Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23CoP/27/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudkýň: JUDr. Iveta Jankovičová a JUDr. Daša Kontríková, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: H. W. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, dieťa rodičov - matka: Ing. X. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX/XX, P., zastúpená: Mgr. Diana Šiagiová, advokátka so sídlom Jánošíkova 1322/2, Šaľa, a otec: N. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX/XX, P., o návrhu matky maloletého dieťaťa na zvýšenie výživného a o návrhu otca maloletého dieťaťa na zníženie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 21P/113/2017-114 zo dňa 7. februára 2018 v časti zvýšenia vyživovacej povinnosti, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti a v súvisiacom výroku II., III. a V. p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie výrokom I. vyživovaciu povinnosť otca maloletého dieťaťa na maloleté dieťa H. W. W., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 133,- eur mesačne na sumu 153,- eur mesačne, počnúc od 03.07.2017, kde výživné je splatné vždy do 15.-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletého dieťaťa. Výrokom II. Dlžné výživné za obdobie od 03.07.2017 do 31.01.2018 vo výške 138,85 eur súd povolil otcovi maloletého dieťaťa zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach po 10,- Eur až do zaplatenia, spolu s bežným výživným, po právoplatnosti tohto rozhodnutia k rukám matky maloletého dieťaťa, pod stratou výhody splátok. Výrokom III. zmenil rozsudok Okresného súdu Galanta č. k. 13P/68/2008-83 zo dňa 10.06.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 11CoP/9/2009-169 zo dňa 21.04.2010 v časti o výživnom pre maloleté dieťa. Výrokom IV. návrh otca maloletého dieťaťa na zníženie výživného na maloleté dieťa zamietol a výrokom V. súd rozhodol o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Súd po citovaní § 78 ods. 1, 3, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1 Zákona o rodine vecne rozsudok odôvodnil tým, že z dokazovania pred súdom vyplýva, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otca maloletého dieťaťa rozsudkom Okresného súdu Galanta č. k. 13P/68/2008-83 zo dňa 10.06.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 11CoP/9/2009-169 zo dňa 21.04.2010, došlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa, ktoré je staršie o 8 rokov a takmer 8 mesiacov, preto výdavky spojené s uspokojovaním jeho odôvodnených potrieb, aj s ohľadom na celkový nárast životných nákladov, pochopiteľne vzrástli v súvislosti s jeho fyzickým rastom na oblečenie, obuv, stravu, hygienické potreby, predovšetkým však v súvislosti s výkonom školskej dochádzky, ako aj so zabezpečením jeho odôvodnených potrieb vzhľadom na jeho záujmy, školské a mimoškolské aktivity, teda vo všetkých oblastiach jeho života, pričom ide o objektívnu zmenu pomerov na strane maloletého dieťaťa, ako oprávneného, ktorú zmenu súd pri svojom

rozhodovaní zohľadnil. Maloleté dieťa H. W. W. má toho času takmer 14 rokov. Kým v čase posledného rozhodnutia navštevovalo materskú školu, v školskom roku 2017/2018 navštevuje 8. ročník ZŠ. Maloleté dieťa je zdravé. Zvýšené výdavky má len v súvislosti s návštevou alergiológa a imunológa. Maloleté dieťa má ploché nohy.

3. Súd preskúmal na základe účastníkmi predložených a súdom zabezpečených potvrdení príjmy a majetkové pomery oboch rodičov a zistil, že k podstatnej zmene pomerov došlo na strane oboch rodičov.

