Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_21Csp-251-2017.pdf
PDF · 88.18 KB
Case nature
Area
Subarea
21Csp/251/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Monikou Vozárovou v právnej veci žalobcu: TELERVIS PLUS a.s., Staré Grunty 7, Bratislava, IČO: 35 717 769, zastúpený: JUDr. Alan Strelák, advokát, Na vŕšku 12, Bratislava proti žalovanej: I. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. X, C., o zaplatenie 495 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 495 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 495 eur od 28.12.2017 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 27.12.2017 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 495 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 495 eur odo dňa nasledujúce po doručení žaloby a na náhradu trov konania. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 19.07.2011 bola medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 500 eur. Prevzatie finančnej hotovosti potvrdila žalovaná podpisom zmluvy. Žalovaná do dňa vyhotovenia žaloby celkovo uhradila sumu 5 eur. Okresný súd Piešťany trestným rozkazom sp. zn. 1T/89/2012 zo dňa 25.06.2012 uznal žalovanú za vinnú zo spáchania prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona, pričom žalobca ako poškodený bol s náhradou škody odkázaný na občianske súdne konanie. Žalobca navrhuje ako dôkaz v tomto konaní pripojiť trestný spis Okresného súdu Piešťany sp. zn. 1T/89/2012. Žalobca si nárokuje na náhradu škody spôsobnej úmyselným konaním žalovanej, ktorá spáchala trestný čin úverového podvodu a to v rámci plynutia 10 ročnej premlčacej doby. Žalobca požaduje priznať náhradu škody vo výške 495 eur, ktorá pozostáva z rozdielu medzi poskytnutou sumou 500 eur a sumou 5 eur, ktorú žalovaná uhradila (500 eur - 5 eur = 495 eur). Žalobca ako dôkazy označil a pripojil rozsudok Okresného súdu Piešťany sp. zn. 1T/89/2012 zo dňa 25.06.2012, amortizačnú tabuľku a ako dôkaz označil spis Okresného súdu Piešťany sp. zn. 1T/89/2012.
2. Žalovanej bola žaloba s prílohami doručená dňa 22.05.2018, žalovaná sa k nej nevyjadrila.
3. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku, pričom vykonal dokazovanie oboznámením so žalobou doručenou súdu dňa 27.12.2017, rozsudkom Okresného súdu Piešťany sp. zn. 1T/89/2012 zo dňa 25.06.2012, amortizačnou tabuľkou, spisom Okresného súdu Piešťany sp. zn. 1T/89/2012, ako aj ostatným obsahom spisu. Rozsudok bol verejne vyhlásený bez nariadenia pojednávania v zmysle v zmysle § 219 ods. 3 CSP. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu v zákonnej lehote, strany sporu ani ich zástupcovia, na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomní.
4. Zo spisu Okresného súdu Piešťany sp. zn. 1T/89/2012 vyplýva, že trestným rozkazom č.k. 1T/89/2012-88 zo dňa 25.06.2012 bola žalovaná uznaná vinnou, že dňa 19.07.2011 v Hlohovci vylákala od spoločnosti TELERVIS PLUS a.s. úver vo výške 500 eur a to tak, že s touto uzatvorila zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, v ktorej sa zaviazala úver splatiť aj s príslušnými poplatkami v 13-tich mesačných splátkach s výškou mesačnej splátky v prvých troch mesiacoch 2,50 eur a v nasledujúcich desiatich mesiacoch po 68,25 eur, pričom uviedla nepravdivé údaje o výške svojich mesačných nákladov, nakoľko už v čase uzatvárania Zmluvy o spotrebiteľskom úvere boli jej mesačné náklady vo výške jej mesačného príjmu a teda nemala žiadne ďalšie finančné prostriedky na splácanie tohto úveru, pričom uhradila jednu splátku a viac úver nesplácala, čím spôsobila spoločnosti TELERVIS PLUS a.s., so sídlom v ul. Staré Grunty č. 7, Bratislava, škodu vo výške 690 eur, čím spáchala prečin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona. Za to sa odsudzuje podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona, § 36 písm. j), písm. l), § 38 ods. 3 Trestného zákona s prihliadnutím na § 353 ods. 2 Trestného poriadku k trestu odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) a § 50 ods. 1 Trestného zákona jej súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a určuje skúšobnú dobu v trvaní 1 rok. Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku sa poškodená strana TELERVIS PLUS a.s., so sídlom v ul. Staré Grunty č. 7, Bratislava, s nárokom na náhradu škody odkazuje na občiansko-súdne konanie. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 12.09.2012.
