Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23CoP-39-2018.pdf
PDF · 140.64 KB
Case nature
Area
Subarea
23CoP/39/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Iveta Jankovičová a sudkýň: JUDr. Daša Kontríková a JUDr. Ľubica Bundzelová, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: L. P., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, maloleté dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny G. J., dieťa rodičov, matka: Q. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. R. Z. XXX, M., zastúpená: Mgr. Nicolette Polláková, advokátka, so sídlom: Fraňa Kráľa 1866/3, Šaľa, otec: B. P., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. XXX/XX, M., zastúpený: JUDr. Ing. Arpád Barczi, advokát, so sídlom T. Vansovej 225/3, Galanta, o návrhu otca na zníženie výživného a návrhu matky na zvýšenie výživného, o odvolaní otca a matky proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 15P/13/2016-141 zo dňa 11. januára 2018, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu I. inštancie sa v časti určenia výživného m e n í tak, že:
Súd z v y š u j e vyživovaciu povinnosť otca voči maloletej L. P., nar. XX.X.XXXX, ktorá mu bola uložená rozsudkom Okresného súdu Nitra č.k. 7C/112/2008-39 zo dňa 7.10.2008 zo sumy 83,- eur na sumu 150,- eur, počínajúc dňom 1.6.2017, ktoré výživné je povinný platiť vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky.
Nedoplatok na splatnom výživnom otca pre maloletú L. P. vzniknutý za obdobie od 1.6.2017 do 17.9.2018 vrátane vo výške 2.335,- eur, sa p o v o ľ u j e otcovi platiť v splátkach po 64,86 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred do rúk matky spolu s bežným výživným s účinnosťou odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku pod stratou výhody splátok
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd I. inštancie výrokom I. zvýšil vyživovaciu povinnosť otca voči maloletej L. P., nar. XX.X.XXXX, ktorá mu bola uložená rozsudkom Okresného súdu Nitra č.k. 7C/112/2008-39 zo dňa 7.10.2008 zo sumy 83,- eur na sumu 130,- eur, počínajúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku. Výrokom II. zmenil rozsudok Okresného súdu Nitra č.k. 7C/112/2008-39 zo dňa 7.10.2008, ktorý v ostatnej časti ostáva nezmenený. Výrokom III. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
2. Súd po citovaní § 62 ods. 1, 2, 4 a 5, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1 a 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“) vecne rozsudok odôvodnil tým, že z dokazovania pred súdom vyplýva, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otca rozsudkom Okresného súdu Nitra, č.k. 7C/112/2008-39 zo dňa 7.10.2008, došlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa, ktoré je staršie o takmer 10 rokov, preto výdavky spojené s uspokojovaním jeho odôvodnených potrieb, aj s ohľadom na celkový nárast životných
nákladov, pochopiteľne vzrástli v súvislosti s jeho fyzickým rastom na oblečenie, obuv, stravu, hygienické potreby, predovšetkým však v súvislosti s výkonom školskej dochádzky, ako aj so zabezpečením jeho odôvodnených potrieb vzhľadom na jeho záujmy, školské a mimoškolské aktivity, teda vo všetkých oblastiach jeho života, pričom ide o objektívnu zmenu pomerov na strane maloletého dieťaťa, ako oprávneného, ktorú zmenu súd pri svojom rozhodovaní zohľadnil. Maloletá L. má toho času už 10 rokov. Kým v čase posledného rozhodnutia mala len 9 mesiacov a nachádzala sa v celodennej starostlivosti matky, toho času už je žiačkou 4. ročníka základnej školy v M.. Trpí poruchou čítania, z ktorého dôvodu navštevuje pedagogické - psychologické centrum v Z.. Pre problémy s dolnými končatinami navštevuje ortopéda inak je dravá. Jej výdavky, ktoré matky vyčíslila sumou 315,39 eur (+ jednorazové výdavky sumou 489,40 eur) súd považuje za bežné a veku primerané. K námietkam otca súd v tejto súvislosti poznamenáva, že vyčíslené výdavky, ktoré matka aj zdokladovala, sa súdu nezdali nadnesené vzhľadom na vek, potreby ako aj zdravotné problémy maloletej.
