Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Co/368/2017

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Vackovej a členiek senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Márie Malíkovej v právnej veci žalobcu: AB 2 B.V., so sídlom Strawinskylaan 933, Amsterdam 1077XX, Holandské kráľovstvo, IČO: 572 79 667, zastúpeného: Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom 1. mája 173/11 , 911 01 Trenčín, IČO: 47 234 679, proti žalovanému: L. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. X, XXX XX V. o zaplatenie sumy 1.012,52 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 9. marca 2017 č.k. 13C/48/2016-74, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti týkajúcej sa sumy 475,94 eura, vyčísleného úroku z omeškania v sume 7,51 eura, úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 475,94 eura od 28.01.2016 do zaplatenia, a v časti trov konania z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1.1. Súd prvej inštancie rozsudkom rozhodol, že pokračuje v konaní s právnym nástupcom žalobcu: AB 2 B.V., so sídlom Strawinskylaan 933, Amsterdam 1077XX, Holandské kráľovstvo, IČO: 572 79 667, ako žalobcom. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 339,58 eura s vyčísleným úrokom z omeškania vo výške 5,30 eura a s 5,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 339,58 eura od 28.01.2016 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobu v časti prevyšujúcej sumu 339,58 eura ako aj v prevyšujúcej časti úroku z omeškania zamietol. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie právne zdôvodnil § 9 ods. 2 písm. f), k), § 11 ods. 1 písm. a), b) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy). 1.2. Zistil, že úverová zmluva neobsahuje údaj o konečnej splatnosti úveru v tvare, v akom ho predpokladá citovaný zákon, a doba trvania zmluvy v zmluve absentuje. Údaj „60 mesiacov po poskytnutí úveru a to do 15. dňa v poslednom mesiaci“ na predtlačenom texte formulára zmluvy v kolónke lehota splatnosti, nepovažoval za údaj o konečnej splatnosti úveru. Nebolo mu zrejmé kedy začína plynúť splatnosť 60 splátok, keďže zo zmluvy mu nebol zrejmý dátum poskytnutia úveru. Konštatoval, že zákon vyžaduje časovú (dátumovú) špecifikáciu termínu konečnej splatnosti úveru. Navyše údaj o termíne splatnosti špecifikovaný termínom „po mesiaci od dátumu poskytnutia úveru“ považoval za neurčitý, keďže nebol uvedený dátum poskytnutia úveru. Dospel k záveru, že pre absenciu podstatných údajov zmluvy o spotrebiteľskom úvere je úverová zmluva uzavretá zmluvnými stranami bezúročná a bez poplatkov s poukazom na § 11 ods. 1 písm. a), b) zákona č. 129/2010 Z.z. 1.3. Zistil, že žalovaný čerpal úver vo výške 1.600 eur a do 01.10.2015 zaplatil žalobcovi sumu 1.260,42 eura, ďalšie platby nerealizoval. Preto dospel k záveru, že dlh žalovaného predstavuje sumu 339,58 eura (1600 - 1260,42), na zaplatenie ktorej žalovaného zaviazal. 1.4. Konštatoval, že žalobcovi nevznikol nárok na úrok, na ktorý z platieb žalovaného zúčtoval sumu vo výške 473,91 eura, ani na upomienky, na ktoré z platieb žalovaného zúčtoval sumu vo výške 180 eur, ani na zmluvnú pokutu, na ktorú z platieb žalovaného zúčtoval sumu vo výške 17 eur. Uviedol, že žalobca nepreukázal existenciu žiadnej upomienky. Konštatoval, že formulár Úverových podmienok (ÚP), ktorý v § 2 Hlavy 18 upravuje oprávnenie postupcu vyúčtovať klientovi v prípade omeškania zmluvnú pokutu vo výške 17 eur, bol spoločnosťou postupcu pripravený vopred a žalobca nepreukázal individuálnosť dohody o zmluvnej pokute a jej výške. Preto dospel k záveru, že dojednanie o zmluvnej pokute spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. 1.5. Konštatoval, že žalovaný za obdobie od 07.10.2015 do 27.01.2016 bol v omeškaní s úhradou sumy 339,58 eura a 5,05% úrok z omeškania ročne zo sumy 339,58 eura za uvedené obdobie predstavuje sumu 5,30 eura. Keďže žalovaný po 27.01.2016 nerealizoval žiadnu úhradu v prospech žalobcu, naďalej bol v omeškaní s úhradou sumy 339,58 eura od 28.01.2016 do jej zaplatenia. Za omeškanie žalovaného vznikol žalobcovi v súlade s § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. nárok na úrok z omeškania o 5 percentuálnych bodov vyšší ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky. Zistil, že výška základnej úrokovej sadzby ECB k 06.10.2015 bola 0,05 %. V prevyšujúcej časti úroku z omeškania, vrátane vyčísleného, žalobu zamietol. 1.6. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1, 2 CSP. Konštatoval, že žalobca bol v konaní v časti istiny, ale aj vyčísleného úroku z omeškania a ďalšieho úroku z omeškania len čiastočne úspešný (33,53%), pričom neúspech žalobcu v časti istiny a úroku z omeškania je úspechom žalovaného (66,47%), ktorý sa odrátava od úspechu žalobcu. Úspešnejšiemu žalovanému nepriznal náhradu trov konania, na ktorú mu vznikol nárok, keď zo spisu nevyplývalo, že by mu vznikli trovy konania.

