Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_62Cb-182-2017.pdf
PDF · 114.64 KB
Case nature
Area
Subarea
62Cb/182/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica, konajúc sudkyňou Mgr. Radoslavou Strhárskou v právnej veci žalobcu MURAX, s.r.o., so sídlom Mariánske nám. 30/5, 010 01 Žilina, IČO: 46 406 581, právne zastúpený JUDr. Annou Sčepkovou, advokátkou, so sídlom Saratovská 2/A, 844 52 Bratislava, proti žalovanému Domico, s.r.o., so sídlom Nešporova 1276/5, 974 04 Banská Bystrica, IČO: 47 337 311, o zaplatenie 1.500,- Eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.500,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,00% ročne zo sumy 1.500,- Eur od 14.09.2017 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
II. Žalobca má n á r o k voči žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
1/ Žalobca sa žalobou, doručenou súdu dňa 12.10.2017, domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1.500,- Eur spolu s príslušenstvom, titulom vydania bezdôvodného obohatenia získaného plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe žalovaným vystavenej zálohovej faktúry č. 160800001 na sumu 1.500,- Eur za „vykonané práce na zákazke Malinovo - TRI VODY bytový dom 12B“ dňa 06.12.2016 uhradil žalovanému vkladom na jeho účet zálohu vo výške 1.500,- Eur. Medzi ním a žalovaným po uhradení zálohy k uzavretiu zmluvy o dielo, ani akejkoľvek inej zmluvy nedošlo. Žalovaný pre žalobcu doposiaľ nevykonal stavebné práce na bytovom dome 12B v rámci bytového komplexu Malinovo - TRI VODY a neodovzdal žalobcovi žiadne riadne ukončené dielo. Následne žalobca listom zo dňa 03.08.2017 vyzval žalovaného na vrátenie zaplatenej zálohy 1.500,- Eur, výzva ktorá bola žalovanému doručená dňa 14.08.2017. Žalovaný na výzvu žalobcu nereagoval a žalobcovi poskytnutú zálohu nevrátil. Žalobca mal za to, že žalovanému nevzniklo právo na zaplatenie ceny diela, preto nie je oprávnený naďalej zadržiavať prijatú zálohu na cenu diela vo výške 1.500,- Eur. Dôvodil, že záloha na iné (hlavné) plnenie sama o sebe nie je plnením, ktoré by bez ďalšieho malo vlastný právny dôvod, pričom ak nevznikne právny dôvod hlavného plnenia, na ktoré sa záloha poskytuje, zložená záloha predstavuje bezdôvodné obohatenie toho, kto ju prijal.
2/ Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Nepoprel, že vystavil žalobcovi zálohovú faktúru č. 160800001 zo dňa 06.12.2016, splatnú dňa 13.12.2016, ktorú mu žalobca uhradil dňa 06.12.2016 vkladom na jeho bankový účet. Nesúhlasil však s tvrdením žalobcu, že dielo riadne nevykonal a že mu nevzniklo právo na zaplatenie ceny diela. Žalovaný uviedol, že ako zhotoviteľ vykonal a stále priebežne vykonáva práce na zákazke „Malinovo - TRI VODY“ pre žalobcu ako objednávateľa. Postupoval v súlade s obsahom ústne dojednanej zmluvy o dielo, v zmysle ktorej nebol dohodnutý žiadny časový úsek, v rámci ktorého by bol žalovaný ako zhotoviteľ povinný vyúčtovať prijatú preddavkovú platbu od žalobcu. Namietal skutočnosť,
že by na jeho strane existovala ktorákoľvek zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia, nakoľko ním prijatú preddavkovú platbu bude vyúčtovávať žalobcovi až priebežne podľa postupu pri vykonávaní dohodnutého diela. Za účelom preukázania existencie zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným a priebežne vykonávaných prác na dohodnutom diele, žalovaný predložil súdu viaceré faktúry pričom tvrdil, že žalobca tieto postupne uhrádzal. Časť poskytnutej zálohovej platby žalovaný navyše už použil na úhradu ich vzájomných pohľadávok vykonaním jednostranného zápočtu v celkovej sume 689,- Eur, sumu ktorú započítal na úhradu pohľadávky vo výške 420,- Eur z faktúry č. 170100011 splatnej dňa 24.02.2017, ktorou vyúčtoval žalobcovi cenu za vykonanie diela na zákazke „Malinovo - TRI VODY“ a nezaplatenej časti pohľadávky vo výške 269,- Eur z faktúry č. 170100015 splatnej dňa 10. 03. 2017, ktorou vyúčtoval žalobcovi cenu za vykonanie diela na zákazke „Malinovo - TRI VODY“ vo výške 4.015,- Eur, pričom zápočet vzájomných pohľadávok vykonal po podaní žaloby listom zo dňa 02.01.2018.