3. Otec v čase posledného rozhodovania o výživnom pracoval s priemerným čistým mesačným príjmom 356,74 eur (10.747,- Sk). Následne v roku 2008 z dôvodu znižovania stavu zamestnancov dostal výpoveď. Do roku 2013 bol držiteľom živnostenského oprávnenia, avšak živnosť fakticky od roku 2009 nevykonával. Od tohto obdobia je bez zamestnania. Zaevidoval sa na príslušnom úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, avšak žiadne dávky nepoberal. Bol dobrovoľne nezamestnaný. Od mesiaca apríl 2013 opatruje svoju starú matku, pričom toho času jeho jediným oficiálnym príjmom je príspevok za opatrovanie vo výške 136,59 eur. Vykonaným dokazovaním sa preukázalo, že otec si aj brigádne privyrába. Nakoľko však sa nejedná o legálny, oficiálny príjem, súd výšku tohto príjmu otca ustáliť nedokázal. Otec dieťaťa je zdravý. Fajčí. Okrem maloletej ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá. Býva v spoločnej domácnosti so svojou starou matkou, ktorú opatruje, v nehnuteľnosti, ktorá patrí do podielového spoluvlastníctva otca a jeho starej matky. Stará matka otca je poberateľkou dôchodku vo výške 370,- eur. Výdavky otca spojené s bývaním činia sumu 128,08 eur a sú hradené najmä z dôchodku starej matky otca. Okrem toho otec má výdavky na vlastný mobilný telefón vo výške 4,- eur mesačne, na stravu, ošatenie a hygienické potreby. Iný majetok väčšej hodnoty nevlastní.
4. Matka v čase posledného rozhodnutia bola s maloletou na rodičovskej dovolenke a poberala rodičovský príspevok vo výške 82,98 eur (2.500,- Sk). Toho času je matka zamestnaná v neziskovej organizácii Q., n.o. s priemerným čistým mesačným príjmom 428,31 eur. Ďalšia vyživovacia povinnosť jej nepribudla. Býva v spoločnej domácnosti s maloletou a so svojimi rodičmi v byte. Rodičom na bývanie prispieva sumou 150,- eur. Vlastní osobné motorové vozidlo. Iný majetok väčšej hodnoty nevlastní. Vzhľadom na takto vykonané dokazovanie súd dospel k záveru, že návrh otca na zníženie výživného je nedôvodný a návrh matky na zvýšenie výživného je čiastočne dôvodný, pričom je potrebné zmeniť pôvodne citované rozhodnutie, ktorým bol naposledy upravovaný rozsah vyživovacej povinnosti otca. Keďže k zmene pomerov v prejednávanej veci nepochybne došlo na strane maloletého dieťaťa a jeho rodičov, táto skutočnosť založila dôvod na zmenu posledného rozhodnutia o výživnom. Súd preto návrhu matky vyhovel čiastočne a zvýšil výživné tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.
5. Súd zvýšil výživné počínajúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku zo sumy 83,- eur na sumu 130,- eur, a to aj s ohľadom na vývoj životných nákladov, na majetkové pomery, schopnosti a možnosti otca pri zohľadnení jeho súčasného príjmu. Toho času síce príjem otca pozostáva z opatrovateľského príspevku vo výške 136,59 eur, avšak vykonaním dokazovaním sa preukázalo, že otec si brigádne privyrába. Výšku tohto príjmu súd vzhľadom na skutočnosť, že sa nejedná o oficiálny príjem, hodnoverne zistiť nedokáže. Otec síce v priebehu konania opakovane zdôraznil, že svojej starej matke zabezpečuje celodennú, 24- hodinovú starostlivosť, sám však na pojednávaniach uviedol súdu, že so starostlivosťou o starú matku mu pomáha aj jeho teta. Súd v tejto súvislosti považoval za potrebné zdôrazniť aj to, že otec od apríla 2013 začal opatrovať svoju matku, avšak kvôli tejto činnosti sa nemusel vzdať zamestnania, resp. inej zárobkovej činnosti, nakoľko už minimálne od roku 2009 bol bez zamestnania, živnosť nevykonal, a teda bol dobrovoľne nezamestnaný bez akéhokoľvek oficiálneho príjmu. Takéto konanie otca súd považoval za nezodpovedné a ľahkovážne. Ďalej poukázal aj na to, že na strane otca nebola preukázaná žiadna prekážka, ktorá by ho obmedzovala pri práci, netrpí ani žiadnym ochorením trvalého či prechodného charakteru, na základe čoho by mal obmedzený výber povolaní. Zo správania otca súd mal preukázané aj to, že otec tak toho času, ako aj v minulosti (t.j. už aj pred tým, ako začal opatrovať svoju starú matku), mal tendenciu vyhýbať sa vyživovacej povinnosti, o čom svedčí aj skutočnosť, že mu bola nariadené exekúcia a bol dvakrát uznaný vinným zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy (Rozsudok Okresného súdu Galanta zo dňa 2.2.2016, č.k. 2T/145/2015-125 a Rozsudok Okresného
