Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_27Csp-11-2018.pdf
PDF · 91.65 KB
Case nature
Area
Subarea
27Csp/11/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudcom JUDr. Štefanom Juhásom v právnej veci žalobkyne: Intrum Slovakia, s. r. o., Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, zast.: JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom v Bratislave, Mýtna 48, proti žalovanému: C. J., L.. XX. XX. XXXX, P. G.: D. T. XXX, o zaplatenie 1 227,04 € s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 233,51 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 233,51 € od 31. 3. 2015 do zaplatenia, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a .
III. Žalovanému n e p r i z n á v a voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa podanou žalobou, doručenou Okresnému súdu Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) 22. 1. 2018, domáhala uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť jej sumu 1 227,04 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1 227,04 € od 31. 3. 2015 do zaplatenia a trovy konania.
2. Na základe návrhu na zmenu strany sporu z 7. 5. 2018, okresný súd uznesením z 29. 5. 2018 (č. l. 62) rozhodol o pripustení zmeny na strane žalobkyne tak, že namiesto pôvodnej žalobkyne Všeobecná úverová banka, a. s., so sídlom Mlynské Nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155 (univerzálny právny nástupca pôvodného veriteľa, spoločnosti Consumer Finance Holding a. s., Hlavné námestie 12, Kežmarok, IČO: 35 923 130), vstúpila do konania žalobkyňa.
3. Svoj nárok žalobkyňa odvodzuje od zmluvy o poskytnutí pôžičky č. XXXXXXX, ktorú uzavrel so žalovaným 30. 10. 2013 (ďalej len „zmluva“) právny predchodca žalobkyne, spoločnosť Consumer Finance Holding a. s. (ďalej len „pôvodný veriteľ“), na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 2 300 €. Žalovaný sa zaviazal úver splatiť 60 mesačnými splátkami vo výške 73,81 €, s termínom konečnej splatnosti 10/2018, ročnou percentuálnou mierou nákladov (ďalej len „RPMN“) 32 %, úrokovou sadzbou 32 % p. a. a celkovými nákladmi spotrebiteľa 2 003,80 €. Žalovaný úver nesplácal riadne a včas, preto sa dostal do omeškania. Žalovaný doposiaľ uhradil iba 2 066,49 €. Žalobkyňa ho preto písomne vyzvala na úhradu omeškaných splátok listom z 27. 1. 2015 - predžalobná upomienka. Vzhľadom na to, že na výzvu žalovaný nereagoval, žalobkyňa vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru listom z 25. 3. 2015 - oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru. Žalobkyňa si uplatňuje aj zákonný úrok z omeškania od 6. dňa nasledujúceho po oznámení o predčasnej splatnosti úveru, ktoré bolo doručované žalovanému obyčajnou zásielkou.
4. K žalobe bola pripojená zmluva, predžalobná upomienka z 27. 1. 2015 s dokladom o doručení, oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru z 25. 3. 2015, prehľad splátok a úhrad za obdobie od 30. 10. 2013 do 30. 11. 2017.
5. Žalovanému bola doručená žaloba spolu s prílohami a výzvou okresného súdu, aby sa vyjadril k podanej žalobe v stanovenej lehote, avšak žalovaný ostal v konaní pasívny a k žalobe sa doposiaľ nevyjadril.
6. Pri posúdení skutkového a právneho stavu okresný súd vychádzal z žalobkyňou predložených listinných dôkazov, z ktorých zistil nasledovný skutkový a právny stav.
7. Pôvodný veriteľ uzavrel zo žalovaným zmluvu, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 2 300 €. Žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver vrátiť v 60 mesačných splátkach vo výške 73,81 €. Celkovú čiastku, ktorú mal žalovaný ako dlžník uhradiť, predstavovala sumu 4 303,80 €, pričom z tejto sumy predstavovali celkové náklady sumu 2 003,80 €. RPMN za úver predstavovala 32 %, ročná úroková sadzba 32 % a priemerná hodnota RPMN 20,83 %. Termín konečnej splatnosti bol uvedený ako 10/2018.
