Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Csp/236/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Vierou Kumovou v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO 35 724 803, zastúpeného advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO 36 613 843 proti žalovanej J. W., št. občianke SR, nar. XX.XX.XXXX, bytom U. Q. XXX, Q. o zaplatenie 307,03 € s prísl. takto

rozhodol:

I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 205,42 € spolu úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 46,09 € od 26.01.2016 do zaplatenia, vo výške 5,05% ročne zo sumy 158,65 € od 26.02.2016 do zaplatenia a vo výške 5 % ročne zo sumy 0,68 € od 30.03.2016 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V ostatnej časti s a žaloba z a m i e t a.

III. Žalobca m á voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 33,80% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku uznesením vydaným súdnym úradníkom.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa návrhom, doručeným súdu dňa 01.12.2017, domáhal od žalovanej zaplatenia celkom sumy 307,03 € s príslušenstvom. Uviedol, že spoločnosť Slovak Telekom, a.s., so sídlom Karadžičova 10, Bratislava, IČO 35 763 469 ako postupca uzavrela so žalobcom ako postupníkom dňa 21.06.2017 zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bol o.i. odplatný prevod pohľadávok voči žalovanej. Žalovaná uzavrela s právnym predchodcom žalobcu v zmysle zákona o elektronických komunikáciách zmluvu č. 9004987717, predmetom ktorej bolo poskytovanie telekomunikačnej služby právnym predchodcom žalobcu žalovanej. Žalovaná sa zaviazala riadne odoberať službu a platiť za ňu riadne a včas poplatky dohodnuté v aktuálnom cenníku. Právny predchodca žalobcu vystavil žalovanej faktúry: č. 7600074528 splatnú 25.01.2016 na sumu 51,08 € (uplatnená v konaní vo výške 46,09 €), č. 7600979691 splatnú dňa 25.02.2016 na sumu 158,65 €, č. 7601927143 splatnú dňa 29.03.2016 na sumu 0,68 €, č. 7606865817 splatnú dňa 25.08.2016 na sumu 101,60 €. Žalovaná nesplnila svoju povinnosť zo zmluvy a cenu za riadne poskytnuté služby právnemu predchodcovi žalobcu nezaplatila, čím porušila povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy. Dodal, že postupca a žalovaná sa dohodli, že porušením záväzku viazanosti vznikne postupcovi právo na zaplatenie vyúčtovanej zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta okrem sankčnej a prevenčnej funkcie predstavuje aj paušalizovanú náhradu škody spôsobenej postupcovi v dôsledku porušenia záväzku viazanosti vzhľadom na benefity, ktoré postupca poskytol žalovanému na základe zmluvy. Benefitmi sa rozumie súčet všetkých zliav zo štandardných poplatkov za poskytnuté telekomunikačné služby ako aj zľava z ceny mobilného telefónu, ktorá predstavuje rozdiel medzi jeho neakciovou a akciovou kúpnou cenou, ak bol žalovanej na základe zmluvy telefón poskytnutý. Benefity poskytnuté žalovanej sú uvedené v Zmluve alebo v Cenníku. Vyúčtovaná suma zmluvnej pokuty bola vypočítaná podľa vzorca, ktorý vyjadruje denné klesanie zo základu pre výpočet počas plynutia doby viazanosti až do dňa ukončenia Zmluvy v dôsledku porušenia záväzku viazanosti alebo do dňa prerušenia poskytovania telekomunikačných služieb v dôsledku porušenia záväzku viazanosti. Žalovaná po postúpení pohľadávky do podania žaloby neuhradila ani časť žalovanej sumy. Neuhradením faktúr v lehote ich splatnosti sa dostala do omeškania a žalobca má teda nárok na úrok z omeškania podľa platných právnych predpisov. Žalovaná dlžnú sumu doteraz neuhradila. Navrhol, aby súd vydal platobný rozkaz.

