Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RK-1Cb/40/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Ružomberok sudcom JUDr. Ivanom Štepitom v právnej veci žalobcu: SetCar sk, a.s., Ulica priemyselná 10, 038 52 Sučany, IČO: 50 387 189, právne zastúpený: JUDr. Tomáš Zboja, advokát, Kuzmányho 4, 036 01 Martin, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa. a.s., Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, právne zastúpený: JUDr. Felix Neupauer, advokát, Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, v konaní o zaplatenie 84,80 eur s prísl., takto

rozhodol:

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 84,80 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 84,80 eur od 01.12.2016 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobcovi s a p r i z n á v a náhrada trov konania v rozsahu 100 %, ktoré mu je žalovaný p o v i n n ý zaplatiť vo výške, o ktorej bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím Okresného súdu Ružomberok.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica 06.04.2018 si žalobca uplatnil voči žalovanému právo na zaplatenie sumy 84,80 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 84,80 eur od 01.12.2016 do zaplatenia a náhradu trov tohto konania.

2. Po skutkovej stránke žalobca svoj žalobný návrh odôvodnil tým, že na základe škodovej udalosti evidovanej u žalovaného došlo ku škode na vozidle poškodeného. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla poisteného v poisťovni žalovaného. V dôsledku uvedeného bol poškodený nútený užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb a to zapožičaním si náhradného vozidla u žalobcu. Po ukončení nájmu žalobca vystavil poškodenému faktúru, ktorú si tento uplatnil na náhradu u žalovaného. Oznámením o poistnom plnení žalovaný oznámil poškodenému šetrenie udalosti tak, že neuznal uplatnenú výšku v plnom rozsahu. Poškodený následne uzatvoril so žalobcom zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bol nárok na náhradu škody vyplývajúcej z predmetnej poistnej udalosti z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla a uvedenú skutočnosť oznámil žalovanému. Žalobca opiera nárok na náhradu škody v zmysle § 4 ods. 1, 2, § 11 ods. 7 a § 15 ods. 1 zákona o PZP a v zmysle § 442 ods. 1 OZ. Žalovaný ani napriek výzve žalobcu špecifikovanú ako upomienku, pohľadávku žalovanému vo výške 84,80 eur neuhradil. Žalobca si okrem istiny uplatnil aj nárok na úrok z omeškania z dlžnej sumy. 3. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 18.04.2018 platobný rozkaz sp. zn. 34Up/245/2018-33, voči ktorému podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odpor, v ktorom uviedol, že nárok žalobcu v celom rozsahu neuznáva a považuje ho za nedôvodný. Faktúra ohľadom uplatňovaného nároku nebola žalovanému doručená a uplatňovaný nárok neeviduje vo svojom účtovníctve. Žalovaný poukázal na to, že podľa ust. § 15 ods. 1 zákona o upomínacom konaní sa na upomínacie konanie použijú ustanovenia zákona č. 160/2015 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) s výnimkou § 129, ak zákon o

upomínacom konaní neustanovuje inak. Žalovaný poukázal na to, že návrh žalobcu nespĺňa zákonné kritériá požadované ustanovením § 132 CSP, nakoľko v žalobnom návrhu mal žalobca v časti opisu skutočností, z ktorých vyplýva uplatňovaný peňažný nárok, označiť a presne špecifikovať skutočnosti a dôkazy, o ktoré svoj návrh opiera, t.j. presne špecifikovať údaje - o akú škodovú udalosť ide, kto bol poškodený, údaje zmluvy o nájme, vystavenej faktúry, zmluvy o postúpení 1Cb/40/2018 -2-

pohľadávok a pod. Žalobca však údaje o týchto podstatných náležitostiach neuviedol, tieto vyplývajú len z príloh, čo absolútne nie je postačujúce. Žalobca tiež nešpecifikoval dôkazy, na ktoré sa odvoláva, niektoré ani len nepredložil spolu so žalobným návrhom. Nebola predložená nájomná zmluva, na základe ktorej mal poškodený užívať náhradné vozidlo, tiež zmluva o postúpení pohľadávky, na základe ktorej mal na žalobcu prejsť nárok na náhradu nákladov vynaložených na prenájom náhradného vozidla. Z dôvodu nepredloženia nájomnej zmluvy teda nemožno zistiť, čo bolo obsahom a za akých podmienok bola dojednaná. Nie je zrejmý tiež počet najazdených km prenajatého náhradného motorového vozidla. Tento údaj je len ručne dopísaný na faktúre č. 160100073 zo dňa 10.10.2016, ktorú žalobca predložil a ktorá má podľa žalobcu preukazovať výšku nájomného za prenájom náhradného vozidla, avšak nepredložením zmluvy o nájme, na základe ktorej mala byť vystavená, žalovaný nepovažuje údaje vyplývajúce z faktúry za dostatočne preukázané. Žalobca nemá ako predmet svojho podnikania v obchodnom registri zapísané činnosti ako faktoring, forfaiting, či nadobúdanie pohľadávok, ani obdobnú činnosť súvisiacu s nadobudnutím a správou pohľadávok. Na základe vedomostí o existencii ďalších zmlúv o postúpení pohľadávok z iných súdnych konaní, v ktorých žalobca žaluje žalovaného má žalovaný za to, že takúto činnosť žalobcu možno považovať za neoprávnené podnikanie. K samotnému údajnému nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla žalovaný uviedol, že jeho vznik žalobca opiera odkazom na ust. § 4 ods. 1, ods.2, §15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. (ďalej len „Zákon o PZP) a ustanovenia § 442 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. (Občiansky zákonník), avšak ďalej tento nárok nijakým spôsobom nekonkretizuje. Tento nárok zákon o PZP vyslovene neuvádza a takisto nevyplýva z Občianskeho zákonníka. Žalobca tiež nijako nepreukázal, že poškodený bol nútený „užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich záväzkov“, v tejto otázke žalobca neuniesol dôkazné bremeno, nakoľko svoje tvrdenia nijako nezdokladoval. Žalovaný súčasne poukázal na Oznámenie o poistnom plnení zo dňa 15.11.2015 predložené žalobcom, v zmysle ktorého bolo žalobcovi zo strany žalovaného bez ohľadu na vyššie uvedené skutočnosti, poukázané plnenie v sume 280,- eur, čo potvrdil aj samotný žalobca. Žalovaný má za to, že akékoľvek ďalšie nároky žalobcu sú nepreukázané, neoprávnené a nedôvodné. Žalovaný nepripojil žiadne dôkazy k svojim tvrdeniam.

