Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Cb/175/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Tomášovou v právnej veci žalobcu: Priemyselný park Chemes, s.r.o., Chemlonská 1, 066 01 Humenné, IČO: 36 471 780, zast. advokátskou kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, proti žalovanému: Nexis Fibers a.s., Chemlonská 1, 066 12 Humenné, IČO: 36 729 680, zast. SEDLÁČEK, advokátska kancelária s.r.o., Karpatská 3291/36, 900 31 Stupava, o zaplatenie sumy 286 462,88 eur s prísl., takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému vo vzťahu k žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením o právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 15.11.217 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by sú žalovanému uložil zaplatiť mu sumu 286 462,88 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 35 807,86 eur odo dňa 15.10.2016 do zaplatenia, zo sumy 35 807,86 eur odo dňa 15.11.2016 do zaplatenia, zo sumy 35 807,86 eur odo dňa 15.12.2016 do zaplatenia, zo sumy 35 807,86 eur odo dňa 15.01.2017 do zaplatenia, zo sumy 35 807,86 eur odo dňa 28.02.2017 do zaplatenia, zo sumy 35 807,86 eur odo dňa 17.03.2017 do zaplatenia, zo sumy 35 807,86 eur odo dňa 15.04.2017, zo sumy 35 807,86 eur odo dňa 15.05.2017 do zaplatenia a zaviazal ho na náhradu trov konania.

2. Podanie žaloby odôvodnil tým, že žalovaný je obchodná spoločnosť zriadená podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, ktorej predmetom podnikania je okrem iného vývoj, výroba a predaj syntetických vlákien. Žalovaný na výrobu a spracovanie syntetických vlákien v areáli Priemyselného parku užíva Halu A, ktorá je zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX, vedeným Okresným úradom N., katastrálny odbor, pre okres N., obec N., katastrálne územie N. ako stavba súpisné číslo XXXX postavená na parcele registra CKN č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 30 642 m2. Hala A má výmeru 20 461,60 m 2 a je vo výlučnom vlastníctve žalobcu. Žalovaný užíval Halu A dlhodobo bez právneho titulu, t. j. bez uzatvorenej nájomnej zmluvy. Opakovane sa pokúšal uzavrieť so žalovaným nájomnú zmluvu, v ktorej by boli dohodnuté podmienky nájmu, avšak k dohode nedošlo. Z uvedeného dôvodu uhrádzal žalovaný za užívanie Haly A len čiastočnú odplatu vo výške 17,50 eur bez DPH za m2 plochy Haly A ročne.

U žalovaného začalo dňa 20.08.2016 reštrukturalizačné konanie, v ktorom bola dňa 31.08.2016 povolená reštrukturalizácia. Reštrukturalizácia bola ukončená potvrdením reštrukturalizačného plánu súdom dňa 25.05.2017. Žalovaný následne v období od 01.09.2016 do 08.09.2017 naďalej užíval Halu A bez uzavretej nájomnej zmluvy. Žalovaný v období od 01.09.2016 do 08.05.2017 uhrádzal odplatu za užívanie Haly A vo výške 17,50 eur bez DPH za m2 plochy Haly A ročne, a to napriek skutočnosti, že on požadoval za užívanie Haly A odplatu vo výške 35,- eur bez DPH za m2 plochy Haly A ročne. Žalovaný začal uhrádzať požadovanú trhovú odplatu v sume 35,- eur bez DPH za m2 plochy Haly A ročne až odo dňa 09.05.2017. K uzavretiu písomnej dohody týkajúcej sa Haly A medzi žalobcom a žalovaným došlo až dňa 08.09.2017, keď títo uzavreli dohodu o premiestnení výroby z Haly A. V Dohode dohodli na užívaní Haly A na dobu určitú za podmienok uvedených v Dohode, a to vrátane uhrádzania odplaty vo výške 35,- eur bez DPH za m2 plochy Haly A ročne.

Opakovane deklaroval žalovanému, že odplata vo výške 17,50 eur bez DPH za m2 plochy Haly A ročne je v pomere k ostatným nájmom za užívanie priestorov v Priemyselnom parku neakceptovateľná a to z dôvodu, že je značne podhodnotená. S prihliadnutím na nájomné obvyklé v danom mieste a čase má za to, že za užívanie Haly A mu patrí za celú dobu užívania Haly A odplata vo výške 35,- eur bez DPH za m2 plochy Haly A ročne (2,92 eur bez DPH za m2 Haly A mesačne). Uvedené konštatoval už v prihláške svojich pohľadávok v reštrukturalizačnom konaní žalovaného (kde si bezdôvodné obohatenie riadne uplatnil) a tento nárok konkludentne potvrdil aj žalovaný keď odo dňa 09.05.2017 skutočne začal uhrádzať odplatu vo výške 35,- eur bez DPH za m2 plochy Haly A ročne.

Aj napriek tomu, že žalovaný eventuálne od 09.05.2017 začal uhrádzať odplatu za užívanie Haly A, ktorá je považovaná za trhovú, trvá na tom, že za obdobie od 01.09.2016 do 08.05.2017 došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného užívaním Haly A za odplatu, ktorá zodpovedá polovici nájomného za užívanie obdobnej nehnuteľnosti v danom mieste a čase. Za obdobie september 2016 až apríl 2017 žalovaný uhrádzal odplatu vo výške 29 839,88 eur bez DPH - 35 807,86 eur s DPH.

Ako vlastník väčšiny nehnuteľností nachádzajúcich sa v Priemyselnom parku je z povahy veci zároveň subjektom, ktorý prenajíma nehnuteľnosti obchodným spoločnostiam, sídliacim v Priemyselnom parku. Priemerné nájomné v prípade uzavretej nájomnej zmluvy k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v Priemyselnom parku, t. j. priemerná odplata za užívanie nehnuteľností v Priemyselnom parku je kancelárske priestory, nebytové priestory, spoločenské a sociálne priestory, skladové priestory a dielne

- suma v priemernej výške 27,38 eur bez DPH za m2 plochy ročne, spevnené plochy, zastavané plochy, pozemky pod budovami - suma v priemernej výške 3,11 eur bez DPH za m2 plochy ročne. Uvedená priemerná hodnota nájmu za m2 plochy je medián vypočítaný pre dvadsať obchodných spoločností, ktoré si prenajímajú od neho nehnuteľnosti nachádzajúce sa v Priemyselnom parku. Žalovaný ako spoločnosť, ktorá nemala uzavretú platnú nájomnú zmluvu a Halu A užívala bez právneho titulu, uhrádzala oproti vyššie uvedenému priemeru odplatu len vo výške 17,50 eur bez DPH za m2 plochy Haly A ročne, t. j. takmer o 10,- eur bez DPH menej ako čisto priemerná odplata za m2 plochy v Priemyselnom parku ročne.

Pri výpočte odplaty za užívanie nehnuteľnosti vo výške 35,- eur bez DPH za m2 plochy Haly A ročne vychádzal z jemu dostupných údajov, vychádzal predovšetkým z obvyklej odplaty za užívanie nehnuteľností v danom mieste a čase. Pre neho v súčasnosti nie je možné porovnať užívanie Haly A so žiadnou inou nehnuteľnosťou nachádzajúcou sa v Priemyselnom parku, nakoľko s výmerou užívanej plochy 20 461,60 m2 ide v prípade Haly A o jednoznačne najväčšiu výrobnú halu v Priemyselnom parku. Odplata vo výške 35,- eur bez DPH za m2 plochy Haly A ročne zodpovedá výnosnosti výroby, ktorú je v nej možné ako v jedinej umiestniť. Uvedené implicitne potvrdil aj žalovaný, keď niekoľko mesiacov pred podpisom samotnej Dohody začal uhrádzať odplatu v plnej výške 35,- eur bez DPH za m2 plochy Haly A ročne.

3. V danej právnej veci súd rozhodol v skrátenom konaní vydaním platobného rozkazu, ktorým žalobe vyhovel. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný včas odpor. V odpore uviedol, že Halu A začal užívať vo februári roku 2013, kedy došlo k jej prevzatiu a takisto k prevzatiu súboru hnuteľných vecí a strojnej technológie žalovaným od spoločnosti D., O.. O. U..L.. za prítomnosti a so súhlasom žalobcu. Za užívanie Haly A v mesiacoch február až december 2013 mu vystavil žalobca faktúru na sumu 13,20 eur vrátane DPH, ktorou mu fakturoval za prenájom Haly A od 02.12.2013 túto odplatu. On túto odplatu aj uhradil.

V roku 2014 boli cenové podmienky užívania Haly A dojednané v dohode o cenách za dodávky energií, vôd, chladu, dusíka a tlakového vzduchu poskytnutých z Chemes, a.s. Humenné pre žalovaného od 01.01.2014 do 31.12.2014. Táto dohoda je datovaná zo dňa 15.11.2013. V poslednom odseku prílohy tejto dohody označenom ako nájomné a služby je uvedené, že za rok 2013 sa nebude žalovanému fakturovať nájomné za prevádzku na Hale A a v prípade, že žalovaný podpíše dohodu aj na rok 2014 nebude fakturované ani v roku 2014, čo predstavuje poníženie nákladov o viac ako 480 000,- eur. Žalovaný podpísal dohodu, žalobca žiadnu faktúru za nájom a za služby za rok 2014 vo vzťahu k nemu ani nevyhotovil. V roku 2015 boli cenové podmienky užívania Haly A dojednané v dohode o cenách za dodávky energií, vôd, chladu, dusíka a tlakového vzduchu zo dňa 19.12.2014. V dohode bolo dojednané, že nájom a služby na Hale A budú v roku 2015 vo výške 1,- eur. Žalobca žalovaného faktúru za nájom Haly A a súvisiace služby za rok 2015 nevystavil. Tieto dohody boli uzatvorené so spoločnosťou Chemes, a.s. Humenné. Táto spoločnosť a žalobca sú navzájom prepojenými osobami a vo vzťahu k nemu konajú dlhodobo koordinovane a v zhode. Spoločnosť Chemes je rovnako vlastníkom niektorých nehnuteľností v rámci tzv. Priemyselného parku Chemes, v ktorom zároveň zabezpečuje dodávky energií a médií žalovanému a ďalším subjektom. Za spoločnosť uzatváral vyššie uvedené dohody predseda predstavenstva Y.. A. O., ktorý v danom čase bol súčasne konateľom žalobcu a bol oprávneným konať samostatne. Je preto pochopiteľné, že v čase, keď Y.. O. ako predseda predstavenstva spoločnosti Chemes dojednal so žalovaným ako odberateľom ceny energií a médií zároveň ako konateľ žalobcu dojednal so žalovaným aj cenu za nájom Haly A a súvisiace služby.

V roku 2016 mu vystavil žalobca za užívanie Haly A faktúry vo výške 35 807,86 eur s DPH, a to faktúru č. 36000035, č. 36000081, č. 36000126, č. 36000173. Faktúrami č. 36000226, č. 36000280, č. 36000329 mu žalobca vyúčtoval za obdobie mesiacov 05/2016, 06/2016 a 07/2017 nájomné vo výške 71 651,71 eur s DPH, kde žalovaný tieto faktúry reklamoval a na základe tohto následne žalobca vystavil dobropisy k predmetným faktúram a upravil výšku nájomného na sumu 35 807,85 eur s DPH za uvedené mesiace. Faktúrami č. 36000378, č. 36000402, č. 36000460, č. 36000512 a č. 36000566 následne za obdobie mesiacov 08 - 12/2016 mu žalobca vyúčtoval cenu nájomného vo výške 35 807,88 eur s DPH. Z vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že počas roku 2016 žalobca vystavoval faktúry na zaplatenie odplaty za užívanie Haly A vo výške 17,50 eur bez DPH za 1 m2 za rok, čo zodpovedá mesačnému nájomnému vo výške 35 807,88 eur s DPH.

V roku 2017 za obdobie 01/2017 faktúrou č. 37000039 vyúčtoval žalobca nájomné vo výške 54 223,32 eur s DPH, faktúrou č. 37000094 za obdobie 02/2017 nájomné vo výške 54 223,32 eur s DPH, faktúrou č. 37000173 za obdobie 03/2017 nájomné vo výške 65 067,98 eur s DPH a faktúrou č. 37000226 za obdobie 04/2017 nájomné vo výške 71 615,59 eur s DPH. Tieto faktúry reklamoval a žiadal vystavenie dobropisu na časť fakturovanej sumy vo výške prevyšujúcej dohodnutú jednotku nájomného 17,50 eur bez DPH za 1 m2 za rok. Pokiaľ sa jedná o tieto faktúry, tieto faktúry v časti, ktorú nereklamoval boli zo strany žalovaného aj uhradené. Bol nútený reklamovať faktúry za užívanie, a to z toho dôvodu, že žalobca bez akejkoľvek predchádzajúcej dohody, bez akéhokoľvek právneho, či iného obchodného základu a v rozpore s existujúcou nájomnou zmluvou začal jednostranne postupne zvyšovať nájomné za Halu A. Z jeho strany bol žalobca opakovane upozorňovaný, že takáto výška nájomného je pre neho neakceptovateľná, nakoľko výrobná činnosť v Hale A pri takejto výške nájomného by bola nerentabilná až stratová. Z uvedeného vyplýva, že počas obdobia mesiacov september 2016 - apríl 2017, ku ktorému sa má viazať nárok uplatnený žalobcom, existovala medzi žalobcom a žalovaným dohoda o výške odplaty za užívanie Haly A, a to nájomné vo výške 17,50 eur bez DPH za 1 m2 za rok, čo zodpovedá mesačnému nájomnému v sume 35 807,86 eur s DPH.

Predmetnú halu užíva od roku 2013 s vedomím a súhlasom žalobcu. Žalobca tento stav dlhodobo akceptuje a za užívanie haly fakturuje odplatu nájomné. Toto nájomné aj žalovaný uhrádza.