4. Otec maloletého dieťaťa mal v čase posledného rozhodovania o výživnom priemerný čistý mesačný príjem vo výške 410,57 eur. Mal dve vyživovacie povinnosti, a to vo vzťahu k maloletému H. W. W., nar. XX.XX.XXXX a maloletému H. W., nar. XX.XX.XXXX. Náklady na výživu maloletého H. uviedol otec vo výške 100,- eur, ktoré v čase predchádzajúceho súdneho rozhodnutia nežiadal zohľadniť vzhľadom k veľmi útlemu veku maloletého. Toho času je otec maloletého dieťaťa zamestnaný u zamestnávateľa S. s.r.o., v P. s priemerným čistým mesačným príjmom okolo 437,- eur. V spoločnosti, v ktorej je zamestnaný, je jediným konateľom a jediným spoločníkom jeho matka. V roku 2016 si otec maloletého dieťaťa kúpil rodinný dom na východe Slovenska za sumu 14.000,- eur, ktorú sumu mu poskytli titulom pôžičky jeho rodičia, ktorú svojim rodičom zatiaľ nespláca. Otec maloletého dieťaťa má od 17.07.2013 vyživovaciu povinnosť i k maloletému T. W.. V spoločnej domácnosti žije so svojimi rodičmi, a to O. W., ktorá poberá starobný dôchodok v sume 400,40 eur mesačne a Y. W., ktorý poberá starobný dôchodok v sume 386,80 eur mesačne. Rodičia vypomáhajú otcovi maloletého dieťaťa, najmä stravou a poskytovaním bezplatného bývania v ich domácnosti. Z daňového priznania k dani z príjmom právnickej osoby - S. s.r.o. za rok 2016 vyplýva, že výsledok hospodárenia pred zdanením bol vo výške 8.511,69 eur a základ dane bol vo výške 8.357,49 eur.

5. Matka maloletého dieťaťa v čase posledného rozhodnutia mala priemerný čistý mesačný príjem vo výške 334,52 eur. Toho času je zamestnaná v P. B. U.. U. Z., n.o. v B. s priemerným čistým mesačným príjmom 510,81 eur. Poberá rodinné prídavky na maloleté dieťa v sume 23,68 eur. Uplatňuje si daňový bonus na maloleté dieťa v sume 21,41 eur mesačne. U matky teda došlo k zvýšeniu jej príjmov (+ 221,38 eur).V spoločnej domácnosti žije matka maloletého dieťaťa so svojimi rodičmi a maloletým dieťaťom. Jej rodičia sú starobní dôchodcovia a ich príjem nevedela uviesť. Je nemajetná. Mesačne svojim rodičom prispieva sumou 80,- eur na domácnosť. Ďalšia vyživovacia povinnosť jej nepribudla. Pracuje len na čiastočný úväzok, a to 4 pracovné dni po 8 hodín v týždni. Zdravotný stav matky maloletého dieťaťa je nepriaznivý, čo preukázala potvrdeniami od lekárov.

6. Vzhľadom na takto vykonané dokazovanie súd dospel k záveru, že návrh matky maloletého dieťaťa na zvýšenie výživného je čiastočne dôvodný a je potrebné zmeniť pôvodne citované rozhodnutie, ktorým bol naposledy upravovaný rozsah vyživovacej povinnosti otca maloletého dieťaťa. Keďže k zmene pomerov v prejednávanej veci nepochybne došlo na strane maloletého dieťaťa a jeho rodičov, táto skutočnosť zakladá dôvod na zmenu posledného rozhodnutia o výživnom.