3/ Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 19.03.2018 uviedol, že zo žalovaným neuzavrel žiadnu zmluvu o dielo, na základe ktorej by mal žalovaný stavebné práce na zákazke „Malinovo - TRI VODY“ vykonávať. Poukázal na to, že žalovaný svoje tvrdenia o priebežnom vykonávaní diela žiadnym spôsobom nepreukázal, nepreukázané boli i tvrdenia žalovaného týkajúce sa obsahu údajnej ústnej zmluvy o dielo uzavretej so žalobcom. To, že žalovaný vystavil žalobcovi faktúru, prípadne viacero faktúr, nezakladá žalovanému právo na ich zaplatenie, nakoľko faktúra sama o sebe má len účtovnú a daňovú relevanciu a na vznik pohľadávky zásadne nemá žiaden vplyv. Záloha (preddavok) na iné (hlavné) plnenie nie je plnením, ktoré by malo vlastný právny dôvod, ale sleduje právny režim hlavného plnenia, na ktoré sa poskytuje. Ak nevznikne právny dôvod hlavného plnenia, zložená záloha predstavuje bezdôvodné obohatenie toho, kto ju prijal. Ak právo na zaplatenie hlavného plnenia nevzniklo, prípadne zaniklo, a strany sa o vyúčtovaní zálohy nedohodli inak, dlžník, ktorý zálohu prijal je povinný ju vrátiť bez zbytočného odkladu po výzve veriteľa. Žalobca zároveň namietal, že k zániku žalovanej pohľadávky v rozsahu sumy 689,- Eur nedošlo, nakoľko jednostranný započítací úkon žalovaného zo dňa 02.01.2018 je neplatný, z dôvodu, že žalovaný voči žalobcovi nemal žiadne pohľadávky, ktoré by mohol započítať proti pohľadávke žalobcu. Údajné pohľadávky žalovaného vo výške 420,- Eur a 269,- Eur, t. j. v celkovej sume 689,- Eur, ktoré si žalovaný mienil započítať proti pohľadávke žalobcu neexistovali a ani neexistujú.
4/ Na nariadenom pojednávaní vo veci žalobca doplnil svoje skutkové tvrdenia v tom smere, že ako objednávateľ uzavrel dňa 21.11.2016 písomnú Zmluvu o dielo zo zhotoviteľom - živnostníkom C. W., predmetom ktorej boli stavebné práce na bytovom dome „Malinovo - TRI VODY“, pričom tento zhotoviteľ požiadal žalobcu, že faktúry budú vystavené na spoločnosť žalovaného (Domico, s.r.o.), pretože on má nejaké prechodné problémy, pre ktoré nemôže faktúry vystaviť. Neskôr sa zistilo, že išlo o viacnásobné exekúcie, preto faktúry vystavoval žalovaný, avšak bez toho, aby medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá akákoľvek zmluva. Uviedol, že právo na zaplatenie ceny diela vzniká zhotoviteľovi až riadnym vykonaním diela, jeho ukončením bez vád a odovzdaním objednávateľovi, pričom dielo nebolo vykonané riadne ani zhotoviteľom C. W. ani žalovaným.
5/ Žalobca v konaní predložil zálohovú faktúru č. 160800001 vystavenú žalovaným ako dodávateľom pre žalobcu ako odberateľa dňa 06.12.2016 na sumu 1.500,- Eur s označením predmetu dodávky „vykonané práce na zákazke Malinovo - TRI VODY, bytový dom 12B“ splatnú dňa 13.12.2016, ako aj potvrdenie peňažného ústavu - Tatra banky o vklade hotovosti v sume 1.500,- Eur na účet žalovaného a výzvu adresovanú žalovanému na vrátenie sumy 1.500,- Eur zo dňa 03.08.2017 vrátane dokladu o jej doručení, z ktorého vyplýva, že žalovaný predžalobnú výzvu prevzal dňa 14.08.2017. Na pojednávaní predložil písomnú Zmluvu o dielo zo dňa 21.11.2016 uzavretú medzi žalobcom ako objednávateľom a C. W., podnikajúcim pod menom C. W. SALÓN 23 ako zhotoviteľom.