Vo vzťahu k právnemu titulu na užívanie Haly A v období mesiacov september 2016 - apríl 2017, ku ktorému sa viaže nárok žalobcu uplatnený v tomto konaní uviedol, že žalobca mu Halu A na užívanie prenechal a užívanie Haly A mu dlhodobo umožňoval, teda medzi ním a žalobcom došlo najneskôr dňa 15.08.2016, kedy žalobca žalovanému vystavil dobropisy k faktúram za užívanie Haly A v mesiacoch máj až júl 2016, a teda súhlasil s nájomným v sume 17,50 eur bez DPH za 1 m2 za rok, k dohode o výške nájomného za užívanie Haly A a on následne aj nájomné v dohodnutej výške aj žalobcovi uhrádzal. Ohľadom na uvedené vznikla medzi žalobcom ako prenajímateľom a ním ako nájomcom najneskôr dňa 15.08.2016 dohoda o podstatných náležitostiach nájomnej zmluvy na predmet nájmu Hala A, a teda došlo k uzavretiu konkludentnej nájomnej zmluvy. Písomná forma nájomnej zmluvy sa s ohľadom na povahu predmetu nájmu nevyžaduje. Nakoľko doba trvania nájmu nebola dohodou obmedzená, nájom bol dojednaný na dobu neurčitú. Teda v období september 2016 až apríl 2017 užíval Halu A na základe riadneho a platného právneho titulu - konkludentnej nájomnej zmluvy, pričom za jej užívanie platil žalobcovi nájomné v dojednanej a žalobcom fakturovanej výške. Je teda zrejmé, že nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia nemohol vzniknúť a nevznikol. Skutočnosť, že medzi stranami sporu existovala nájomná zmluva, na základe ktorej užíval halu a uhrádzal žalobcovi nájomné v dojednanej výške napokon potvrdzuje aj sám žalobca, ktorý v každej svojej faktúre vystavenej v uvedenom období uvádza, že žalovanému fakturuje nájomné za Halu A, a to na základe zmluvy o nájme časti stavby a pozemkov. Rovnako je tak nesprávne tvrdenie žalobcu, že odplata za užívanie Haly A uhrádzaná žalovaným bola len čiastočne odplata, nakoľko táto odplata bola zo strany žalobcu aj dlhodobo fakturovaná. Nepresné je aj tvrdenie žalobcu, že v prihláške svojich pohľadávok v reštrukturalizačnom konaní žalovaného si bezdôvodné obohatenie riadne uplatnil. Žalobca pri uplatnení pohľadávky ako právny dôvod uviedol zálohovú faktúru, ktorá mala byť vystavená dňa 03.06.2016 a ktorou mal žalobca žalovanému doúčtovať nájomné za užívanie haly za obdobie 07/02/2013 až 31/12/2015. Správca súvisiacu pohľadávku žalobcu poprel čo do právneho dôvodu vzniku, čo do vymáhateľnosti, čo do výšky istiny, čo do výšky úrokov z omeškania, čo do výšky nákladov z uplatnenia a čo do výšky celkovej sumy. Až následne v rámci incidenčnej žaloby, ktorou sa žalobca domáha určenia popretej pohľadávky sa žalobca začal odvolávať na právny titul bezdôvodné obohatenie. Konanie o incidenčnej žalobe nebolo dodnes právoplatne skončené.

V ďalšom uviedol, že medzi stranami sporu prebiehala komunikácia ohľadom možností uzavretia nájomnej zmluvy vo forme písomnej. Žalobca mu predostrel požiadavku na zvýšenie nájomného a uzatvorenie nájomnej zmluvy za užívanie Haly A s tým, že ak k uzatvoreniu predloženej zmluvy nedôjde, vyzve žalovaného na vypratanie Haly A. Na túto jeho výzvu on reagoval tak, že nemôže návrh nájomnej zmluvy akceptovať a taktiež zvýšená výška nájomného je pre neho neakceptovateľná a takáto výroba je pre neho nerentabilná, a preto Halu A vyprace. Súčasne žalobcovi oznámil, že do vypratania Haly A je pripravený uhrádzať žalobcom požadovanú sumu zvýšenú za odplatu Haly A, t.j. 35,- eur bez DPH 1 m2 za rok, a to spätne od 09.05.2017 až do vypratania. Učinil tak napriek tomu, že s výškou odplaty nesúhlasil, účelom však bolo zabezpečiť nerušené a plynulé vypratanie Haly A. Tvrdenia žalobcu, že nárok konkludentne potvrdil aj žalobca, keď odo dňa 09.05.2017 skutočne začal uhrádzať odplatu vo výške 35,- eur bez DPH za 1 m2 plochy ročne, je preto zavádzajúce zjednodušujúce a nepravdivé.

Ďalej poukázal, že odo dňa 21.08.2017 začal s vypratávaním haly. Požiadavku žalobcu na uhrádzanie dvojnásobne zvýšenej odplaty nájomného za užívanie Haly A akceptoval len pod hrozbou znemožnenia užívania Haly A, a to výlučne za účelom postupného plynulého premiestnenia výrobnej činnosti a technológií z tejto haly. Túto výšku však akceptoval až od 09.05.2017, nikdy predtým s takouto výškou nájomného nesúhlasil. S ohľadom na uvedené, nakoľko užíval Halu A v období september 2016 až apríl 2017 na základe riadneho právneho titulu konkludentnej nájomnej zmluvy, pričom žalobcovi uhrádzal odplatu nájomné za užívanie Haly A vo výške 17,50 eur bez DPH za 1 m2 za rok, čo zodpovedá mesačnému nájomnému 35 807,86 eur s DPH, ktorá odplata bola stanovená dohodou strán a ktorú žalobca žalovanému dlhodobo aj sám fakturoval má za to, že nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorý si žalobca uplatnil žalobou žalobcovi nevznikol a neexistuje.

V ďalšom ešte poukázal, že pokiaľ sa jedná o požadovanú cenu nájomného vo výške 35,- eur bez DPH za 1 m2 za rok, tak že pri viacerých príležitostiach žalobca túto cenu označoval ako trhovú, pričom toto svoje tvrdenie však nedoložil žiadnym relevantným dôkazom, ktorým by preukazoval obvyklú výšku nájomného za nehnuteľnosti obdobné Hale A, čo do výmery, vybavenia, veku, technickému stavu a ďalších relevantných vlastností v období, počas ktorého mal nárok žalobcu vzniknúť, pričom žalobca tvrdí, že táto cena vychádza z jemu dostupných údajov, vychádzal predovšetkým z obvyklej odplaty za užívanie nehnuteľností v danom mieste a čase. Okrem absencie preukázania existencie a výšky nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia tento ani nepreukázal vznik nároku na zaplatenie úroku z omeškania a jeho výšku. Žalobca nepreukázal výšku sumy z ktorej sa má úrok z omeškania počítať, takisto ani nepreukázal, že nárok na zaplatenie úroku z omeškania má vzniknúť a vyčísľovať sa práve od ním uvádzaných dátumov. Nie je možné zamieňať si ani stotožňovať dátumy splatnosti faktúr, ktorými žalobca žalovanému fakturoval nájomné za Halu A s dátumami splatnosti časti nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, tento sa môže odvíjať napr. od výzvy na vydanie bezdôvodného obohatenia a v nej určenej lehote na dobrovoľné uspokojenie nároku. Žalobca však žiadnu takúto výzvu k žalobe nepredložil ani ju neoznačil ako dôkaz.

4. Súd sa oboznámil so žalobou a jej prílohami, písomnými dokladmi predloženými stranami sporu, písomnými vyjadreniami strán sporu a zistil tento skutkový stav veci:

5. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX okr. N., obec N., kat. územie N. je zrejmé, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností, a to stavby súp. č. XXXX, postavenej na parcele č. XXXX/XX - označovanej ako Hala A. Je takisto nesporné, že užívateľom tejto haly od roku 2011 bol žalovaný. Kód stavby 16 NA LV - pozemok na ktorom je postavená nebytová budova označená súp. číslom.

6. Z faktúry č. 33000083 splatnej dňa 31.01.2014 vyplýva, že žalobca žalovanému za prenájom Haly A za obdobie 02/2013 až 12/2013 na základe dohodnutej jednotkovej ceny 1,- eur bez DPH za mesiac vyúčtoval cenu nájomného 13,20 eur s DPH.

7. Z dohody o cenách za dodávky energií, vôd, chladu, dusíka a tlakového vzduchu poskytnutých z Chemes, a.s. Humenné pre Nexis Fiber, a.s. zo dňa 19.12.2014 uzatvorenej medzi týmito spoločnosťami vyplýva z bodu 10., že nájom a služby na Hale A bývalá TWISTA budú v roku 2015 vo výške 1,- eur.

8. Faktúrou č. 36000512 splatnou dňa 15.12.2016 žalobca na základe zmluvy o nájme časti stavby a pozemkov č. 01/2016/NZ za obdobie od 11/2016 vyúčtoval žalovanému nájomné vo výške 35 807,86 eur s DPH v rovnakej výške a na základe rovnakého titulu vyúčtoval žalovanému aj nájomné za obdobie od 01.12.2016 do 31.12.2016 a to faktúrou č. 36000566 splatnou dňa 15.01.2017, za obdobie od 01.09.2016 do 30.09.2016 faktúrou č. 36000402 splatnou dňa 15.10.2016 a za obdobie 01.10.2016 do 31.10.2016 faktúrou č. 36000460 splatnou dňa 15.11.2016.

Faktúrou č. 36000035 splatnou dňa 01.03.2016 za obdobie 01/2016 žalobca žalovanému vyúčtoval za prenájom Haly A na základe zmluvy o nájme cenu nájomného 35 807,86 eur s DPH.

Faktúrou č. 36000173 splatnou 30.05.2016 za obdobie 04/2016 žalobca vyúčtoval žalovanému nájomné vo výške 35 607,86 eur s DPH, a to na základe zmluvy o nájme časti stavby a pozemkov 01/2016/NZ.

Faktúrou č. 36000226 splatnou dňa 30.06.2016 žalobca žalovanému na základe nájomnej zmluvy za prenájom Haly A vyúčtoval nájomné vo výške 71 615,70 eur, dobropisom č. faktúry 36000335 k faktúre č. 36000226 časť nájomného vo výške 35 807,86 eur s DPH dobropisoval.

Faktúrou č. 36000280 splatnou dňa 30.07.2016 vyúčtoval žalobca žalovanému za prenájom Haly A na základe nájomnej zmluvy za obdobie 06/2016 nájomné vo výške 71 615,71 eur. Z dobropisu k tejto faktúry pod č. 36000336 vyplýva, že týmto dobropisoval k faktúre č. 36000280 časť nájomného vo výške 35 807,86 eur s DPH.

Faktúrou č. 36000329 splatnou dňa 30.08.2016 na základe nájomnej zmluvy za obdobie 07/2016 za prenájom Haly A žalobca žalovanému fakturoval nájomné vo výške 71 615,71 eur, dobropisom č. 36000337 dobropisoval k faktúre č. 36000329 časť nájomného vo výške 35 807,86 eur s DPH.

Faktúrou č. 36000378 splatnou dňa 15.09.2016 za obdobie 08/2016 na základe nájomnej zmluvy za prenájom Haly A vyúčtoval žalovanému žalobca nájomné vo výške 35 807,86 eur s DPH.

9. Faktúrou č. 37000039 splatnou dňa 28.02.2017 žalobca na základe zmluvy o nájme časti stavby a pozemkov č. 01/2016/NZ za obdobie od 01.01.2017 do 31.01.2017 žalovanému vyúčtoval nájomné vo výške 54 223,32 eur s DPH.

Faktúrou č. 37000094 splatnou dňa 17.03.2017 žalobca na základe zmluvy o nájme časti stavby a pozemkov č. 01/2016/NZ za obdobie od 01.02.2017 do 28.02.2017 žalovanému vyúčtoval nájomné vo výške 54 223,32 eur s DPH.

Faktúrou č. 37000173 splatnou dňa 15.04.2017 na základe zmluvy o nájme časti stavby a pozemkov č. 01/2016/NZ za obdobie 01.03.2017 - 31.03.2017 žalobca žalovanému vyúčtoval nájomné vo výške 65 067,98 eur s DPH.

Faktúrou č. 37000226 splatnou dňa 15.05.2017 žalobca na základe zmluvy o nájme časti stavby a pozemkov č. 01/2016/NZ za obdobie od 01.04.2017 - 30.04.2017 vyúčtoval žalovanému nájomné vo výške 71 615,59 eur s DPH.

Faktúrou č. 37000234 splatnou dňa 31.05.2017 žalobca žalovanému vyúčtoval na základe zmluvy o nájme časti stavby a pozemkov č. 01/2016/NZ za obdobie 09.05.2017 - 31.05.2017 nájomné za priestory Hala A vo výške 53 134,15 eur s DPH.

Faktúrou č. 37000321 splatnou dňa 16.06.2017 žalobca žalovanému vyúčtoval nájomné na základe zmluvy o nájme časti stavby pozemkov č. 01/2016/NZ za obdobie 01.06.2017 - 30.06.2017 nájomné vo výške 71 650,59 eur s DPH.

Faktúrou č. 37000342 splatnou dňa 16.07.2017 žalobca žalovanému vyúčtoval na základe nájomnej zmluvy nájom priestorov a príslušnej služby - Hala A za obdobie 01.07.2017 - 31.07.2017 nájomné vo výške 82 051,01 eur s príslušenstvom.

10. Z Dohody o premiestnení výroby Haly A uzatvorenej medzi stranami sporu a spoločnosťou Chemes, a. s. Humenné zo dňa 09.09.2017 vyplýva, že Nexis Fibers uhrádza Priemyselnému parku Chemes za užívanie Haly A odplatu a to vo výške 17,50 eur bez DPH v období od 01.01.2017 do 08.05.2017 a vo výške 35,- eur bez DPH od 09.05.2017 do uzavretia tejto dohody. Ďalej je tam uvedené, že žalobca nesúhlasí s výškou uhrádzanej odplaty za obdobie 01.01.2017 do 08.05.2017 a takisto za obdobie 01.09.2016 do 31.12.2016 a za toto obdobie považuje odplatu vo výške 35,- eur bez DPH za 1 m2 na rok. Žalovaný nároky žalobcu podľa predchádzajúceho neuznáva, pričom riešenie týchto sporov nie je predmetom tejto dohody - Článok 1 bod 1.6. Dohody.

Podľa bodu 1.14 tejto dohody podľa názoru žalobcu žalovaný po celú dobu faktického užívania Haly A, Halu A užíva bez riadneho právneho titulu t.j. protiprávne. Žalovaný s týmto názorom žalobcu nesúhlasí a tvrdí, že Halu A užíva na základe ústnych dohôd a zaužívanej praxe strán. Riešenie tejto otázky nie je predmetom tejto dohody.

Z bodu 1.7 tohto článku ďalej vyplýva, že žalobca predložil žalovanému dňa 03.05.2017 návrh nájomnej zmluvy, s ktorým však žalovaný listom zo dňa 11.05.2017 nesúhlasil a zaslal žalobcovi pripomienky k danému návrhu. Dňa 22.05.2017 mu boli doručené zo strany žalovaného podrobnejšie pripomienky k danej nájomnej zmluvy.

Z bodu 1.8 tohto článku vyplýva, že listom zo dňa 22.06.2017 žalovaný predložil ďalší záver z nájomnej zmluvy, ktorý upravoval podmienky užívania Haly A s výzvou na akceptáciu návrhu nájomnej zmluvy do dňa 30.06.2017. Žalovaný návrh nájomnej zmluvy do uvedenej lehoty neakceptoval a listom zo dňa 30.06.2017 žalobcovi oznámil, že návrh zmluvy nemôže podpísať, a to z dôvodov, ktoré boli uvedené v tomto liste.