4. Žalobca vo vyjadrení k odporu žalovaného proti predmetnému platobnému rozkazu uviedol, že tvrdenia žalovaného ohľadom nedostatočnej špecifikácie skutočností, ako aj označenia dôkazov, o ktoré opiera svoj návrh považuje v plnom rozsahu za neopodstatnené a účelové. Dňa 30.08.2016 došlo v meste Ružomberok ku škodovej udalosti spôsobenej poškodenému N. Q., na vozidle Škoda Octavia, ev. č. RK 342 BV. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla BMW X6, ev. č. BL 820 KU, poisteného v poisťovni žalovaného, číslo poistnej udalosti 9525296140. V dôsledku uvedeného bol poškodený nútený užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb a to zapožičaním si náhradného vozidla u žalobcu v zmysle zmluvy o nájme č. 460 zo dňa 29.09.2016. Po ukončení nájmu žalobca vystavil poškodenému faktúru č. 160100073 zo dňa 1010.2016, s dátumom splatnosti 24.10.2016 na sumu 364,80 eur. Oznámením o poistnom plnení zo dňa 15.11.2016, žalovaný oznámil poškodenému šetrenie udalosti tak, že neuznal uplatnenú sadzbu denného nájomného, čím priznal náklady vo výške 280,- eur. Listinné dôkazy preukazujúce skutočnosti uvedené v návrhu boli žalovanému riadne doručené už pri uplatňovaní si náhrady škody v rámci likvidácie poistnej udalosti a tvoria podklady pre rozhodnutie žalovaného o ukončení šetrenia poistnej udalosti. Náhrada škody má reparačnú funkciu a má zaistiť plnú kompenzáciu spôsobenej ujmy. Nakoľko poškodený potrebuje vozidlo každodenne, je potrebné za plnú kompenzáciu brať aj prenájom náhradného vozidla ako spôsobenej škody. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave, podľa ktorého škoda spočívajúca v tom, že poškodený vynaložil vyššie náklady na vypožičanie osobného automobilu v porovnaní s nákladmi, ktoré by inak vynaložil na prevádzku svojho automobilu, ktorý nemohol používať v dôsledku poškodenia je potrebné považovať skutočnú škodu, ktorú je škodca povinný nahradiť v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov (R7/1992). Pokiaľ ide o príčinnú súvislosť, škoda spočívajúca v nákladoch na prenájom náhradného vozidla bola spôsobená porušením pravidiel cestnej premávky, čím došlo k poškodeniu vozidla. Keby nedošlo k porušeniu pravidiel cestnej

premávky, nedošlo by k nehode, a teda by nebol nutný nájom náhradného motorového vozidla. Žalobca ďalej poukázal na rozsudok Krajského súdu v Košiciach (sp. zn. 3Cob/189/2014), v ktorom sa súd priklonil k vyjadreniu žalobcu, zohľadnujúc aj rozhodovaciu prax súdov v tom, že možnosť využiť náhradné vozidlo počas opravy vlastného motorového vozidla má byť akousi formou kompenzácie za škodu spôsobenú na vozidle poškodeného a tento inštitút slúži aj k nahradeniu zaužívaného sociálneho komfortu poškodeného. Žalobca tiež uviedol, že neexistuje zákonná ani zmluvná povinnosť poškodenému, aby hľadal najlacnejšiu požičovňu resp. robil preukázateľne výber medzi požičovňami podľa podmienok, ktoré ponúkajú (rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 27Cb/39/2012). Rovnaký záver zaujal aj Krajský súd v Žiline v rozsudku sp. zn. 13Cob/110/2017 zo dňa 22.11.2017. V opačnom prípade by sa jednalo o neprimerané zaťažovanie poškodeného keďže už stav poškodenia jeho motorového vozidla dopravnou nehodou ako poistnou udalosťou je zaťažovaným a výrazne obmedzujúcim stavom pre poškodeného. K tvrdeniu žalovaného, že mu nie je zrejmý počet najazdených km prenajatého vozidla žalobca uviedol, že tento údaj vyplýva z predloženej faktúry č. 160100073, preto žalobca považuje toto tvrdenie za neopodstatnené a účelové. Pokiaľ ide o námietku dôležitosti uvedenia počtu najazdených km pri prevzatí vozidla poškodeným, žalobca uviedol, že vozidlo je zapožičané na 1Cb/40/2018 -3-