8. V časti IV. zmluvy je pôvodným veriteľom formulovaná prihláška k poisteniu schopnosti splácať splátky, podľa ktorej žalovaný podpisom zmluvy zároveň vyjadruje svoj súhlas s poistením schopnosti splácať splátky pôžičky. Poistenie vzniká na základe Rámcovej zmluvy o poistení č. D., uzatvorenej medzi pôvodným veriteľom a Poisťovňou Cardif Slovakia, a. s. v rozsahu základného súboru poistenia A (poistenie pre prípad pracovnej neschopnosti, plnej a trvalej invalidity a smrti). Aby nedošlo k uzatvoreniu poistenia, mal žalovaný vyznačiť v zmluve krížikom, že odmieta poistenie a rovnako, ak chcel rozšíriť poistenie na súbor poistenia B. V zmluve v časti III., kde sú uvedené jednotlivé parametre úveru, bola bez ohľadu na to, či by uzavrel žalovaný poistenie, uvedená sadzba poistenia vo výške 2,9 % a mesačná výška poistenia 2,08 €, zahrnutá už v mesačnej splátke vo výške 73,81 €. 9. Z prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že žalovaný platil mesačné splátky nepravidelne a hneď od začiatku sa dostal do omeškania s prvými dvoma splátkami. Doposiaľ uhradil 2 066,49 €.
10. V časti VII. zmluvy (zmluvné podmienky) bod 6.1 je uvedené, že žalovaný ako klient je povinný riadne a včas splácať jednotlivé splátky, ktoré sú splatné v sume a termínoch uvedených v splátkovom kalendári, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, v ktorom ak nie je stanovené inak, sú splatné do 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci (bod 6.2). Prvá splátka je splatná nasledujúci mesiac po uzatvorení zmluvy, pokiaľ nebolo dohodnuté inak (bod 6.3).
11. Z obsahu predžalobnej upomienky vyplýva, že žalovaný sa dostal do omeškania so splátkami v celkovej hodnote 317,38 € (k 27. 1. 2015). Listom z 25. 3. 2015 vyhlásila žalobkyňa úver za predčasne splatný a vyzvala žalovaného na jeho úhradu.
12. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
13. Podľa § 52 ods. 1, 3 a 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
14. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
15. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „ZSU“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
16. Podľa § 2 písm. a), b), d) a g) ZSU, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok.
17. Podľa § 9 ods. 2 písm. j) ZSU, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
18. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) a d) ZSU, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), d) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
19. Okresný súd mal za preukázané, že pôvodný veriteľ uzavrel so žalovaným zmluvu o úvere, ktorá je súčasne spotrebiteľskou zmluvou uzatvorenou medzi pôvodným veriteľom ako dodávateľom poskytujúcim úvery v rámci podnikateľskej činnosti a žalovaným ako spotrebiteľom. Zároveň sa na predmetnú zmluvu vzťahujú aj ustanovenia ZSU, pretože predmetná zmluva spĺňa všetky zákonné definičné znaky, ktorými zákonodarca vymedzil, ktoré zmluvy sa budú spravovať uvedeným zákonom. Uvedené nebolo medzi stranami sporné, čo vyplýva aj z ustanovení predmetnej zmluvy, ktoré odkazujú na predmetný zákon.
20. Vzhľadom na uvedené, súd pristúpil aj ku kontrole zmluvných podmienok, či neobsahujú neprijateľnú zmluvnú podmienku, resp. či zmluva obsahuje všetky náležitosti podľa § 9 ods. 2 ZSU, absenciou ktorých by bol úver bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. b ) a d) ZSU, pričom dospel k záveru, že v prípade poistenia, ktoré nie je zahrnuté v celkových nákladoch úveru, a teda nie je zahrnuté ani v RPMN, je porušením citovaných ustanovení, ktoré majú za následok, že žalobkyňa má nárok na vrátanie iba doposiaľ neuhradenej istiny úveru.
