Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9Csp-211-2017.pdf
PDF · 72.72 KB
Case nature
Area
Subarea
9Csp/211/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Agnesou Hvastovou, v právnej veci žalobcu: TELERVIS PLUS a.s., so sídlom Staré Grunty 7, 841 04 Bratislava, IČO: 35 717 769, zastúpený JUDr. Alanom Strelákom, advokátom so sídlom Na vřšku 12, 811 01 Bratislava, proti žalovanému: I. Y., W.. XX.XX.XXXX, M. F. I. XX, XXX XX Š., o zaplatenie 796,00 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 796,- eur s 5 % ročným úrokom z omeškania od 24. 02. 2018 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Súd žalobu v prevyšujúcej časti ohľadom úrokov z omeškania z a m i e t a .
III. Súd priznáva žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % zo strany žalovaného s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia istiny vo výške 796,00 Eur spolu so zákonným úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 796,00 Eur od 07.03.2016 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania od žalovaného.
2. Žalobu odôvodnil nasledovne:
3. Dňa 15.10.2015 bola medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. K420152015 (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému bezhotovostný úver v sume 800,00 Eur. Úver žalobca poskytol žalovanému bezhotovostne, a to prevodom na číslo účtu uvedené žalovaným v Žiadosti o prevod finančných prostriedkov, ktorá tvorí súčasť zmluvy.
4. Vzhľadom na to, že žalovaný neplnil svoju povinnosť riadne a včas v zmysle dohodnutého splátkového kalendára, žalobca v Predžalobnej upomienke zo dňa 02.02.2016 upozornil žalovaného na možnosť uplatnenia práva podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, t. j. práva žiadať o zaplatenie celej pohľadávky. Následne žalobca v Oznámení o zosplatnení záväzku zo dňa 08.03.2016 písomne oznámil žalovanému, že celá pohľadávka sa stala splatná ku dňu 06.03.2016.
5. Žalovaný ku dňu vypracovania návrhu na vydanie platobného rozkazu uhradil žalobcovi celkovo 4,00 Eur. Žalobca si touto žalobou uplatňuje len nárok na priznanie sumy 796,00 Eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi poskytnutou sumou úveru bez poplatkov a úrokov, t. j. sumou 800,00 Eur a čiastkou vo výške 4,00 Eur, ktorá bola uhradená žalovaným.
6. Súd sa oboznámil s obsahom listinných dôkazov - zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. K420152015, predžalobnou upomienkou - výzvou k úhrade dlžnej sumy, oznámením o zosplatnení záväzku, podacími hárkami, amortizačnou tabuľkou pre zmluvu č. K420152015.
7. Podľa ust. § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
8. Podľa ust. § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
9. Podľa ust. § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
10. Po oboznámení sa s obsahom listinných dôkazov predložených žalobcom, súd dospel k záveru, že medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 15. 10. 2015 uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere č. K420152015, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý bezúčelový, bezhotovostný, spotrebiteľský úver vo výške 800,00 Eur. Predmetnú zmluvu súd posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Na základe vykonaného dokazovania bolo v konaní dostatočne preukázané, že žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou dlžnej sumy na základe platnej a účinnej zmluvy uzavretej so žalobcom. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností a jednotlivých listinných dôkazov predložených žalobcom, súd konštatuje, že vyčíslenie dlžnej istiny vo výške 796,00 Eur v žalobe je dôvodné, a preto žalobe žalobcu v tejto časti vyhovel.
11. Dlžnú sumu súd zaviazal žalovaného zaplatiť s 5 % zákonným úrokom z omeškania ročne v súlade s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb. v platnom znení, a to od 24.02.2018 (t. j. odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby s prílohami žalovanému) do zaplatenia a žalobu v prevyšujúcej časti ohľadom úrokov z omeškania zamietol.
12. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
13. Náhrada trov konania bola žalobcovi priznaná v rozsahu úspechu, to znamená v rozsahu 100 %.
14. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
Poučenie:
Proti uvedenému rozsudku je prípustné odvolanie v zmysle ust. § 355 a § 356 CSP. Odvolanie je možné podať v lehote do 15 dní od doručenia rozhodnutia na Krajský súd v Košiciach, prostredníctvom Okresného súdu Rožňava. Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.