11. Z Notárskej zápisnice č. N 92/2013, Nz 3681/2013, NCRIs 3776/2013, spísanej v areáli spoločnosti Priemyselný park Chemes v priestoroch výrobnej Haly č. XXXX, postavenej na parcele č. XXXX/XX v objekte č. XXX, ktoré nehnuteľností sú vo vlastníctve žalobcu, ktorá bola spísaná dňa 04.02.2013, a to notárom W.. A. Q. vyplýva, že účastníci právneho úkonu, a to žalobca, žalovaný a spoločnosť D., O.. O. U.. L.. a notár na požiadanie všetkých účastníkov sa dostavili na miesto samé a je konštatované, že v nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu sa nachádza súbor hnuteľných vecí, strojná technológia, ktorá je predmetom kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi spoločnosťou D., O.. O. U.. L.. a žalovaným a notár osvedčuje, že dnešného dňa so začiatkom o 10.15 hod., komisia, ktorej členmi boli za spoločnosť Priemyselný park Chemes Y.. A. O. a W.. R. Š., za žalovaného Y.. Š. S., Y.. W. O., Y.. W. Q., Y.. X. B. a za spoločnosť D., O.. O. U.. L.. B.. Q. U., B.. U. D., B.. D. Š., tak vstúpili do priestorov výrobnej Haly č. XXXX a postupne vykonali odsúhlasenie súboru hnuteľných vecí, strojnej technológie, ktoré sú predmetom kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi spoločnosťou D., O.. O. U.. L.. a žalovaným. Touto Notárskou zápisnicou notár osvedčil, že tieto úkony boli vykonané do 11.03 hod., kedy priestory následne všetci členovia komisie opustili a priestory boli vlastníkom nehnuteľností uzamknuté. Ďalej touto notárskou zápisnicou bolo osvedčené, že z predmetnej haly neboli vynesené žiadne veci.

12. Žalovaný v písomnom prípise zo dňa 23.08.2016 žalobcovi oznámil, že z dôvodu vstupu žalovaného do procesu reštrukturalizácie navrhuje upraviť spôsob úhrad za spotrebované dodávky, ktoré vznikli v čase po začatí reštrukturalizácie, a to tak, že dodávky energií budú platené na základe predpokladanej mesačnej spotreby a vzájomne dohodnutých cenách, a to týždenných proporcionálne rozdelených splátkach aktuálneho mesiaca, dodávky služieb v dohodnutých cenách budú platené na základe faktúry so splatnosťou 15 dní po ukončení aktuálneho mesiaca, nájomné v dohodnutých cenách bude platené: jedna polovica do 15-tého bežného mesiaca a druhá polovica na základe faktúry so splatnosťou 15 dní po ukončení aktuálneho mesiaca. Touto cestou chcel požiadať žalovaný o odsúhlasenie navrhovanej úpravy spôsobu platieb. Tento doklad je podpísaný za spoločnosť Nexis Fibers, a. s. Humenné: B. M.X., Y. H., W. O. a za spoločnosť Chemes, a.s. Humenné: A. O..

13. Žalovaný prípisom zo dňa 28.02.2017 vo vzťahu k žalobcovi reklamoval faktúru č. 37000039, ktorou bolo vyúčtované za prenájom Haly A za obdobie 01/2017 vyúčtované nájomné a požiadal o vystavenie dobropisu vo výške 15 346,22 eur bez DPH. V tomto liste uviedol, že fakturovaná cena nájmu 45 186,- eur bez DPH je oproti minulému roku bez akéhokoľvek právneho, či obchodného základu zvýšená o 51 % a nemá oporu v žiadnych existujúcich dojednaniach a medzi nimi. Je pre neho neakceptovateľná a výroba v týchto priestoroch je potom nerentabilná. V ďalšom uviedol, že je ochotný akceptovať mesačné nájomné za nájom priestorov Haly A vo výške 29 980,- eur bez DPH, čo zodpovedá aj ústnej dohode medzi stranami sporu z roku 2016 a mesačnému nájomnému uhrádzanému za prenájom dotknutých priestorov v roku 2016.

14. Žalovaný písomnými prípismi zo dňa 12.04.2017 za obdobie mesiacov 03/2017, prípisom zo dňa 15.05.2017 za obdobie 04/2017, prípisom zo dňa 13.03.2017 za obdobie 02/2017 vo vzťahu k žalobcovi reklamoval faktúry č. 37000173, č. 37000226 a č. 37000094 a žiadal o vystavenie dobropisov, a to pri faktúre č. 37000173 vo výške 24 383,44 eur bez DPH, pri faktúre č. 37000226 vo výške 28 839,78 eur bez DPH, pri faktúre č. 37000094 vo výške 15 346,22 eur bez DPH, a to z toho dôvodu, že oproti minulému roku zo strany žalobcu došlo k zvýšeniu nájomného bez akéhokoľvek právneho, či obchodného základu a nemá to oporu ani v žiadnych existujúcich dojednaniach a táto cena nie je pre žalovaného akceptovateľná. Žalovaný je ochotný akceptovať mesačné nájomné za nájom priestorov vo výške 29 980,- eur bez DPH, čo zodpovedá aj ústnej dohode strán sporu z roku 2016.

15. Z prípisu zo dňa 03.05.2017 vystaveného žalobcom vo vzťahu k žalovanému vyplýva, že žalovanému je zasielaný návrh nájomnej zmluvy, ktorý upravuje podmienky užívania nehnuteľností, a to stavby súp. č. XXXX, postavenej na pozemku parc. č. XXXX/XX. Zároveň žalobca požiadal žalovaného, aby podpísané znenie návrh nájomnej zmluvy doručil naspäť žalobcovi najneskôr do 09.05.2015. Zároveň uviedol, že v prípade, ak do uvedenej lehoty nebude doručený podpísaný návrh zmluvy bude žalobca považovať toto konanie žalovaného za odmietnutie a vzhľadom na uvedené zároveň aj žalobca žalovaného vyzval, aby uvedenú stavbu vypratal a odovzdal spoločnosti bezodkladne najneskôr do 31.05.2017. Z pripojenej kópie tejto nájomnej zmluvy pod č. 01/2017/NZ vyplýva, že navrhovaná cena nájomného zo strany žalobcov vo vzťahu k žalovanému bola vo výške 35,- eur za 1 m2 prenajatej plochy za rok, pričom sa jedná o prenájom priestorov v rozsahu 20 461,60 m2.

16. Z písomného podania žalovaného adresované žalobcovi zo dňa 22.05.2017 vo veci nájomná zmluva

- stanovisko vyplýva, že napriek požiadavke žalovaného nebol mu zaslaný návrh zmluvy v editovateľnej elektronickej podobe pre účely ďalších jeho pripomienok a návrhov, či doplnení. Ďalej je uvedené, že žalovaný neužíva ani nemá záujme o užívanie Haly A, ale len jej časti v rozsahu predmetu nájmu, t.j. vo výmere 20 461,60 m2. Tento list v ďalšom obsahoval pripomienky k predloženému návrhu nájomnej zmluvy zo strany žalobcu. V ďalšom je uvedené, že keďže z doterajšieho postupu žalobcu a jeho postoja sa javí, že nie je pripravený na akúkoľvek diskusiu o podmienkach nájmu, druhou alternatívou je, že žalovaný bude užívať predmet nájmu za rovnakých podmienok ako je tomu doteraz s tým rozdielom oproti aktuálnemu stavu, že žalobcovi bude za obdobie od 09.05.2017 do 31.12.2017 uhrádzať odplatu za užívanie nebytových priestorov v ním požadovanej sume 35,- eur bez DPH za 1 m2 na rok, čo predstavuje mesačnú odplatu v sume 59 679,66 eur bez DPH. Nakoľko žalovaný považuje aj naďalej túto sumu za neprimerane vysokú, do 31.12.2017 si zároveň vyhodnotí rentabilitu resp. stratovosť uhrádzanie odplaty v takejto výške.

17. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 03.04.2018 uviedol, že nájomný vzťah nebol riadne uzavretý ani v dohode o cenách za dodávky energií, vôd, chladu, dusíka a tlakového vzduchu poskytnutých CHEMES, a.s. Humenné pre NEXIS FIBERS a.s. od 1.1.2014 do 31.12.2014, resp. v dohode o cenách za dodávky energií, vôd, chladu, dusíka a tlakového vzduchu poskytnutých CHEMES, a.s. Humenné pre NEXIS FIBERS a.s. od 1.1.2015 do 31.12.2015. Dohody boli uzatvorené medzi inými zmluvnými stranami, ako je žalobca. Zmluva v prospech tretieho je právny inštitút, ktorým sa dlžník zaväzuje plniť v prospech tretej osoby, ktorá nie je zmluvnou stranou uzavretej zmluvy. Aby zmluva mohla byť považovaná zo zmluvu v prospech tretej osoby, musí obsahovať záväzok jej účastníkov v prospech dostatočne určito vymedzenej tretej osoby. Súčasťou vyššie uvedených dohôd taktiež nie je vymedzenie, v prospech koho sa nájomné uhrádza a ani komu táto povinnosť vzniká. Tieto skutočnosti však nesúvisia priamo s meritom veci. Žalovaný má však v podanom odpore za to, že medzi stranami sporu došlo ku konkludentnému uzatvoreniu nájomnej zmluvy najneskôr ku dňu 15.8.2016, a to tým, že žalobca vystavil dobropisy vo výške -35 807,86 eur na faktúry za užívanie priestorov za obdobia kalendárnych mesiacov máj a jún 2016, každá vystavená na sumu 71 615,71 eur. Takýmto konaním malo dôjsť podľa názoru žalovaného ku konkludentnému uzavretiu nájomnej zmluvy, keďže zmluvné strany si mali dohodnúť podstatné náležitosti nájomnej zmluvy na predmet nájmu - Halu A - v tomto prípade nájomného.

V súvislosti s vyššie uvedeným uviedol, že nájomná zmluva na to, aby mohla byť uzavretá konkludentne, musí obsahovať všetky obsahové náležitosti, ktoré sú z hľadiska nájomnej zmluvy ako osobitného typu záväzkovej zmluvy podstatné. Zmluva musí obsahovať označenie prenajímateľa a nájomcu, medzi ktorými sa zmluva uzaviera, predmet nájmu a odplatu za nájom (nájomné). V tomto prípade má jednoznačne za to, že ku konkludentnému uzavretiu nájomnej zmluvy nedošlo a dôjsť ani nemohlo, nakoľko medzi zmluvnými stranami nebolo dohodnuté nájomné ako podstatná náležitosť nájomnej zmluvy. Strany sporu absolvovali v priebehu kalendárneho roka 2016 a 2017 viacero rokovaní, na ktorom zástupcovia žalobcu opakovane žiadali odplatu za užívanie Haly A vo výške 35,- eur bez DPH za m2 plochy Haly A ročne. Tieto rokovania v danom čase skončili bez úspechu, nakoľko medzi nedošlo k dohode predovšetkým ohľadom výšky nájomného.

Žalobca zároveň v priebehu užívania Haly A žalovaným adresoval žalovanému niekoľko návrhov nájomných zmlúv na nájom Haly A, tieto však boli zo strany žalovaného odmietnuté, resp. sa k nim v poskytnutej lehote nevyjadril. Dôvodom neuzatvorenia nájomnej zmluvy na nájom Haly A je práve dlhodobá absencia konsenzu ohľadom podstatnej náležitosti nájomnej zmluvy - nájomné. Návrh nájomnej zmluvy č. 01/2017/NZ zo dňa 03.05.2017, č. 01/2017/NZ zo dňa 22.06.2017.

Poukázal na rozhodnutie NS SR sp.zn. 6Cdo/227/2011 zo dňa 08.02.2012, sp. zn. 5Cdo/266/2007 zo dňa 31.01.2008.

Dobropis vystavený v deň, keď bolo vydané uznesenie Okresného súdu Prešov o začatí reštrukturalizačného konania voči žalovanému, nie je možné považovať za nepochybný prejav vôle smerujúci k akceptovaniu odplaty za užívanie Haly A a vzniku konkludentnej nájomnej zmluvy, obzvlášť v kontexte ostatných simultánne prebiehajúcich osobných stretnutí sporových strán, podaní urobených v reštrukturalizačnom konaní, resp. návrhov na uzavretie nájomnej Zmluvy samotnej. Aj z jednotlivých listín, ktoré predložil Žalovaný je evidentné, že spornou otázkou bola výška nájomného, ktorú sa podarilo prekonať až v dohode o premiestnení výroby z Haly A zo dňa 08.09.2017.

V prípade, ak by sa akýkoľvek prenajímateľ a nájomca nedohodli na akejkoľvek podstatnej náležitosti nájomnej zmluvy, napr. nájomnom, tak je zrejmé, že by zmluvný vzťah neuzatvorili a obdobná situácia, aká je predmetom tejto právnej veci by nemohla nastať. Špecifikum tejto situácie je práve skutočnosť, že žalovaný od roku 2013 (aj v súčasnosti) Halu A fakticky užíva. Z uvedeného dôvodu nie je možné považovať akúkoľvek vystavenú čiastkovú faktúru alebo prijatie akéhokoľvek čiastočného plnenia za konkludentný súhlas s výškou odplaty, t. j. konkludentný súhlas so vznikom nájomnej zmluvy. Je potrebné zobrať do úvahy, že nehnuteľnosť vo vlastníctve žalobcu sa využíva, za čo žalobca v danej situácií potrebuje aspoň nejakú (v tomto prípade nespornú) časť odplaty. Tá je pritom výrazne menšia ako priemerné nájomné za prenájom nehnuteľností v Priemyselnom Parku Chemes. Jednotlivé prejavy vôle je v tomto prípade potrebné skúmať v ich celistvosti, argumentácia žalovaného je v tomto smere vytrhnutá z kontextu všetkých rokovaní a stretnutí, na ktorých bolo deklarované, že požadovaná odplata za užívanie haly A je 35,- eur bez DPH za m2 plochy Haly A ročne.

Ako vlastník väčšiny nehnuteľností nachádzajúcich sa v Priemyselného Parku je z povahy veci zároveň subjektom, ktorý prenajíma nehnuteľnosti obchodným spoločnostiam, sídliacim v Priemyselnom parku. Ako rozhodný prenajímateľ nehnuteľností v dotknutom priestore (Priemyselný park) má z povahy veci vedomosť o dohodnutých výškach nájomného v prípade nájomcov, ktorý majú riadne uzavretú nájomnú zmluvu. Až do podaného odporu nepovažoval túto skutočnosť za spornú, nakoľko však žalovaný v odpore tieto skutočnosti rozporuje, dovoľujeme si ako dôkazy priložiť nájomné zmluvy jednotlivých nájomcov v časti týkajúcej sa výšky nájomného. Z nájomných zmlúv je evidentné, že priemerná odplata za užívanie nehnuteľností v Priemyselnom parku je nasledovná: kancelárske priestory, nebytové priestory, spoločenské a sociálne priestory, skladové priestory a dielne - suma v priemernej výške 27,38 eur bez DPH za m2 plochy ročne, spevnené plochy, zastavané plochy, pozemky pod budovami - suma v priemernej výške 3,11 eur bez DPH za m2 plochy ročne. V súčasnosti nie je možné porovnať užívanie Haly A so žiadnou inou nehnuteľnosťou nachádzajúcou sa v Priemyselnom parku, nakoľko s výmerou užívanej plochy 20 461,60 m2 ide v prípade Haly A o jednoznačne najväčšiu výrobnú halu v Priemyselnom parku. Odplata vo výške 35,- eur bez DPH za m2 plochy Haly A ročne zodpovedá výnosnosti výroby, ktorú je v nej možné ako v jedinej umiestniť. Výnosnosťou výroby sa v tomto zmysle myslí objektívna možnosť veľkosti výroby, ktorú je možné v Hale A umiestniť v porovnaní s inými prenajímanými priestormi.

18. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 02.05.2018 uviedol, že v zmysle dohody z roku 2014 a dohody z roku 2015 bola uzatvorená dohoda v prospech tretej osoby a v tomto prípade poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 21Odo/38/2001 zo dňa 25.3.2013, v ktorom je uvedené, že aby zmluvy mohla byť považovaná za zmluvu v prospech tretej osoby musí obsahovať záväzok jej účastníkov v prospech dostatočne určito vymedzenej tretej osoby. Občiansky zákonník neustanovuje vo vzťahu k vymedzeniu tretej osoby žiadne osobitné požiadavky. Z obsahu týchto 2 dohôd je zrejmé, že pojednávajú o nájomnom za užívanie Haly A, resp. o jeho odpustení. Z tohto označenia dlhodobo zaužívaného medzi stranami sporu je zrejmé, o ktorú nehnuteľnosť sa jedná, pričom z povahy veci je zároveň zrejmé, že právo fakturovať alebo odpustiť nájomné má len prenajímateľ - vlastník Haly A, t. j. žalobca. Dohody navyše podpisovala osoba, ktorá zastávala súčasne funkciu člena štatutárneho orgánu žalobcu a člena štatutárneho orgánu spoločnosti Chemes, a.s. Humenné, s ktorou boli dohody uzatvorené. Má tak za to, že dojednania uvedené v dohode z roku 2014 a 2015 obsahujú a predstavujú dostatočne objektívne skutočností, na základe ktorých mohla byť a bola individualizovaná tretia osoba, v prospech ktorej boli predmetné dojednania uzatvorené t.j. žalobca, a teda že predstavujú zmluvu v prospech tretej osoby. Ak by aj tieto dojednania nepredstavovali zmluvu v prospech tretieho v zmysle § 50 Občianskeho zákonníka, podstatné je to, že žalobca sa nimi v skutočnosti riadil, čo vyplýva aj z popisu skutkového stavu uvedeného v odpore. Žalobca nepreukázal ani netvrdil, že v období rokov 2014 a 2015 zaplatenie iného nájomného ako bolo dojednané vo výške v uvedených dohodách, čo i len požadoval.

V ďalšom žalovaný uviedol, že najneskôr ku dňu 15.8.2016 došlo medzi žalobcom a žalovaným ku konkludentnému uzatvoreniu nájomnej zmluvy k Hale A. Pokiaľ žalobca po uzavretí takejto konkludentnej zmluvy predložil iný návrh nájomnej zmluvy, prípadne vyjadril predstavu o inej výške nájomného, táto skutočnosť neznamená a nemôže byť v interpretovaná tak, že k uzavretiu pôvodnej konkludentnej nájomnej zmluvy nedošlo. Znamená to len, že nedošlo k dohode o zmene predtým dojednaných podmienok.

Žalovaný opakovane uviedol, že existenciu konkludentne uzavretej zmluvy sám žalobca každý mesiac fakticky potvrdzoval, keď žalovanému umožňoval Halu A užívať spolu so spoločnosťou Chemes, a.s., Humenné mu v nej poskytoval súvisiace služby a až do decembra 2016 mu fakturoval nájomné v dojednanej výške 17,50 eur/m2 za rok bez DPH. Takýto postup žalobcu v kontexte jeho ďalších úkonov nepochybne napĺňa požiadavku na uskutočnenie prejavov vôle takým spôsobom, ktorý nevzbudzuje pochybností o tom, čo chceli účastníci prejaviť. Má tiež za to, že ak jedna strana prenechá druhej strane na užívanie nehnuteľnosť, toto užívanie dlhodobo umožňuje a fakturuje zaň nájomné a druhá strana nehnuteľnosť užívať a nájomné vo fakturovanej výške uhrádza, takto konkludentne vyjadrené úkony obvykle znamenajú, že medzi stranami vznikol, existuje a trvá nájomný vzťah. Žalovaný k takto konkludentne uzavretej nájomnej zmluvy pritom nemal výhrady, výhrady len mal k návrhom žalobcu na jej zmenu, a to nielen vo vzťahu k výške nájomného, ale aj ďalším nedôvodným požiadavkám žalobcu, ktoré žalobcovi vždy riadne oznámil v rámci vzájomnej komunikácie.

V ďalšom uviedol, že nájomnú zmluvu možno uzavrieť aj bez dohody o výške nájomného, o čom svedčí aj znenie § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania. Preto aj v prípade, ak by medzi žalobcom a žalovaným nebola dojednaná výška nájomného, nemalo by to za následok neexistenciu, či neplatnosť nájomnej zmluvy. V tomto smere poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 2Cdon 1548/97 zo dňa 21.10.1999. Nakoľko medzi stranami sporu bola uzavretá a exitovala platná nájomná zmluva na užívanie Haly A, za ktoré žalovaný žalobcovi platil nájomné v dojednanej výške a žalobca toto nájomné inkasoval, žalobca nemôže od žalovaného požadovať zaplatenie ďalšej odplaty z titulu bezdôvodného obohatenia. V tomto smere poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR uverejnené v zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk, ročník 1976 pod por. č. 26 a takisto na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25Cdo 2578/98 a takisto na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR 25Cdo 1934/2001.

S ohľadom na uvedené zotrváva na svojej argumentácii, teda na tom, že žalobcovi ním uplatnený nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia nevznikol aj s ohľadom na skutočnosť, že žalovaný žalobcovi počas celého obdobia, ku ktorému sa má nárok žalobcu viazať riadne uhrádzal nájomné navyše v dojednanej výške ani vzniknúť nemohol.

Pokiaľ sa jedná samotného nároku žalobcu, a to výšky požadovanej odplaty za nájom predmetnej Haly A, tak v tomto smere uvádza, že ani ním požadovaná výška, a to 35,- eur za 1 m2 za rok nie je zo strany žalobcu ničím preukázaná. Je zrejmé, že preukázanie obvyklej výšky nájomného za určitý typ nehnuteľnosti v určitom období a v určitej lokalite je rozhodujúcou skutočnosťou pre rozhodnutie o nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, resp. o finančnej náhrade za takéto obohatenie, nakoľko bez jej preukázania nemožno tento nárok vyčísliť a už vôbec nie tento nárok priznať formou súdneho rozhodnutia. Žalobca tak zrejmé celkom zjavne neuplatnil prostriedky procesného útoku smerujúce k preukázaniu výšky ním deklarovaného nároku včas a žalovaným navrhovaná aplikácia sudcovskej koncentrácie konania opodstatnená nepochybne je. Žalobca doložil k replike 17 nájomných zmlúv, pričom tvrdí, že z predložených zmlúv je evidentné, že priemerná odplata za užívanie nehnuteľností je 27,38 eur za 1 m2 za rok bez DPH pre kancelárske priestory, nebytové priestory, spoločenské a sociálne priestory, skladové priestory a dielne a 3,11 eur za 1 m2 za rok bez DPH pre spevnené plochy, zastavané plochy a pozemky pod budovami.

Žalovaný sa dokladmi predloženými zo strany žalobcu oboznámil, podľa predložených dokumentov viackrát prepočítal priemernú sumu nájomného, no k číslam prezentovaným žalobcom ani v jednom prípade nedospel. Nie je zrejmé ako k deklarovaným číslam žalobca dospel a nie je zrejmé to ani z predložených dokladov. Aj v prípade, ak by sa žalobcovi podarilo objasniť ako v ním deklarovaným sumám dospel uvádza, že metodika jeho výpočtu očividne nemôže byť správna, nakoľko v nej spája odlišné predmety nájmu, podľa jeho názoru do jednej skupiny nemožno spájať výšku nájomného za nevykurovaný sklad a výšku nájomného za kancelárske priestory a to s ohľadom na odlišný charakter, vybavenosť a celkové vlastnosti týchto priestorov. Aj v prípade predmetov nájmu slúžiacich na rovnaké účely sa výška nájomného značne líši, kde z predložených dokumentov vyplýva, že napr. kancelárske priestory vo výmere 744 m2 prenajíma žalobca spoločnosti M. O.. za cenu 17,90 eur za 1 m 2 za rok bez DPH a spoločnosti Kovomaty, s.r.o. prenajíma priestory vo výmere 11,52 m2 za cenu 38,585 eur za 1 m2 za rok bez DPH. Logickým dôvodom pre tieto rozdiely by mohla byť napr. odlišná výmera priestorov, priestory s väčšou výmerou prenajímateľa obvyklé prenajímajú za nižšie nájomné ako priestory s menšou výmerou. V tejto súvislosti však žalovaný zdôrazňuje, že výmera Haly A 20 461,60 m2 predstavuje cca 3 násobok súčtu výmer všetkých kancelárskych priestorov, nebytových priestorov, spoločenských a sociálnych priestorov, skladových priestorov a dielní, ktoré žalobca prenajíma na základe predložených kópií výňatkov 17 nájomných zmlúv. Javí sa preto ako logické ako jednotková cena nájomného za takýto veľký priestor, aby jednotková cena nájomného za takýto veľký priestor bola nižšia ako je jednotková cena nájomného účtovaná žalobcom 744 m2 kancelárskych priestorov. Na dokreslenie výpočtov žalobcu uvádza, že ním uvádzaná priemerná hodnota 27,38 eur za 1 m2 za rok DPH a 3,11 eur za 1 m2 za rok bez DPH je medián vypočítaný pre 20 obchodných spoločností, ktoré si prenajímajú od žalobcu nehnuteľnosti nachádzajúce sa v Priemyselnom parku. V replike žalobca uvádza totožné hodnoty, no tieto sumy majú predstavovať priemernú odplatu za užívanie nehnuteľností v Priemyselnom parku, ktorá má vyplývať z predložených nájomných zmlúv. Prímerom sa spravidla rozumie aritmetický priemer a vypočítavá sa súčtom skupiny čísiel a vydelením ich počtom. Medián je strednou hodnotou skupiny čísel, čo znamená, že polovica čísiel má hodnotu menšiu ako medián a polovica čísiel má číselnú hodnotu väčšiu ako medián. Priemer a medián tak označujú rozličné ukazovatele stredovej hodnoty a ich výsledkom budú spravidla rozličné hodnoty v prípade žalobcom vypočítanej priemernej hodnoty nájmu sa však hodnota priemeru a hodnota mediánu vzácne zhoduje. Zároveň spochybňuje, že aj v prípade aplikácie správnej metodiky výpočtu bolo na základe dokumentov predložených žalobcom možné dospieť k relevantným údajom. Žalobca síce predložiť výňatok zmluvy z roku 2008, no nepredložil kópiu zmluvy o nájme nebytových priestorov a pozemkov č. 22/2014/Nz uzavretú medzi žalobcom ako prenajímateľom a spol. O. ako nájomcom dňa 15.1.2014 v znení dodatku zo dňa 19.1.2015, z ktorej vyplýva, že žalobca prenechal nájomcovi do užívania kancelárske priestory o výmere 262 m2 za nájomné vo výške 15,6535 eur za 1 m2 za rok bez DPH a výrobné priestory o výmere 2252 m2 za nájomné vo výške 12,6774 eur za 1 m2 za rok bez DPH, čo predstavuje približne len 1/3 odplaty, ktorú žalobca v tomto konaní označuje za primeranú, či trhovú. Okrem toho žalobca uvádza, že v súčasnosti nie je možné porovnať užívanie haly A so žiadnou inou nehnuteľnosťou nachádzajúcou sa v Priemyselnom parku, nakoľko s výmerou užívanej plochy 20 461,60 m2 iba v prípade Haly A sa jedná o jednoznačne najväčšiu výrobnú halu v Priemyselnom parku. Preto žalovanému nie je zrejmé z akého dôvodu žalobca predkladal argumentáciu ohľadom údajnej priemernej odplaty za užívanie nehnuteľnosti v Priemyselnom parku, keď následne sám uvádza, že tieto údaje nemožno aplikovať na výpočet priemerného nájomného za užívanie Haly A. Žalobca žiada odplatu vo výške 35,- eur bez DPH za 1 m2 plochy Haly A ročne, pričom táto má zodpovedať výnosnosti výroby, ktorú je v nej možné ako v jedinej umiestniť. Výnosnosť výroby sa v tomto zmysle myslí objektívna možnosť veľkosti výroby, ktorú je možné v hale umiestniť v porovnaní s inými prenajímanými priestormi. Tieto tvrdenia považuje za bezobsažné, neurčité, ničím nepodložené a nespôsobilé preukázať primeranosť odplaty vo výške požadovanej žalobcom. Okrem toho, ak by sa brala v úvahu výnosnosť haly, bolo by nevyhnutné prihliadať na konkrétny typ výroby, náklady na prispôsobenie haly A do stavu požadovaného takou výrobou a na udržiavanie takéhoto stavu. Náklady na prevádzkovanie takej výroby, výnosy z takej výroby, primeraný zisk nájomcu a ostatné faktúry. Inými slovami žalobca výnosnosť výroby zjavne odvodzuje od veľkosti priestorov, v ktorých je umiestnená a od nich následne odvodzuje primeranú výšku nájomného, pričom tieto faktúry dáva do priamej úmery, čo je však nesprávne. Vo veľkých priestoroch totiž môže byť umiestnené rozmerné technologické zariadenie, na ktorom však prebieha výroba s nízkou pridanou hodnotou a naopak v malých priestoroch môže byť umiestnená kontaktná technológia s vysokou pridanou hodnotou.

V ďalšom ešte poukázal na to, že medzi spoločnosťou D., O..U..L.. ako nájomcom a žalobcom bola uzatvorená zmluva o nájme na predmetnú halu, kde nájomné bolo určené za obdobie od 01.01.2009 do 31.12.2009 a bolo dojednané vo výške 6,932 eur za 1 m2 bez DPH a výška nájomného od 01.01.2010 do 31.07.2023 bola dojednaná vo výške 5,55 eur za 1 m2 na rok bez DPH, to malo platiť v roku 2016 a od roku 2017 mala byť výška nájomného 16,14 eur za 1 m2 za rok bez DPH. Najvyššia suma nájomného, ktoré sa postupne zvyšovalo bola dojednaná pre rok 2023, a to vo výške 20,60 eur za 1 m2 za rok bez DPH, čo je stále menej o 70 % ako požaduje žalobca.