súdu Galanta zo dňa 20.8.2012, č.k. 1T/121/2012-81). Na výživu maloletej prispieva len sumou 25-30,- eur, ktorá suma je menšia než zákonná minimálna výška výživného. Na výdavkoch a výchove maloletej sa nepodieľa, stretáva sa s ňou len sporadicky a nemá s ňou vytvorený dobrý vzťah. Vzhľadom na zistené skutočnosti, súd konštatuje, že si otec svoju nepriaznivú sociálnu a finančnú situáciu zapríčinil sám. Takéto nezodpovedné správanie otca však nemôže byť na ujmu maloletej, voči ktorej má vyživovaciu povinnosť. S poukazom na uvedené, súd považoval návrh otca na zníženie výživného za neopodstatnený. V priebehu konania sa ale preukázalo, že vzhľadom na možnosti a schopnosti otca a potreby dieťaťa je tu priestor na zvýšenie výživného. Nakoľko súd mal za to, že otec je dobrovoľne nezamestnaný (s poukazom na jeho vyššie popísané nezodpovedné správanie), pri zvyšovaní výšky výživného súd u otca vychádzal z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za rok 2017, a to zo sumy 925,- eur, a preto výživné vo výške 130,- eur vzhľadom na vek a potreby dieťaťa, vychádzajúc aj z odporúčania kolízneho opatrovníka maloletej, považoval za adekvátne. Vykonaným dokazovaním mal súd teda za preukázané, že o maloleté dieťa sa stará matka, pričom kompenzuje svoju vyživovaciu povinnosť sčasti aj svojou osobnou starostlivosťou o maloleté dieťa. Pokiaľ teda otec prispeje na výživu maloletej sumou 130,- eur mesačne a matka mesačne prispeje sumou 130,- eur (cca. 30 % zo sumy jej priemernej mesačnej mzdy), vytvorí sa tak dostatok finančných prostriedkov na krytie osobných potrieb maloletého dieťaťa. Takto ustálená výška výživného korešponduje aktuálnym potrebám maloletej a zodpovedá aj kritériám Zákona o rodine.
6. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového konania (ďalej len „CMP“), podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
7. Proti rozsudku súdu I. inštancie podal odvolanie otec detí z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a § 62 CMP. Napadnutý rozsudok neobsahuje aj výrok o rozsahu určenia osobného styku maloletej s otcom, napriek tomu, že otec navrhoval upraviť styk s maloletou a rodičia maloletej na pojednávaní dňa 14.2.2017 uzatvorili rodičovskú dohodu. V tejto časti súd pochybil a rozhodol v rozpore s ust. § 35 ods. 1, § 36 a § 24 ods. 3 a 4 Zákona o rodine s touto rodičovskou dohodou, kde mal túto rodičovskú dohodu schváliť alebo zamietnuť a v odôvodnení uviesť dôvody, na základe ktorých takto rozhodol, pričom súd konal v rozpore s § 220 CSP. Čo sa týka určenia výšky výživného, na jednej strane súd započítava na neuplatnené výdavky na bývanie a domácnosť u otca z dôvodu, že tento býva u svojej starej matky, o ktorú sa 24 hodinovo stará, ktorej príjem je použitý na úhradu potrieb bývania v domácnosti otca, na druhej strane, ale súd zaviazal otca platiť výživné vo výške 130,- eur čo je nad jeho preukázané príjmové možnosti, pričom jeho príjem pozostáva len z opatrovateľského príspevku vo výške 136,59 eur. V prípade výkonu práce otca na zabezpečenie potrebného príjmu aj na platenie výživného súdom určenej výške otec nebude môcť sa 24-hodinovo starať o svoju starú matku, čím mu bude odňatý opatrovateľský príspevok v uvedenej výške a na druhej strane vznikne potreba túto 24-hodinovú starostlivosť o starú matku zabezpečiť inak. Čo sa týka ostatných príjmov otca tak ich výška vôbec nebola preukázaná ani rozsah jeho pracovnej činnosti či jeho pravidelnosť, keďže súd svoj záver založil na výpovedi otca matky maloletej, ktorý