2.1. Žalobca podal v zákonnej lehote odvolanie a domáhal sa, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti tak, že zaviaže žalovaného na zaplatenie sumy 475,94 eura, vyčísleného úroku z omeškania v sume 7,51 eura, úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 475,94 eura od 28.01.2016 do zaplatenia, a prizná mu nárok na pomernú náhradu trov konania. Žiadal priznať nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 2.2. Namietal voči právnemu názoru súdu prvej inštancie, podľa ktorého zmluva neobsahuje náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. Tvrdil, že termíny splátok sú uvedené v bode 42 zmluvy a na základe uvedených údajov je objektívne možné určiť termín splatnosti každej splátky. Úver bol poskytnutý 05.07.2014 a prvá splátka bola splatná 05.08.2014. 2.3. Namietal voči záveru súdu prvej inštancie, podľa ktorého zmluva neobsahuje náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. l) zákona č. 129/2010 Z.z. Tvrdil, že v zmluve boli použité objektívne zistiteľné kritéria, podľa ktorých spotrebiteľ musel vedieť, aká je doba trvania zmluvy a kedy je jej konečná splatnosť. Poukázal na Rozsudok Súdneho dvora C-42/15.

3. Žalovaný sa k odvolaniu písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 , po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 , bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 vec prejednal a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné. Preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti týkajúcej sa sumy 475,94 eura, vyčísleného úroku z omeškania v sume 7,51 eura, úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 475,94 eura od 28.01.2016 do zaplatenia, a v časti trov konania podľa § 389 ods. 1 písm. c) zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Civilný sporový poriadok, ktorý bol prijatý zákonom č. 160/2015 Z.z. a nadobudol účinnosť 01.07.2016, vychádza z princípu aplikácie procesných noriem v ňom obsiahnutých na všetky konania, teda aj na tie, ktoré boli začaté pred dňom jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

7. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

8. Z obsahu spisu vyplýva, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli dňa 24.06.2014 zmluvu o hotovostnom úvere a zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX,. predmetom ktorej bol záväzok žalobcu poskytnúť žalovanému bezúčelový úver vo výške 1.600 eur a záväzok žalovaného poskytnutý úver vrátiť v 60 splátkach po 48,38 eura, prvá splátka splatná do 1 mesiaca od dátumu poskytnutia úveru, druhá až šesťdesiata splátka splatná vždy 15. deň v kalendárnom mesiaci, počínajúc mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom je splatná prvá splátka. Lehota splatnosti bola dohodnutá 60 mesiacov po poskytnutí úveru do 15. dňa v poslednom mesiaci. Úver bol žalovanému poskytnutý 05.07.2014. Právny predchodca žalobcu listom zo dňa 17.09.2015 vyzval žalovaného k splateniu celého úveru. Právny predchodca žalobcu listom zo dňa 02.12.2015 oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky na pôvodného žalobcu. Pôvodný žalobca zanikol zlúčením so žalobcom ku dňu 18.10.2016. Predmetom skúmania odvolacím súdom je zamietajúca časť rozsudku súdu prvej inštancie týkajúca sa sumy 475,94 eura, vyčísleného úroku z omeškania v sume 7,51 eura, úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 475,94 eura od 28.01.2016 do zaplatenia, a trovy konania, keďže žalobca nepodal odvolanie voči rozhodnutiu o zamietnutí sumy 17 eur titulom zmluvnej pokuty a sumy 180 eur titulom poplatkov za upomienky.

9. Podľa § 9 ods. 2 písm. f) a k) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy), zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

10. Uvedenie konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru úzko súvisí aj s uvedením termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V predmetnej zmluve sú termíny splátok odvodené od poskytnutia úveru, ktorého deň vyplýva z výpisu čerpania, splátok a úhrad, podľa ktorého bola suma úveru odpísaná z účtu žalobcu dňa 02.07.2014, preto dôvodný záver, že bola pripísaná na účet žalovaného najneskôr 05.07.2014. Z uvedeného je zrejmé, že úver bol poskytnutý dňa 05.07.2014 a prvá splátka bola podľa bodu 42 zmluvy splatná 05.08.2014. Režim pre splatnosť druhej až šesťdesiatej splátky rovnako vyplýval zo zmluvy a bol dojednaný v bode 42. Podľa neho bola každá nasledujúca splátka splatná vždy 15. deň v kalendárnom mesiaci, počínajúc mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom je splatná prvá splátka. Konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na 60 mesiacov po poskytnutí úveru do 15. dňa v poslednom mesiaci. Podľa názoru odvolacieho súdu takého uvedenie konečnej splatnosti úveru je dostatočne určité a je zrozumiteľné pre bežného spotrebiteľa. Presný deň konečnej splatnosti je možné vypočítať s použitím jednoduchej matematiky, keďže dátum poskytnutia úveru vyplýva priamo z vlastného účtu žalovaného a z neho je možné odvodiť ako dátum prvej splátky tak i dátum poslednej splátky.