Žalobca tak naďalej prezentuje len jeho ničím nepredložené predstavy o primeranom nájomnom, opakovane však nepredložil a dokonca ani neoznačil ani jediný relevantný dôkaz, ktorý by bol spôsobilý preukázať, že jeho predstava o primeranom nájomnom za užívanie Haly A v sume 35,- eur za 1 m2 za rok bez DPH, od ktorej odvodzuje aj výšku svojho údajného nároku na peňažnú náhradu za bezdôvodné obohatenie zodpovedá obvyklému nájomnému za nehnuteľnosti obdobné Hale A, čo do výmery, vybavenia, veku, technického stavu a ďalších relevantných vlastností v období, počas ktorého mal nárok žalobcu vzniknúť v dôsledkov čoho nepreukázal ani výšku ním uplatneného nároku. Naopak žalovaný preukázal, že aspoň čiastočne porovnateľné objekty slúžiace na výrobné účely boli v minulosti zo strany žalobcu prenajímané za približne 1/3 ceny požadovanej žalobcom v tomto konaní a dokonca priamo Hala A bola v minulosti prenechaná do užívania za sumu, ktorá by aj v súčasnosti bola nielen omnoho nižšia ako suma, ktorú požaduje žalobca, ale aj ako suma, ktorú žalobcovi žalovaný reálne uhrádzal.

19. Žalobca v podaní doručenom súdu dňa 25.07.2018 poukázal na skutkový stav, ktorý sprevádzal prechod od nájmu Haly A pôvodným nájomcom, a to spoločnosťou D., O.. O. U.. L.. až po jeho faktické užívanie žalovaným. Vzhľadom na to bola založená situácia, keď spol. Chemes uskutočnila kroky, ktoré eventuálne viedli k umožneniu odpredaja strojného zariadenia a iných nehnuteľností nachádzajúcich sa v Hale A od spol. A. žalovanému, avšak spol. Chemes v rámci dohody a ani žiadneho iného dokumentu neprejavila vôľu, aby žalovaný Halu A užíval a za týmto účelom neboli ani len ústne dohodnuté žiadne podstatné náležitosti prípadnej nájomnej zmluvy na Halu A. Po odkúpení strojného zariadenia a hnuteľných vecí, ktoré sa po celý čas fakticky nachádzal v Hale A sa pre žalobcu výrazne skomplikovala využiteľnosť tejto haly, nakoľko táto zostala zaťažená vneseným a vmontovaným hnuteľným majetkom a strojným zariadením vo vlastníctve žalovaného. K možnostiam demontáže a prepravy týchto nehnuteľností sa vyjadril sám žalovaný, ktorý sa situáciou zrejme odborne zaoberal, a to, že v Hale A sa nachádza ťažká výrobná technológia žalovaného vo veľkom rozsahu, ktorej príprava, demontáž a preprava sú technicky, ale aj časovo náročné. Vyžadujú si niekoľko týždňov až mesiacov práce, niekoľko desiatok pracovníkov. Dôležitým aspektom na posúdenie prípadného vzniku konkludentnej nájomnej zmluvy je práve skutočnosť, že v spornom prípade predchádzalo odkúpenie strojného zariadenia nachádzajúceho sa v Hale A k uzatvoreniu dohody o užívaní Haly A, čo považuje žalobca za prípad hodný osobitného zreteľa. Zároveň platí, že medzi umožnením odkúpenia strojného zariadenia a nárokom žalovaného za užívanie Haly A, v ktorom bolo v danom čase strojné zariadenie umiestnené neexistuje žiadna príčinná súvislosť. Z uvedeného je ale zrejmé, že ak mal žalobca v danom čase obchodný záujme na dosiahnutie akéhokoľvek zisku z užívania Haly A mal žalobca buď možnosť obrátiť sa na príslušný súd so žalobou na vypratanie nehnuteľnosti, následne počkať na ukončenie súdneho sporu, ktorý by bol až po právoplatnom rozhodnutí, sprevádzaný niekoľko mesačnou demontážou a prepravou strojných zariadení alebo mal možnosť dohodnúť sa so žalovaným na nájme Haly A, aby predišiel niekoľko ročným stratám na odplate za užívanie Haly A.

Do času, kým nedošlo k dohode o výške nájomného za užívanie Haly A fakturoval žalobca žalovanému aspoň nespornú časť odplaty vo výške, ktorá nebola žalovaným rozporovaná. Takýmto konaním sa žalobca snažil zmierniť stratu, ktorá nastala v dôsledku nedosiahnutia dohody ohľadom výšky nájomného. Akýkoľvek úhrady v prospech žalobcu je pritom potrebné vykladať v intenciách vtedajších rokovaní a požiadaviek zmluvných strán a pri ich výklade súdu, či vybrané plnenie sa dajú považovať za úhradu nájomného by podľa názoru žalobcu mal súd prihliadať na vyjadrenie jednotlivých strán sporu tak ako je uvádzané nižšie.

Je nesporné, že žalovaný Halu A užíval. Sporným rozmerom je dohoda o výške odplaty t.j. dohoda o nájomnom za užívanie Haly A, ku ktorej nedošlo a ktorá bola predmetom sporu až do faktického začiatku úhrad nájomného v požadovanej výške 35,- eur bez DPH za 1 m2 plochy Haly A ročne dňa 9.5.2017. Tento spor o výšku odplaty v konečnom dôsledku potvrdil aj žalovaný v rámci tohto konania, keď v odpore, ktorý bol podaný v danej veci uvádza, že vzhľadom na to, že žalovaný dlhodobo užíval Halu A spoločnosť PP Chemes žalovanému Halu A na užívanie prenechal a užívanie Haly A dlhodobo umožňovala medzi spoločnosťou PP Chemes a žalovaným došlo dňa 15.08.2016 v dohode o výške nájomného za užívanie Haly A, spoločnosť PP Chemes nájomné za užívanie Haly A v takto dojednanej výške žalovanému fakturovala a žalovaný takto dojednané nájomné uhrádzal, teda odo dňa 15.08.2016 existuje medzi spoločnosťou PP Chemes a žalovaným dohoda o podstatných náležitostiach nájomnej zmluvy na predmet nájmu, teda Haly A, a teda došlo k uzatvoreniu konkludentnej nájomnej zmluvy na Halu A s týmto obsahom. Z uvedeného je evidentné, že žiadna predchádzajúca ad hoc úhrada za užívanie Haly A nebola považovaná ani jednou zo sporových strán za dohodu o výške nájomného za užívanie Haly A. V tejto súvislosti opätovne poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo 266/2017.

Obdobne ako v citovanej judikatúre aj v tomto prípade zhodne sporové strany uvádzajú, že dohoda o výške odplaty za užívanie Haly A bola medzi nimi sporná, pričom žalovaný má za to, že k dohode o výške nájomného došlo 18.06.2016 a žalobca má za to, že k takejto dohode došlo dňa 09.05.2017. V ďalšom uviedol, že súhlasí s predbežným názorom súdu, že za dohody o výške odplaty za užívanie Haly A nie je možné považovať dohody medzi inými zmluvnými stranami, práve táto výhrada vo výške odplaty na strane oboch strán sporu je pritom rozhodná pre posúdenie, či došlo k konkludentnému uzatvoreniu nájomnej zmluvy alebo nie.

V ďalšom žalobca poukázal, že medzi stranami sporu nie je sporné, že výška nájomného nebola medzi stranami sporu dojednaná v rokoch 2013 až 2016, pričom len zo skutočností, že za užívanie Haly A bola uhrádzaná určitá úhrada nie je možné bez ďalšieho dôvodiť, že táto úhrada predstavuje konsenzus jednotlivých strán sporu na nájomnom, zakladajúci konkludentné uzatvorenie nájomnej zmluvy. Naopak žalovaný sám v listinnej komunikácii so žalobcom uznáva, že dohodu o výške nájomného najmenej pred ním deklarovaným dátumom 18.06.2016 nedohodli, preto akúkoľvek argumentáciu žalovaného o existencii nájomného vzťahu už v priebehu rokov 2013 až 2016 považuje žalobca za účelovo a v rozpore s jeho ďalšími vyjadreniami, a to tak pred začatím konania ako aj jeho priebehu.

Pokiaľ sa jedná o samotné vystavené dobropisy z jeho strany vo vzťahu k žalovanému, tak v tomto smere poukázal na § 69 ods. 5 Zákona č. 222/2004 a uvádza, že obchodným dôvodom vystavenie dobropisov na sporné faktúry a tým aj skutočnosť, že v prípade, ak by sa na vystavenú faktúru č. 3600280 vo výške 71 615,71 eur nevystavil dobropis, evidovali faktúru vystavenú na vyššiu sumu ako by bola skutočne úhrada odplaty vo výške 35 807,86 eur, čo pri fakturovanej sume v uvedenej výške znamená, že z uhradenej časti by musel uhradiť daň z pridanej hodnoty vo výške 5967,98 eur a následne z neuhradenej časti odplaty vo výške 35 807,86 eur by takisto bol povinný uhradiť daň z pridanej hodnoty vo výške 5967,98 eur. Z vyššie uvedeného je evidentné, že v prípade, ak by žalobca nepristúpil k vystaveniu dobropisu na spornú faktúru, bol by povinný uhradiť o 100 % vyššiu daň z pridanej hodnoty bez akéhokoľvek dodatočného protiplnenia. Obdobne postupoval aj v prípadoch ďalších mesiacov, keď sa vystaveniu dobropisov snažil z obchodnej stránky eliminovať stratu, ktorá mu vznikala v súvislosti s neoprávneným užívaním Haly A. Odhliadnuc od vyššie uvedenej obchodnej stránky má žalobca za to, že takýmto vystavením dobropisu nemohla vzniknúť konkludentná nájomná zmluva a to pre absenciu dobromyseľnosti na strane žalovaného ako adresáta právneho úkonu. Má za to, že jeho prejav vôle pri vystavení dobropisov na faktúry nesmeroval k dohode o výške nájomného t.j. ku konkludentnému uzatvoreniu nájomnej zmluvy na Halu A. Taktiež má za to, že v kontexte skutkového stavu a stavu spoločných rokovaní o výške odplaty za užívanie Haly A po danom období ide o výslovne účelové pochopenie problematiky zo strany žalovaného, pri ktorom sa v žiadnom prípade nedá hovoriť o dobromyseľnosti žalovaného. Žalobca vystavil dobropisy na faktúry dňa 15.08.2017 t.j. v rovnaký deň, kedy bolo rozhodnuté o začatí reštrukturalizačného konania žalovaného, pričom v následnom reštrukturalizačnom konaní si prihlásil odplatu rovnajúcu sa plnej sume za celý predchádzajúci kalendárny rok 2016. Pokiaľ sa jedná o ďalšiu skutočnosť, a to uvádzanie právneho základu, na základe ktorých boli vystavené faktúry, kde bola uvedená nájomná zmluva o nájme časti stavby a pozemkov č. 01/2016/NZ tak za účelom identifikovania tejto zmluvy vykonal audit svojich uzatvorených zmluvných vzťahov, pričom pod týmto označením eviduje iba nepodpísaný a nedatovaný návrh nájomnej zmluvy určenej na uzatvorenie medzi stranami sporu. Tento dokument je v stave pripomienkovania formou track changes podľa vlastností dokumentu ide o pôvodný dokument z roku 2014, z nadpisu je potom zrejmé, že ide o verziu úpravy zo dňa 17.08.2016. Aj keď ide o nepodpísaný dokument podľa bodu 6.1 zmluvy má nájomné za 1 m2 plochy ročne predstavovať sumu 35,- eur bez DPH. S ohľadom na uvedené je toho názoru, že čisto formálne skratkové označenie vzťahu medzi žalobcom a žalovaným ako vzťahom nájomným je potrebné podrobiť preskúmaniu, či tento vzťah aj reálne napĺňa pojmové znaky nájomného vzťahu, pričom vzhľadom na všetky uvedené súvislosti má za to, že k uzatvoreniu nájomnej zmluvy v priebehu užívania Haly A nedošlo. V ďalšom uviedol, aj keby sa súd nestotožnil s právnym názorom žalobcu, že k uzatvoreniu nájomnej zmluvy za nájom Haly A nedošlo, v takomto prípade právny titul vystavenia faktúry, a to zmluvy o nájme časti stavby A pozemkov č. 01/2016/NZ jednoznačne potvrdzuje nárok žalobcu na úhradu sumy vo výške 35,- eur bez DPH za 1 m2 plochy ročne. Nakoľko tento titul úhrady faktúry nebol medzi stranami sporný a zo strany žalovaného nebol v priebehu úhrad čiastkových odplat za užívanie Haly A nikdy rozporovaný má žalobca eventuálne za to, že strany sporu sa konkludentne dohodli na nájomnom za prenájom Haly A vo výške 35,- eur bez DPH za 1 m2 Haly A ročne.

Prílohou tohto vyjadrenia bol návrh zmluvy č. 01/2016/NZ, kde v bode 6.1 je uvedené, že výška nájomného za predmet nájmu je stanovená dohodou zmluvných strán, a to vo výške 35,- eur za 1 m2 za rok. Tento návrh zmluvy nie je datovaný a nie je ani podpísaný žiadnou zo strán sporu.

20. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 20.08.2018 uviedol, že pokiaľ sa jedná o tvrdenia žalobcu, že ani z predloženej dohody, ani zo žiadneho iného dokumentu nevyplýva prejavenie vôle žalobcu, aby žalovaný Halu A užíval a za týmto účelom neboli ani len ústne dohodnuté žiadne podstatné náležitosti, prípadne nájomnej zmluvy na Halu A a že účelom umožnenia užívania Haly A žalovanému malo údajne byť len umožnenie odkúpenia strojného zariadenia žalovaným, tak uvádza, že tieto tvrdenia žalobcu popiera.

Zo strany žalobcu bola žalovanému vo februári 2013 prenechaná do užívania Hala A a od uvedeného mesiaca túto halu aj užíval. Žalobca žalovanému užívanie Haly A umožnil, a teda medzi ním a žalobcom došlo k dohode u nájomnom za užívanie haly a aj o jeho výške a nájomné v dojednanej výške aj žalobca žalovanému fakturoval a toto následne žalovaný aj uhradil. Je tak nepochybné, že medzi žalobcom a žalovaným vznikla konkludentná nájomná zmluva na užívanie Haly A.

V ďalšom uviedol, že je potrebné poukázať, že žalobca aj naďalej ako podstatnú náležitosť nájomnej zmluvy nesprávne uvádza dohodu o výške nájomného, pričom žalovaný poukázal na to, že k týmto skutočnostiam sa už vyjadril v odpore, ktorý bol podaný v danej právnej veci. Skutočnosť, že žalobca v priebehu roku 2017 začal požadovať vyššie nájomné a žalovaný s tým nesúhlasil neznamená, že medzi stranami sporu neexistovala nájomná zmluva, ale len to, že medzi nimi nevznikla dohoda o zmene podmienok existujúcej nájomnej zmluvy. Pokiaľ žalobca nesúhlasil s tým, aby žalovaný Halu A užíval za nezmenených podmienok mal možnosť existujúcu nájomnú zmluvu zákonným spôsobom ukončiť a v prípade, ak by žalovaný Halu A aj naďalej užíval podať žalobu o jej vypratanie, žiaden z týchto zákonných inštitútov však žalobca nevyužil. Opakovane zdôraznil, že nakoľko medzi stranami sporu bola uzavretá a existovala platná nájomná zmluva za užívanie Haly A, na základe ktorej žalovaný žalobcovi platil nájomné v dojednanej výške a žalobca toto nájomné inkasoval, žalobca nemôže od žalovaného požadovať zaplatenie ďalšej odplaty z titulu bezdôvodného obohatenia, čo potvrdzuje aj ustálená judikatúra. Pokiaľ sa jedná o skutočnosti ohľadom dobropisov, ktoré boli zo strany žalobcu vystavené a k jeho argumentácii tak k tomu uviedol, že samotné takéto konanie, že predmetný právny úkon t.j. vystavenie dobropisov bol primárne určený žalovanému, ktorý bol dobromyseľný v tom, že tento úkon žalobcu bol výsledkom dohody strán o výške nájomného za užívanie Haly A. Žalovaný v žiadnom prípade nemohol predpokladať ani nepredpokladal, že sa malo jednať o daňovú optimalizáciu na strane žalobcu. Vystavenie dobropisov podľa názoru žalobcu obvyklé neznamená snahu o obchádzanie, či modifikovaný výklad daňových právnych predpisov, ale o uznanie subjektu vystavujúceho dobropis, že mu nevznikol nárok na dobropisovanú časť finančného plnenia.