určite je zaujatý v prospech matky maloletej, pričom tento svedok nevedel preukázať oficiálny príjem otca a sám uviedol, že otcovi maloletej dával na čierno peniaze a aj to len na cigarety otcovi. Otec matky maloletej tiež poprel, že prispieva matke maloletej ako to sama tvrdila. Je nepochybné, že došlo k zmene pomerov na strane maloletej a že má iné potreby ako mala v čase jej veku 9 mesiacov, ale pri určovaní výživného podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine súd musí prihliadnuť na schopnosti a možnosti povinného - otca maloletej. Čo sa týka bývalých príjmových možností otca tento stratil svoje zamestnanie výpoveďou, snažil sa podnikať, teda bola tu snaha o zabezpečenie svojho príjmu iným spôsobom ako zamestnaním, pričom však takéto podnikanie u otca maloletej bolo neúspešné a bez náležitého príjmu. Otec uviedol, že nebolo riadne a dostatočne hodnoverne a najmä objektívne preukázané, že si otec brigádnicky privyrába a vôbec nie to, že by táto činnosť bola pravidelná, ktorá by mohla založiť možnosť pravidelného príjmu. Úvahy súdu o dobrovoľnom nezamestnaní v žiadnom prípade neodôvodňujú nezodpovedné alebo ľahkovážne konanie otca, pretože z príslušných právnych predpisov vypláva, že otec v prípade jeho nezamestnanosti je povinný zaevidovať sa na ÚPSVaR a týmto si len plní svoju zákonnú povinnosť. Úvahy súdu v smere vyhýbania sa vyživovacej povinnosti otca založené len na konštatovaní existencie exekúcie na vymoženie výživného ako aj z konštatovania existencie rozsudku OS GA č.k. 2T/145/2015-125 o prečine zanedbania povinnej výživy bez ďalšieho zisťovania dôvodov ako nemožnosti platiť splatné výživné nie je možné považovať za vyhýbanie sa vyživovacej povinnosti najmä s ohľadom na vykonávanie starostlivosti o starú matku otcom. Súd I.
inštancie neuviedol, ktoré výdavky a príjmy otca sú započítané pri rozhodovaní o výške výživného a akými logickými či matematickými úvahami sa riadil pri výpočte výšky výživného, z čoho a z akých hodnôt vychádzal, ďalej súd nedostatočne zisťoval objektívnu možnosť zabezpečenia príjmu otca. Na záver žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu I. inštancie na ďalšie konanie.
8. Proti rozsudku súdu I. inštancie podala odvolanie aj matka maloletej prostredníctvom právnej zástupkyne z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Súd I. inštancie sa s návrhom matky v časti určenia okamihu zmeny rozhodnutia o výživnom vôbec nevysporiadal a dostatočne neodôvodnil, prečo zvýšil vyživovaciu povinnosť počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia. Pri rozhodovaní o zmene výživného súd zisťuje, či došlo k zmene pomerov na strane oprávneného dieťaťa a na strane obidvoch povinných rodičov, v akom rozsahu a od kedy prišlo k tejto zmene pomerov. Zmena pomerov musela byť daná najneskôr ku dňu vyhlásenia rozhodnutia, inak by súd I. inštancie nemohol vyživovaciu povinnosť zvýšiť. Matka má za to, že je tu dôvod na zmenu rozhodnutia od skoršieho okamih ako od právoplatnosti rozhodnutia, už aj poukazom na skutočnosť, že vyživovacia povinnosť voči maloletému dieťaťu bola naposledy upravená takmer pred 10 rokmi. Súd by mal vždy prihliadnuť aj na to, ktorý z rodičov sa o dieťa osobne stará. V tomto prípade matka plní svoju vyživovaciu povinnosť okrem vecných plnené aj formou osobnej starostlivosti a uspokojovaním bytových potrieb dieťaťa, taktiež uhrádza jednorazové a mimoriadne výdavky na maloleté dieťa, ktoré presahujú rámec bežných mesačných výdavkov. Ten z rodičov, ktorý sa o dieťa osobne nestará by mal byť zaviazaný na plnenie vyživovacej povinnosti v miere vyššej, než zodpovedá jednej polovici preukázaných oprávnených potrieb dieťaťa. Podľa matky je tak dôvodné, aby otec platil výživné vo výške 150,- eur mesačne, čo nie je ani polovica bežných výdavkov na maloleté dieťa. Na záver žiadala matka maloletej zmeniť výrok o výživnom v zmysle vyššie uvedeného.
