keďže podľa názoru vyššieho súdneho úradníka rozhodcovský rozsudok vzišiel z rozhodcovského konania, založeného neplatnými rozhodcovskými zmluvami, nemôže byť zákonným exekučným titulom na vykonanie exekúcie, a to ani z časti. Je preto materiálne nevykonateľný, čo je neodstrániteľná prekážka brániaca exekúcii a dôvod na nevydanie poverenia v zmysle ust. § 53 ods. 3 písm. f) bod 4 Exekučného poriadku. 7. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu v zákonnom stanovenej lehote a v celom rozsahu sťažnosť, ktorú odôvodnil tým, že (a) v rámci vykonaného posúdenia neboli zistené a preukázané žiadne dôvody pre zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 3 písm. f) Exekučného poriadku, (b) exekučný súd nedostatočne zistil skutkový stav a nesprávne posúdil záväzkový vzťah medzi oprávneným a povinným po právnej stránke, (c) exekučný súd dospel k záveru o neplatnosti rozhodcovskej zmluvy v rozpore so zákonom o rozhodcovskom konaní. Záver o spotrebiteľskom charaktere zmluvy o úvere súd odôvodňuje označením povinného 1/ ako dlžníka aj rodným číslom v žiadosti o úver a v rozhodcovskej zmluve. Podľa oprávneného uvedené tvrdenie súdu, je nielenže v rozpore s obsahom predložených dokumentov a teda so skutkovým stavom, ale aj po právnej stránke nesprávne a neodôvodnené. Oprávnený poukazuje na to, že posudzovaný zmluvný vzťah nie je spotrebiteľský, nakoľko zmluva o úvere bola uzavretá medzi dvoma podnikateľskými subjektmi oprávneným ako veriteľom a povinným 1/ ako dlžníkom - fyzickou osobou podnikateľom. Zo zmluvy o úvere vyplýva, že pri označení dlžníka sa uvádza aj jeho IČO. Prideľovanie IČO upravuje zákon č. 540/2001 Z. z. o štátnej štatistike v ust. § 27 a nasl. Fyzická osoba môže tak mať v zmysle uvedených zákonných ustanovení pridelené IČO len titulom svojho postavenia podnikateľa. Podľa § 3a ods. 1 Obchodného zákonníka každý podnikateľ je povinný na svojich obchodných listoch a objednávkach vyhotovených v písomnej alebo elektronickej forme uvádzať obchodné meno, sídlo alebo miesto podnikania, právnu formu právnickej osoby a identifikačné číslo, ak je pridelené. Predmetná skutočnosť, t.j. že na zmluve o úvere je uvedené IČO, nesporne preukazuje podnikateľské postavenie povinného 1/ pri jej uzavieraní. Rovnako aj skutočnosť, že v označení dlžníka ako zmluvnej strany sa uvádza aj zápis podnikateľského subjektu v príslušnom živnostenskom registri. Označenie dlžníka (povinného 1/) aj rodným číslom slúži na jednoznačnú identifikáciu fyzickej osoby v zmluvnom vzťahu, a je nevyhnutné napr. aj pre prípad jednoznačnej identifikácie fyzickej osoby v konaní pred súdom, resp. v prípade, kedy počas trvania záväzkového vzťahu prestane dlžník vykonávať podnikateľskú činnosť. Označenie dlžníka v žiadosti o úver (v samotnej zmluve o úvere už nie) aj rodným číslom žiadnym spôsobom nepotvrdzuje skutočnosť, že dlžník zmluvu o úvere uzatvoril ako spotrebiteľ a podľa oprávneného táto skutočnosť nie je pre určenie charakteru úveru a zmluvného vzťahu (spotrebiteľský vs. podnikateľský) rozhodujúca. Oprávnený poukazuje aj na ďalšie ustanovenia zmluvy o úvere, z ktorých nesporne vyplýva, že obsahuje povinnosti týkajúce sa dlžníka ako podnikateľského subjektu /čl. 1 bod 1.1., článok 14 bod 14.1 písm. a), b), článok 14. bod 14.2, článok 17 bod 17.1 písmeno b)/. Oprávnený v sťažnosti ďalej uvádza, že povinný predložil oprávnenému pri podaní žiadosti o poskytnutie PROFI úveru osvedčenie o živnostenskom oprávnení č. OU-SN-OZP-2014/00170-2, vydané Okresným úradom Spišská Nová Ves dňa 24.01.2014. Žiadosť o poskytnutie PROFI úveru vyplnil ako fyzická osoba podnikateľ a uviedol všetky údaje pre podnikateľský subjekt a ako účel čerpania úveru uviedol „investičný“. Z obsahu žiadosti a vypĺňaných údajov jednoznačne vyplýva, že príslušné údaje vypĺňajú výlučne podnikatelia fyzické osoby a právnické osoby ako aj to, že nie je určená pre fyzické osoby - spotrebiteľov. V žiadosti sú označené aj prílohy, kde povinný označil tie, ktoré predložil oprávnenému, a to napr. aj kópiu daňového priznania za rok 2014 a faktúry z roku 2015, vystavené zo strany povinného 1/ jeho odberateľom, ktoré preukazujú výkon jeho podnikateľskej činnosti, v súvislosti s ktorým o úver žiadal. Z daňového priznania je nesporné, že ide o daňové priznanie typu B, ktoré je určené pre podnikajúce fyzické osoby a na strane 3 povinný uvádza príjmy zo živnosti. 