V ďalšom žalovaný uviedol, že pokiaľ sa jedná o samotný návrh na uzatvorenie nájomnej zmluvy pod č. 01/2016/NZ, tak z tohto vyplýva, že v tejto zmluve bola uvedená výška nájomného v sume 35,- eur bez DPH za 1 m2 ročne. V tomto smere závery žalobcu sú nesprávne. Poukázal, že na predmetný návrh zmluvy totiž žalovaný reagoval e-mailom Y.. Y. H. zo dňa 07.09.2016, ktorého prílohu tvorí upravený návrh zmluvy a jednou z pripomienok žalovaného bola výška nájomného, kde žalovaný v bode 6.1 svojho protinávrhu zmluvy navrhol úpravu nájomného na sumu 17,50 eur bez DPH za 1 m2 ročne, zároveň došlo k vypusteniu tabuľky uvedenej v tomto bode 6.1 návrhu tejto zmluvy. Na tento protinávrh reagoval žalobca e-mailom Y.. A. O. zo dňa 16.09.2016, ktorého prílohu tvoril ďalší protinávrh nájomnej zmluvy. Z tohto protinávrhu žalobcu je zrejmé, že v bode 6.1 nedošlo k žiadnym ďalším úpravám žalovaným navrhovanej výšky nájomného, a teda žalobca súhlasil s nájomným vo výške 17,50 eur bez DPH za 1 m2 ročne. Žalovaný vzhľadom na uvedené pripája aj print scrn vlastnosti posledného protinávrhu žalobcu, z ktorého je zrejmé, že dokument ako posledný upravoval Y.. A. O.. Žalobca žalovanému nájomné vo výške 17,50 eur bez DPH za 1 m2 ročne následne v ďalších mesiacoch aj skutočne fakturoval, čím opakovane potvrdil existenciu dohody strán o výške nájomného. Medzi stranami sporu tak skutočne aj v tomto prípade došlo ku konkludentnej dohode na výške nájomného, avšak nie v sume 35,- eur bez DPH za 1 m2 ročne ako to nesprávne uvádza žalobca, ale v sume 17,50 eur bez DPH za 1 m2 ročne.

Pokiaľ žalobca uvádza, že titul úhrady faktúry nebol medzi stranami sporný a zo strany žalovaného nebol v priebehu úhrad čiastočných odplát za užívanie Haly A nikdy rozporovaný, tak poukazuje na to, že žalovaný faktúry za užívanie Haly A v mesiacoch január 2017 až apríl 2017 písomne reklamoval u žalobcu, pričom okrem iného uviedol, že bez akéhokoľvek právneho, či obchodného základu došlo k jednostrannému zvýšeniu fakturovanej výšky nájmu, takáto výška nájmu nemá oporu v žiadnych existujúcich dojednaniach strán a je pre žalovaného neakceptovateľná a žiadal o vystavenie dobropisov tak, aby fakturované nájomné zodpovedalo dojednanej výške nájomného 17.50 eur bez DPH za 1 m2 ročne.

Z pripojených dokladov k danému vyjadreniu vyplýva, že p. H. Y. dňa 07.09.2016 žalobcovi, a to konkrétne p. O. a p. J. zaslala pripomienky k zmluve o nájme, pričom prílohu tohto e-mailu tvoril upravený návrh nájomnej zmluvy č. 01/2016/NZ. Z tohto pripojeného dokladu vyplýva, že zo strany žalovaného došlo k úprave bodu 6.1 tejto zmluvy, kde bola upravená výška nájomného, a to na sumu 17,50 eur za každý m2 prenajímaných nebytových priestorov za rok t.j. 358,078 eur za prenájom nebytových priestorov v celkovej výmere 20 462,60 m2 ročne, resp. 29 839,83 eur mesačne s tým, že žiadal žalovaný vypustiť aj tabuľku, ktorá bola v tomto bode uvedená, ktorá pojednávala o výške nájomného vo výške 35,- eur za 1 m2 ročne. Z print scrn k danému dokumentu vyplýva, že tento dokument bol upravovaný dňa 07.09.2018, a to o 18.15 hod. a bol upravený p. B. X..

K danému vyjadreniu bol pripojený aj e-mail, a to p. A. O., ktorý bol adresovaný p. H. Y. zo dňa 16.09.2016, z ktorého je zrejmé, že predmetom je zaslanie pripomienok k nájomnej zmluve Hala A. Prílohou bola upravená zmluva medzi stranami sporu. Z bodu 6.1 tejto pripojenej zmluvy vyplýva, že výška nájomného za predmet nájmu je stanovená dohodou zmluvných strán vo výške 17,50 eur za každý m2 prenajímaných nebytových priestorov za rok t.j. 358,078 eur za prenájom nebytových priestorov v celkovej výmere 20 461,60 eur ročne, resp. 29 839,83 eur mesačne, pričom tabuľka, ktorá bola pôvodne pod týmto bodom je preškrtnutá. Z print scrn vyplýva, že sa jedná o dokument, ktorý bol naposledy upravený dňa 16.09.2016 a bol upravený p. A. O..

21. Podľa § 261 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka ( ďalej len ,,“), táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

Podľa § 261 ods. 9 Obchodného zákonníka, zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/> Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.

22. Podľa § 451 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,Občiansky zákonník“), kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

Podľa § 663 Občianskeho zákonníka, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

Podľa § 664 Občianskeho zákonníka, prenajímateľ je povinný prenechať prenajatú vec nájomcovi v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie, alebo ak sa spôsob užívania nedohodol, obvyklé užívanie, a v tomto stave ju na svoje náklady udržiavať.

Podľa § 665 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájomca je oprávnený užívať vec spôsobom určeným v zmluve; ak sa nedohodlo inak, primerane povahe a určeniu veci. Prenajímateľ je oprávnený požadovať prístup k veci za účelom kontroly, či nájomca užíva vec riadnym spôsobom.

Podľa § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.

Podľa § 671 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak nie je dohodnuté alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, platí sa nájomné z poľnohospodárskych alebo lesných pozemkov polročne pozadu 1. apríla a 1. októbra, pri ostatných nájmoch mesačne pozadu.

23. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že v roku 2013 odkúpil žalovaný od spol. D., O.. O. U.. L.. súbor hnuteľných vecí, strojnú technológiu, ktorá bola umiestnená v Hale A vo vlastníctve žalobcu. Z notárskej zápisnice z februára 2013 vyplýva, že v predmetnej budove bol vykonaný súpis hnuteľných vecí a strojnej technológie za účasti strán sporu a spol. D., O.. O. U..L.. a predmetná hala bola zo strany žalobcu uzamknutá.

24. Následne žalobca od roku 2013 umožnil žalovanému Halu A užívať, pričom žalovaný od uvedenej doby predmetnú halu aj užíva. Danú skutočnosť nerozporoval ani samotný žalobca. Toto konanie žalobcu podľa názoru súdu možno považovať za prejav jeho vôle, ktorým žalovanému umožnil nehnuteľnosť v jeho vlastníctve užívať, t.j. prenechal mu výrobnú halu na dočasné užívanie. Odplata za užívanie haly v roku 2013 bola 13,20 eur za rok, tak ako to vyplýva z faktúry vystavenej žalobcom a zaslanej žalovanému, ktorou žalobca vyúčtoval cenu nájomné vo výške 13,20 eur. Dané skutočnosti vyplývajú z faktúry vystavenej žalobcom. Žalovaný takto vyúčtovanú cenu uhradil.

V roku 2014 a 2015 zo strany žalobcu vo vzťahu k žalovanému nebola cena za užívanie haly vyúčtovaná.

V danom období zo strany žalobcu vo vzťahu k žalovanému neboli realizované žiadne právne kroky ako vlastníka nehnuteľnosti, ktoré by boli zamerané na ochranu jeho vlastníckeho práva a svedčili by o tom, že žalovaný neoprávnené predmetnú halu užíva.

25. V roku 2016 žalobca faktúrami za každý kalendárny mesiac žalovanému účtoval nájomné v sume 35 807,86 eur, s výnimkou mesiacov 06-08/2016, kedy vyúčtoval cenu 71 615,70 eur, ktorú však následne za uvedené obdobie, t.j. za každý jeden mesiac, dobropisoval o časť nájomného vo výške 35 807,86 eur. Z faktúr vystavených žalobcom vyplýva, že týmito faktúrami účtoval žalovanému nájomné za prenájom Haly A. Žalovaný všetky faktúry vystavené žalobcom na sumu 35 807,86 eur s DPH uhradil.

26. V roku 2017 za obdobie 01-02/2017 žalobca žalovanému vyúčtoval nájomné vo výške 54 223,32 eur s DPH za mesiac, za obdobie 03/2017 vo výške 65 067,98 eur s DPH a za obdobie 04/2017 vo výške 71615,59 eur s DPH. Faktúry boli zo strany žalovaného reklamované a následne zo strany žalobcu boli k faktúram vystavené dobropisy tak, že cena nájomného bola 35 807,86 eur s DPH mesačne. Následne cena bola zo strany žalovaného aj uhradená.

Od 09.05.2017 žalovaný v prospech žalobcu začal uhrádzať cenu za užívanie Haly A vo výške 35,- eur za m2 na rok, a to z dôvodu akceptácie návrhu žalobcu a to na základe faktúr vystavovaných žalobcom.

27. Žalobca sa v tomto spore za obdobie od 01.09.2016 do 08.05.2017 domáha voči žalovanému vydania bezdôvodnému obohatenia za užívanie Haly A a to vo výške odplaty, ktorá podľa jeho tvrdenia zodpovedá polovici nájomného za užívanie obdobnej nehnuteľnosti v danom mieste a čase. Tohto nároku sa domáha z dôvodu, že podľa jeho tvrdení v danom období a ani v predchádzajúcich rokoch medzi stranami sporu nebola uzatvorená nájomná zmluva, nakoľko nebola dojednaná jej podstatná náležitosť a to cena nájmu, teda žalovaný Halu A užíval bez právneho dôvodu.

Žalovaný naopak s podanou žalobou nesúhlasil a mal za to, že medzi stranami sporu bola konkludentne zmluva o nájme uzatvorená a bola medzi nimi aj dojednaná cena odplaty za užívanie Haly A.

28. Podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom ustanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, vydať toto obohatenie tomu, na úkor koho bol predmet bezdôvodného obohatenia získaný.

Záväzkový právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikne len za splnenia určitých (zákonných) predpokladov, ktorými sú získanie bezdôvodného obohatenia na strane určitej osoby (obohateného), protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia, majetková ujma, ktorá postihuje inú určitú osobu (postihnutého) a príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia určitou osobou a majetkovou ujmou inej určitej osoby. Napokon, že nejde o prípad, kedy občiansky zákonník napriek majetkovému prospech bezdôvodné obohatenie výslovne vylučuje. Splnenie týchto predpokladov musí preukázať ten, kto tvrdí, že na jeho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané (Uznesenie NS SR sp. zn. 2 Cdo 92/2010 zo dňa 19.01.2012).

29. K plneniu bez právneho dôvodu dochádza aj tým, že jeden z účastníkov dostal majetkové hodnoty plnením, na ktoré v dobe jeho poskytnutia neexistoval žiadny právom stanovený dôvod (takým dôvodom môže byť napr. dohoda účastníkov, povinnosť vyplývajúca zo zákona či z právnej skutočnosti a pod.). Samotné plnenie tu môže spočívať v tom, že sa poskytne nejaká vec (peniaze), postúpi pohľadávka, zriadi právo alebo vykoná nejaká práca bez toho, aby na to existoval právny titul (napr. zmluva). Tým došlo na strane toho, kto majetkový prospech nadobudol, k zväčšeniu majetku oproti stavu pred plnením.

Plnením bez právneho dôvodu je i užívanie cudzej nehnuteľnosti (pozemku) bez nájomnej zmluvy či iného titulu oprávňujúceho užívať cudziu vec. Takýto užívateľ nie je schopný vrátiť spotrebované plnenie v podobe výkonu práva užívania cudzej veci a je preto povinný nahradiť bezdôvodné obohatenie v peňažnej forme; pokiaľ nie je jej výška určená, určí ju súd podľa svojej úvahy, ktorá sa musí opierať o finančné ocenenie prospechu, ktorý vznikol účastníkovi užívaním veci.

O plnenie bez právneho dôvodu (pod slovom plnenie treba rozumieť najčastejšie peňažné plnenie) ide tam, kde právny dôvod od samého začiatku neexistoval, ale aj vtedy, ak dodatočne odpadol. Neexistencia právneho dôvodu od začiatku znamená, že vôbec nenastala právna skutočnosť, ktorá by mala za následok vznik právneho vzťahu, obsahom ktorého by bola povinnosť a zároveň právo na poskytnuté plnenie. V prípade plnenia z neplatného právneho úkonu, právna skutočnosť, ktorou je spravidla zmluva, síce nastala, ale tento právny úkon je postihnutý neplatnosťou (je vadný). To znamená, že právny úkon nemal za následok vznik práva ani povinnosti na poskytnuté plnenie. Pri posudzovaní vzniku nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia treba uvedené skutkové podstaty dôsledne rozlišovať. V prípade vzniku bezdôvodného obohatenia z neplatnej zmluvy Občiansky zákonník v ustanovení § 457 totiž upravuje jeho dôsledky tak, že stanovuje vzájomnú povinnosť účastníkov zmluvy vrátiť si poskytnuté plnenia (k uvedenému pozri napríklad rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 15. decembra 2005, sp. zn. 4 Cdo 237/2005).