9. Otec maloletej k veci doložil čestné vyhlásenie jeho starej matky, ktorá vyhlásila, že má vážne zdravotné problémy a otec maloletej sa o ňu musí starať celodenne, čestné vyhlásenie V. W., že o starú mamu - svokru sa nemôže starať z osobných a rodinných dôvodov, čestné vyhlásenie suseda starej matky otca maloletej, že otec maloletej sa o starú matku celodenne stará. Otec maloletej sa opätovne vyjadril k rozsudkom s uvedením obdobných dôvodov ako v odvolaní.
10. K odvolaniu matky sa vyjadril otec maloletej prostredníctvom právneho zástupcu. Súd v rozhodnutí rozsah vyživovacej povinnosti rodičov neporovnáva, iba deklaruje na základe určenej výšky vyživovacích povinností dostatočnosť finančných prostriedkov na krytie osobných potrieb maloletej. Súd mal za preukázané, že o maloletú sa stará matka maloletej, pričom kompenzuje svoju vyživovaciu povinnosť z časti aj svojou osobnou starostlivosťou o maloleté dieťa, na ktoré súd aj prihliadol pri určení vyživovacej povinnosti matky ako aj na skutočnosť, že matka s dcérou býva u jej rodičov, ktorí jej pomáhajú. Otec uviedol, že podiely vyživovacích povinností rodičov k dieťaťu sú rovnaké, ale jej rozsah vo vzťahu ku každému z rodičov je spravidla rozdielny. Zákonná vyživovacia povinnosť oboch rodičov neznamená mechanickú rovnosť vyživovacích povinností rodičov k maloletej. Pri určovaní výživného sa vychádza z individuálnych schopností, možností a majetkových pomerov každého rodiča. U otca bol zistený príjem v sume 136,59 eur, ktorý sa stará o svoju starú matku, ktorá potrebuje 24-hodinovú starostlivosť, a ktorej príjem je použitý na úhradu potrieb bývania a na lieky. Odvolanie matky navrhol otec zamietnuť.
11. K odvolaniu otca sa vyjadrila matka prostredníctvom právnej zástupkyne. Poukázala na to, že styk otca s maloletou, hoci od posledného rozhodnutia nie je výslovne upravený a matka bola ochotná odovzdávať maloletú otcovi sa realizoval približne 1-krát za 3 mesiace. Styk prebiehal vždy na verejnosti a za prítomnosti matky, v trvaní max. 3 hodiny. V prípade, že by odvolací súd eventuálne súd I. inštancie po zrušení a vrátení na ďalšie konanie rozhodoval o úprave styku otca s maloletým dieťaťom, zotrváva na tom, aby styk otca s maloletou zostal naďalej neupravený. Nezakladá sa na pravde, že príjem otca je len vo výške 136, 59 eur. V tejto veci poukázala na rozhodnutie ÚPSVaR G., Odbor sociálnych vecí a rodiny zo dňa 21.7.2017, z ktorého vyplýva, že sa ocovi s účinnosťou od 1.7.2017 zvýšil peňažný príspevok za opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím., ktorou je L. L. na sumu 224,08 eur. Okrem uvedeného príjmu otec maloletej disponuje s dôchodkom starej matky vo výške 370,- eur mesačne, z ktorého sa podľa jeho výpovede hradia všetky výdavky spojené s bývaním a energiami. Otec vyčíslil mesačné výdavky celkovo vo výške 173,08 eur, z čoho boli preukázané výdavky len vo výške 128,08 eur, vo zvyšnej časti otec nijakým spôsobom nepreukázal vynaloženie uvedených výdavkov. Zavádzajúce sú aj opakované tvrdenia o jeho 24-hodinovej starostlivosti o starú matku. V priebehu konania bolo preukázané, že otec si privyrába formou brigád, kde v rozsahu 5-8 hodín denne v priebehu niekoľkých týždňov sa zdržuje mimo bydliska, pričom sám potvrdil, že mu so starostlivosťou vypomáha