6/ Žalovaný na pojednávaní uviedol, že zo žalovanej sumy 1.500,- Eur je žalobcovi ochotný uhradiť sumu 811,- Eur, ako zostatok sumy po započítaní vyššie uvedených vzájomných pohľadávok vo výške 689,- Eur. O uzavretí zmluvy medzi žalobcom a C. W. nemal vedomosť. Trval na tom, že práce na bytovom dome „Malinovo - TRI VODY“ vykonával. Najímal firmy, ktoré práce na tomto objekte realizovali. Všetky faktúry boli žalobcovi vystavené oprávnene a prijaté platby z nich boli použité na úhradu odmien pre subdodávateľské firmy. C. W. bol jeho subdodávateľom, ktorý na základe ústnej dohody tieto práce na danom objekte vykonával. Žalovaný bol presvedčený, že zmluva o dielo bola uzavretá ústne v jeho mene, nie v mene C. W..
7/ Žalovaný na preukázanie svojich tvrdení navrhol vykonať výsluch sporových strán a predložil súdu listinné dôkazy - faktúry, ktorými ako dodávateľ účtoval žalobcovi ako odberateľovi cenu za vykonané práce na zákazke „Malinovo - TRI VODY“, a to faktúru č. 160100024 zo dňa 09.12.2016 vo výške 1.500,00 Eur, faktúru č. 160100025 zo dňa 19.12.2016 vo výške 2.000,00 Eur, faktúru č. 160100026 zo dňa 22.12.2016 vo výške 1.960,00 Eur, faktúru č. 170100001 zo dňa 19.01.2017 vo výške 2.180,68 Eur, faktúru č. 170100003 zo dňa 26.01.2017 vo výške 2.434,80 Eur, faktúru č. 170100007 zo dňa 06.02.2017 vo výške 2.139,52 Eur, faktúru č. 170100008 zo dňa 14.02.2017 vo výške 8.555,00 Eur, faktúru č. 170100009 zo dňa 22.02.2017 vo výške 2.880,00 Eur, faktúru č. 170100011 zo dňa 23.02.2017 vo výške 420,00 Eur, faktúru č. 170100013 zo dňa 02.03.2017 vo výške 2.014,04 Eur, faktúru č. 170100015 zo dňa 09.03.2017 vo výške 4.015,00 Eur, faktúru č. 170100017 zo dňa 16.03.2017 vo výške 2.634,00 Eur, faktúru č. 170100018 zo dňa 23.03.2017 vo výške 1.478,50 Eur, faktúru č. 170100020 zo dňa 31.03.2017 vo výške 7.395,66 Eur a faktúru č. 170100022 zo dňa 11.04.2017 vo výške 7.395,66 Eur, ako aj jednostranný zápočet vzájomných pohľadávok zo dňa 02.01.2018. Na pojednávaní navrhol doplniť dokazovanie predložením stavebného denníka, v ktorom sú uvedené všetky spoločnosti jeho subdodávateľov, podieľajúce sa na realizácii diela, ktorých on sám pre danú zákazku sprostredkoval.