8. Oprávnený nepredložil súdu oprávnenie na podnikanie a ďalšie dokumenty z toho dôvodu, že považoval za nesporné, že podnikateľský charakter zmluvy o úvere je dostatočne preukázaný už samotnou zmluvou o úvere, t.j. jej obsahom ako aj obsahom žiadosti o PROFI úver. Oprávnený neopiera, že aj fyzická osoba - podnikateľ môže uzatvoriť zmluvu o úvere, na základe ktorej mu budú poskytnuté peňažné prostriedky na súkromné účely, ale z takejto zmluvy musí vyplývať jej nepodnikateľský -
spotrebiteľský charakter. Pokiaľ dlžník podpíše zmluvu o úvere, v ktorej sa jednoznačne, určito a zrozumiteľne hneď v úvodných ustanoveniach deklaruje, že peňažné prostriedky sú poskytnuté na výkon jeho podnikateľskej činnosti a z ďalších ustanovení zmluvy o úvere je nesporné, že sa týkajú povinností podnikateľa, nie je podľa oprávneného žiadna pochybnosť o tom, že zmluvu o úvere uzatvoril ako podnikateľ za účelom čerpania peňažných prostriedkov na iný než súkromný účel. Povinný 1/ pred uzatvorením zmluvy o úvere ako aj v čase jej uzatvárania vystupoval ako podnikateľský subjekt a o úver žiadal za účelom výkonu jeho podnikateľskej činnosti. Postup zmluvných strán pred uzavretím zmluvy o úvere jednoznačne tak preukazuje, že zmluvný vzťah uzatvárali dva podnikateľské subjekty pri výkone ich podnikateľskej činnosti. Skutočnosť, že v zmluve o úvere, resp. v žiadosti nie je uvedené, na čo konkrétne v rámci predmetu podnikania povinného budú peňažné prostriedky použité neznamená, že deklarovanie skutočnosti v článku 1.1, že budú poskytnuté na výkon podnikateľskej činnosti povinného, nie je dostatočné a nepreukazuje, že zmluva o úvere je uzatvorená medzi dvoma podnikateľmi pri výkone ich podnikateľskej činnosti. 9. Oprávnený ďalej namieta aj posudzovanie charakteru úveru podľa prístupu prevádzkovateľa k ochrane osobných údajov, keďže zo žiadneho zákona nevyplýva, že postavenie spotrebiteľa alebo podnikateľa, alebo povaha úveru (spotrebiteľský vs. podnikateľský) závisí od prístupu poskytovateľa úveru (prevádzkovateľa osobných údajov) k spracúvaniu osobných údajov o dotknutej osobe. 10. Podľa oprávneného súd aplikoval ustanovenie § 54 Občianskeho zákonníka (v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší), v rozpore s jeho obsahom a významom. Uvedené interpretačné pravidlo sa použije vtedy, ak sú pochybnosti o obsahu ustanovení zmluvy, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou. Uvedené ustanovenie nemožno aplikovať tak, že na základe neho súd určí, či je zmluva spotrebiteľská alebo podnikateľská. Oprávnený tiež poukázal na ustanovenie § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré určuje ako sa má vykladať písomný právny úkon. 11. Záver súdu, kedy považuje rozhodcovskú zmluvu za uzavretú neplatne, pretože nie je uzavretá podľa zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, pokladá oprávnený za nesprávny po stránke právnej aj skutkovej. 12. Podľa oprávneného sa súd dôsledne nezaoberal podmienkami dohodnutými v zmluve, ani účelom v nej uvedeným. Odôvodnenie napadnutého uznesenia je nedostatočné, nedáva jasné a zrozumiteľné odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Postup súdu podľa oprávneného odporuje ustanoveniam Civilného sporového poriadku, pretože súd sa nezaoberal listinnými dôkazmi v súlade s jeho ustanoveniami, nevyhodnotil ich komplexne a svoj postup a selektívny výber údajov zo zmluvy o úvere a žiadosti o poskytnutie úveru ani nezdôvodnil. 13. Čo sa týka postavenia povinného 2/, oprávnený poukazuje, že povinný 2/ v článku 5.8 zmluvy o úvere podľa § 533 Občianskeho zákonníka pristúpil k peňažného záväzku dlžníka zo zmluvy, spočívajúcom v úhrade úveru, prípadne zmluvných pokút a ďalších peňažných záväzkov zo zmluvy o úvere a zároveň podpísal zmenku ako zmenečný ručiteľ za vystaviteľa zmenky. Spoludlžník - povinný v 2/ zabezpečuje splnenie záväzku dlžníka zo zmluvy o revolvingovom úvere. Pristúpenie k záväzku nemení charakter záväzkového vzťahu z obchodnoprávneho na spotrebiteľský a ani nezakladá dva rôzne záväzkové vzťahy (obchodnoprávny medzi oprávneným a povinným 1/ a spotrebiteľský medzi oprávneným a povinným 2/). Vzhľadom na skutočnosť, že ide o pristúpenie k obchodnoprávnemu záväzkovému vzťahu, nemožno považovať ani povinného 2/ za spotrebiteľa. Na právne postavenie povinného 2/ preto tiež nie je možné aplikovať ustanovenia právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa ako nesprávne tvrdí súd. Osoba pristupujúca k obchodnoprávnemu záväzku nemusí byť zároveň podnikateľom a nemusí konať v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Oprávnený v tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutie NS SR z 28. júna 2012, sp. zn. 3Cdo 133/2010, v ktorom súd posúdil zabezpečovací charakter pristúpenia spoludlžníka pristupujúceho k záväzkom dlžníka podľa § 533 ods. 1 Občianskeho zákonníka nasledovne: „V zmysle citovaného zákonného ustanovenia predpokladom vzniku zabezpečenia záväzku je uzavretie dohody medzi veriteľom a pristupujúcim dlžníkom. Táto dohoda musí mať písomnú formu a jej obsahom je záväzok tretej osoby splniť za dlžníka jeho peňažný dlh veriteľovi. Pôvodný dlžník nie je účastníkom tejto dohody, preto sa súhlas pôvodného dlžníka s dohodou nevyžaduje. Je tomu tak preto, že nedochádza k zmene pôvodného záväzkového vzťahu (pôvodný dlžník neprestáva byť dlžníkom a nezaniká jeho povinnosť z už vzniknutého záväzkového vzťahu).V prípade pristúpenia k záväzku (dlhu) ide o pristúpenie ďalšieho dlžníka do existujúceho záväzkového právneho vzťahu medzi dlžníkom a veriteľom, a to na strane pôvodného dlžníka (tzv. kumulatívna intercesia). Nový dlžník je veriteľovi zaviazaný spoločne a nerozdielne s pôvodným dlžníkom...Splnením záväzku ktorýmkoľvek dlžníkom dochádza k zániku pôvodného záväzkového vzťahu a súčasne aj k zániku zabezpečenia záväzku.“ Oprávnený ďalej poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave, č.k. 2CoZm 106/2015, v ktorom súd dospel k záveru, že „poskytnutie záruky za podnikateľský úver nemá za následok, aby bola osobe
poskytujúcej záruky poskytnutá ochrana ako spotrebiteľovi, a to z dôvodu, že prísľub úveru a samotná úverové zmluva sú zmluvami o dodávke služby, avšak záruka je iba prostriedkom, ktorého realizácia je závislá na samotnom poskytnutí úveru“, a tiež aj na rozhodnutie ESD vo veci C 45/96, v zmysle ktorého „ručiteľovi, ktorý poskytuje zabezpečenie za splatenie podnikateľského úveru nemôže byť poskytnutá ochrana ako spotrebiteľovi, a to preto, lebo nemožno za spotrebiteľa považovať osobu, ktorej nie je úver (služby) určený.“ 14. Záverom oprávnený navrhuje, aby Okresný súd Banská Bystrica vyhovel sťažnosti oprávneného a napadnuté uznesenie sp. zn. 18Ek/159/2018 zo dňa 12.07.2018 zrušil v celom rozsahu a vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie. Oprávnený zároveň za účelom preukázania svojich tvrdení predložil súdu osvedčenie o živnostenskom oprávnení povinného, daňové priznanie povinného 1/ za rok 2014, a faktúry, vystavené povinným 1/ z roku 2015. 15. Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
16. Podľa § 202 ods. 1 Exekučného poriadku v exekučnom konaní koná a rozhoduje vyšší súdny úradník, ak nejde o rozhodnutie o príklepe. Sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. Pojednávanie súd nariaďuje, ak to pokladá za potrebné.