jeho teta V. W.. Spochybnenie svedeckej výpovede považuje matka za nerelevantné, nakoľko svedok je povinný vypovedať pravdu, plne si uvedomujúc následky trestnoprávneho postihu krivej výpovede. Otec maloletej v roku 2009 získal živnostenské oprávnenie, pričom sám na pojednávaní uviedol, že živnosť fakticky nevykonával, preto terajšie tvrdenia otca o jeho snahe podnikať a zabezpečiť si príjem vyznievajú nanajvýš protichodne a tendenčne. Vo februári 2013 otec odovzdal živnostenské oprávnenie a až v júni 2014 sa zaevidoval na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. Od augusta 2014 začal poberať opatrovateľský príspevok, takže aj jeho tvrdenia o tom, že bol nútený ostať doma a opatrovať starú matku sa opätovne nezakladajú na pravde. V tomto smere sa matka stotožňuje s názorom súdu I. inštancie, že otec si svoju nepriaznivú sociálnu a finančnú situáciu zapríčinil sám. Takéto nezodpovedné správanie otca však nemôže byť na ujmu maloletého dieťaťa, voči ktorému má vyživovaciu povinnosť. Keďže otec prispieva výživným v svojvoľnej výške v rozsahu 25-30 eur, čo je aj pod hranicou zákonom stanovenej minimálnej výšky výživného, sú nútení jeho zákonnú povinnosť plniť starí rodičia maloletej z matkinej strany. S poukazom na uvedené má matka za to, že súd I. inštancie správne vychádzal pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva SR.
12. K vyjadreniu otca sa vyjadrila matka prostredníctvom svojej právnej zástupkyne s tým, že na základe svojich záverov súd I. inštancie nesprávne určil výšku vyživovacej povinnosti otca k maloletej, keď dostatočne nezohľadnil osobnú starostlivosť matky o maloletú a výšku výživného u oboch rodičov určil v rovnakej sume 130,- eur, hoci súdom ustálený príjem evidentne presahuje príjem matky.
13. K vyjadreniu matky sa vyjadril otec prostredníctvom právneho zástupcu. Súd výšku výživného medzi rodičmi neporovnával mechanicky. Je pravdou, že súd vychádzal z rôznych ustálených príjmov rodičov, popritom určil výživné v rovnakej sume, avšak pri určovaní výživného treba brať do úvahy aj iné skutočnosti, ktoré môžu ovplyvniť schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov. Dôležité skutočnosti, ktoré nemožno opomenúť pri určení výživného sú najmä príjmy matky, ktoré sú preukázané ako čistá mzda v sume 401,15 eura, matka s maloletou býva u svojich rodičov. Skutočnosti u otca tiež treba zohľadniť, najmä jeho nízky príjem, ktorý bol preukázaný vo výške len 136,59 eura, potrebu o 24 hodinovú starostlivosť o starú matku otca maloletej. Príjem rodičov nemožno mechanicky porovnávať. Treba zohľadniť aj to, že príjem matky je reálne preukázaný, kým príjem otca, z ktorého vychádza súd pri určovaní výživného, bola určená na domnienke súdu vo výške priemernej mesačnej mzdy v národnom hospodárstve.
14. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 CSP, § 68 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), postupom tak, že na úradnej tabuli súdu oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie otca maloletých detí nie je dôvodné, a že odvolaniu matky je treba priznať úspech v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre zmenu rozsudku podľa § 388 CSP.
15. Návrhom zo dňa 14.3.2016 sa otec domáhal zníženia výživného vo výške 30,-eur mesačne na maloletú a určení styku s maloletou, kedy by bol oprávnený sa s ňou stretávať každý posledný týždeň v mesiaci v čase od piatka od 18.00 hod. do nedele do 18.00 hod. Na pojednávaní pred súdom I. inštancie dňa 11.1.2018 po dotaze od súdu styk s maloletou upraviť nežiadal. Matka sa návrhom zo dňa 31.5.2017 (v súdnom spise na č. l. 79) žiadala zvýšenie výživného vo výške 150,- eur.