2. Tunajší súd návrhu vyhovel a vydal vo veci platobný rozkaz, ktorý nebolo možné doručiť žalovanej do vlastných rúk a preto ho súd uznesením zrušil v plnom rozsahu. 3. Žalovaná sa k návrhu (fikcia doručenia)písomne nevyjadrila. 4. Súd vec prejednal a rozhodol bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 297 písm. b/ zák. č. 160/2015 Z. z.(Civilný sporový poriadok) z dôvodu, že ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporne a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 €. 5. Súd vo veci rozhodol na základe listinných dôkazov založených do spisu žalobcom a to zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 23.10.2015 v znení dodatku zo dňa 23.10.2015, Všeobecných podmienok na poskytovanie verejnej telefónnej služby spoločnosti Slovak Telekom, a.s., cenníka, odpisov faktúr č. 7600074528, 7600979691, 7601927143, 7606865817, zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 21.06.2017 vrátane prílohy a zistil nasledovný skutkový a právny stav: 6. Zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 23.10.2015 v znení dodatku zo dňa 23.10.2015 je zrejmé, že právny predchodca žalobcu sa zaviazal poskytovať žalovanej verejné telekomunikačné služby program služby HAPPY XS NAJ a žalovaná sa zaviazala za ne riadne platiť dojednanú cenu v zmysle platného cenníka, ktorý bol neoddeliteľnou súčasťou zmlúv. Neoddeliteľnou súčasťou zmlúv boli i Všeobecné podmienky na poskytovanie verejnej telefónnej služby spoločnosti Slovak Telekom, a.s., bližšie upravujúce jednotlivé práva a povinnosti zmluvných strán. V Dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa 23.10.2015 sa žalovaná zaviazala zotrvať v záväzkovou vzťahu s právnym predchodcom žalobcu po dobu 24 mesiacov a na zmluvnej pokute 120,- €. Podľa bodu 2. Dodatku sa žalovaná zaviazala, že po dobu 24 mesiacov odo dňa uzatvorenia Dodatku zotrvá v zmluvnom vzťahu s podnikom, bude využívať služby podniku podľa zmluvy, teda nevykoná žiadny úkon, ktorý by viedol k ukončeniu zmluvy a bude riadne a včas uhrádzať cenu za poskytované služby a zároveň v zmysle uvedeného bodu Dodatku porušením povinnosti viazanosti vznikne podniku voči účastníkovi právo na zaplatenie vyúčtovanej zmluvnej pokuty. 7. Žalovaná nezaplatila faktúry, ktorými jej právny predchodca žalobcu vyúčtoval poskytnuté služby, a to faktúru č. 7600074528 splatnú 25.01.2016 na sumu 51,08 € (uplatnená v konaní vo výške 46,09 €), č. 7600979691 splatnú dňa 25.02.2016 na sumu 158,65 €, č. 7601927143 splatnú dňa 29.03.2016 na sumu 0,68 €. Faktúrou č. 7606865817 splatnou dňa 25.08.2016 vyúčtoval právny predchodca žalobcu žalovanej zmluvnú pokutu v celkovej výške 101,60 €. 8. Právny predchodca žalobcu postúpil pohľadávku voči žalovanej na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 21.06.2017. 9. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách (ďalej len "zákon o elektronických komunikáciách") zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme. 10. Podľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona o elektronických komunikáciách podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu. 11. Podľa § 43 ods. 12 písm. a), b) zákona o elektronických komunikáciách účastník je povinný a ) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, b)platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry. 12. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. 13. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

14. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 z.č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len "Občiansky zákonník") spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 15. Podľa § 53 ods. 1, ods. 5 Obč. zák. spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 16. Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Obč. zák. za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. 17. Podľa § 121 ods. 3 Obč. zák. príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. 18. Podľa § 544 ods. 1 Obč. zák. ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. 19. Podľa § 559 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne a včas. 20. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 21. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 22. Súd zistil, že právny predchodca žalobcu so žalovanou uzatvoril podľa § 44 ods. 1 zákona o elektronických komunikáciách zmluvu, ktorej predmetom bolo poskytovanie verejných komunikačných služieb. Na základe predmetnej zmluvy v znení dodatku sa právny predchodca žalobcu zaviazal žalovanej zabezpečiť služby určené v zmluve a žalovaná riadne a včas platiť cenu za tieto služby. Právny predchodca žalobcu v rámci predmetného právneho vzťahu vyúčtoval žalovanej cenu za poskytnuté služby spolu v sume 205,42 €, ktorú žalovaná doteraz žalobcovi neuhradila, čím porušila svoju povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ako i zo zákona o elektronických komunikáciách, a preto ju súd podľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona o elektronických komunikáciách, zaviazal na jej zaplatenie. 23. Keďže žalovaná dobrovoľne a včas nesplnila dlh, dostala sa s plnením dlžnej sumy do omeškania, a to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti tej - ktorej faktúry. Žalobcovi potom podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., patrí úrok z omeškania, tak ako je uvedené vo výroku rozsudku(I.). 24. Pokiaľ si žalobca uplatnil zmluvnú pokutu vo výške 101,61 € súd v tejto časti žalobu zamietol. V tejto časti súd žalobu považoval za nedôvodnú, čo súd odôvodňuje spotrebiteľským charakterom zmluvy o poskytovaní verejných služieb. Zmluva a Dodatok na základe ktorých sa žalobca domáha nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty sú svojou povahou spotrebiteľskými zmluvami (§ 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka; ďalej len , keďže boli uzavreté medzi žalobcom právnym predchodcom žalobcu ako dodávateľom elektronických komunikačných služieb, konajúcim v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalovanou ako fyzickou osobou - spotrebiteľom, nekonajúcou pri ich uzatváraní v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. V tomto smere súd nemá o charaktere uzatvorenej zmluvy žiadnu pochybnosť. Zmluvy uzavreté medzi dodávateľom a žalovanou, predstavujú svojím charakterom typové (formulárové zmluvy) vopred pripravené dodávateľmi, pre ktoré je charakteristické, že spotrebiteľ ich obsah, teda i dojednanie o zmluvnej pokute, podstatným spôsobom neovplyvňuje (môže len zmluvy ako celok uzavrieť alebo ich ako celok odmietnuť). Z ust. § 544 Občianskeho zákonníka vyplýva, že účastníci si môžu pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti dojednať zmluvnú pokutu, ktorú je povinný zaplatiť účastník pre prípad porušenia povinností plynúcich zo zmluvy. Zmluvná pokuta je zabezpečovacím prostriedkom a vyjadruje peňažnú sumu, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi, ak poruší svoju zmluvnú povinnosť. Podstatnou náležitosťou dohody o zmluvnej pokute je určenie jej výšky alebo spôsobu jej určenia. Výška zmluvnej pokuty nie je zákonom limitovaná, nemôže byť však v rozpore so zásadami zakotvenými v Občianskom zákonníku (napr. s dobrými mravmi). Súd nepopiera možnosť i v spotrebiteľskej zmluve dojednať zmluvnú pokutu ako sankciu za nesplnenie zmluvných povinností spotrebiteľa, podstatným ale je, aby zmluvná pokuta dojednaná v spotrebiteľskej zmluve bola individuálne dojednaná a vzhľadom na povahu zabezpečeného záväzku i primeraná. Tieto podmienky v danom prípade podľa názoru súdu splnené neboli. Súd nespochybňuje význam zmluvnej pokuty, pokiaľ však ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy. V spotrebiteľskej veci by už pri samotnom uzavieraní zmluvy nemal byť prísnejšie alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ. Už toto na prvý pohľad vyznieva výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy. Žalobca resp. jeho právny predchodca nie je nijako sankcionovaný v prospech účastníka v súvislosti s prípadným nesplnením povinnosti na je ho strane. Podľa Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá už bola transponovaná do právneho poriadku Slovenskej republiky, v zmysle čl. 2 písm. a) nekalé podmienky znamenajú zmluvné podmienky definované v čl. 3. Podľa čl. 3 bod 1 cit. smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán vzniknutých na základe zmluvy k škode spotrebiteľa. Podľa bodu 2 podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz. Dôkazné