7. Súd výživné zvýšil od podania návrhu, teda od 03.07.2017, t.j. zo sumy 133,- eur na sumu 153,- eur, a to aj s ohľadom na vývoj životných nákladov, na majetkové pomery otca maloletého dieťaťa pri zohľadnení jeho súčasného príjmu a tiež ďalšej vyživovacej povinnosti. Mesačné výdavky na maloleté dieťa predstavujú celkovú sumu 280,- eur (25,- eur obedy v školskej jedálni; 15,- eur lieky; 15,- eur životné poistenie; 10,- eur sporenie; 15,- eur hygienické potreby; 100,- až 150,- eur strava a 50,- eur oblečenie). Súd pri zvýšení vyživovacej povinnosti otca maloletého dieťaťa prihliadol najmä na tú skutočnosť, že otec maloletého dieťaťa je od 15.03.2011 zamestnaný v spoločnosti S. s.r.o., P., v ktorej je jedinou spoločníčkou a konateľkou matka otca maloletého dieťaťa, pričom táto spoločnosť poskytuje otcovi maloletého dieťaťa mesačnú mzdu vo výške 433,54 eur. Súd si je vedomý toho, že mu neprislúcha preskúmavať v rámci predmetného konania majetok spoločnosti S. s.r.o., P., avšak nemožno neprihliadať na to, že z tejto spoločnosti má výhody aj otec maloletého dieťaťa, a to nad rámec spoločnosťou poskytnutej mzdy vo výške 433,54 eur mesačne, ktoré výhody sa prejavujú minimálne v tom, že výdavky otca maloletého dieťaťa, ktoré presahujú jeho deklarovaný príjem, sú uhrádzané touto spoločnosťou, čo sám potvrdil otec maloletého dieťaťa na pojednávaní. Súd prihliadol tiež na tú okolnosť, že otec maloletého dieťaťa si v roku 2016 kúpil nehnuteľnosť za sumu 14.000,- eur, ktorú sumu mu poskytli titulom pôžičky jeho rodičia, ktorú svojim rodičom zatiaľ nespláca. Z vyjadrení otca maloletého dieťaťa vyplynulo aj to, že sa nemusí spolupodieľať na mesačných nákladoch domácnosti, ktorú zdieľa spolu so svojimi rodičmi. Ak potom všetky spoločné mesačné náklady na domácnosť, uhrádzajú rodičia

otca maloletého dieťaťa, otcovi zostáva k dispozícii celá suma z pracovnej činnosti, t.j. suma 433,54 eur na krytie vlastných osobných potrieb a z ktorej sumy si môže plniť všetky svoje vyživovacie povinnosti. Súd pri svojom rozhodovaní prihliadol aj na vyživovaciu povinnosť, ktorá pribudla otcovi maloletého dieťaťa dňa 17.07.2013 k maloletému T. W.. Pokiaľ je otec maloletého dieťaťa schopný vynaložiť sumu po 100,- eur na maloleté deti W.: H., nar. XX.XX.XXXX a T., nar. XX.XX.XXXX, ktoré sú vo veku 8 rokov a 4 roky a 6 mesiacov, tak potom musí byť schopný platiť na výživu maloletého H. W., ktorý má takmer 14 rokov sumu 153,- eur mesačne, nakoľko tento je straší a teda jeho bežné výdavky sú aj vyššie. Súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že nemožno zvýhodniť dve deti na úkor tretieho dieťaťa, pričom každé dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Súd poukazuje na skutočnosť, že otec maloletého dieťaťa mal vyživovaciu povinnosť k maloletému H. W., nar. XX.XX.XXXX už v čase predchádzajúceho súdneho rozhodnutia (rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 11CoP/9/2009-169 zo dňa 21.04.2010), pričom výdavky na jeho výživu mal otec maloletého dieťaťa vo výške 100,- eur mesačne, teda v nezmenenej sume ako je tomu toho času. Súd prihliadol aj na skutočnosť, že otec maloletého dieťaťa prispieva mesačne sumou vo výške 20,- eur na sporenie pre maloletého H. W., avšak v tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že dieťa musí mať v prvom rade uspokojené hmotné potreby (šatstvo, obuv, bývanie, strava a lieky) a až potom, v prípade, ak to odôvodňujú schopnosti a majetkové možnosti rodičov, je možné pristúpiť k uspokojovaniu ďalších potrieb maloletého dieťaťa (v tomto prípade sporenia pre maloleté dieťa). Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností, súd zvýšil výživné otca maloletého dieťaťa na maloletého H. W..

8. Nakoľko otcovi maloletého dieťaťa vznikol dlh na výživnom za obdobie od 03.07.2017 do 31.01.2018 vo výške 138,85 eur (zvýšené výživné predstavuje sumu 20,- eur (153,- eur - 133,- eur), alikvótna časť zvýšeného výživného za mesiac júl 2017 predstavuje 20,- eur : 31 dní v mesiaci = 0,65 eur/ deň, teda 29 dní v mesiaci júl 2017 x 0,65 eur = 18,85 eur + 20,- eur/mes. x 6 mesiacov (8/2017 až 1/2018) = 120,- eur) súd mu v súlade s ustanovením § 232 ods. 3 povolil zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach po 10,- eur až do zaplatenia spolu s bežným výživným.