dni. Žalobca v tomto smere predložil súdu faktúru doplnenú o počet najazdených km. Žalobca tiež považuje za neopodstatnenú námietku žalovaného týkajúcu sa činnosti súvisiacej s nadobudnutím a správou pohľadávok, keďže uvedené v tomto ani v obdobných prípadoch nemožno považovať za neoprávnené podnikanie žalobcu, nakoľko žalobca nepodniká za týmto účelom. V danom prípade ide iba o štandardné postúpenie pohľadávky. Poškodený za týmto účelom uzatvoril so žalobcom dňa 06.10.2016 zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bol nárok na náhradu škody vyplývajúcej z poistnej udalosti zo dňa 30.08.2016 na vozidle Škoda Octavia, ev. č. RK 342 BV z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom motorového vozidla, ktoré poskytol poškodenému práve žalobca. Podľa bodu 5 zmluvy o postúpení pohľadávky je zrejmé, že k úhrade faktúry došlo na základe vzájomného zápočtu, v dôsledku čoho žalobca vstúpil do práv a povinností poškodeného. Žalobca v tomto konaní teda požaduje žalovaným nepriznanú časť náhrady nákladov na nájom vozidla, o ktorú sa znížil žalobcov majetok. K preukázaniu účelovosti a nutnosti zapožičania náhradného vozidla žalobca poukázal na vyhlásenie poškodeného zo dňa 06.10.2016, z ktorého vyplýva, že poškodený N. Q. si v dôsledku škodovej udalosti prenajal od žalobcu náhradné vozidlo, ktoré využíval po dobu opravy svojho vozidla na dopravu do práce a na zabezpečenie iných životných potrieb čím je dostatočne preukázaná nevyhnutnosť a účelnosť prenájmu náhradného vozidla. Žalovaným priznanú sadzbu denného nájomného považuje žalobca za neoprávnené krátenie poistného plnenia. Podľa žalobcu nie je správne, a ani zákonné, aby si poisťovňa vinníka v niektorých prípadoch sama stanovila cenu v danom mieste a čase. V danom prípade sa žalovaný sám rozhodol považovať ním uvedenú cenu za obvyklú, s čím žalobca nesúhlasí a namieta to. Uvedené žalovaný nijakým spôsobom nepodložil relevantnými dôkazmi. Žalobca má za to, že žalobcom fakturovaná sadzba denného nájomného je s prihliadnutím na všetky skutočnosti primeraná. V konaní nie je sporná skutočnosť prenájmu vozidla žalobcom poškodenému a ani dĺžka prenájmu, čo žalovaný sám potvrdil v oznámení o poistnom plnení zo dňa 15.11.2016. Tvrdenie žalovaného v danom smere je potom potrebné posudzovať aj v zmysle § 151 ods. 1 CSP. Rovnako tak tvrdenie, že nárok žalobcu voči žalovanému nevyplýva z Občianskeho zákonníka ani zo zákona o PZP považuje žalobca za účelové, nakoľko v zmysle samotného metodického usmernenia členov SKP č. 17/2002 je prenájom náhradného vozidla súčasnou judikatúrou považovaný za skutočnú škodu, teda za majetkovú hodnotu, ktorú bolo potrebné vynaložiť k uvedeniu veci do pôvodného stavu. Žalobca záverom dodal, že všetky podklady predkladané súdu má žalovaný k dispozícii, nakoľko tieto mu boli doručené pri uplatňovaní si náhrady škody. Samotný nárok na náhradu nákladov spojených s nájmom náhradného vozidla bol dostatočným spôsobom konkretizovaný.

5. Okresný súd Banská Bystrica postúpil vec tunajšiemu súdu ako vecne a miestne príslušnému na jej prejednanie podľa § 13 v spojení s § 19 písm. b) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), nakoľko žalobca v zmysle § 14 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUK“) v zákonom stanovenej lehote navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa CSP.

6. Žalovaný vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu k odporu na úvod vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Ružomberok s poukazom na § 13 s tým, že všeobecným súdom