30. Tak ako súd vyššie uviedol, žalobca podanie žaloby odôvodňoval tým, že žalovaný Halu A užíva bez právneho dôvodu. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a vykonané dokazovanie súd dospel k záveru, že žalovaný predmetnú nehnuteľnosť neužíva bez právneho dôvodu, nakoľko zo strany žalobcu táto nehnuteľnosť mu bola odovzdaná do užívania a to bez výhrad a akýchkoľvek osobitných požiadaviek, pričom ani samotný žalobca danú skutočnosť nerozporoval. Súd v tomto smere považuje za potrebné poukázať na tú skutočnosť, že žalovaný halu vo vlastníctve žalobcu začal užívať po tom, ako odkúpil od pôvodného vlastníka strojné zariadenie, ktoré bolo v tejto hale nainštalované, pričom k odkúpeniu zariadenia došlo v roku 2013 a pôvodný vlastník zariadenia mal so žalobcom na predmetnú halu riadne uzatvorenú nájomnú zmluvu. Žalovaný v súlade s účelom stavby - haly A, túto užíval, pričom vstup do haly a jej užívanie mu umožňoval samotný žalobca už od februára 2013 a v užívaní haly žalovanému nebránil a ani voči nemu neuplatňoval žiadne nároky, ktoré by mohli viesť k záveru, že žalovaný halu užíva proti jeho vôli, neoprávnene, resp. v rozpore s jej účelom, alebo dojednaniami medzi stranami sporu. Takéto konanie a prejavy vôle obidvoch strán sporu je potrebné považovať za dohodu o nájme predmetnej nehnuteľnosti uzatvorenú konkludentným spôsobom.

31. Pre úplnosť súd poukazuje, že až v roku 2016 a to po vstupe žalovaného do reštrukturalizačného konania dňa 31.08.2016, žalobca v rámci tohto prebiehajúceho konania si po prvýkrát voči žalovanému uplatnil nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia a to titulom vyúčtovania odplaty za užívanie Haly A vo výške, ktorú sám určil a to vzhľadom na obvyklú výšku nájomného, ktorú si sám aj určil. Reštrukturalizačné konanie bolo ukončené potvrdením reštrukturalizačného plánu žalovaného dňa 25.05.2017.

32. Nájomná zmluva je najrozšírenejším zmluvným typom, na základe ktorej dochádza k odovzdaniu individuálne určenej hnuteľnej veci alebo nehnuteľnosti (bytu) do dočasného užívania. Predmet nájmu sa odovzdáva do užívania vždy za odplatu a druhej strane vzniká povinnosť vrátiť vždy tú istú vec. Prenechanie veci do užívania má pri nájme len obligačné, nie vecnoprávne účinky. Samotné prenechanie veci do užívania nájomcovi je reálnym úkonom, ktorý umožňuje nájomcovi prevziať vec do detencie a podieľať sa na realizácii jej úžitkovej hodnoty.

Nájomná zmluva má charakter odplatnej zmluvy (odplatou je tu nájomné). Práve pojmovým znakom nájmu je odplatnosť, lebo nájom je prenechanie užívania veci inému za odplatu. Bezodplatné prenechanie užívania veci by mohlo byť najmä vypožičaním, príp. bezodplatným zriadením vecného užívacieho práva, t. j. vecného bremena. Tým sa nájomná zmluva líši od zmluvy o výpožičke, príp. od zmluvy o pôžičke, ktoré sledujú rovnaký účel ako nájomná zmluva - dať inému vec do užívania. V zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, nájomná zmluva môže byť uzatvorená aj konkludentne.

33. Ak sú predmetom nájmu nebytové priestory, vzťahuje sa na daný zmluvný vzťah zákon č. 116/1990 Zb. Ak však ide o nájom budovy, v ktorej sa nebytové priestory nachádzajú, na nájomnú zmluvu sa použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka o nájomnej zmluve. Ak je predmetom nájmu budova ako celok, spravuje sa právny režim nájomného vzťahu ustanoveniami § 663 OZ, nie zákonom č. 116/1990 Zb. (Uz NS ČR z 19. 5. 2005, sp. zn. 28 Cdo 725/2004).

Ak je nehnuteľnosť prenajatá ako celok, režim nájomného vzťahu je podriadený ustanoveniu § 663 Oz. Podľa § 720 je osobitným zákonom č. 116/1990 Zb. upravený nájom a podnájom nebytových priestorov, ktoré sú podľa § 1 písm. a) tohto zákona definované ako miestnosti alebo súbory miestností, ktoré sú podľa rozhodnutia stavebného úradu určené na iné účely než na bývanie; súčasne tento zákon ustanovuje, že nebytovým priestorom nie je príslušenstvo bytu ani spoločné priestory domu. Ak je nehnuteľnosť prenajatá ako celok (aj keď spočíva iba z nebytových priestorov), režim nájomného vzťahu je podriadený § 663 a nasl. OZ. Na tomto závere nemení nič ani okolnosť, že verejnoprávne inštitúty úpravy nájmu nebytových priestorov (podľa § 4 zákona č. 116/1990 Zb.) sa uplatnia tiež pri uzavieraní zmluvy o nájme nehnuteľností (podľa § 663 a nal. , ak sú súčasťou nehnuteľnosti nebytové priestory. Nie je správny názor, že nájom nehnuteľnosti - budovy s nebytovými priestormi, sa riadi výlučne zákonom č. 116/1990 Zb. a ak sa platnosť nájomnej zmluvy (jej formálne a obsahové náležitosti) neposúdi aj podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka o nájomnej zmluve. Prenájom nehnuteľnosti ako celku sa riadi Občianskym zákonníkom, aj keď sa v nej nachádzajú iba nebytové priestory (Ro NS ČR z 27. 6. 2000, sp. zn. 20 Cdo 1059/1998).

Pozri aj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. MCdo 251/2002 (publikovaný v ZSP 76/2003), podľa ktorého zákon č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, v znení neskorších zmien a doplnkov, sa nevzťahuje na dohody (zmluvy) o nájmoch nehnuteľností (pozemkov alebo budov), bez ohľadu na to, že súčasťou týchto nehnuteľností môžu byť aj nebytové priestory.

34. Pokiaľ sa jedná o nájomnú zmluvu, ktorá bola podľa názoru súdu medzi stranami sporu konkludentné uzatvorená, súd dospel k záveru, že nakoľko jej predmetom bola Hala A, teda celá budova, nie je možné na nájomný vzťah aplikovať ustanovenia zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, ale je potrebné vzťah medzi stranami sporu posudzovať v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka.

35. Medzi pojmové znaky nájomnej zmluvy patrí: prenechanie užívania alebo branie úžitkov (pozri § 664 , užívanie prenechanej veci (pozri § 665 , dočasnosť trvania (pozri § 676 ods. 1 a odplatný charakter (pozri § 671 ods. 1 .

V danej právnej veci súd mal jednoznačne za preukázané, že žalobca žalovanému prenechal na užívanie Halu A, žalovaný predmetnú nehnuteľnosť užíval, pričom každoročne medzi stranami sporu boli postupne dojednávané podmienky jej ďalšieho užívania a odplata za užívanie. Žalobca jednotlivými faktúrami predloženými v tomto konaní žalovanému účtoval odplatu za užívanie, pričom v jednotlivých faktúrach uvádzal že sa jedná o nájomné v zmysle nájomnej zmluvy, a takto vyúčtovaná odplata bola zo strany žalovaného aj uhradená. Tak to bolo aj v žalovanom období od 01.09.2016 až 08.05.2017.

36. Žalobca nárok uplatnení v tomto konaní a jeho oprávnenosť ďalej dôvodil aj tým, že nakoľko medzi stranami sporu nebola dohodnutá výška nájomného ako podstatná náležitosť nájomnej zmluvy, nemohla byť medzi nimi ani platne uzatvorená nájomná zmluva a to ani ústnou formou.

37. Odplata sa pri nájomnej zmluve označuje ako nájomné. Absencia dojednania o výške nájomného neznamená ešte neplatnosť nájomnej zmluvy. Neplatnosť nájomnej zmluvy nemožno vidieť iba v okolnosti, že sa zmluvné strany nedohodli na výške nájomného. Ak totiž nájomná zmluva (ktorú je možné dojednať aj ústne či konkludentne) neobsahuje dojednanie o nájomnom, je nájomca podľa ustanovenia § 671 ods. 1 povinný platiť nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.

Pozri aj rozhodnutie NS ČR zo dňa 17.10.2012, sp. zn. 28 Cdo 2672/2012.

Súd je toho názoru, že nakoľko zo strany žalobcu odplata za užívanie Haly A bola žalovanému účtovaná jednotlivými faktúrami, tak ako boli predložené v konaní, pričom časť faktúr na základe reklamácie bola zo strany žalobcu dobropisovaná, ak následne žalovaný takto vyúčtovanú odplatu akceptoval a uhradil, teda prijal návrh žalobcu týkajúci sa ceny odplaty, medzi stranami sporu teda došlo aj k platnému dojednaniu ceny nájomného za užívanie Haly A.

38. V tomto smere súd musí poukázať, že od 09.05.2017 žalovaný platí odplatu za užívanie Haly A vo výške 35,- eur za m2 ročne, pričom túto cenu uhrádza na základe faktúr vystavených žalobcom a tiež bez písomne uzatvorenej zmluvy. Od 09.05.2017 sám žalobca považuje vzájomný vzťah medzi stranami sporu za nájomný a to na základe konkludentnej zmluvy, ktorá bola uzatvorená momentom, keď žalovaný akceptoval cenu nájomného uvádzanú v ním vystavených faktúrach a túto aj uhrádzal. Za rovnakých podmienok však vzťah medzi stranami sporu ohľadom užívania Haly A a uhrádzania odplaty za jej užívanie fungoval od roku 2013, teda od času kedy mu žalobca predmetnú halu na užívanie prenechal. Až do obdobia 03/2016, kedy si oproti cene fakturovanej od januára 2016, vyúčtoval odplatu v dvojnásobnej výške, pričom výšku tejto odplaty následne dobropisoval na základe reklamácie žalovaného, žalobca žiadnym spôsobom nenamietal cenu odplaty a ani to, že žalovaný nehnuteľnosť proti jeho vôli užíva, tak ako to žalobca tvrdí v tomto konaní. Žalovaný akceptoval cenu odplaty účtovanú žalobcu a tiež ju aj uhrádzal.

Až v septembri 2016 bol žalovanému zaslaný návrh nájomnej zmluvy s označením 01/2016/NZ, kde v nej požadoval nájomné vo výške 35,- eur za m2 za rok. Táto zmluva bola zo strany žalovaného pripomienkovaná a to aj v časti výšky nájomného, pričom žalovaný navrhoval výšku nájomného 17,50,- eur za m2 za rok. Na uvedený návrh žalovaného žalobca reagoval zaslaním upraveného návrhu zmluvy, kde v ňom bola už uvedená výška nájomného 17,50 eur za m2 za rok.

39. Okrem toho súd poukazuje, že samotnú cenu nájomného v sume 35,- eur za m2 žalobcom požadovanú ako obvyklú výšku nájomného v danom mieste a čase s prihliadnutím na účel využívania haly, jej rozlohu, rentabilitu, žalobca nepreukázal. Ani z predložených zmlúv žalobcom ním požadovaná výška nevyplýva, nakoľko priemerná odplata v zmysle jeho výpočtov za užívanie nehnuteľností v jeho priemyselnom parku za kancelárske priestory, nebytové priestory, spoločenské a sociálne priestory, skladové priestory a dielne je 27,38 eur bez DPH za m2 plochy ročne a za spevnené plochy, zastavané plochy, pozemky pod budovami je 3,11 eur bez DPH za m2 plochy ročne. V prípade ak by medzi stranami sporu nebola uzatvorená dohoda o výške odplaty, bol by žalovaný povinný platiť odplatu za užívanie iba vo výške obvyklé nájomného.

40. Pokiaľ sa jedná o tvrdenia žalobcu v tom smere, že nikdy na jeho strane nebola vôľa so žalovaným uzatvoriť nájomnú zmluvu za podmienok a pri výške odplaty ktorú žalovaný hradil v priebehu rokov 2013 až 2017, tak súd prihliadajúc ku všetkých relevantným skutočnostiam dospel k záveru, že tieto tvrdenia nie sú dôvodné.

41. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 35 ods. 1 Občianskeho zákonníka, prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.

Podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka, právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.

Podľa § 35 ods. 3 Občianskeho zákonníka, právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil, a chráni sa dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený.

42. Podľa § 266 ods. 1 Obchodného zákonníka, prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy.

Podľa § 266 ods. 2 Obchodného zákonníka, v prípadoch, keď prejav vôle nemožno vyložiť podľa odseku 1, vykladá sa prejav vôle podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav vôle určený. Výrazy používané v obchodnom styku sa vykladajú podľa významu, ktorý sa im spravidla v tomto styku prikladá.

Podľa § 266 ods. 3 Obchodného zákonníka, pri výklade vôle podľa odsekov 1 a 2 sa vezme náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha vecí.

43. Právne úkony plnia v súkromnom práve funkciu právneho dôvodu pre vznik, zmenu alebo zánik právneho vzťahu. Právny úkon je prostriedkom na presadenie privátnej autonómie subjektu občianskeho práva. Prostredníctvom právneho úkonu vstupuje fyzická alebo právnická osoba do občianskoprávneho, resp. obchodnoprávneho vzťahu a pretvára ho podľa svojich potrieb.

Pojmovými znakmi právneho úkonu sú tieto zložky:

a) ak má ísť o právny úkon, musí tu byť prejav vôle,

b) náležitosťou prejavu vôle je to, aby naň boli viazané právne následky, ktorými sú vznik, zmena alebo zánik práv či povinností,

c) prejav vôle musí byť dovolený (uznaný) právnym poriadkom („právnymi predpismi“),

d) právne predpisy musia s prejavom vôle skutočne spájať zamýšľané právne následky. 44. Jadrom pojmu právny úkon je prejav vôle. Jeho vlastnosťou je, že smeruje k vzniku, zmene alebo zániku práv či povinností. Vôľa ako subjektívna a prejav ako objektívna zložka predstavujú konštitutívny základ každého právneho úkonu.

Danosť vôle je základným predpokladom každého právneho správania - tvorí podstatnú, neopomenuteľnú a ničím nenahraditeľnú (výkladom neodstrániteľnú) náležitosť právneho úkonu. Právny úkon je prejavom vôle, s ktorým právny poriadok spája vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností účastníkov právneho vzťahu. Podstatu právneho úkonu tvorí prejav vôle. Vôľa je nenahraditeľným elementom (prvkom) prejavu vôle. Prejav je odrazom (vyjadrením) psychického vnútra človeka rozpoznateľný v objektívnej realite. Aby sa vôľa mohla v objektívnej realite (navonok) uplatniť, musí byť vyjadrená tak, aby bola rozpoznateľná a uplatniteľná. Pokiaľ ide o prejav vôle výslovný (vyjadrený napríklad slovom, písmom, kresbou a pod.), spravidla ľahšie možno v ňom identifikovať uvedené rozlišovacie znaky charakterizujúce vôľu a jej obsahovú stránku. Zložitejšia situácia nastáva, ak je prejav vôle uskutočnený mlčky (konkludentne), v týchto prípadoch sa uplatňuje pravidlo, ktoré dovoľuje na ňu prihliadať, len pokiaľ (vzhľadom na všetky okolnosti) sú vylúčené akékoľvek pochybnosti o tom, že tu vôľa je a tiež i to, aká je táto vôľa (porovnaj § 35 ods. 1, 2 - Uznesenie NS SR zo dňa 20.06.2012, sp. zn. 7 MCdo/12/2011.