bremeno preukázať, že dojednanie o zmluvnej pokute bolo individuálne dohodnuté bolo na žalobcovi ako dodávateľovi. Žalobca ale v konaní individuálne dojednanie zmluvnej pokuty nepreukázal a preto bolo nevyhnutným v súlade s ust. § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka predmetnú zmluvnú podmienku nepovažovať za individuálne dojednanú. Je nesporné, že žalovaná ako spotrebiteľ nemala žiadnu reálnu možnosť ovplyvniť obsah vopred dodávateľom navrhnutých a v predloženej zmluve fixne formulovaných dojednaní o zmluvnej pokute. Mohla iba zmluvu ako celok odmietnuť alebo ju prijať a podrobiť sa teda tak i dodávateľom nanútenému dojednaniu o zmluvnej pokute. Zmluvné dojednania obsiahnuté v uvedenej zmluve a jej dodatkoch preto s poukazom na cit. ust. § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka i čl. 3 bod 2 smernice, nemožno považovať za individuálne dojednané. Pokiaľ ide o primeranosť výšky zmluvnej pokuty, žalobca nepreukázal, že požadovaná zmluvná pokuta vzhľadom na povahu zabezpečeného záväzku nie je neprimeraná. Vzhľadom k tomu, že zmluvná pokuta bola dojednaná ako súčasť spotrebiteľskej zmluvy, na ktoré sa vzťahuje okrem iných predpisov aj osobitná úprava v Občianskom zákonníku a to v § 52 a nasl. a neprimerane vysoká zmluvná pokuta je sankcionovaná absolútnou neplatnosťou takéhoto dojednania ako neprijateľná zmluvná podmienka, v spotrebiteľských zmluvách preto nie je možné využiť tzv. moderačné právo upravené v § 545a Občianskeho zákonníka. Neprijateľná podmienka je neplatná ako taká, preto nemožno znižovať neplatne dojednanú zmluvnú pokutu. Moderačné právo slúžiace k zníženiu neprimeranej zmluvnej pokuty sa podľa názoru súdu uplatňuje v iných právnych vzťahoch ako spotrebiteľských, pretože vo vzťahu k ustanoveniam § 52 a nasl. ide o všeobecnejšiu úpravu. Poskytnuté benefity, ktoré mali byť zabezpečené práve zmluvnou pokutou boli v uzatvorenom dodatku formulované neurčito a nejasne s odkazom na Cenník a nebolo ani zrejmé, či žalovaná všetky poskytnuté benefity aj využívala, resp. mienila využívať. Žalobca na podporu tvrdení o primeranosti zmluvnej pokuty k zabezpečovanému záväzku nenavrhol vykonať žiadne dôkazy, ani nevyčíslil konkrétne benefity, ktoré boli zohľadnené pri dojednaní zmluvnej pokuty vo výške 120,- € a ktoré z benefitov žalovaná reálne využila. Pokiaľ žalobca v žalobe uviedol, že zmluvná pokuta okrem sankčnej a prevenčnej funkcie predstavuje paušalizovanú náhradu škody, súd poukazuje, že nárok na náhradu škody je potrebné posudzovať podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Základnými predpokladmi vzniku občianskoprávnej zodpovednosti sú: porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou, zavinenie. Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnuté kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených predpokladov (pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná). Žalobca svoj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty ako náhrady škody nijakým spôsobom neodôvodnil a nepreukázal splnenie predpokladov pre vznik zodpovednosti za škodu, ohľadne ktorých ho zaťažovalo dôkazné bremeno. 25. Lehotu na splnenie povinnosti 3 dni od právoplatnosti tohto rozhodnutia, určil súd podľa § 232 ods.3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej . 26. Súčasťou rozsudku je i výrok o trovách konania. 27. Podľa § 262 ods.1,2 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 28. Podľa § 255 ods.1,2 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 29. Žalobca si uplatnil ku dňu podania žaloby sumu 307,03 €, súd žalobe vyhovel v časti o zaplatenie 205,42 € čo predstavuje úspech žalobcu v rozsahu 66,90% z uplatnenej sumy. V časti o zaplatenie 101,61 € bola žaloba zamietnutá, teda v 33,10% bol žalobca neúspešný. Súd preto priznal pomerne úspešnejšiemu žalobcovi (66,90 - 33,10 = 33,80%) právo na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 33,80 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde Trenčín. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Trenčíne.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 Civilného sporového poriadku, 1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. 3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.