Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozhodnutie_4C-662-2015.pdf
PDF · 92.13 KB
Case nature
Area
Subarea
4C/662/2015
Rozhodnutie
Okresný súd Malacky sudkyňou JUDr. Vierou Malinowskou v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., IČO: 31 575 951, so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, proti žalovanej: R., o zaplatenie sumy 338,08 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Súd žalovanej nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 24.08.2015 domáhal zaplatenia sumy 338,08 Eur spolu s úrokom vo výške 28 % ročne zo sumy 338,08 Eur od 21.08.2012 do zaplatenia a náhrady trov konania voči žalovanej. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalobca a žalovaná uzatvorili dňa 23.02.2010 v súlade s § 269 ods. 2, § 708 a nasl., § 716 a nasl. Obchodného zákonníka a všeobecných obchodných podmienok zmluvu č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalobca pre žalovanú zriadil a viedol účet žalovanej č. XXXXXXXXXX. Žalobca ďalej tvrdil, že žalovaná porušila zmluvnú povinnosť a dostala sa na účte do nepovoleného debetu vo výške žalovanej istiny a tento dlh nevyrovnala. Žalobca odstúpil od zmluvy z dôvodu podstatného porušenia zmluvných podmienok, zatvoril účet žalovanej a vyzval ju na zaplatenie dlžnej sumy. Uviedol, že účet je možné zatvoriť len pokiaľ je na ňom nulový zostatok, preto žalobca pred zatvorením účtu vykonal dňa 21.08.2012 internú účtovnú transakciu (prevod), kedy debetný zostatok na účte klienta previedol na svoj vnútorný pohľadávkový účet. Žalobca poukázal na všeobecné obchodné podmienky v spojení s výveskou úrokových sadzieb a uviedol, že dlžná istina je vo výške 338,08 Eur úročená úrokom vo výške 28 % ročne, a to až do vyplatenia celej pohľadávky.
2. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila. Žaloba jej bola doručená podľa ust. § 116 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).
3. Podľa § 297 CSP súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
4. V prejednávanej veci súd podľa § 297 CSP vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania. Podľa § 219 C.s.p., miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil súd na svojej úradnej tabuli a webovej stránke súdu dňa 31.08.2018.
5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so Zmluvou o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb zo dňa 23.02.2010, všeobecnými obchodnými podmienkami žalobcu účinnými od 01.03.2015, poslednou výzvou na vysporiadanie nepovoleného debetného zostatku zo dňa 29.10.2014, výpismi z účtu, úrokovými sadzbami produktov žalobcu a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
6. Zo Zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb zo dňa 23.02.2010 uzatvorenou medzi žalobcom (vtedy vystupujúcim pod obchodným menom Dexia banka Slovensko a.s.) a žalovanou súd zistil, že obsahom zmluvy bolo zriadenie rastového osobného účtu č. XXXXXXXXXX/ XXXX. v mene Euro s vydanou medzinárodnou platobnou kartou Maestro s denným limitom 600,- Eur. V zmluve nebolo dohodnuté povolené prečerpanie na osobnom účte. Zmluva bola podľa bodu V. ods. 1 uzavretá na dobu neurčitú. Súčasťou zmluvy boli všeobecné obchodné podmienky.
7. Podľa výpisov z účtu súd zistil, že ku dňu 31.07.2012 evidoval žalobca debetný zostatok na účte žalovanej vo výške - 333,60 Eur (č.l. 10).
8. Z písomnosti žalobcu zo dňa 29.10.2014 súd zistil, že žalobca oznámil žalovanej, že eviduje pohľadávku v aktuálnej výške 547,05 Eur a vyzval žalovanú na splatenie nepovoleného debetného zostatku (č.l. 4). Doručenka, ktorou žalobca vyzval žalovanú na splatenie dlhu súdu predložená nebola.
9. Podľa zverejnených úrokových sadzieb žalobcu platných od 01.03.2015 bolo nepovolené prečerpanie úročené sadzbou 28 % ročne (č.l. 9).
10. Podľa čl. I. zmluvy, obsahom zmluvy bola zmluva o zriadení účtu, zmluva o vydaní a používaní platobnej karty, zmluva o poskytovaní služieb elektronického bankovníctva a návrh majiteľa účtu na uzatvorenie zmluvy o poskytovaní služby Povolené prečerpanie na osobnom účte.
11. V zmysle čl. V. bod 1. zmluvy, zmluva je uzatvorená na dobu neurčitú.
12. V zmysle čl. V. bod 2. zmluvy, zmluvné strany sú oprávnené kedykoľvek písomne vypovedať Zmluvu s účinnosťou dňom uplynutia najdlhšej výpovednej lehoty pre príslušný produkt/službu podľa obchodných podmienok pre príslušný produkt/službu zriadený a základe Zmluvy.
13. Podľa čl. VI. bod 4. zmluvy, za poskytovanie produktov je banka oprávnená zúčtovať si poplatky podľa Sadzobníka poplatkov a všetky takéto poplatky účtuje na ťarchu účtu zriadeného na základe zmluvy, ktorého sa poskytnutie produktu/služby týka, resp. na ťarchu akéhokoľvek iného účtu majiteľa účtu vedeného v banke.
14. Podľa čl. VII. bod 3 zmluvy, práva a povinnosti, ktoré nie sú výslovným spôsobom upravené v Zmluve, sa riadia obchodnými podmienkami pre príslušný produkt/službu v platnom znení. Ak niektoré použité pojmy resp. otázky nemožno riešiť podľa Zmluvy/príslušnej zmluvy, ani podľa obchodných podmienok pre príslušný produkt/službu, spravujú sa Všeobecnými obchodnými podmienkami banky v platnom znení a príslušnými právnymi predpismi SR
15. Podľa bodu 3.11.5 VOP, banka môže odstúpiť od zmluvy o bežnom účte v prípade, ak klient podstatne poruší zmluvné povinnosti alebo povinnosti ustanovené platnými právnymi predpismi. Odstúpenie musí byť odôvodnené. Zmluva o bežnom účte zanikne ku dňu doručenia odstúpenia. Odstúpením končí platnosť všetkých súvisiacich produktov a služieb viažucich sa k bežnému účtu.
16. Podľa § 290 CSP spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.
17. Podľa § 295 CSP súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.
18. Podľa § 708 ods. 1 zák.č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.
19. Podľa § 709 Obchodného zákonníka banka je povinná prijímať na bežný účet v mene, na ktorú znie, peňažné vklady alebo platby uskutočnené v prospech majiteľa účtu a z peňažných prostriedkov na bežnom účte podľa písomného príkazu majiteľa účtu alebo pri splnení podmienok určených v zmluve vyplatiť mu požadovanú sumu alebo uskutočniť v jeho mene platby ním určeným osobám. Banka je povinná prijímať platby na bežný účet, vykonávať platby z bežného účtu a vykonávať zúčtovanie uskutočnených platieb v súlade so zmluvou o bežnom účte a v lehotách a za ďalších zákonom ustanovených podmienok pre poskytovanie platobných služieb. Ak je zriadený bežný účet pre niekoľko osôb, má každá z nich postavenie majiteľa účtu.
20. Podľa § 710 Obchodného zákonníka ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).
21. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
22. Podľa § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
23. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
24. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v spojení s § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka), spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
25. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka (v spojení s § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka), ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
26. Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
27. Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (v spojení s § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka), zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou, sa nemôžu odchýliť od toho zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
28. Súd mal v konaní preukázané, že medzi žalobcom (predtým Dexia banka Slovensko, a.s.) a žalovanou bola dňa 23.02.2010 uzavretá zmluva o Rastovom osobnom účte, na základe ktorej sa žalobca zaviazal pre žalovanú zriadiť rastový osobný účet. Predmetom zmluvy nebolo povolené prečerpanie na osobnom účte.
29. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že Zmluva o osobnom účte bola uzatvorená medzi žalobcom, ktorý konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a žalovanou, ktorá bola v postavení spotrebiteľa, preto súd posudzoval zmluvný vzťah medzi stranami ako spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa vzťahujú aj napriek zákonnej úprave zmluvy o zriadení účtu v Obchodnom zákonníku všeobecné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách vyplývajúcich z ust. § 52 - 54 Občianskeho zákonníka.
30. Listom zo dňa 29.10.2014 žalobca vyzval žalovanú na úhradu debetného zostatku. Z výpisu z účtu na meno žalovanej za obdobie od 30.06.2012 do 31.07.2012 vyplýva, že ku dňu 31.07.2012 mal jej účet zostatok - 333,60 €. Žalovaná suma 333,60 € predstavuje rozdiel medzi všetkými debetnými a všetkými kreditnými obratmi vykonanými na účte žalovanej.
31. Navrhovanie dôkazov v civilnom sporovom konaní má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia (§ 132 ods. 1, § 150 ods. 1 CSP <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/>). Povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť môže strana plniť od začiatku konania, v žalobe, vo vyjadrení k nej, mimo týchto procesných úkonov, v rámci prípravy pojednávania, pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe a vo vyjadrení žalovaného. Poslednou procesnou možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti je okamih vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania (§ 154 CSP <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/>). Cieľom povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane konania, bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou v opačnom procesnom postavení než je ten, kto nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť.
32. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi strany v spore závisí na tom, ako vymedzuje právna norma ich práva a povinnosti. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu.
33. Z uvedeného je teda zjavné, že žalobca predložil dôkazy, z ktorých malo byť vyvodené, že tu došlo k vzniku právneho vzťahu. Pokiaľ však listinný dôkaz, o ktorý sa opieral žalovaný nárok, nepotvrdzoval existenciu právneho vzťahu z tzv. nepovoleného prečerpania bežného účtu, potom nebolo možné priznať ochranu žiadanému právu. Podstatou problému v posudzovanej veci bol nedostatok skutkových tvrdení a následne aj neunesenie dôkazného bremena žalobcom, pokiaľ ide o vzťah sporových strán založený zmluvou zo dňa 23.02.2010. Táto totiž nijako nepotvrdzuje možnosť prečerpania účtu; ak dohoda vznikla ústne (čo možno vyvodiť z predložených výpisov z účtu), jej parametre museli byť v konaní preukázané dôkaznými prostriedkami v zmysle procesnej úpravy. Jednoduché predloženie výpisov z účtov, všeobecných obchodných podmienok a sadzobníka úrokových sadzieb, neboli postačujúcimi dôkazmi, ktoré by mohli viesť súd k zásahu do majetkovej sféry žalovanej, pretože len deklarujú jednostrannú vôľu žalobcu ako silnejšej zmluvnej strany bez toho, aby preukazovali aj prejav vôle žalovanej.
34. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť a to z dôvodu, že v danom prípade odvodzoval žalobca uplatnený nárok zo Zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb zo dňa 23.02.2010. V rámci skutkových tvrdení poukázal na fakt, že zriadil účet v prospech žalovanej, ktorá sa však dostala do tzv. nepovoleného prečerpania a svoj dlh nevyrovnala. K žalobe bola pripojená spomínaná zmluva, ktorá založila právny vzťah sporových strán, výpisy z dotknutého, ako aj z pohľadávkového účtu, všeobecné obchodné podmienky a listinu o úrokových sadzbách produktov. Z výpisov súd zistil, že žalobca vzhľadom na debet žalovanej na účte č. XXXXXXXXXX. dňa 21.08.2012 previedol účtovnú operáciu, ktorou dlh na tomto účte vo výške 338,08 Eur previedol na vnútorný účet. Z obsahu zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb zo dňa 23.02.2010 je zrejmé, že sa strany o možnosti povoleného prečerpania účtu nedohodli (bod I. bod 4 Zmluvy). Uvedené je zrejmé len z výpisov z účtu. Rovnako súdu nie je zrejmé zmluvné dojednanie strán sporu o povinnosti žalovanej platiť poplatky, ktoré jej boli zaúčtované na ťarchu bežného účtu a ich výške. Sadzobník poplatkov, na ktorý odkazuje zmluva, nepredstavuje zmluvné dojednanie účastníkov zmluvy. Od spotrebiteľa nie je možné požadovať poplatky, ktoré nie sú individuálne dojednané v zmluve. Túto povinnosť žalovanej žalobca súdu nepreukázal. Taktiež žalobca nepreukázal zmluvné dojednanie o povinnosti žalovanej platiť úrok. Úrok ako odmena veriteľovi prislúcha za poskytnutie úveru, žalobca však nepreukázal, že si povinnosť na jeho úhradu so žalovanou dojednal. Navyše, žalobca nepreukázal ani splnenie povinnosti veriteľa informovať spotrebiteľa o ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená a podmienkach, za ktorých môže byť zmenená a doplnená a ďalších náležitostiach poskytnutého úveru v zmysle § 3 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z.z. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/258/> o spotrebiteľských úveroch. Predložené výpisy z účtu žalovanej obsahujú len údaje o výške limitu povoleného prečerpania a úrokovej sadzby pre povolené prečerpanie, ktorého dojednanie so žalovanou však žalobca nepreukázal. Na ťarchu účtu žalovanej boli bez právneho dôvodu zaúčtované poplatky a úroky, v sume, ktorá výrazne presahuje záporný rozdiel medzi výškou výberov z účtu a platieb z účtu a vkladov na účet. S poukazom na uvedené skutočnosti súd žalobu zamietol.
35. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
36. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
37. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
38. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. Žalovaná bola v konaní plne úspešná, ale keďže jej v konaní žiadne trovy nevynikli, ani je zo spisu žiadne trovy nevyplývajú, súd jej nárok na ich náhradu nepriznal. Vzhľadom k hospodárnosti konania súd už nebude vydávať rozhodnutie podľa § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).