žalovaného je Okresný súd Bratislava I. Uvedené odôvodnil tým, že nakoľko podľa zákona č. 381/2001 Z.z., ani žiadneho iného zákona sa nepovažuje prenájom náhradného vozidla za škodu, a preto má za to, že v tomto smere nie sú splnené podmienky na určenie miestnej príslušnosti podľa § 19 písm. b) SCP, ale miestne príslušným na prejednanie veci je všeobecný súd žalovaného podľa § 13 CSP. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca čiastočne doplnil opis skutočností a čiastočne označil dôkazy, o ktoré svoj návrh opiera, avšak žalovaný trvá na tom, že podľa neho žaloba ani po podaní jeho vyjadrenia nespĺňa zákonné kritériá v zmysle § 132 CSP. Niektoré skutočnosti síce vyplývajú z príloh, čo však podľa žalovaného absolútne nie je, vzhľadom na ust. § 132 ods. 2 CSP, postačujúce. Čo sa týka uplatňovaného nároku podľa žalovaného žalobca zjavne neodpočítal náklady, ktoré by poškodený inak vynaložil na prevádzku svojho motorového vozidla (ak by k jeho poškodeniu nedošlo), pričom túto skutočnosť žalobca žiadnym spôsobom nezdôvodnil. Žalovaný zároveň namietal, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný. Z uvádzaného skutkového stavu vyplýva, že poškodený mal voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej faktúre. Z uvedeného potom vyplýva, že poškodený predstavoval subjekt, ktorý bol dlžníkom žalobcu, čo preukazuje žalobcom predložená faktúra, v zmysle ktorej subjektom zaviazaným na plnenie bol práve poškodený. Podľa žalovaného s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a ust. § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že nakoľko poškodený predstavoval dlžníka žalobcu, nemohol so žalobcom platne uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávky. Uzatvorením predmetnej zmluvy nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky poškodeného na žalobcu (nakoľko uvedenú pohľádávku žalobca pred jej cesiou poškodený žalobcovi neuhradil, a teda mu ako pohľadávka nevznikla), ale v uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzku poškodeného, ktorý v zmysle vystavenej faktúry predstavuje práva pohľadávku žalobcu. Uvedeným postúpením teda došlo medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom k postúpeniu pohľadávky žalobcu, čo je v rozpore s ust. § 524 Občianskeho zákonníka. K úhrade faktúry logicky nemohlo dôjsť ani na základe vzájomného zápočtu realizovaného v žalobcom predloženej zmluve o postúpení pohľadávky ako to uvádza žalobca. Zo žalobcom predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky vyplýva, že prejav vôle jej účastníkov najskôr smeroval k cedovaniu 1Cb/40/2018 -4-

pohľadávky (podľa názoru žalovaného neexistujúcej) až následne k započítaniu údajne vzájomných pohľadávok poškodeného žalobcu. Ak teda poškodený nebol majiteľom pohľadávky voči žalobcovi pred jej postúpením, nemohol túto pohľadávku postúpiť na žalobcu a kauzálne žalobcovi následne nemohla vzniknúť pohľadávka voči poškodenému na zaplatenie odplaty za postúpenie, ktorú žalobca mienil použiť na započítanie. Takýto právny úkon považuje žalovaný za absolútne neplatný v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Na základe vyššie uvádzaných skutočností a dôvodov má žalovaný za to, že žalobcom uplatnené nároky sú nepreukázané, neoprávnené a nedôvodné.

7. V súlade s ustanovením § 180 súd konal a rozhodol na pojednávaní v neprítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu, ktorý seba ako aj žalovaného písomne ospravedlnil z neúčasti na pojednávaní pre pracovnú zaťaženosť, tiež z dôvodu hospodárnosti konania a súhlasil s rozhodnutím v ich neprítomnosti, pričom požiadal, aby súd žalobu zamietol ako nedôvodnú a priznal žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100%.

8. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní navrhol, aby súd vzhľadom na obsah podania žalovaného rozhodol vo veci rozsudkom pre zmeškanie, pričom poukázal aj na rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I č. 29Cb/14/2018, ktorým súd neakceptoval dôvody neprítomnosti pre pracovné zaťaženie. Ak by súd túto argumentáciu neuznal, v ostatnom sa žalobca pridržiava svojho návrhu, ako aj písomného vyjadrenia, ktoré bolo zaslané súdu. K námietke, ktorú vzniesol žalovaný o miestnej nepríslušnosti žalobca poukázal na ust. § 19b CSP, podľa ktorého miestna príslušnosť tunajšieho súdu je založená vznikom škodovej udalosti. Žalobou uplatnený nárok je dôvodný, ide o nárok z PZP. Zástupca žalobcu v tomto smere poukázal na ustálenú prax v zmysle metodického usmernenia kancelárie poisťovateľov č. 17/2002, pričom ide o obvyklé náhrady.

9. V rámci dokazovania sa súd oboznámil s obsahom listín založených v spise, a to postúpením spisu z Okresného súdu Banská Bystrica (čl. 1,2), návrhom na vydanie platobného rozkazu (čl. 6-8), faktúrou č. 160100073 (čl. 10), faktúrou /upomienka/ č. 20180001 (čl. 12), podacím lístkom (čl. 13), výpisom z obchodného registra (čl. 15-22), lustráciou z MS SR (čl. 23-30), platobným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 34Up/245/2018 zo dňa 18.04.2018, odporom proti platobnému rozkazu (čl.

36,37), vyjadrením žalobcu k odporu (čl.42-45), upovedomením o postúpení spisu (čl. 47), vyjadrením žalovaného (čl. 52), ospravedlnením (čl. 57), a na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil a ustálil skutkový a právny stav:

10. Podľa čl. 8 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z. ďalej len , strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

11. Podľa § 19 písm. b) CSP, popri všeobecnom súde žalovaného je na konanie miestne príslušný aj súd, v ktorého obvode nastala skutočnosť, ktorá zakladá právo na náhradu škody.