45. Prejav je prezentáciou vôle navonok. Bez toho, aby sa vôľa stala poznateľná vo vonkajšom svete, nemožno hovoriť o vôli. Ak sa teda vôľa takýmto spôsobom neprejavila, nejde vôbec o právny úkon. Prejav vôle sa vo vonkajšom svete materializuje prostredníctvom formy právneho úkonu. Prejav vôle možno uskutočniť spôsobmi uvedenými v ustanovení § 35 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Prejav vôle, ktorý bol urobený zákonným spôsobom a osobou spôsobilou na právne úkony konajúceho zaväzuje. Základným predpokladom platnosti právneho úkonu je teda danosť vôle a jej bezvadnosť. Danosť vôle musí byť pri každom právnom úkone zistiteľná, a to nielen konajúcimi, ale i tretími osobami a v prípade sporu i súdom.

Ak vôľa nie je daná, nemožno vôbec hovoriť o právnom úkone. Pravda, v niektorých prípadoch je vôľa síce daná, ale v pomere s jej prejavom trpí väčšími či menšími nedostatkami, ktoré môžu mať vplyv na platnosť právneho úkonu. Ide zväčša o prípady, keď sú medzi vôľou a jej prejavom rozpory. V takom prípade je potrebné posúdiť, či právny úkon môže vyvolať právne následky chcené konajúcimi, alebo či nejde o neplatný právny úkon. Pre vadu právneho úkonu, ktorá sa zakladá na vedomej nezhode medzi vôľou a prejavom, je typické, že konajúci vedome dáva niečo najavo, čo v skutočnosti nechce. Občiansky zákonník túto situáciu výslovne nerieši. Podľa všeobecných zásad platných v súkromnom práve tu však platí, že ten, kto vedome vyvolá nezhodu medzi vôľou a prejavom, nie je právom chránený a je viazaný svojím prejavom.

Pokiaľ má právny úkon plniť svoju spoločenskú funkciu, nesmie prejav vôle konajúceho vzbudzovať pochybnosti o obsahu právneho úkonu, ktorý prejavuje. Zákon nepredpisuje osobitné náležitosti pre tento prejav. Kladie však požiadavku, aby prejav vôle bol zrozumiteľný, aby s ním mohli byť spojené právne následky zamýšľané konajúcou osobou. Ak prejav vôle nie je jasný a zrozumiteľný, je potrebné obsah prejavu vôle zistiť výkladom (interpretáciou). Interpretačné pravidlá pri výklade prejavu vôle sú zakotvené v 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka. v závislosti od toho, či bol právny úkon vyjadrený slovami alebo inak než slovami. Ak ani pomocou nich sa nezistí skutočný obsah právneho úkonu, ide o neurčitý, a tým pádom aj o neplatný právny úkon.

Zákon nepredpisuje osobitné náležitosti pre prejav vôle smerujúci k vzniku právneho úkonu. Prejav vôle však možno urobiť aktívnou činnosťou (komisívny úkon) alebo nečinnosťou (omisívny úkon). Omisívny úkon sa spravidla označuje ako opomenutie. V naposledy uvedenom prípade ide o opomenutie nejakého konania, ktoré sa všeobecne očakávalo. Je potrebné prihliadať na skutočnú vôľu toho, kto právny úkon urobil, práve tak na ochranu a dobrú vieru toho, komu bol právny úkon adresovaný.

Prejav možno urobiť zásadne akýmkoľvek spôsobom, ktorý robí vôľu konajúceho poznateľnou pre iné osoby. Nevýslovne urobené právne úkony, t. j. urobené konkludentne, sú platnými právnymi úkonmi za predpokladu, že tento spôsob prejavu nevzbudzuje pochybnosti, akú vôľu chcel dotknutý subjekt prejaviť.

Prejav vôle podľa § 35 ods. 1 Občianskeho zákonníka môže byť urobený nielen konaním alebo opomenutím, ale tiež iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť. Aj keď naposledy uvedená zásada, že prejav nesmie vzbudzovať pochybnosti, je skôr mienená vo vzťahu k prejavu vôle iným spôsobom, nepochybne platí aj pre právne úkony urobené konaním či opomenutím. To ostatné ďalej rozvádza § 37 ods. 1 ktorý pod sankciou neplatnosti právneho úkonu ustanovuje okrem iného, že náležitosťou prejavu vôle je určitosť a zrozumiteľnosť. Podľa § 35 ods. 2 je potom potrebné právne úkony vyjadrené slovami vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom, z čoho vyplýva, že je potrebné vychádzať z vôle toho, kto právny úkon urobil, pričom je potrebné chrániť dobrú vieru toho, komu je prejav vôle adresovaný (SbUS zv. 24, č. 183 - Na ÚS ČR z 28.11.2001, sp. zn. II. ÚS 16/2001).

46. Rovnako ako zákony vyžadujú aj právne úkony, aby boli v prípade potreby vykladané. Výklad právneho úkonu je spôsob sprostredkovania zmyslu a obsahu právneho úkonu. Účelom výkladu právneho úkonu súdom je dospieť k rozumnému výsledku a aby sa prostredníctvom neho zabezpečila spravodlivá rovnováha medzi záujmami strán súdneho sporu. Výklad právneho úkonu sa koncentruje na prejav vôle ich účastníkov. Účelom výkladu nie je formalistický výklad právneho úkonu, ale zistenie skutočnej vôle účastníkov právneho vzťahu, ak táto vôľa nie je zjavná z obsahu právneho úkonu. Súčasne je potrebné chrániť dobrú vieru druhého účastníka právneho úkonu, voči ktorému právny úkon smeroval.

Ak vznikne pochybnosť o obsahu právneho úkonu, pomocou výkladu právneho úkonu je potrebné objasniť skutočný zámer účastníka vyjadrený týmto spôsobom. Výklad právneho úkonu môže smerovať len k objasneniu toho, čo bolo prejavené. Pomocou výkladu právneho úkonu nie je dovolené meniť úmysel a obsah inak jasného právneho úkonu (Ro NS ČR zo 04.04.2002, sp. zn. 21 Cdo 957/2001).

Výkladom tak možno zisťovať iba obsah právneho úkonu, nemožno ním prejav vôle doplňovať. Takto musí postupovať súd aj v prípadoch, ak interpretujú účastníci vo svojich prednesoch alebo výpovediach v priebehu konania zmluvné dojednanie odlišným spôsobom. Takáto situácia neznamená, že právny úkon vyložiť nemožno, lebo záujmy a postoje účastníkov priebehu súdneho konania už nemusia zodpovedať ich pôvodnej vôli, ktorú prejavili pri právnom úkone. Interpretácia obsahu právneho úkonu súdom podľa § 35 ods. 2 nemôže byť považovaná za nahradenie, prípadne zmenu už urobených prejavov vôle, keďže použitie zákonných výkladových pravidiel smeruje iba k tomu, aby obsah právneho úkonu vyjadreného slovami, ktorý urobili účastníci o vzájomnej dohode, bol vyložený v súlade so stavom, ktorý existoval v čase ich zmluvného dojednania (Rozsudok NS SR z 31. 7. 2012, sp. zn. 3 Cdo 81/2011).

Zmyslom výkladu prejavu vôle nie je zisťovať, čo si konajúci s (niekoľkoročným) odstupom času myslí a ako svoje názory postupne mení, ale objasniť, čo bolo skutočne prejavené. Nepochybne je pre takéto posudzovanie významné aj vyjadrenie konajúceho, podstatné ale je, na aký prejav vôle možno usudzovať z okolností, za ktorých bol urobený. Ak niekoľko rokov nie sú vznášané o obsahu prejavu vôle pochybnosti, možno vyvodiť (ak tomu nebránia iné podstatné okolnosti), že bolo prejavené to, čo účastníci príslušného úkonu vnímali. Okolnosť, že konajúci s odstupom času (a možno aj ovplyvnený vývojom sporu) začne svoj prejav vôle interpretovať inak, nemôže mať žiadny vplyv na (už predtým z okolností, za ktorých bol urobený) prijatý záver o tom, čo bolo prejavené (Rozsudok NS ČR z 15.07.2008, sp. zn. 21 Cdo 2730/2007).

Zistenie úmyslu konajúceho - Výkladové pravidlo právneho úkonu uvedené v ustanovení § 35 ods. 2 ktoré ustanovuje, že prejav vôle je potrebné vykladať podľa vôle toho, kto urobil právny úkon, je pre obchodné záväzkové vzťahy doplnené ďalšími výkladovými pravidlami v ustanovení § 266 OBZ. Podľa uvedeného ustanovenia je potrebné zistiť úmysel toho, kto konal. Pokiaľ nemožno zistiť, či sa zmluvné strany rozchádzajú v úmysle sledovanom právnym úkonom, potom je potrebné vychádzať z významu, aký by prejavenej vôli prikladal bežný podnikateľ a ďalej potom z toho, aký význam sa podľa obchodných zvyklostí prikladá výrazom použitým v právnom úkone (Rozhodnutie NS ČR z 29.01.2003, sp. zn. 32 Odo 703/2002).

Prejav vôle sa podľa § 266 ods. 1 vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak bol tento úmysel strane, ktorej je prejav určený, známy alebo jej musel byť známy. Pokiaľ prejav vôle nemožno takto vyložiť, vykladá sa podľa významu, ktorý mu spravidla prikladá osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav vôle určený (Rozhodnutie NS ČR z 31.08.1999, sp. zn. 33 Cdo 1148/1998).

Pri výklade vôle podľa § 266 ods. 1 a 2 nemôže byť východiskom len sám prejav vôle, resp. vôľa konajúceho v momente, kedy prejav vôle urobil. Výklad sa musí opierať o komplexný pohľad na okolnosti prípadu s prihliadnutím na samotné jednanie o uzavretí zmluvy, prax, ktorú si strany vo vzájomnom obchodnom styku zaviedli a ich správanie po uzavretí zmluvy (Rozhodnutie NS SR, sp. zn. 3 Obdo 16/2002).

47. O právnom úkone možno hovoriť len vtedy, ak je prejav vôle uznaný (aprobovaný) právnym poriadkom. Prejav vôle konajúceho je základom právneho úkonu len vtedy, ak ho objektívne právo uznáva. Právny úkon musí byť teda v súlade so zmyslom a účelom zákona. Všetky právne úkony vyžadujú pre svoju platnosť podstatné zložky, t. j. také, bez ktorých by nevznikol právny úkon a ktoré bezpodmienečne treba zahrnúť do právneho úkonu. Pri zmluve o nájme podstatnými zložkami právneho úkonu sú prenechanie veci do užívania na určitý čas a jej odplatnosť.

48. Súd v kontexte vyššie uvedené berúc v úvahu konania strán sporu od roku 2013, spôsob fungovania ich obchodnozáväzkového právneho vzťahu, keď žalobca v roku 2013 žalovanému odovzdal Halu A za účelom jej dočasného užívania, pričom žalovaný túto nehnuteľnosť aj riadne užíval, keď žalobca od roku 2013 účtoval žalovanému odplatu za užívanie haly ním vystavenými faktúrami (pričom v samotných faktúrach ako dôvod účtovania odplaty uvádzal nájomný vzťah medzi stranami sporu), ktoré žalovanému boli doručované a žalovaným vo vyúčtovanej sume aj následne uhrádzané, za použitia výkladových pravidiel v zmysle § 266 Obchodného zákonníka, podporne podľa § 35 Občianskeho zákonníka, dospel k záveru, že na strane žalobcu bola daná vôľa prenechať Halu A do dočasného užívania žalovaného, prejav jeho vôle od roku 2013 nevzbudzuje pochybnosti o tom, že mal v úmysle predmetnú nehnuteľnosť ponechať v dočasnom užívaní žalovaného, vo vzťahu k žalovanému neboli smerované žiadne právne kroky zo strany žalobcu, ktorými by dal najavo, že s užívaním Haly A zo strany žalovaného nesúhlasí, resp. že žalovaný toto užívacie právo vykonáva v rozpore s jeho prejavenou vôľou. Samotné konanie vo vzťahu k žalobcovi, keď žalovaný akceptoval faktúry vystavované žalobcom a následne ich aj uhrádzal ako odplatu za užívanie Haly A, súd považuje toto jeho konanie za konanie, ktorým žalovaný akceptoval podmienky žalobcu pre výkon jeho užívacieho práva, teda tento prejav vôle žalobcu žalovaný posudzoval vzhľadom na všetky okolnosti ako prejav vôle žalobcu ohľadom výšky odplaty - nájomného, a podľa názoru súdu aj bežný podnikateľ by pri prejavení takejto vôle takému prejavu prikladal ten význam, že sa jedná o odplatu za užívanie veci, ktorá mu bola dočasne odovzdaná a prenechaná.

49. Súd pre úplnosť tiež poukazuje, že pri konkludentnej zmluve o nájme je možné uvažovať o posúdení nároku na zaplatenie peňažného plnenia uplatneného z dôvodu užívania cudzej veci podľa ustanovení o bezdôvodnom obohatení až vtedy, ak dôvod plnenia nemožno oprieť o platnú nájomnú zmluvu alebo iný záväzkový vzťah (porovnaj rozhodnutie NS ČR, sp. zn. 25 Cdo 1934/2001). Ak existuje medzi účastníkmi záväzkový právny vzťah, z ktorého vyplýva pre jednu zo strán povinnosť na určité peňažné plnenie, nemôže vyvodzovať povinnosť tej istej strany na ďalšie (vyššie) peňažné plnenie z titulu bezdôvodného obohatenia (Uznesenie NS ČR z 27. 1. 2006, sp. zn. 26Cdo/983/2005).

V tomto smere súd opätovne poukazuje na skutočnosť, že žalobca ako vlastník prenajímanej nehnuteľnosti v prípade záveru o tom, že medzi ním a žalovaným nebola platne uzatvorená nájomná zmluva, resp. platne dojednaná odplata za nájom, mal iné zákonné možnosti, ako sa svojho nároku domáhať - napr. vypratanie nehnuteľnosti, žaloba o zaplatenie ceny obvyklého nájomného, uplatnenie zákonného záložného práva na hnuteľné veci nachádzajúce sa v nehnuteľnosti ......

50. Súd vzhľadom na vykonané dokazovanie tak dospel k záveru, že nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je dôvodný a preto žalobu v celom rozsahu zamietol.

51. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

V danom prípade súd žalobu v celom rozsahu zamietol a preto v súlade s uvedenými zákonnými ustanoveniami žalovanému ako úspešnej strane sporu priznal nárok na plnú náhradu trov konania vo vzťahu k žalobcovi. O výške trov súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné, okrem prípadov, ak neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia.

Ak žalovaný z ospravedlniteľných dôvodov zmeškal lehotu na podanie vyjadrenia podľa § 273 písm. a), môže podať návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie spolu s vyjadrením. Ak súd, ktorý rozsudok pre zmeškanie vydal, návrhu vyhovie, rozsudok pre zmeškanie uznesením zruší a začne vo veci opäť konať.

Proti výroku o trovách konania možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.