9. Súd návrh otca maloletého dieťaťa na zníženie výživného na maloleté dieťa zamietol, nakoľko otec maloletého dieťaťa nepreukázal, že by nemohol prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou vyššou ako 100,- eur mesačne, nakoľko doposiaľ určené výživné v sume 133,- eur platil pravidelne mesačne a navyše nad rámec takto určeného výživného platil mesačne sumu 20,- eur na sporenie pre maloleté dieťa. Na vyššie uvedenom nič nezmenil ani fakt, že otcovi maloletého dieťaťa pribudla dňa 17.07.2013 vyživovacia povinnosť k maloletému T. W., pričom otec maloletého dieťaťa uzavrel s matkou maloletých detí W.: H., nar. XX.XX.XXXX a T., nar. XX.XX.XXXX, pani N. S., rodičovskú dohodu, ktorá bola schválená rozsudkom Okresného súdu Humenné č. k. 19P/384/2016-34 zo dňa 23.01.2017, v ktorej sa otec maloletých detí zaviazal prispievať na výživu maloletých detí výživným po 100,- eur mesačne na každé dieťa.

10. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

11. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti, kde súd zvýšil vyživovaciu povinnosť podal odvolanie otec maloletého. Odvolanie odôvodnil tým, že s výškou výživného nesúhlasí, nakoľko súd nezohľadnil, že mu z jeho zárobku po zaplatení výživného na 3 deti nezostáva ani životné minimum. Každé zvýšenie výživného túto situáciu ešte zhoršuje a pre firmu, ktorá sponzoruje určité jeho výdavky spojené s deťmi je toto tiež veľmi zaťažujúce a dlhodobo neudržateľné. Súd nezohľadnil že deti, ktoré bývajú na východe Slovenska trávia jarné, letné aj zimné prázdniny u neho v P. čo je ročne 70-80 dní. Najstarší syn H., ktorý býva s navrhovateľkou sa podľa súdneho rozhodnutia 13P/44/2012 z 23.02.2013 môže stretávať s otcom každý párny týždeň od piatka 17.00 hod. do nedele 16.00 hod. + polovicu všetkých prázdnin čo je približne 90 dní ročne. Počas týchto 3 mesiacov má také iste výdavky na výživu dieťaťa ako matka a na rozdiel od nej má na starosti deti tri, nie len jedno ako ona. Jeho ďalšie dve deti pre všestranný vývoj myslí, že majú právo navštevovať starých rodičov a otca čo pre veľkú vzdialenosť stojí nemalé finančné prostriedky, ktoré tak isto uhrádza iba on. V žiadnom prípade nepodniká výlety na východ ako súd uvádza v časti 7, ale len navštevuje svoje detí. Za týmto účelom bola aj kúpená nehnuteľnosť na východnom Slovensku aby mal kde prespávať a tráviť voľný čas s deťmi. Momentálne je táto nehnuteľnosť neobývateľná.

12. Navrhovateľka na opakovanú výzvu súdu nepredložila príjem členov domácnosti a nakoľko ich dom, v ktorom žijú prešiel v nedávnej dobe rozsiahlou rekonštrukciou je predpoklad, že majú aj iný príjem a to z predaja a prenájmu ďalších nehnuteľností ktoré vlastnili, vlastnia. Sama navrhovateľka v nedávnej dobe ukončila vysokoškolské štúdium, ktoré si sama financovala a do dnešnej doby toto nadobudnuté vzdelanie nevyužíva, tak predpokladá, že študovala iba pre svoje potešenie. Keď si môže dovoliť takéto štúdium mala by vedieť v prvom rade aj zabezpečiť zvýšené nároky svojho syna alebo využiť nadobudnuté vzdelanie na dosiahnutie vyššieho zárobku. Na zlý zdravotný stav, ktorý uvádza navrhovateľka by neprikladal veľkú váhu, nakoľko sa ani nemal možnosť oboznámiť sa s jej zdravotným stavom, lebo všetky doklady predložila až priamo na pojednávaní. Cez letné prázdniny a voľný čas podnikala výlety bicyklom na priehradu Kráľová, čo je min. 15-20 km. Stretáva ju aj v mieste bydliska, pričom nemá žiadne pohybové problémy, a toto bol aj jeden z dôvodov ich rozvodu. Vychádzajúc z uvedených skutočností navrhol, aby Krajsky súd Trnava žiadosť matky na zvýšenie výživného zamietol.

13. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 , po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané včas (§ 362 ods. 1 , oprávnenou osobou (§ 359 , proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 , po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 , preskúmal napadnuté rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 , vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 CSP, § 68 , bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario), postupom tak, že na úradnej tabuli súdu oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku (§ 219 ods. 3 a dospel k záveru, že odvolanie otca maloletého nie je dôvodné.

14. Predmetom odvolacieho konania s poukazom na dôvody otca predostreté v odvolaní bolo posúdiť, či boli splnené podmienky na zvýšenie výživného v rozsahu určenom súdom prvej inštancie na maloletého H. W. (nar. XXXX) 153 eur.

15. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania jemu predchádzajúceho, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.

16. Otec v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie nezohľadnil, že mu z jeho zárobku po zaplatení výživného na 3 deti nezostáva ani životné minimum, že má ďalšie dve deti, ktoré bývajú na východe Slovenska, kde ich aj navštevuje a za týmto účelom tu kúpil nehnuteľnosť. Najstarší H. trávi polovicu prázdnin u neho a počas tých 3 mesiacov má také iste výdavky na výživu dieťaťa ako matka. Poukázal tiež na vysokoškolské vzdelanie matky a na to, že jej zdravotný stav nie je taký vážny.

17. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samy sa živiť. Obaja rodičia pritom prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý z rodičov bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti pritom súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

18. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).

19. Z vyššie citovaných ustanovení zákona vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti

rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba základne nároky dieťaťa, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného (ako sú napr. liečebné náklady). Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného ako i vyživovaciu povinnosť iných povinných voči týmto osobám. Na strane dieťaťa je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať mu výživné a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku.

20. Pri hodnotení schopnosti, možnosti a majetkových pomerov povinného rodiča súd vychádza z reálnych zárobkových schopností a možností takéhoto rodiča, ktoré sú dané nielen jeho subjektívnymi vlastnosťami (vzdelaním, pracovnými skúsenosťami, zdravotným stavom), ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, predovšetkým existenciou pracovných príležitostí primeraných subjektívnym predpokladom povinného rodiča, či vôbec možnosťou zamestnať sa.

21. Podľa § 78 ods. 1 ZoR dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

22. Hmotno-právnou podmienkou pre zmenu predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o výživnom je teda zmena pomerov, ktorá musí byť podstatná a musí sa týkať okolností, ktoré odôvodňujú výšku výživného za podmienky, že sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodnutia. Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného, resp. na strane oprávneného, alebo objektívne - vývojom životných nákladov.