12. Podľa § 42 CSP, ak je námietka miestnej nepríslušnosti nedôvodná alebo ak nie je uplatnená včas, súd na ňu neprihliadne a spor prejedná a rozhodne. Neprihliadnutie na námietku súd odôvodní v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

13. Podľa § 185 ods. 1,2 súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak.

14. Podľa § 4 ods. 1, 2 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ zákon č. 381/2001 Z.z.“), (1) Poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve. (2) Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d) ušlého zisku.

1Cb/40/2018

-5-

15. Podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z., poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

16. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z., náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi 20) a je povinný tento nárok preukázať. 21)

17. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

18. Podľa § 517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

19. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

20. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

21. Podľa § 526 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

22. V spore o náhradu škody si môže žalobca vybrať, či bude žalovať žalovaného na jeho všeobecnom súde, alebo na súde, v ktorého obvode nastala žalobcom v žalobe tvrdená skutočnosť, ktorá zakladá právo na náhradu škody. Dôvodom pre voľbu súdu podľa § 19 písm. b) môže byť napríklad hospodárnosť konania pre lepšiu dostupnosť dôkazných prostriedkov. Skutočnosťou zakladajúcou právo na náhradu škody je protiprávny úkon ako jeden z predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu. Miesto, kde k tomuto protiprávnemu úkonu došlo (napr. dopravná nehoda, krádež, sprenevera), je určujúce pre určenie miestne príslušného súdu podľa § 19 písm. b) CSP. Je potrebné zdôrazniť, že pre aplikáciu je irelevantný hmotnoprávny základ žaloby, a aj skutočnosť, že ide o regresný nárok. Rovnako tak je irelevantný aj charakter tvrdenej škody a v konečnom dôsledku aj to, či k tvrdenej škode alebo skutočnosti zakladajúcej právo na ňu skutočne aj došlo. Nakoľko v posudzovanej veci, ktorej predmetom je nárok na náhradu škody došlo ku škodovej udalosti v meste Ružomberok, t.j. v obvode tunajšieho súdu, je daná miestna príslušnosť tunajšieho súdu na prejednanie veci v zmysle § 19 písm. b) CSP, preto súd s poukazom na § 42 na vznesenú námietku miestnej nepríslušnosti, ktorú vzniesol žalovaný, neprihliadol a vec prejednal a rozhodol.

23. V prejednávanej veci z vykonaného dokazovania vyplynulo, že dňa 30.08.2016 došlo v obci Ružomberok ku škodovej udalosti spôsobenej poškodenému N. Q., nar. XX.XX.XXXX, K. XXX, XXX XX Q. T., na vozidle Škoda Octavia, ev. č. RK 342 BV. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla poisteného v poisťovni žalovaného, poistná udalosť č. 9525296140. V dôsledku poistnej udalosti poškodený užíval náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb vrátane prepravy do práce, a to zapožičaním si náhradného vozidla u žalobcu v zmysle Zmluvy o nájme č. 460 zo dňa 29.09.2016. Predmetom uvedenej zmluvy o nájme bol prenájom motorového vozidla Kia ceed pre poškodeného N. Q.a na obdobie od 29.09.2016 po dobu opravy za denné nájomné 45,60 eur. Po ukončení nájmu /nájom trval od 29.09.2016 do 06.10.2016/ žalobca poškodenému vystavil faktúru č. 160100073 zo dňa 10.10.2016, s dátumom splatnosti dňa 24.10.2016 na sumu 364,80 eur. Poškodený uzatvoril so žalobcom dňa 06.10.216 zmluvu o postúpení pohľadávky, predmetom ktorej bol nárok na náhradu škody vyplývajúcej z poistnej udalosti zo dňa 30.08.2016 na vozidle Škoda Octavia, ev. č. RK 342 BV z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov za prenájom náhradného vozidla vo výške 364,80 eur. V zmysle predmetnej zmluvy vyplynulo, že zmluvné strany sa dohodli, že ich vzájomné nároky sa podpisom tejto zmluvy započítavajú, pričom SETCAR si bude pohľadávku podľa bodu 1 vymáhať vo vlastnom mene a na vlastný účet. Podľa Oznámenia o postúpení pohľadávky 1Cb/40/2018 -6-

(čl.11 rub) postupca - Q. N., nar. XX.XX.XXXX, K. XXX, XXX XX Q. T. žalovanému oznámil postúpenie predmetnej pohľadávky vo výške 364,80 eur subjektu SetCar sk, a.s., so sídlom Hlavná 1961, 038 52 Sučany, IČO: 50387189 a zároveň učinil výzvu na jej úhradu na označené číslo účtu. Oznámením o poistnom plnení zo dňa 15.11.2016 žalovaný oznámil poškodenému, že neuznal uplatnenú sadzbu denného nájomného ale určil sumu prenájmu za jeden deň vo výške 35,- eur s tým, že cena požičovného je neprimerane účtovaná, a teda priznal náklady vo výške 280,- eur /t.j. 8 dní x 35 eur/.