8/ Súd vykonal dokazovanie výsluchom konateľa žalobcu, z ktorého zistil, že vo veci zákazky „Malinovo
- TRI VODY“ žalobca uzatvoril dňa 21.11.2016 Zmluvu o dielo iba s C. W., podnikajúcim pod obchodným meno C. W. SALÓN 23, s ktorým po celú dobu komunikoval e-mailom aj telefonicky. So spoločnosťou žalovaného žiadnu zmluvu uzatvorenú nemal a nemal na konateľa žalovaného ani žiadny kontakt. Bol to C. W., kto postupne vykonával práce na predmetnom bytovom dome. Následne začali chodiť faktúry od spoločnosti žalovaného, pričom podľa vyjadrenia C. W. malo ísť len o dočasný stav. W. bol zhotoviteľom diela, on práce reálne vykonával, pričom dielo nevykonal riadne, žalobcovi ako objednávateľovi ho neodovzdal a nedodržal dohodnuté termíny. Spoluprácu s C. W. preto ukončil a v rámci exekučného konania si od neho vymáha pohľadávku z titulu zmluvnej pokuty za nedodržanie zmluvných podmienok. Žalobca žalovaného ani jeho konateľa nepozná, telefonoval s ním len raz, keď ho žalovaný kontaktoval s tým, že by sa chcel ohľadom dlžnej sumy so žalobcom dohodnúť.
9/ Z výsluchu konateľa žalovaného súd zistil, že nemal vedomosť o uzavretí zmluvy medzi žalobcom a C. W.. W. bol jeho spolupracovník, pracoval s ním na základe ústnej dohody ako subdodávateľ. Žalovaný ho poveril, aby uzavrel zmluvu v jeho mene, preto pri realizácii zákazky na diele „Malinovo-TRI VODY, Bytový dom B12“ pracoval v presvedčení, že práce sa vykonávajú prostredníctvom jeho firmy. Pri uzatváraní zmluvy osobne so žalobcom nekomunikoval, osobne sa na podstatných náležitostiach zmluvy, týkajúcich sa predmetu diela a ceny diela so žalobcom nedohodol. Komunikácia prebiehala prostredníctvom C. W.. Od W. vedel o aké práce sa bude jednať, malo ísť o zatepľovacie práce na budovách „Malinovo - TRI VODY“. Žalovaný spolupracoval ako sprostredkovateľská firma s ďalšími spoločnosťami, ktoré práce realizovali, tieto mali byť uvedené aj v stavebnom denníku žalobcu a týmto aj uhrádzal odmenu z platieb prijatých od žalobcu na základe vystavených faktúr. V prípade nespokojnosti žalobcu s kvalitou práce, žalobca ho mohol kedykoľvek kontaktovať, nebol by problém upraviť výšku fakturovanej ceny, prípadne vykonať opravy na diele na vlastné náklady žalovaného. Žalovaný uviedol, že nedisponuje súpisom vykonaných prác na diele, protokolom o odovzdaní a prevzatí diela, ktorý by bol podpísaný žalobcom. Potvrdil, že zálohu vo výške 1.500,- Eur prijal a túto hneď použil na úhradu platieb pre svojich subdodávateľov.
10/ Z predloženej zálohovej faktúry č. 160800001 súd zistil, že predmetnú faktúry vystavil žalovaný ako dodávateľ pre žalobcu ako odberateľa dňa 06.12.2016 na sumu 1.500,- Eur, s dátumom splatnosti dňa 13.12.2016, pričom v predmete dodávky sú uvedené práce na zákazke Malinovo - TRI VODY, Bytový dom 12B.
11/ Z potvrdenia Tatra banky, a.s. súd zistil, že žalobca dňa 06.12.2016 vložil na účet žalovaného hotovosť vo výške 1.500,- Eur.
12/ Zo strany žalovaného boli v konaní predložené viaceré faktúry, z ktorých súd zistil, že žalovaný ako dodávateľ účtoval žalobcovi ako odberateľovi v rôznych sumách cenu za vykonané práce na zákazke Malinovo - TRI VODY, z nich najmä faktúrou č. 170100011 splatnou dňa 24.02.2017 vyúčtoval sumu 420,- Eur a faktúrou č. 170100015 splatnou dňa 10.03.2017 sumu 4.015,- Eur, pričom na predložených faktúrach sa nachádza len podpis vystaviteľa, teda žalovaného.
13/ Žalovaný taktiež predložil list zo dňa 02.01.2018 označený ako „jednostranný zápočet vzájomných pohľadávok“, z ktorého súd zistil, že žalovaný mienil týmto jednostranným právnym úkonom započítať peňažnú pohľadávku žalobcu ako objednávateľa z titulu uhradenia vystavenej zálohovej faktúry č. 160800001 zo dňa 06.12.2016, splatnej dňa 13.12.2016 vo výške 1.500,- Eur, proti peňažnej pohľadávky žalovaného vo výške 420,- Eur z titulu nezaplatenej ceny za vykonanie diela na zákazke „Malinovo - TRI VODY“, vyúčtovanej faktúrou č. 170100011 zo dňa 23.02.2017, splatnou dňa 24.02.2017 a proti peňažnej pohľadávke vo výške 269,- Eur, z titulu nezaplateného zostatku ceny za vykonanie diela na zákazke „Malinovo - TRI VODY“, vyúčtovanej faktúrou č. 170100015 zo dňa 09.03.2017 na sumu 4.015,- Eur, teda pohľadávky v celkovej výške 689,- Eur.
14/ Žalobca v konaní predložil písomnú Zmluvu o dielo, uzatvorenú podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka dňa 21.11.2016, z ktorej súd zistil, že zmluva bola uzavretá medzi žalobcom ako objednávateľom a fyzickou osobou - C. W. SALÓN 23 ako zhotoviteľom, kde v článku II. zmluvy bol zmluvnými stranami dojednaný predmet zmluvy a miesto plnenia, pričom zhotoviteľ sa zaviazal vykonať pre objednávateľa na stavbe „TRI VODY MALINOVO“ a stavebných objektoch III. fáza - Bytový dom TYP B „12B“ a Bytový dom TYP AZ „9B“ komplet zatepľovací systém - III. fáza.
Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho úkonu, ktorý odpadol ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
Podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.
Podľa § 536 ods. 3 Obchodného zákonníka, cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, iba že strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia. Podľa § 548 ods. 1 druhej vety Obchodného zákonníka, pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela.
Podľa § 548 ods. 1 druhej vety Obchodného zákonníka, pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela.
Podľa § 369 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa § 580 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorí z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.
Podľa čl. 8 zákona č. 160/2005 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
Podľa § 153 ods. 1 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.
Podľa § 153 ods. 2 CSP, na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.
15/ Na základe vykonaného dokazovania súd vyhodnotil ako nesporné, že žalovaný vystavil žalobcovi dňa 06.12.2016 zálohovú faktúru č. 160800001 na sumu 1.500,- Eur, kde predmetom dodávky mali byť vykonané práce na zákazke Malinovo - TRI VODY, Bytový dom 12B. Žalobca uvedenú sumu uhradil dňa 06.12.2016 na účet žalovaného, skutočnosť ktorú žalovaný nepoprel.
16/ Predmetom konania v danej veci bol nárok žalobcu na zaplatenie sumy 1.500,- Eur s príslušenstvom uplatnený titulom vydania bezdôvodného obohatenia na základe skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Súd konštatoval, že právny vzťah bezdôvodného obohatenia je samostatným vzťahom, ktorý vznikne len za splnenia určitých zákonných predpokladov, kde jedným z nich je získanie majetkového prospechu, ktorý je objektívne merateľný v peňažných jednotkách. V tomto kontexte súd ako nespornú vyhodnotil skutočnosť, že žalovaný prijal dňa 06.12.2016 peňažné plnenie zo strany žalobcu vo výške 1.500,- Eur, teda v danom prípade sa jedná o peniazmi vyjadriteľný majetkový prospech získaný žalovaným.
17/ Ďalším zákonným predpokladom vzniku bezdôvodného obohatenia je získanie majetkového prospechu na základe právnych skutočností, ktoré sú výslovne uvedené v § 451 ods. 2 alebo v § 454 Občianskeho zákonníka. Jedným z nich je aj plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol a rozumie sa ním situácia, ak právny dôvod na plnenie spočiatku existoval, no dodatočne odpadol v dôsledku inej právnej skutočnosti. Skutková podstata bezdôvodného obohatenia získaného plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol dopadá na tie prípady, keď v okamihu poskytnutia plnenia existoval právny dôvod plnenia, ktorý až následne v dôsledku ďalšej právnej skutočnosti stratil svoje právne účinky. Okamihom odpadnutia právneho dôvodu sa poskytnuté plnenie stáva bezdôvodným obohatením. V tejto súvislosti súd vyslovuje názor, že ak sa zamýšľaná zmluva o dielo neuzavrela, poskytnutá záloha sa stáva bezdôvodným obohatením vo chvíli, kedy odpadol právny dôvod, na ktorého základe budúci objednávateľ plnil budúcemu zhotoviteľovi, teda v okamihu, kedy sa vytvoril stav, že k uzavretiu zmluvy nedôjde.
18/ V konaní bolo medzi stranami sporné, či v danom prípade boli naplnené znaky skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, keď žalobca tvrdil, že k uzavretiu zmluvy o dielo nedošlo a žalovaný naproti tomu tvrdil, že zmluva o dielo medzi stranami konania uzavretá bola, dielo riadne vykonával prostredníctvom svojich subdodávateľov v zmysle ústnej zmluvy. Dôkazné bremeno v danom prípade zaťažovalo žalovaného, ktorý existenciu zmluvného vzťahu medzi stranami sporu tvrdil. Žalobca argumentujúc neexistenciou uzavretej zmluvy, nie je v pozícii toho subjektu v konaní, na ktorom leží dôkazné bremeno, pretože od nikoho nemožno spravodlivo žiadať, aby preukazoval reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti.
19/ Žalovaný na preukázanie svojich tvrdení v rámci procesnej obrany predložil faktúry, vyhotovené žalovaným pre žalobcu ako objednávateľa, ktoré však súd nepovažoval za dôkazný prostriedok sám o sebe spôsobilý preukázať existenciu zmluvného vzťahu medzi stranami konania. Predložené faktúry sú len daňovým, resp. účtovným dokladom a z uvedených listinných dôkazov nevyplýva, že tieto faktúry boli žalobcom skutočne prijaté. Predmetné listinné dôkazy sú vystavené žalovaným a opatrené len jeho podpisom. Žalovaný nepredložil žiadny dôkaz, v podobe výpisu z účtu, alebo príjmového pokladničného dokladu o tom, že by žalobca vystavené faktúry skutočne aj uhrádzal. Žalovaný sa vo svojich písomných
vyjadreniach odvolával na e-mailovú komunikáciu, ktorá mala preukazovať existenciu zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, avšak táto zo strany žalovaného do termínu pojednávania predložená nebola, pričom žalobca zároveň poprel, že by so žalovaným akýmkoľvek spôsobom ohľadne uzavretia zmluvy o dielo komunikoval. Výsluchmi oboch strán konania mal súd preukázané, že práce na diele s názvom „Malinovo - TRI VODY“ reálne vykonával C. W., pričom podľa tvrdenia žalobcu jedine s touto osobou zmluvu o dielo uzatváral. Žalovaný sám svojou výpoveďou potvrdil, že všetko sa realizovalo prostredníctvom C. W., ktorý so žalobcom komunikoval a dojednával zmluvné podmienky. On sám so žalobcom nekomunikoval, mal na neho telefonický kontakt, avšak podstatné náležitosti zmluvy o dielo so žalobcom dojednával C. W.. Žalovaný síce uviedol, že zmluva mala byť uzavretá v mene žalovaného prostredníctvom C. W., ktorého tým poveril. Táto skutočnosť však zostala len v rovine jeho tvrdení, pričom jeho procesnú obranu v tomto smere oslabuje žalobcom predložená písomne uzatvorená Zmluva o dielo zo dňa 21.11.2016, ktorej zmluvnou stranou na strane zhotoviteľa je práve C. W. SALÓN 23. Žalovaný neoznačil a nepredložil taký dôkazný prostriedok, ktorý by bol spôsobilý preukázať, že došlo k uzavretiu ústnej zmluvy o dielo v mene žalovaného prostredníctvom poverenej osoby C. W., keď v tomto kontexte vykonať dokazovanie výsluchom menovaného nenavrhol. Súd považuje za potrebné zdôrazniť, že v zmysle čl. 8 CSP strany konania majú v konaní procesnú dôkaznú povinnosť, teda povinnosť označiť dôkazné prostriedky na preukázanie svojich tvrdení. Súd nemá povinnosť vykonávať iné dokazovanie, ale rozhodne na skutkovom základe zistenom z vykonaného a stranami navrhnuté dokazovania, pričom dopad dôkaznej núdze pripočíta tej strane konania, na ktorej predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t. j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.
20/ Na nariadenom pojednávaní žalovaný navrhol predložiť zo strany žalobcu stavebný denník, ktorým by sa potvrdilo, že práce na predmetnom diele vykonávali viaceré spoločnosti, ktoré žalovaný sprostredkoval. Súd navrhovaný dôkaz nevykonal jednak z dôvodu aplikácie sudcovskej koncentrácie konania s poukazom na § 153 ods. 2 CSP, majúc za to, že tento dôkazný prostriedok mohol žalovaný označiť už skôr v rámci svojich písomných vyjadrení po tom, čo ho súd poučil o následkoch sudcovskej koncentrácie konania, a jednak z dôvodu, že vykonanie dokazovania oboznámením sa s označeným stavebným denníkom by vzhľadom na ďalšie už vykonané dôkazy, hodnotiac všetky dôkazy jednotlivo aj v ich vzájomnej súvislosti, neprispelo k iným skutkovým a právnym záverom. Žalovaný teda neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal súdu existenciu zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, na základe ktorého by mu mal vzniknúť nárok na zaplatenie ceny diela, ako priamemu dodávateľovi vo vzťahu k žalobcovi ako objednávateľovi.
21/ V tomto kontexte súd potom vyhodnotil ako nedôvodnú aj procesnú obranu žalovaného, keď menovaný poukázal na jeho jednostranný právny úkon zo dňa 02.01.2018, ktorým mienil započítať svoje pohľadávky z titulu ceny za vykonané práce, voči pohľadávke žalobcu uplatnenej v tomto súdnom konaní, na vrátenie zloženej zálohy, nakoľko žalobca namietal existenciu akejkoľvek na započítanie spôsobilej pohľadávky žalovaného vyplývajúcej zo zmluvy o dielo, keď tvrdil, že zmluva o dielo medzi stranami konania uzavretá nebola a žalovaný existenciu priameho zmluvného vzťahu medzi ním a žalobcom v konaní nepreukázal. Podľa názoru súdu prípadné nároky žalovaného, ktoré mohli v súvislosti s realizáciou sporného diela žalovanému vzniknúť, by si mal žalovaný uplatniť vo vzťahu k inému subjektu, o ktorom tvrdil, že v jeho mene ústnu zmluvu o dielo uzatváral.
22/ Žalovaný teda neuniesol bremeno tvrdenia ani dôkazné bremeno a nepreukázal súdu existenciu zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, na základe ktorého by mu mal vzniknúť nárok na zaplatenie ceny diela. Nakoľko v konaní vykonaním dokazovania označenými a predloženými dôkazmi súd nemal preukázané uzavretie zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným. V dôsledku uvedeného súd konštatoval, že medzi stranami nastala situácia, keď odpadol právny dôvod, na základe ktorého žalovaný prijal plnenie spočívajúce v zaplatenej zálohe vo výške 1.500,- Eur. Súd potom vyhodnotil, že nevrátením zálohy prijatej z právneho dôvodu, ktorý následne v dôsledku neuzavretia zmluvy o dielo odpadol, boli naplnené znaky skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol. V zmysle § 456 Občianskeho zákonníka potom vznikla žalovanému povinnosť prijaté plnenie, tvoriace predmet bezdôvodného obohatenia, vydať tomu, na úkor koho ho získal, teda v danom prípade žalobcovi. Na základe týchto skutočností súd preto považoval žalobný nárok žalobcu za dôvodný a rozhodol tak, že žalobe v plnom rozsahu vyhovel.
23/ Zároveň súd konštatoval, že žalovaný sa dostal do omeškania s plnením svojho peňažného záväzku tým, že na základe výzvy žalobcu, plnenie poskytnuté zaplatením zálohy vo výške 1.500,- Eur nevydal, v dôsledku čoho s poukazom na § 369 Obchodného zákonníka, žalobcovi vznikol nárok aj na úrok z omeškania z dlžnej sumy v žalobcom správne uplatnenej výške, ktorý súd žalobcovi priznal.
Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
24/ O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP a za použitia zásady úspechu žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, priznal nárok na náhradu trov konania voči neúspešnej žalovanej v plnom rozsahu, pričom o samotnej výške trov konania bude rozhodnuté postupom podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok; ak sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu; má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona číslo 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku v znení neskorších predpisov.