17. Podľa § 239 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení zákona č. 87/2017 Z. z. (ďalej len „CSP“) proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
18. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
19. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
20. Podľa § 250 ods. 2 CSP ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.
21. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249 CSP a dospel k záveru, že sťažnosť oprávneného je dôvodná.
22. Z obsahu spisu vyplýva, že exekučným titulom v predmetnej veci je rozhodcovský rozsudok sp. zn. 187/12/16 zo dňa 27.12.2016, pričom základný právny rámec nároku priznaného týmto rozhodcovským rozsudkom bol nárok oprávneného titulom poskytnutia úveru povinnému 1/ na základe zmluvy o úvere č. 222249 - 73418, uzatvorenej podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka medzi oprávneným ako veriteľom, povinným 1/ ako dlžníkom a povinným 2/ ako spoludlžníkom č. 1 dňa 11.06.2015. Z článku 1. bod 1.1. predmetnej zmluvy o úvere vyplýva, že oprávnený ako veriteľ poskytol povinnému 1/ ako dlžníkovi na účely výkonu jeho podnikateľskej činnosti peňažné prostriedky v dohodnutej výške 10 608,- eur, ktorý sa povinný 1/ zaviazal splatiť oprávnenému v 48 mesačných splátkach vo výške 221,- eur (článok 2. bod 2.1.). V zmluve o úvere je povinný 1/ ako dlžník identifikovaný svojím obchodným menom, sídlom, identifikačným číslom, označením registra, v ktorom je povinný zapísaný a číslom tohto zápisu a povinný 2/ ako spoludlžník č. 1 menom, priezviskom, adresou trvalého bydliska a rodným číslom. Podľa článku 5. (Zabezpečenie) bod 5.1. zmluvy o úvere „Záväzky Dlžníka vyplývajúce z tejto Zmluvy budú zabezpečené Dohodou o zrážkach zo mzdy uzatvorenou s Dlžníkom, Spoludlžníkom č. 1 a Spoludlžníkom č. 2.“ Podľa článku 5. bod 5.8. zmluvy o úvere „Spoludlžník č.1 a Spoludlžník č.2 týmto pristupujú na základe § 533 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka k peňažnému záväzku Dlžníka spočívajúcom v úhrade úveru vrátane všetkých Dlžníkovi poskytnutých revolvingov, príslušenstva úveru (revolvingu/ov), prípadne uplatňovaných zmluvných pokút a ďalších prípadných peňažných záväzkov, ktoré vyplynú/vzniknú z tejto Zmluvy a jej prípadných dodatkov. Podľa článku 14. (Pozitívne záväzky) bod 14. 1. písm. a) a b) zmluvy o úvere „Dlžník sa týmto veriteľovi zaväzuje po celú dobu trvania tejto zmluvy: a) udržiavať v platnosti všetky licencie, súhlasy, registrácie alebo schválenia (vládne či iné) nevyhnutne vyžadované v súvislosti s jeho obchodnou činnosťou, podnikaním alebo majetkom Dlžníka a rovnako i uzatvorením, plnením, platnosťou či vymožiteľnosťou tejto Zmluvy, b) nevykonať nič, čím by ohrozil
platnosť a účinnosť svojej existencie ako právnickej osoby resp. fyzickej osoby - podnikateľa, či vyvolal spochybnenie či zánik platnosti oprávnení a povolení, ktoré sú potrebné pre výkon jeho činnosti alebo k tomu, aby držal, užíval a disponoval svojim majetkom.“ Podľa článku 14. bod 14.2. zmluvy o úvere „neobmedzujúc ostatné záväzky a povinnosti Dlžníka podľa tejto Zmluvy sa Dlžník zaväzuje informovať Veriteľa bez zbytočného odkladu o všetkých okolnostiach, ktoré môžu mať vplyv na schopnosť Dlžníka splniť ktorýkoľvek z jeho záväzkov uvedených v tejto Zmluve alebo vplyv na platnosť či vymožiteľnosť zabezpečenia, alebo ktoré môžu v konečnom dôsledku zapríčiniť alebo vyústiť v porušenie tejto Zmluvy. Ďalej sa Dlžník zaväzuje informovať Veriteľa o zmene názvu spoločnosti, zmene sídla, o zvýšení či znížení základného imania, ako aj ďalších podstatných zmenách. Tieto ustanovenia platia obdobne i pre Spoludlžníka č. 1 a Spoludlžníka č. 2.“ Podľa článku 17. (Prípady neplnenia záväzku) bod 17.1. písm. b) zmluvy o úvere „Ktorákoľvek z nižšie uvedených udalostí bude považovaná za prípad neplnenia: Dlžník prestane prevádzkovať svoju činnosť alebo sa dostane podľa stanoviska audítora do platobnej neschopnosti, voči Dlžníkovi bude podaný návrh na vyhlásenie konkurzu alebo vyrovnanie.“