24. Vzhľadom na obsah procesnej obrany žalovaného, ktorý namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v tomto konaní, zaoberal sa súd primárne hodnotením tejto časti obrany žalovaného. Žalobca uplatnil právo, ktoré učinil predmetom tohto konania ako postupník, ktorý mal v zmysle jeho

tvrdení a predložených dôkazov nadobudnúť žalovanú pohľadávku zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 06.10.2016 (čl. 45). Podľa Oznámenia o postúpení pohľadávky (čl.11 rub) postupca - Q. N., nar. XX.XX.XXXX, K. XXX, XXX XX Q. T. žalovanému oznámil postúpenie predmetnej pohľadávky vo výške 364,80 eur subjektu SetCar sk, a.s., so sídlom Hlavná 1961, 038 52 Sučany, IČO: 50387189 a zároveň učinil výzvu na jej úhradu na označené číslo účtu. Skutočnosť, že sa uvedené oznámenie o postúpení pohľadávky dostalo do dispozičnej sféry žalovaného, a teda, že mu bolo doručené, v konaní sporná nebola a zároveň toto oznámenie bolo spolu so žalobou a jej prílohami žalovanému v tomto konaní riadne doručené. Vo všeobecnej rovine súd konštatuje, že postúpením pohľadávky dochádza ku zmene jedného zo subjektov záväzkového vzťahu, a to konkrétne ku zmene subjektu veriteľa. Voči dlžníkovi /v prejednávanej voči žalovanému/, je postúpenie právne účinné až doručením oznámenia postupcu o tom, že ku postúpeniu došlo. Realizáciou oznámenia o postúpení pohľadávky voči dlžníkovi zo strany postupcu berie na seba postupca riziko vyplývajúce z toho, že i v prípade neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky splní dlžník svoj záväzok tretej osobe - postupníkovi označenému v oznámení o postúpení pohľadávky. Samotným postúpením pohľadávky však nedochádza k inej zmene záväzku, než ku zmene v osobe veriteľa a v prípade, že zmluva o postúpení pohľadávok bola neplatná, dochádza k tomu, že k veriteľovi pristupuje ďalšia osoba oprávnená prijať plnenie s účinkami i pre pôvodného veriteľa /v tejto časti poukazuje súd na publikáciu: Fekete, I: Občiansky zákonník, 2. Veľký komentár, Bratislava: Eurokódex 2011. str. 1509/. Oznámenie postupcu dlžníkovi o tom, že došlo ku postúpeniu / tzv. notifikácia/ je skutočnosťou, na ktorú právo viaže vznik povinnosti dlžníka plniť postupníkovi /rovnaký záver vyplýva z rozsudku NS ČR sp.zn. 32Cdo/4511/2009 z 15.12.2011/. Relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal platnosť a existenciu Zmluvy o postúpení pohľadávky. Dlžník sa v takom prípade nemôže úspešne dovolávať neplatnosti Zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie. To by mohol len vtedy, ak by postúpenie preukazoval Zmluvou o postúpení pohľadávky postupník /rovnako R 119/2003 - Zbierka súdnych rozhodnutí a stanovísk/. Práve vo väzbe na uvedené závery vyplývajúce z označených rozhodnutí a skutočnosť, že žalobca už v žalobe vo vzťahu ku svojej aktívnej vecnej legitimácii označoval uvedené Oznámenie o postúpení pohľadávky, vychádzal súd v prejednávanej veci zo záveru, že toto Oznámenie zakladá aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu ako postupcu v tomto konaní. Pokiaľ teda žalovaný namietal neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávok medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom, súd vo svetle vyššie uvedených záverov vyhodnotil námietku žalovaného o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu ako nedôvodnú.

25. Po skonštatovaní aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v tomto konaní sa súd zaoberal hodnotením zvyšnej časti procesnej obrany žalovaného. Pokiaľ žalovaný vo svojich vyjadreniach namietal, že žalobca v žalobnom návrhu nedostatočne špecifikoval skutočnosti a dôkazy, o ktoré opiera svoj návrh, súd považuje tieto tvrdenia za neopodstatnené. Predmetný nárok na náhradu nákladov spojených s nájmom náhradného vozidla v danom prípade žalobca dostatočne konkretizoval, pričom na podporu svojich tvrdení predložil relevantné dôkazy, ktoré boli žalovanému v konaní spolu so žalobou riadne doručené. Súd v tejto súvislosti podotýka, že je zrejmé, že predmetné listinné dôkazy preukazujúce skutočnosti uvedené v žalobe boli žalovanému doručené aj pred tým, kedže tvorili podklad pri rozhodovaní žalovaného o ukončení šetrenia poistnej udalosti (viď oznámenie o poistnom plnení čl. 10 rub) a na základe toho poskytol žalovaný žalobcovi čiastočné plnenie. V konaní bolo na základe vykonaného dokazovania preukázané, že dňa 30.08.2016 došlo ku škodovej udalosti spôsobenej poškodenému N. Q., nar. XX.XX.XXXX, K. XXX, XXX XX Q. T., na vozidle Škoda Octavia, ev. č. RK 342 BV. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla poisteného v poisťovni žalovaného, poistná udalosť č. 9525296140. V dôsledku poistnej udalosti bol poškodený nútený užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb vrátane prepravy do práce, a to zapožičaním si náhradného vozidla u žalobcu v zmysle Zmluvy o nájme č. 460 zo dňa 29.09.2016. Predmetom uvedenej zmluvy o nájme bol prenájom motorového vozidla Kia ceed pre poškodeného N. Q.a na obdobie od 29.09.2016 po dobu opravy za denné nájomné 45,60 eur. Po ukončení nájmu /nájom trval od 29.09.2016 do 06.10.2016/ žalobca poškodenému vystavil faktúru č. 160100073 zo dňa 10.10.2016, s dátumom splatnosti dňa 24.10.2016 na sumu 364,80 eur. Čo sa týka tvrdenia žalovaného, že mu nie zrejmý počet najazdených kilometrov prenajatého vozidla, súd konštatuje, že tento údaj vyplýva z predloženej faktúry č. 160100073. Ďalej na základe 1Cb/40/2018 -7-