21. Predmetná zmluva je klasickou štandardnou (adhéznou) zmluvou, vopred pripravenou a naformulovanou právnym predchodcom žalobkyne, obsahujúcou údaje, ktoré v nej doplnil výlučne veriteľ. Uvedenú zmluvu žalovaný mal možnosť ako celok svojim podpisom akceptovať alebo odmietnuť. V predmetnej zmluve v jej časti IV. je uvedené, že dlžník podpisom zmluvy automaticky uzatvoril základný balík poistenia schopnosti splácať splátky úveru, pričom parametre poistenia boli vopred uvedené aj v predošlej časti III zmluvy. Poistenie mal žalovaný platiť mesačne spolu so splátkami, pričom výška mesačného poistného predstavovalo sumu 2,08 €, t. j. celkové poistné v sume 124,80 €. Vynásobením počtu splátok s ich výškou však súd zistil, že celkovú sumu, ktorú žalovaný mal zaplatiť aj s poistným, predstavuje 4 428,60 €, teda o 124,80 € viac, ako je uvedené v zmluve. Z uvedeného je teda nepochybné, že do celkových nákladov nebolo zahrnuté poistné, ktoré mal žalovaný platiť v mesačných splátkach, pričom zo samotnej zmluvy vyplýva, že poistenie bolo podmienkou poskytnutia úveru. Na to, aby k uzavretiu poistenia nedošlo bol potrebný dodatočný úkon žalovaného, čo v rámci textu zmluvy mohol
žalovaný ľahko prehliadnuť. Podľa názoru súdu ide v danom prípade o formuláciu použitú pôvodným veriteľom, ktorý vopred nanútil spotrebiteľovi uzavretie poistenia do naformulovanej zmluvy, a teda, ak takýmto spôsobom bola uzavretá aj poistná zmluva, bolo povinnosťou zahrnúť poistenie do celkových nákladov úveru. Z formulácie predmetnej zmluvy je zjavné, že žalovaný musel uzavrieť so zmluvou aj poistenie, aby žalovanému bol poskytnutý úver. V danom prípade preto poistenie predstavuje náklady na doplnkovú službu v súvislosti s poskytnutým úverom, ktoré mali byť zahrnuté do celkových nákladov v súlade s § 2 písm. g) ZSU.
22. Ak by poistenie bolo zahrnuté do celkových nákladov úveru v súlade sa § 2 písm. g) ZSU, malo by to za následok vyššiu RPMN oproti hodnote uvedenej v zmluve. Vzhľadom na to, že údaj o celkových nákladoch úveru a RPMN je v zmluve uvedený nesprávne, je predmetný úver bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 2 písm. b) a d) ZSU. Z uvedeného dôvodu priznal súd žalobkyni iba nárok na nesplatenú časť istiny vo výške 233,51 € (2 300 € - 2 066,49 €) a v zvyšnej časti žalobu zamietol pre jej nedôvodnosť.
23. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
24. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
25. Žalobkyňa si podanou žalobou uplatnila aj úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne z dlžnej sumy od prvého dňa omeškania žalovaného zo zaplatením žalovanej sumy, t. j. od 31. 3. 2015. Žalobkyni vzniklo právo na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5,05 % (5 + 0,05 %), pretože základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (hlavné refinančné operácie podľa § 17 ods. 1 z. č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike) k 31. 3. 2015 bola 0,05 %. Súd teda priznal žalobkyni právo na úrok z omeškania tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
26. Podľa § 255 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
27. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
28. Žalobkyňa bola v konaní úspešná v rozsahu 19 % (neúspešná bola v časti žalovaného nároku v sume 993,53 €), jej neúspech predstavuje 81 %. Žalovaný teda vo veci dosiahol celkový pomerný úspech vo výške 62 % (81 % - 19 %). Vzhľadom na to, že žalovanému podľa obsahu spisu žiadne trovy nevznikli, okresný súd mu nepriznal ich náhradu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žiar nad Hronom v potrebnom počte rovnopisov s prílohami. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť a odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie môže meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie dôkazy alebo tvrdenia, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1 § 365 CSP, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.