5. Z amortizačnej tabuľky vyplýva, že žalovaná uhradila dňa 19.07.2011 sumu 2,50 eur a dňa 24.08.2011 sumu 2,50 eur.
6. Podľa § 193 Civilného sporového poriadku, súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti.
7. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
8. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
9. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
10. Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
11. Podľa 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
12. Podľa § 442 ods. 3 Občianskeho zákonníka škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
13. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
14. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
15. V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanou právnou úpravou súd dospel k záveru že žaloba je dôvodná. Vzhľadom na žalobcom uvedený opis rozhodujúcich skutočností, právnym dôvodom nároku uplatneného žalobou je náhrada škody vo výške 495 eur, ktorú žalovaná žalobcovi spôsobila trestným činom, za spáchanie ktorého bola právoplatné odsúdená. Táto pozostáva zo skutočnej škody v sume 495 zodpovedajúcej istine poskytnutého úveru, teda peňažných prostriedkov vyplatených žalovanej v hotovosti na základe úverovej zmluvy pri jej podpise. Zároveň sa domáha aj príslušenstva tvoreného úrokmi z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 495 eur odo dňa nasledujúce po doručení žaloby.
16. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalovaná uzavrela so žalobcom ako veriteľom úverovú zmluvu, na základe ktorej jej bol poskytnutý úver vo výške 500 eur, ktorý bol žalovanej vyplatený v hotovosti pri podpise zmluvy dňa 19.07.2011. Nakoľko žalovaná uzavretím úverovej zmluvy uviedla žalobcu do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru a na splácanie úveru, svojím konaním súčasne naplnila pojmové znaky skutkovej podstaty prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona, za ktorú trestnú činnosť bola trestným rozkazom Okresného súdu Piešťany č.k. 1T/89/2012-88 zo dňa 25.06.2012 právoplatne odsúdená. V zmysle ustanovenia § 193 Civilného sporového poriadku je súd viazaný citovaným rozhodnutím Okresného súdu Piešťany v otázke, že sa žalovaná dopustila trestného činu podvodu a že ním spôsobila škodu, k náhrade ktorej však nebola v adhéznom konaní zaviazaná, ale žalobca, ako poškodený, bol s nárokom na náhradu škody odkázaný na samostatné občianske súdne konanie.
17. Pre vznik občianskoprávnej zodpovednosti za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti v zmysle ustanovenia § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa vyžaduje kumulatívne splnenie základných zákonných predpokladov, a to porušenie právnej povinnosti (existencia protiprávneho úkonu), vznik škody ako majetkovej ujmy, existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou, zavinenie toho, kto škodu svojím protiprávnym úkonom spôsobil. Obsahom zodpovednostného vzťahu je právo poškodeného požadovať náhradu škody a povinnosť toho, kto podľa zákona za škodu zodpovedá, škodu nahradiť. Žalobca preukázal splnenie podmienok zodpovednosti za škodu, preukázal i vznik škody, ktorá bola v príčinnej súvislosti s porušením právnej povinnosti žalovanej. Škoda je pritom chápaná ako ujma, ktorá sa prejavuje v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná peniazmi, a je nahraditeľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. Z hľadiska rozsahu náhrady škody z ustanovenia § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk.
18. Za skutočnú škodu sa považuje škoda, ktorá sa prejaví v zmenšení majetku poškodeného. Skutočná škoda tak predstavuje rozdiel v hodnote poškodeného majetku pred spôsobením škody a po spôsobení škody na majetku. Nejde pritom iba o škodu spôsobenú na veciach, ide tiež o škodu, ktorú poškodený utrpel na iných majetkových právach. Skutočnú škodu v konkrétnom prípade predstavuje istina úveru vo výške 500 eur, ktorú ako bolo v trestnom konaní preukázané, čerpala žalovaná jednorázovo v hotovosti dňa 19.07.2011. Ide teda o peňažné prostriedky, ktoré boli žalovanej reálne poskytnuté, a o ktoré bol zmenšený majetok žalobcu ako poškodeného. Žalovaná do dňa vyhotovenia žaloby celkovo uhradila sumu 5 eur.
19. Ako už bolo uvedené, režim pohľadávky sa vzťahuje aj na jej príslušenstvo, preto aj právna povaha úrokov z omeškania, ako príslušenstva pohľadávky sa v konkrétnom prípade spravuje ustanoveniami o náhrade škody. V zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je páchateľ trestného činu v omeškaní najneskôr deň po tom, ako sa dozvedel o tom, že má dlh zaplatiť a v akej výške. Z vykonaného dokazovania z pripojeného spisu súd dospel k záveru, že žalovaná sa prvýkrát dozvedela, že má zaplatiť škodu a aj jej výšku až dňa 03.09.2012, teda v deň, kedy jej bol doručený trestný rozkaz. Prvýkrát mohla plniť dňa 04.09.2012 a nasledujúcim dňom sa dostala do omeškania, t.j. od 05.09.2012. Žalobca v žalobe žiadal priznať úrok z omeškania až odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby. Žaloba bola súdu doručená dňa 27.12.2017.
20. Súd v zmysle vyššie uvedeného zaviazal žalovanú na zaplatenie skutočnej škody vo výške 495 eur a úroku z omeškania v uplatnenej výške 5 % z priznanej istiny od 28.12.2017 do zaplatenia.
21. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
22. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
23. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
24. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP podľa pomeru úspechu a žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).