vykonaného dokazovania bolo preukázané, že poškodený uzatvoril so žalobcom dňa 06.10.216 zmluvu o postúpení pohľadávky, predmetom ktorej bol nárok na náhradu škody vyplývajúcej z poistnej udalosti zo dňa 30.08.2016 na vozidle Škoda Octavia, ev. č. RK 342 BV z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov za prenájom náhradného vozidla vo výške 364,80 eur. Predmetnou zmluvou došlo jednak k postúpeniu pohľadávky a zároveň k vysporiadaniu záväzkov medzi poškodeným ako nájomcom vozidla a žalobcom ako prenajímateľom, keďže podľa zmluvy si žalobca pohľadávku vymáha vo vlastnom mene a na vlastný účet (bod 5 zmluvy). Žalobca sa v tomto konaní domáha žalovaným nepriznanej časti nákladov za nájom náhradného vozidla, o ktorú sa znížil jeho majetok. K námietke žalovaného týkajúcej sa činnosti žalobcu súvisiacej s nadobudnutím a správou pohľadávok súd poznamenáva, že uvedené nemožno považovať za neoprávnené podnikanie žalobcu, keďže žalobca nepodniká za týmto účelom, ale jedná sa o štandardné postúpenie pohľadávky. Z listu poškodeného označeného ako „Účelnosť zapožičania náhradného vozidla“ (čl.44 a rub) pri absencii efektívnej námietky žalovaného vo vzťahu k tomuto listinnému dôkazu vyplýva, že poškodený N. Q. bol v dôsledku škodovej udalosti po dobu opravy jeho poškodeného motorového vozidla nútený zapožičať si u žalobcu náhradné motorové vozidlo, a to za účelom prepravy do práce a plnenia iných životných potrieb. K uvedenému postupu bol poškodený donútený v dôsledku právnej skutočnosti poistnej udalosti, ktorá sa stala dňa 30.08.2016 a pri absencii poistnej udalosti by k tomuto postupu vôbec nemusel pristúpiť. Túto skutkovú okolnosť súd vníma ako určujúcu pri hodnotení procesnej obrany žalovaného, ktorý namietal nepreukázanie nevyhnutnosti a účelnosti prenájmu náhradného motorového vozidla a neopodstatnenosť vymáhanej pohľadávky vo vyčíslenej výške. Pokiaľ žalovaný v konaní uvádzal túto procesnú obranu, ťažilo ho v súlade s čl. 8 dôkazné bremeno jej preukázania. Procesná obrana žalovaného v časti namietania nepreukázania nevyhnutnosti riešenia situácie na strane poškodeného prenájmom náhradného motorového vozidla je s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti vyvrátená. Že by bolo na mieste od poškodeného požadovať riešenie poistnej udalosti, ktorá vznikla na jeho strane inak ako prenajatím si náhradného motorového vozidla, mal v tomto konaní preukázať žalovaný, ktorý si však túto dôkaznú povinnosť nesplnil.

26. Z Oznámenia žalovaného o poistnom plnení zo dňa 15.11.2016 je zrejmé a uvedené nebolo medzi stranami sporné, že žalovaný uznal nárok na náhradu škody titulom nákladov vynaložených na prenájom náhradného motorového vozidla poškodeným - N. Q. /poistná udalosť č. 9525296140/ v rozsahu 8 dní x 35,- eur pri cene 35,- eur za deň, t.j. žalobcovi (právnemu nástupcovi poškodeného) priznal a uhradil poistné plnenie spolu vo výške 280 ,- eur. Nepriznaná časť nákladov za nájom vozidla žalovaným tak predstavuje sumu 84,80 eur, ktorej zaplatenia od žalovaného sa žalobca v tomto konaní domáha. Pokiaľ ide o výšku uplatneného nároku, vykonaným dokazovaním bola preukázaná výška nájomného za jeden deň prenájmu náhradného motorového vozidla v sume 45,60 eur. Žalovaný v rámci poskytnutého poistného plnenia za prenájom náhradného vozidla určil sumu prenájmu za jeden deň vo výške 35,- eur s tým, že sa jedná o neprimerane účtovanú cenu požičovného. Spôsob akým žalovaný určil výšku nároku poškodeného za jeden deň prenájmu náhradného motorového vozidla, nebol pritom v konaní žalovaným náležite objasnený. V konaní nebolo žalovaným relevantne spochybnené, že suma 45,60 eur za deň prenájmu náhradného motorového je obvyklou cenou za prenájom motorových vozidiel obdobného typu a triedy v relevantnom čase a mieste zapožičania náhradného motorového vozidla. Nie je pritom povinnosťou poškodeného preukazovať zistenie autopožičovne, ktorá má v ponuke najnižšie ceny nájomného, pokiaľ ním zaplatené nájomné zodpovedá nájomnému obvyklému.