11. Odvolací súd posudzujúc predmetnú vec v zmysle vyššie uvedeného skutkového stavu a zákonných ustanovení dospel k záveru, že pokiaľ súd prvej inštancie zamietol žalobu dôvodiac tým, že zmluvu považoval za bezúročnú a bez poplatkov, nakoľko neobsahovala náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f) a k) zákona č. 129/2010 Z.z., bolo jeho rozhodnutie nesprávne, založené na nesprávnom právnom posúdení veci. V tomto smere treba prisvedčiť žalobcovi, že údaje v zmluve umožňujú objektívne určiť termín splatnosti každej splátky a zistiť dobu trvania zmluvy a jej konečnú splatnosť. S poukazom na obsah zmluvy odvolací súd záver súdu prvej inštancie o neurčitosti údaju o konečnej splatnosti úveru a termíne splatnosti a úplnej absencii doby trvania zmluvy nezdieľa. Navyše jediný ďalší potrebný údaj pre výpočet termínu splátok a tým aj konečnej splatnosti úveru je údaj o poskytnutí úveru, ktorý musel byť žalovanému známy z jeho výpisu z účtu. Keďže súd prvej inštancie považoval poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov, následne už nevykonal náležité dokazovanie k jednotlivým zložkám uplatneného nároku, aby zistil, či sú opodstatnené v celom rozsahu, vrátane príslušenstva. A to napriek tomu, že vo veci ide o spotrebiteľský spor, v ktorom súd môže vykonať aj dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci (§ 295 .

12. Hoci to zo žaloby jednoznačne nevyplýva, javí sa, že predmetom konania zostal aj úrok z úveru po zosplatnení. Preto odvolací súd navyše dodáva, že predčasnosť zosplatnenia úveru predstavuje vo svojej podstate jednostranný sankčný právny inštitút, ktorý umožňuje veriteľovi zmenou záväzku požadovať jednorazové a okamžité vrátenie celej požičanej istiny. Úrok z úveru predstavuje kapitalizovanú odplatu za celé obdobie postupného splácania úveru v splátkach. Pri predčasnom a mimoriadnom zosplatnení úveru vzniká veriteľovi nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. Zosplatnením úveru na jednej strane nastáva stav, keď veriteľ má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, na druhej strane už spotrebiteľ nemá právny titul držať peňažné prostriedky poskytnuté veriteľom, v svojej dispozícii, preto niet dôvodu na to, aby veriteľ požadoval od neho úroky, ktoré by mu patrili, ak by spotrebiteľ mal právo držby finančných prostriedkov. V opačnom prípade by nastal nespravodlivý a ústavne nekonformný stav pre spotrebiteľa, ktorý by bol vystavený sankciám vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej mal nárok na úroky zo zmluvy. Za tejto situácie by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by mal nárok na dohodnuté úroky ako keby k zmene záväzku nedošlo. Spotrebiteľ by tak nemal žiadne garantované práva, ktoré by mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. Navyše by došlo k hrubej nadvláde veriteľa, ak by bol tento nečinný pri vymáhaní svojej pohľadávky a odplatné úroky by si nárokoval aj pri svojej potencionálnej nečinnosti. Takéto správanie veriteľa nemôže byť podporované a používať právnu ochranu. Keďže v danej veci niet pochýb o tom, že medzi stranami sporu bola uzavretá spotrebiteľská zmluva, po poskytnutí náležitej ochrany žalovanému, ako spotrebiteľovi, odvolací súd vyslovuje záväzný právny názor, že po zosplatnení úveru žalobcovi neprináležia úroky dohodnuté za poskytnutý úver.

13. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti týkajúcej sa sumy 475,94 eura, vyčísleného úroku z omeškania v sume 7,51 eura, úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 475,94 eura od 28.01.2016 do zaplatenia, a v časti trov konania podľa § 389 ods. 1 písm. c) zrušil a vec mu podľa § 391 ods. 1 vrátil na ďalšie konanie. Súd prvej inštancie sa bude opätovne zaoberať dôvodnosťou uplatneného nároku v zrušenej časti. Nakoľko v danej veci ide o spotrebiteľský spor, aj bez návrhu vykoná dôkazy, ktoré sú nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Keďže zo žaloby nie je zrejmé z čoho pozostáva suma 475,94 eura, vyzve žalobcu na jej špecifikáciu a podrobí súdnemu prieskumu jej jednotlivé zložky (istina, úroky z úveru atď.) z hľadiska ich dôvodnosti, dovolenosti a zákonnosti. Následne vo veci opätovne rozhodne. Zároveň rozhodne aj o trovách konania, vrátane trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 .

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .