Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_27Cb-34-2021.pdf
PDF · 72.4 KB
Case nature
Area
Subarea
27Cb/34/2021
Uznesenie
Okresný súd Nitra v spore žalobcu: BIG-STAV, s.r.o., so sídlom Trstice č. 1294, IČO: 50926110, zastúpeného v konaní advokátom: Mgr. Maroš Ožvald, LL.M., so sídlom Bratislava, časť Staré Mesto, Grösslingová č. 6-8, proti žalovanému: ANASTAV, s.r.o., so sídlom Nitra, Coboriho č. 2, IČO: 36754471, zastúpeného v konaní advokátom: JUDr. Štefan Mesároš, so sídlom Nitra, Štefánikova č. 84, o zaplatenie 6.383,60 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I/ Súd schvaľuje zmier strán sporu v nasledovnom znení: Žalovaný je povinný uhradiť žalobcovi sumu vo výške 2.500,- eur, a to do tridsiatich dní odo dňa vyhlásenia tohto rozhodnutia na č. účtu IBAN: SK67 0900 0000 0051 3684 3026 v peňažnom ústave Slovenská sporiteľňa a.s.. Trovy konania vrátane trov právneho zastúpenia si znáša každá zo strán sama.
II/ Súd vracia žalobcovi súdny poplatok vo výške 171,90 eur prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s., po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
1/ Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 6.383,60 eur s príslušenstvom a náhrady trovy konania. Dňa 23.03.2022 pred otvorením pojednávania uzatvorili strany sporu zmier v znení ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Dohoda vo forme zmieru bola výsledkom vzájomných rokovaní strán sporu, ktoré sa dohodli na zmieri v znení: „Žalovaný je povinný uhradiť žalobcovi sumu vo výške 2.500,- eur, a to do tridsiatich dní odo dňa vyhlásenia tohto rozhodnutia na č. účtu IBAN: SK67 0900 0000 0051 3684 3026 v peňažnom ústave Slovenská sporiteľňa a.s.. Trovy konania vrátane trov právneho zastúpenia si znáša každá zo strán sama.“
2/ Strany sporu navrhli znenie zmieru pred otvorením pojednávania, kde navrhnuté znenie zároveň žalobca a tiež zástupcovia strán sporu podpísali do zápisnice. 3/ Podľa § 148 ods. 1 Civilného sporového poriadku žalobca a žalovaný môžu uzavrieť zmier. O uzavretie zmieru sa má súd vždy pokúsiť.
4/ Podľa § 148 ods. 2 Civilného sporového poriadku súd rozhodne o tom, či uzavretý zmier schvaľuje; neschváli ho, ak je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
5/ Zmierom sa rozumie dohoda strán uzavretá v priebehu konania, ktorou si upravujú svoje práva a povinnosti. Inštitút zmieru zostal aj v novej právnej úprave zachovaný, no s viacerými zásadnými zmenami.
6/ Súd by mal na strany sporu pôsobiť mediačne, t.j. o uzavretie zmieru sa má súd vždy pokúsiť. Táto zásada je zvýraznená aj v ďalších ustanoveniach Civilného sporového poriadku ( napríklad § 170 ods. 2 a § 179 ods. 2 ). Oproti predchádzajúcej právnej úprave už nie je predpokladom schválenia zmieru skutočnosť, že to povaha veci pripúšťa. Uzavretie zmieru je teda v súčasnosti prípustné bez ohľadu na
povahu sporu. Jediným predpokladom pre schválenie zmieru je súlad so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Úlohou súdu je vykonať dokazovanie len v takom rozsahu, aby mal preukázané, že navrhnutý zmier nie je v rozpore s kogentnými ustanoveniami právnych predpisov, alebo ich neobchádza. Nie je úlohou súdu vykonať dokazovanie v takom rozsahu, aký by si vyžadovalo autoritatívne rozhodnutie súdu ( uznesenie Najvyššieho súdu SR z 19. októbra 2010, sp. zn. 5MCdo/11/2009). Obsah zmieru môže prekročiť rámec predmetu konania, no vždy musí byť z neho zrejmé, ako boli vyporiadané nároky, ktoré boli predmetom konania. Znenie zmieru musí byť presne a určito formulované, aby nevznikali pochybnosti pri jeho výkone.
7/ Súd dospel k záveru, že stranami navrhnuté znenie zmieru nebolo v rozpore s kogentnými ustanoveniami právnych predpisov a ani ich neobchádza. Zároveň je stranami sporu navrhnutý zmier dostatočne presný a určitý a v navrhnutom znení aj vykonateľný. Vzhľadom na uvedené preto súd zmier na žiadosť strán schválil tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Súčasťou zmieru je aj náhrada trov konania, preto súd o nároku na náhradu trov konania nerozhodoval samostatným rozhodnutím.
8/ Podľa § 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. V danom prípade bola lehota na plnenie súčasťou dohody strán, pričom takáto dohoda nie je v rozpore s právnymi predpismi.
9/ Podľa § 11 ods. 7 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, ak konanie skončia strany alebo účastníci schválením zmieru do začiatku prvého pojednávania, vráti sa im 90 % zo všetkých zaplatených poplatkov. Ak konanie skončia strany alebo účastníci schválením zmieru po začatí prvého pojednávania, vráti sa im 50 % zo všetkých zaplatených poplatkov. Ak správny súd zastaví konanie o správnej žalobe z dôvodu uspokojenia žalobcu, vráti sa žalobcovi 75 % zo všetkých zaplatených poplatkov. Pri nezaplatených poplatkoch v rovnakom rozsahu súd poplatok nevyberie a uznesenie o uloženej povinnosti zaplatiť poplatok v uvedenom rozsahu zruší. Ustanovenia odsekov 3 a 4 sa nepoužijú.
10/ Podľa § 11 ods. 6 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, orgány uvedené v § 3, ktoré a) nie sú zapojené do centrálneho systému evidencie poplatkov, zašlú bez zbytočného odkladu odpis právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku daňovému úradu príslušnému podľa trvalého pobytu alebo sídla poplatníka, ktorý poplatok alebo preplatok vráti najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku; ak orgán štátnej správy súdov alebo orgán prokuratúry nevydal rozhodnutie, zašle písomné upovedomenie o spôsobe vybavenia sťažnosti podľa osobitného zákona a daňový úrad vráti poplatok najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia písomného upovedomenia, b) sú zapojené do centrálneho systému evidencie poplatkov, zašlú bez zbytočného odkladu odpis právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku prevádzkovateľovi systému, ktorý poplatok alebo preplatok vráti najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku; ak orgán štátnej správy súdov alebo orgán prokuratúry nevydal rozhodnutie, zašle písomné upovedomenie o spôsobe vybavenia sťažnosti podľa osobitného zákona a prevádzkovateľ systému vráti poplatok najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia písomného upovedomenia.
11/ V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd vrátil žalobcovi zaplatený súdny poplatok zo žaloby v rozsahu 90%, t. j. 171,90 eur ( § 11 ods. 7 ), nakoľko konanie skončili strany schválením zmieru pred začatím prvého pojednávania.
Poučenie:
Proti výroku I/ rozhodnutia, ktorým súd schválil zmier, nie je možné podať odvolanie.
Proti výroku II/ rozhodnutia, ktorým súd rozhodol o vrátení súdneho poplatku, je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podľa § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak si povinný nesplní povinnosť uloženú mu týmto uznesením, môže sa oprávnený domáhať jej splnenia prostredníctvom exekúcie.