23. Dokazovaním vykonaným prvoinštančným súdom bolo nesporne preukázané, že v danom prípade došlo na strane maloletého H. k takej podstatnej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zvýšiť výšku doteraz stanoveného výživného. Od ostatného určenia výživného rozsudkom Okresného súdu Galanta zo dňa 10. júna.2009 došlo k zmene okolností, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Na strane maloletého H. tým, že je starší o 9 rokov a v čase podania návrhu na zvýšenie výživného navštevoval 7. ročník základnej školy. Náklady v súvislosti so starostlivosťou o maloletého sú zvýšené, pretože dieťa má zdravotné problémy, je sledovaný u alergiologičky a trpí na hyperhydrózu a tým, že dieťa nosí vložky do topánok. U matky sa zmenili pomery v tom, že sa jej zvýšil príjem, keď súd pri ostatnom určení výživného vychádzal z príjmu 334,52 eur, teraz príjem matky predstavuje sumu 510,81 eur. Matka žije v spoločnej domácnosti s maloletým synom a so svojimi rodičmi, ktorí sú na starobnom dôchodku. Otec mal v čase posledného rozhodnutia príjem 410 eur a má ďalšie dve vyživovacie povinnosti na mal. H., nar. XX.XX.XXXX a mal. T. nar. XX.XX.XXXX W., ktorým prispieva na výživu každému po 100 eur mesačne. V súčasnosti má príjem 437 eur a žije v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi, keď otec poberá starobný dôchodok vo výške 386 eur a matka je spoločníkom a konateľom v spoločnosti S. s.r.o. s príjmom 400 eur (starobný dôchodok), kde pracuje i otec maloletých detí. Otec maloletých detí svojim rodičom na domácnosť neprispieva a vlastní nehnuteľnosť - rodinný dom na východnom Slovensku, ktorý podľa tvrdenia otca mal. kúpil za 14.000 eur.

24. Z obsahu spisu vyplýva, že súd zisťoval jednak potreby maloletého ale aj príjem otca, ako aj ďalšie skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci. Otec maloletého vo svojej výpovedi uviedol, že v spoločnosti S. s.r.o., sú mu poskytované výhody a to aj nad rámec poskytovanej mzdy, načo súd prihliadol a prihliadol tiež na to, že si v roku 2016 kúpil nehnuteľnosť za sumu 14.000 eur. Maloletý má právo podieľať na životnej úrovni otca. Pokiaľ otec namietal, že mu pribudli ďalšie dve vyživovacie povinnosti, a nehnuteľnosť na východnom Slovensku kúpil z dôvodu, aby mal kde prespať, ak ide za deťmi, treba uviesť, že výška vyživovacej povinnosti po 100 eur mesačne na každé z týchto detí, ku ktorej dospeli po dohode s ich matkou odôvodňuje zvýšenie vyživovacej povinnosti na mal. H., ktorý je starší a od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti (ku ktorej prišlo pred 9 rokmi) sa mu zvýšili životné náklady. Maloletý H. je starší cca o 9 rokov a zvýšenie výživného o 20 mesačne po zohľadnení všetkých vyššie uvedených skutočností nemôže otcovi mal. spôsobovať problémy. Sám uviedol, že dva krát do roka chodí s deťmi na lyžovačku, preto pokiaľ má peňažné prostriedky aj na takéto aktivity, treba uviesť, že vyživovacia povinnosť a uhrádzanie nevyhnutných výdavkov má prednosť. Matka maloletého má zdravotné problémy, napriek tvrdeniu otca a pokiaľ i má vyššie vzdelanie, s ohľadom na ne je obtiažnejšie nájsť vhodnejšie zamestnanie, lepšie ohodnotené, pričom otcovi nič nebráni nájsť si lepšie platenú prácu, nakoľko uviedol, že zdravotné problémy nemá. Hoci súd nezistil príjem rodičov matky (obaja sú na starobnom dôchodku), uvedené nemohlo zvrátiť rozhodnutie vo veci samej, pokiaľ matka má príjem 510,81 eur, je nemajetná a s ohľadom na ďalšie zistené skutočnosti.

25. Po posúdení súdom prvej inštancie zistených a preukázaných možností, schopností a majetkových pomerov oboch rodičov maloletého H. s prihliadnutím na odôvodnené potreby maloletého, odvolací súd dospel k zhodnému záveru ako súd prvej inštancie, že je dôvodné zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca na 153,- eur mesačne počnúc od 03.07.2017. Takto určená výška výživného zodpovedá možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom oboch rodičov mal. H., ako i odôvodneným potrebám maloletého a zohľadňuje i osobnú starostlivosť matky o dieťa.

26. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, ako i v súvisiacich (osobitne nenapadnutých výrokoch) ako vecne správny, s použitím ustanovenia § 387 ods. 1 potvrdil.

27. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP.

28. Senát odvolacieho súdu prijal tento rozsudok pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je podľa § 421 prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 . Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .