Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7P-102-2018.pdf
PDF · 77.47 KB
Case nature
Area
Subarea
7P/102/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou Mgr. Alicou Žingorovou v právnej veci maloletej - R. G., M.. XX. XX. XXXX, bytom u otca, zastúpenej Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Rimavská Sobota, dieťa rodičov: matky - R. Q., M.. XX. XX. XXXX, Q. K., L. XXX, A.. Č.. J., B. X, Č. D. a otca - D. G., M.. XX. XX. XXXX, Q. M. Q. XXX, Slovenská republika, o návrhu matky na zrušenie vyživovacej povinnosti takto
rozhodol:
I.Súd návrh matky na zrušenie vyživovacej povinnosti k maloletej z a m i e t a.
II.Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1.Matka sa podaným návrhom domáhala zrušenia svojej vyživovacej povinnosti k maloletej dcére z dôvodu, že došlo u nej k zmene pomerov.
2.Na pojednávanie sa nedostavili rodičia maloletej, doručenie predvolania majú vykázané, matka svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnila a súhlasila s prejednaním a rozhodnutím veci v jej neprítomnosti, otec svoju neúčasť neospravedlnil, súd preto vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti rodičov dieťaťa.
3.Kolízny opatrovník na pojednávaní navrhol návrh matky zamietnuť. Podľa výpovede kolízneho opatrovníka zrušenie matkinej vyživovacej povinnosti nie je v záujme dieťaťa ako aj nie sú splnené zákonné podmienky na jeho zrušenie.
4.Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné sa samé živiť;
Podľa § 62 ods. 3 citovaného zákona každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona;
Podľa § 62 ods. 5 citovaného zákona výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možnosti a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 citovaného zákona pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.;
5.Maloletá bola rozsudkom Okresného súdu v K. zverená do osobnej starostlivosti otca, pričom vyživovacia povinnosť matky k dieťaťu nebola určená. Následne po návrate maloletej s otcom na územie Slovenskej republiky bola matkina vyživovacia povinnosť určená Okresným súdom Rimavská Sobota sp. zn. 2P/246/2015 zo dňa 14. 07. 2016 v súlade s ustanovením § 62 ods. 3 Zákona o rodine v minimálnej výške, t. j. vo výške 30% zo sumy životného minima pre nezaopatrené, neplnoleté dieťa, určeného podľa osobitného zákona. V čase rozhodovania o výške matkinej vyživovacej povinnosti to bolo v sume 27,13 € mesačne. Podľa ustanovení § 62 Zákona o rodine vyživovacia povinnosť rodičov k maloletým deťom trvá do času kým nie sú schopné sa samé živiť. Z uvedeného vyplýva, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom zaniká dosiahnutím plnoletosti, ak dieťa nepokračuje v ďalšom vzdelávaní prípadne ak dieťa ukončí povinnú školskú dochádzku, v ďalšom vzdelávaní nepokračuje a je vedené v evidencii uchádzačov o zamestnanie. V prípade maloletej si dieťa plní povinnú školskú dochádzku, ktorá je v štáte pobytu dieťaťa desaťročná, čiže môže ukončiť len dosiahnutím šestnásteho roku veku dieťaťa či už na základnej škole prípadne v prvom ročníku strednej školy. Ako vyplýva z uvedeného u dieťaťa nie je splnená žiadna z podmienok za ktorých zaniká vyživovacia povinnosť rodičov k dieťaťu. V zmysle ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine zmenou pomerov sa rozumie výrazná zmena okolností na jednej alebo druhej strane, t.j. oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom, pričom musí ísť o zmenu trvalú, nielen prechodnú a musí ísť o zásadnú zmenu v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie o výživnom. V konaní o zníženie resp. zrušenie výživného je preto potrebné porovnať pomery, z ktorých vychádzalo predchádzajúce súdne rozhodnutie o výživnom s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania súdu o návrhu na zmenu výživného. Aj pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov sa použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného. V danom prípade ide o ust. § 62 ods. 1, 2, 4, 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorých vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť trvajúca do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia sú povinní prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov a dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Pri určení výživného je rozhodujúci príjem, ktorý rodič reálne mohol dosahovať a nie príjem, ktorý fakticky dosahuje, pretože princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity aj v prípade, že povinný berie na seba neprimerané majetkové riziká zahŕňajúce aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, resp. vyvoláva stratu a súčasne možnosť poskytovania výživného. Ak sa príjem javí ako nepravdivý, je povinnosťou súdu prihliadnuť na celkové majetkové pomery povinného a takzvanú potencionalitu príjmov, t.j. k jeho zjavne nevyužitým schopnostiam. V danom prípade matka ako povinný rodič má maloleté deti sústavne sa pripravujúce na budúce povolanie, ktoré nie sú schopné samé sa živiť, preto je povinná s využitím svojich subjektívnych vlastností a najmä vzdelania a pracovných príležitostí organizovať svoje pracovné aktivity tak, aby mala reálnu možnosť si riadne plniť svoju vyživovaciu povinnosť. Rozhodnutia súdu, ktorým sa priamo určilo výživné, alebo ktorým sa schválila dohoda účastníkov, možno zmeniť vtedy, ak dôjde ku zmene v pomeroch účastníkov, nakoľko nie je možné, aby zostalo nedotknuteľné rozhodnutie, ktoré vychádzalo z určitých predpokladov, ak tieto predpoklady už neexistujú. Zmenou pomerov sa rozumie výrazná zmena tých okolností (na jednej, či druhej strane), ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov sa použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určovanie príslušného druhu výživného.
Súd zhodnotil vykonané dôkazy a dospel k záveru, že od posledného rozhodnutia súdu o výživnom došlo k zmene pomerov na P. matky maloletej, ktorej pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletej G. Q.. Súd v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení nemohol matke ani znížiť výšku jej vyživovacej povinnosti k maloletej, nakoľko táto jej bola stanovená v maximálne možnej najnižšej výške určenej zákonom. Návrh matky na zrušenie jej vyživovacej povinnosti k maloletej súd zamietol z dôvodu, že nie sú splnené podmienky pre jej zrušenie. Ako už bolo vyššie uvedené dieťa si plní povinnú školskú dochádzku, nie je schopné sa samostatne živiť v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o rodine. Súd preto návrh matky na zrušenie jej vyživovacej povinnosti k maloletej zamietol ako nedôvodný. 6.O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania ak tento zákon neustanovuje inak.
7.Podľa ustanovenia §-u 2 písm. c/ zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime, za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa §-u 3 zákona č. 601/2003 Z. z. spoločne sa považuje suma 69,040€ mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa alebo o nezaopatrené dieťa. V zmysle §-u 5 citovaného zákona sa sumy uvedené v §-e 2 upravia vždy k 1.7. bežného kalendárneho roka. Od 01.07.2018 bola v zmysle uvedeného upravená výška životného minima na sumu 93,61 € mesačne, minimálna vyživovacia povinnosť je teda čiastka 28,08 € mesačne ( 30% zo sumy 93,61 €). Pokiaľ dôjde k zákonnej zmene výšky súm tohto životného minima v nadväznosti na túto zmenu, sa zmení adekvátne aj výška výživného na dieťa a rodičia sú povinní počnúc od účinnosti zmeny platiť výživné v sume vypočítanej ako 30% z aktuálnej sumy životného minima na neplnoleté, nezaopatrené dieťa podľa zákona o životnom minime.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici. Podľa § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).. Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci., (2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. a v § 62 a § 63 Civilného mimosporového poriadku.. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov podľa § 127 Civilného sporového poriadku.