23. Zmluva o úvere bola uzatvorená na základe žiadosti povinného 1/ o profi úver zo dňa 08.06.2015, v ktorej bol povinný 1/ v časti I. identifikovaný svojim menom, priezviskom, rodným číslom, adresou trvalého bydliska. V časti III. žiadosti o úver (kontaktné, identifikačné a ekonomické údaje žiadateľa o poskytnutie úveru - podnikateľského subjektu s poznámkou, že „vypĺňajú podnikatelia - FO aj PO“) bol povinný 1/ identifikovaný aj identifikačným číslom s uvedením miesta podnikania, právnej formy podnikania, dňa začatia podnikania, a označením registra, v ktorom je povinný ako živnostník zapísaný. V tejto časti žiadosti o úver boli tiež uvedené hrubé ročné príjmy za posledný kalendárny rok a údaj o počte zamestnancov, resp. spoločníkov. Údaje o povinnom 2/, a to meno, priezvisko, rodné číslo a jeho mesačný príjem boli uvedené v kolónke označenej ako spolužiadateľ č. 1. Ako príloha tejto žiadosti boli uvedené nasledovné listiny: Kópie osobných dokladov, kópia kartičky k bankovému účtu, živnostenský list, daňové priznanie, vrátane príloh za rok 2014, faktúry za posledné 3 mesiace.
24. Rozhodcovský súd odvodil právomoc vec prejednať a rozhodnúť od rozhodcovských zmlúv, ktoré boli uzavreté s povinným 1/ a s povinným 2/ samostatne v rovnaký deň ako zmluva o úvere (dňa 11.06.2015), a to podľa ustanovenia § 3 zákona o rozhodcovskom konaní, pričom boli označené rovnakým číslom ako zmluva o úvere (č. 222249 - 73418). V rozhodcovskej zmluve uzatvorenej s povinným 1/ bol tento označený ako dlžník a identifikovaný bol svojím obchodným menom, sídlom, identifikačným číslom ako aj rodným číslom, ďalej označením registra, v ktorom je povinný zapísaný a číslom tohto zápisu. V bode 1. rozhodcovskej zmluvy povinný ako dlžník vyhlásil a svojím podpisom potvrdil, že súhlasí s uzatvorením rozhodcovskej zmluvy. V bode 2. rozhodcovskej zmluvy veriteľ (oprávnený) vyhlásil, že jej uzavretie nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o úvere medzi veriteľom a dlžníkom, pričom dlžník (povinný) vyhlásil, že bol o možnosti neprijať návrh rozhodcovskej zmluvy jasne a zrozumiteľne informovaný. Podľa bodu 3. rozhodcovskej zmluvy veriteľ (oprávnený) pred uzatvorením rozhodcovskej zmluvy poučil povinného, že dôsledkom jej uzatvorenia je možnosť riešenia sporov vyplývajúcich alebo súvisiacich s ustanoveniami zmluvy o úvere s číslom totožným ako je číslo rozhodcovskej zmluvy, ktorú veriteľ a dlžník uzatvoria, s jej porušením, ukončením či neplatnosťou v rozhodcovskom konaní, pričom spory môžu byť riešené aj v súdnom konaní s tým, že výber jedenej z alternatív riešenia sporov spočíva na žalobcovi. Podľa bodu 5. rozhodcovskej zmluvy „Akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami Zmluvy o RÚ, s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy o RÚ budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým z nasledujúcich stálych rozhodcovských súdov podľa rokovacieho poriadku týchto stálych rozhodcovských súdov: § Slovenský arbitrážny súd so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava, zapísaný v zozname stálych rozhodcovských súdov, vedenom Ministerstvom spravodlivosti SR, číslo povolenia SRS 002 zo dňa 19 03.2015. Webové sídlo stáleho rozhodcovského súdu, na ktorom je zverejnený rokovací poriadok, je
- www.slas.sk a adresa pre elektronickú komunikáciu - podatelna@slas.sk. Zriaďovateľ tohto stáleho rozhodcovského sudu je Asociácia Slovenských arbitrážnych súdov, záujmové združenie právnických osôb, IČO: 45 744 939, so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava. V bode 6. rozhodcovskej zmluvy bol dlžník (povinný) poučený o spôsobe ustanovenia rozhodcu. Podľa bodu 7. rozhodcovskej zmluvy bol dlžník (povinný) oprávnený od tejto zmluvy odstúpiť bez uvedenia dôvodu do štrnástich kalendárnych dní od uzavretia tejto zmluvy.