27. Súd poznamenáva, že pod skutočnou škodou sa rozumie ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným ekvivalentom. Či ide o skutočnú škodu treba vždy posúdiť s ohľadom na konkrétne okolnosti. Príčinná súvislosť je daná vtedy, ak škodová udalosť skutočne spôsobila škodu, o ktorej náhradu ide. Skutočnou škodou v zmysle ustanovenia § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/> bola majetková ujma reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do pôvodného stavu, poprípade aby boli v peniazoch vyvážené dôsledky toho, že navrátenie do pôvodného stavu nebolo možné alebo účelné zabezpečiť hneď. Škoda spočívajúca v tom, že poškodený vynaložil vyššie náklady na vypožičanie osobného automobilu v porovnaní s nákladmi, ktoré by inak vynaložil na prevádzku svojho automobilu, ktorý nemohol používať v dôsledku poškodenia je potrebné považovať za skutočnú škodu, ktorú je škodca povinný nahradiť v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov (R7/2992). Pokiaľ ide o príčinnú súvislosť, škoda spočívajúca v nákladoch na prenájom náhradného vozidla bola spôsobená porušením pravidiel cestnej premávky, čím došlo k poškodeniu vozidla p. N. Q.a. Keby nedošlo k porušeniu pravidiel cestnej premávky, nedošlo by k nehode, a teda by nebol nutný nájom náhradného motorového vozidla. Súdna prax považuje za skutočnú škodu nielen prípady

zmenšenia majetku, ale i prípady vynaloženia akýchkoľvek nákladov vynaložených so vznikom alebo zabezpečením škody. Je nesporné, že poškodený prišiel o možnosť využívať svoje vlastné motorové vozidlo v dôsledku dopravnej nehody, ktorú zavinil klient žalovaného. Poškodený si uplatnil nárok iba za nevyhnutné obdobie, t.j. za obdobie, kedy bolo jeho vlastné motorové vozidlo v oprave, pričom náhradné vozidlo používal za tým istým účelom ako svoje vlastné vozidlo, ide teda o účelne vynaložené náklady. Poškodený si uplatnil svojim nárokom cenu za nájomné požičaného vozidla, čo možno považovať za

1Cb/40/2018

-8-

výdavky, ktoré by nemal, ak by mohol používať svoje vlastné vozidlo. Pre posúdenie nutnosti a účelnosti je podstatné, že v dôsledku škodovej udalosti zavinenej klientom žalovaného nemohol poškodený používať svoje motorové vozidlo a musel si vypožičať náhradné vozidlo, čo bolo preukázané vystavenou faktúrou. V kontexte uvedeného súd tvrdenie žalovaného v odpore proti platobnému rozkazu ohľadne toho, že nárok žalobcu vyslovene zákon č. 381/2001 Z.z. neuvádza a tiež nevyplýva z Občianskeho zákonníka, považoval za neopodstatnené. Taktiež pokiaľ žalovaný vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu poukázal na skutočnosť, že žalobca od uplatňovaného nároku zjavne neodpočítal náklady, ktoré by poškodený inak vynaložil na prevádzku svojho motorového vozidla (ak by k poškodeniu nedošlo) má súd za to, že v tomto smere žalovaný neuniesol dôkazné bremeno. Uvedené tvrdenie bolo všeobecné, bez akéhokoľvek konkrétneho vyčíslenia zo strany žalovaného, nepodložené žiadnymi dôkazmi. Súd nie je povinný z úradnej moci zostavovať tvrdenia v záujme žalovaného z pripojených dôkazov a taktiež nemá právo ani povinnosť z úradnej moci namiesto žalovaného predkladať dôkazy v nadväznosti na § 185 CSP.

28. Na základe uvedených skutočností a podľa citovaných zákonných ustanovení zaviazal súd žalovaného na zaplatenie žalovanej istiny žalobcovi, predstavujúcej náklady za nájom náhradného motorového vozidla.

29. Súčasne žalobcovi vznikol aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania v zákonnej výške 5 % ročne. Nakoľko žalovaný sa dostal do omeškania deň nasledujúci po dni, keď mal v zmysle § 11 ods. 7 zákon č. 381/2001 Z.z. poskytnúť žalobcovi poistné plnenie, t.j. 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poškodenému poistné plnenie. Žalovaný skončil šetrenie škodovej udalosti dňa 15.11.2016, nárok žalobcu bol preto splatný 30.11.2016 a od 01.12.2016 sa žalovaný dostal do omeškania.

30. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

31. Podľa § 262 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne súd aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

32. O trovách konania teda súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku v spojení s § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku a to tak, že žalobcovi, ktorý mal v spore plný úspech, priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške trov konania rozhodne súd v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti rozsudku súdu prvej inštancie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Ružomberok písomne v 3 vyhotoveniach. Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods.1,2 - a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis, a ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto

konania - uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods.1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods.3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na uskutočnenie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov; ak ide o rozhodnutie vo veciach maloletých detí - rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, návrh na súdny výkon rozhodnutia.