25. V rozhodcovskej zmluve uzatvorenej s povinným 2/ bol tento označený ako spoludlžník a identifikovaný bol menom, priezviskom, dátumom narodenia a adresou trvalého pobytu. V bode 2.
rozhodcovskej zmluvy veriteľ (oprávnený) vyhlásil, že jej uzavretie nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o úvere, uzatvorenej medzi veriteľom a dlžníkom (povinným 1/), pričom povinný 2/ ako spoludlžník vyhlásil, že bol o možnosti neprijať návrh rozhodcovskej zmluvy jasne a zrozumiteľne informovaný. V ostatných bodoch je táto rozhodcovská zmluva obsahovo identická s rozhodcovskou zmluvou uzatvorenou s povinným 1/.
26. Z osvedčenia o živnostenskom oprávnení číslo OU-SN-OZP-2014/00170-2, vydaného Okresným úradom Spišská Nová Ves, odbor živnostenského podnikania, číslo živnostenského registra 860-22157, dňa 24.01.2014, vyplýva, že povinný 1/ je od 24.01.2014 podnikateľom podnikajúcim na základe živnostenského oprávnenia. Lustráciou živnostenského registra súd nezistil, že by povinný 1/ v čase uzatvorenia zmluvy o úvere mal pozastavené prevádzkovanie živnosti alebo zrušené živnostenské oprávnenie (povinný 1/ ukončil podnikateľskú činnosť vo všetkých predmetoch podnikania uvedených na dokladoch o živnostenskom oprávnení až ku dňu 8.10.2015). Povinný 1/ k žiadosti o úver priložil aj svoje daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby typu B za rok 2014, pričom v VI. oddiele (výpočet základu dane z príjmov z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu a z použitia diela a umeleckého výkonu) sú uvedené príjmy povinného 1/ zo živnosti. K daňovému priznaniu je pripojené potvrdenie o podaní daňového priznania k daní z príjmov fyzickej osoby za rok 2014, faktúra č. 1.15, vystavená povinným 1/ odberateľovi v mesiaci máj 2015, príjmový a výdavkový pokladničný doklad, oba pod č. 1/15 zo dňa 05.06.2015, faktúra č. 3/2014 vystavená povinným 1/ odberateľovi v mesiaci november 2014, príjmový pokladničný doklad č. 3/2014 zo dňa 09.12.2014, výdavkový pokladničný doklad zo dňa 09.12.2014, faktúra č. 2/2014 vystavená povinným 1/ odberateľovi v mesiaci október 2014, príjmový pokladničný doklad č. 2/2014 zo dňa 07.11.2014, výdavkový pokladničný doklad zo dňa 07.11.2014, faktúra č. FP1403 vystavená povinným 1/ odberateľovi v mesiaci august 2014, príjmový pokladničný doklad zo dňa 31.08.2014.
27. Podľa § 1 ods. 1, 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej „Obchodný zákonník“) (1) tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. (2) Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
28. Podľa § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku alebo na účel dosiahnutia merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu, ak ide o hospodársku činnosť registrovaného sociálneho podniku podľa osobitného predpisu.
29. Podľa § 2 ods. 2 písm. b) Obchodného zákonníka podnikateľom podľa tohto zákona je osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia.
30. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
31. Podľa § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).
32. Podľa § 497 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
33. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré
medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.
34. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
35. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
36. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
37. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
38. Preskúmaním veci dospel súd k záveru, že na zamietnutie návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 3 písm. f) bod 4. Exekučného poriadku neboli splnené zákonné podmienky.
39. Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Na takýto právny vzťah je potom možné aplikovať normy spotrebiteľského práva, vrátane ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. Za spotrebiteľa je v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení možné považovať len takú fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Súd sa stotožňuje s názorom vyššieho súdneho úradníka, že nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne, t.j. spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti, ako aj s názorom, že len samotné oprávnenie na výkon podnikateľskej, resp. živnostenskej činnosti, nemožno ešte považovať za podnikanie, ale rozhodujúci je skutočný výkon podnikateľskej činnosti na podklade určitého oprávnenia. V danom prípade však povinný 1/ v žiadosti o úver uviedol okrem svojho mena, priezviska, rodného čísla, adresy trvalého pobytu aj svoje údaje o podnikaní, t.j. identifikačné číslo, miesto podnikania, právnu formu podnikania, deň začatia podnikania, údaje o registri, v ktorom je povinný ako živnostník zapísaný, a tiež svoje ekonomické údaje z podnikateľskej činnosti (hrubý ročný príjem za rok 2014, údaj o počte zamestnancov, resp. spoločníkov). Povinný 1/ ďalej k žiadosti priložil okrem iných listín aj živnostenský list, daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby typu B za rok 2014, potvrdenie o podaní daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2014 (typ B), faktúry vystavené povinným 1/ ako živnostníkom a príjmové a výdavkové pokladničné doklady. Následne v uzatvorenej zmluve o úvere bol povinný 1/ identifikovaný svojím obchodným menom, sídlom, identifikačným číslom, označením registra, v ktorom je povinný 1/ zapísaný a číslom tohto zápisu. Povinný 1/ tak v zmluve vystupuje ako fyzická osoba
- podnikateľ, pričom zo samotnej zmluvy o úvere nevyplýva, že by povinný 1/ uzatváral predmetnú zmluvu mimo rámca svojej podnikateľskej činnosti, teda na iné účely ako na účely svojho podnikania. Podnikateľské oprávnenie povinného 1/ vyplýva z priloženého osvedčenia o živnostenskom oprávnení číslo OU-SN-OZP-2014/00170-2 zo dňa 24.01.2014, kedy povinnému vzniklo oprávnenie na výkon podnikateľskej činnosti. Z obsahu zmluvy o úvere, ako aj z ďalšieho spisového materiálu tak súd nemá preukázaný spotrebiteľský status povinného 1/ pri uzavieraní a plnení zmluvy o úvere. Naopak posúdením oprávneným predložených listín k návrhu na vykonanie exekúcie ako aj priložených ku sťažnosti jednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti súd dospel k záveru, že vzťah medzi oprávneným a povinným 1/, založený zmluvou o úvere, je vzťahom obchodnoprávnym. S poukazom na uvedené má súd za to, že nebolo dôvodné poskytnúť povinnému 1/ ako podnikateľskému subjektu ochranu spotrebiteľa a aplikovať na obchodnoprávny vzťah, založený medzi oprávneným a povinným 1/ zmluvou o úvere, ustanovenia Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľa. Rovnako tak nebolo dôvodné aplikovať na rozhodcovskú zmluvu, uzatvorenú v písomnej forme medzi oprávneným a povinným 1/ vo forme samostatnej rozhodcovskej zmluvy, ustanovenia zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní tak, ako to nesprávne urobil vyšší súdny úradník, keďže predmetná zmluva je uzatvorená medzi dvomi podnikateľskými subjektmi.
40. Vo vzťahu k povinnému 2/ súd uvádza, že tento pristúpil podľa § 533 Občianskeho zákonníka k peňažnému záväzku dlžníka (povinného 1/), spočívajúcom v úhrade úveru, vrátane všetkých dlžníkovi (povinnému 1) poskytnutých revolvingov, príslušenstva úveru (revolvingu/ov), prípadne uplatňovaných zmluvných pokút a ďalších prípadných peňažných záväzkov, ktoré vyplynú/vzniknú zo zmluvy o úvere (bod 5.8. zmluvy o úvere). Povinný 2/ zároveň podpísal blankozmenku bez protestu, vystavenú dňa 11.06.2015, povinným 1/ ako zmenečný ručiteľ. 41. Čo sa týka postavenia povinného 2/ súd sa stotožňuje s názorom oprávneného, že vzhľadom na skutočnosť, že zo strany povinného 2/ ide o pristúpenie k zmluve o úvere, uzatvorenej medzi dvomi podnikateľskými subjektmi, nemožno považovať ani povinného 2/ za spotrebiteľa. Povinný 2/ neuzavrel s oprávneným žiadnu zmluvu, ktorú by bolo možné vyhodnotiť ako spotrebiteľskú zmluvu. Povinný 2/ na základe svojej slobodnej vôle pristúpil k peňažnému záväzku tretieho subjektu a zaviazal sa, že uhradí úver, vrátane všetkých dlžníkovi (povinnému 1) poskytnutých revolvingov, príslušenstva úveru (revolvingu/ov), prípadne uplatňovaných zmluvných pokút a ďalších prípadných peňažných záväzkov, ktoré vyplynú/vzniknú zo zmluvy o úvere (bod 5.8. zmluvy o úvere). Pristúpenie k peňažnému záväzku nie je zmluvou, ktorou by oprávnený ako dodávateľ konal v rámci svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti, pričom by poskytoval pristupujúcemu ako koncovému užívateľovi tovar, alebo službu. Nie je preto dôvod vyhodnotiť pristúpenie k záväzku ako spotrebiteľskú zmluvu. Nie každý právny vzťah, do ktorého vstúpi fyzická osoba - nepodnikateľ je vzťahom spotrebiteľským, preto skutočnosť, že v zmluve o úvere bol povinný 2/ identifikovaný rodným číslom a ostatnými údajmi viažucimi sa na fyzickú osobu z tejto zmluvy spotrebiteľskú zmluvu nerobí. Zároveň pristúpenie k záväzku sa týkalo obchodno - právneho záväzku, keďže povinný 1/ vstúpil do úverového vzťahu s oprávneným ako podnikateľ. V zmysle § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka ide o vzťah dvoch podnikateľov pri ich podnikateľskej činnosti a zároveň je v zmysle § 261 ods. 6 písm. d) zmluva o úvere absolútnym obchodom, ktorý sa spravuje Obchodným zákonníkom. Preto ako správne uviedol oprávnený, na právne postavenie povinného 2/ tiež nie je možné aplikovať ustanovenia právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa. 42. Vyšší súdny úradník s poukazom na vyššie uvedené nedostatočne zistil skutkový stav a vec nesprávne právne posúdil, keď povinných považoval za spotrebiteľov a následne dospel k nesprávnemu právnemu záveru, keď rozhodcovské zmluvy posúdil ako neprijateľnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, a teda rozhodcovský rozsudok, ktorý vzišiel z rozhodcovského konania, založeného neplatnou rozhodcovskou zmluvou, nepovažoval za zákonný exekučný titul na vykonanie exekúcie. 43. Súd poukazuje na skutočnosť, že je potrebné v každej jednej veci starostlivo posúdiť vzťah medzi účastníkmi exekučného konania a až následne, ak súd dospeje k odôvodnenému záveru, že ide o spotrebiteľský vzťah, môže vec posúdiť podľa príslušných ustanovení týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa. 44. Súd sa preto stotožnil s argumentáciou oprávneného, že v danom prípade neboli splnené podmienky pre zamietnutie návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie. Preto rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 18Ek/159/2017 zo dňa 12. júla 2018 zrušil. Úlohou vyššieho súdneho úradníka bude opätovne preskúmať návrh na vykonanie exekúcie s jeho prílohami, a pokračovať v konaní v zmysle vyššie uvedeného a v súlade s Exekučným poriadkom.
45. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
46. V zmysle § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
47. V zmysle § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.
48. Oprávnený vo svojej sťažnosti súčasne žiadal, aby mu súd priznal nárok na náhradu trov právneho zastúpenia voči povinnému v rozsahu 100 %, a to v sume 406,50 eur vrátane DPH (2 úkony právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia a podanie sťažnosti zo sumy 15 779,40 eur vo výške á 192,20 eur vrátane DPH /160,17 eur + 20 % DPH/ + 2x paušálna náhrada nákladov vo výške á 11,05 eur vrátane DPH /9,21 eur + 20% DPH/).
49. Podľa § 9 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška č. 655/2004 Z .z.") základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak.
50. Podľa § 10 ods. 1 Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. ak nie je ustanovené inak, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty je nad 6 638,78 eura do 33 193,92 eura 220,74 eura + 16,60 eura za každých aj začatých 1 659,70 eura prevyšujúcich sumu 6 638,78 eura.
51. Podľa § 13a ods. 2 písm. c) Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.
52. Podľa § 16 ods. 3 Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol.
53. Podľa § 18 ods. 3 Vyhlášky č. 655/2004 Z. z., ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného predpisu.
54. Po preskúmaní uplatnených trov súd v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami Exekučného poriadku a Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. priznal oprávnenému náhradu uplatnených trov konania, pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia za úkony - prevzatie a príprava zastúpenia a podanie sťažnosti, spolu v sume 406,50 eur (súd vychádzal z tarifnej hodnoty veci vo výške 15 779,40 eur, pričom výška odmeny za dva úkony právnej služby je 2 x 160,17 eur + 2 x režijný paušál á 9,21 eur + 20 % DPH). Súd uvedené trovy právneho zastúpenia oprávneného považoval za preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho návrhom na vykonanie exekúcie, a preto o ich náhrade rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku II. tohto uznesenia. Trovy konania, ktoré boli oprávnenému priznané týmto rozhodnutím, budú od povinných vymáhané na základe poverenia na vykonanie exekúcie.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.