16. Podľa § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
17. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
18. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
19. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
20. Z vyššie citovaných ustanovení Zákona o rodine vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane výživou povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Vo všeobecnosti možno za odôvodnené (opodstatnené) potreby z hľadiska plnenia vyživovacej povinnosti považovať náklady spojené s výživou, ošatením, bývaním, starostlivosťou o zdravie, ako aj náklady súvisiace so vzdelaním, výchovou, kultúrnym a športovým vyžitím a záujmami. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného ako sú napr. liečebné náklady. Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Rámec odôvodnených potrieb sa súčasne so zmenenými ekonomickými pomermi a nárastom spotreby rozširuje. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného ako i vyživovaciu povinnosť iných povinných voči týmto osobám.
21. Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú -povinné poskytovať výživné dieťaťu a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku.
22. Súd I. inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, z ktorého zistil, že naposledy bolo rozhodované o výživnom pre maloletého rozsudkom Okresného súdu Nitra č. k. 7C/112/2008-39 zo dňa 7. októbra 2008 a ktorým uvedeným rozsudkom manželstvo otca a matky rozviedol, maloletú zveril do osobnej starostlivosti matke, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok a otca zaviazal prispievať na jej výživu sumou vo výške 2.500,- Sk (82,98 eur), vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku. Súčasťou tohto rozsudku je i dohoda rodičova o styku otca s maloletou tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou kedykoľvek, po predchádzajúcom dohovore s matkou maloletej. V čase tohto rozhodovania matka bola na materskej dovolenke a poberala rodičovský príspevok a otec bol zamestnaný v spoločnosti E. s.r.o., Z. L., s príjmom 10.747,- Sk mesačne. Rodičia maloletej nemali iné vyživovacie povinnosti. Maloletá L. v čase tohto rozhodovania mala 8 mesiacov. Aktuálne otec od roku 2008 dostal výpoveď v spoločnosti E. s.r.o. z dôvodu znižovania stavu zamestnancov. Do roku 2013 podnikal na základe živnostenského oprávnenia, od roku 2009 však už
živnosť fakticky nevykonával. Od apríla 2013 sa stará o svoju starú matku, ktorej bola Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny G., odborom sociálnych vecí a rodiny, oddelením posudkových činností určená miera funkčnej poruchy v rozsahu 80 %. Na základe rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny G., Odboru sociálnych vecí a rodiny č. NR1/OPPnK ŤZPaPČ/SOC/2016/46346-0012 zo dňa 15.7.2016 znížený otcovi peňažný príspevok na opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na sumu vo výške 136,59 eur. Na základe rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny G., Odboru sociálnych vecí a rodiny č. NR1/OPPnK ŤZPaPČ/SOC/2017/44481-16 zo dňa 21.7.2017 bol zvýšený otcovi peňažný príspevok na opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na sumu vo výške 224,65 eura. Otec žije v dome spolu so svojou starou matkou, ktorej poskytuje podľa svojich slov 24-hodinovú osobnú starostlivosť a iné vyživovacie povinnosti nemá. Matka v súčasnosti pracuje ako opatrovateľka v neziskovej organizácii Q. n.o. s priemerným čistým mesačným príjmom vo výške 401,15 eura. Matka nemá iné vyživovacie povinnosti. V čase rozhodovania súdu I: inštancie maloletá L. mala 9 rokov, navštevovala 4. ročník Základnej školy v M., maloletá má zvýšené výdavky so zdravotným stavom, pričom doplatky za ortopedickú obuv predstavujú 5,83 eura mesačne.
23. Otec bol odsúdený pre neplnenie si svojej vyživovacej povinnosti rozsudkom Okresného súdu v Galante, č. k. 1T/121/2012-81 zo dňa 20.8.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť 20.8.2012 a rozsudkom Okresného súdu Galanta č. k. 2T/145/2015-125 zo dňa 2.2.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť 2.2.2016. Na pojednávaní zo dňa 11.1.2018 uviedol, že jeho stará matka má ďalšie dve vnúčatá.
24. Vychádzajúc z výsledkov súdom I. inštancie vykonaného dokazovania súd I. inštancie správne skonštatoval, že v danej veci sú splnené podmienky pre zvýšeného výživného v prospech maloletej, keďže rodič má povinnosť prispievať na výživu dieťaťa až do času, kým dieťa nie je schopné sa samo živiť. Od ostatného rozhodovania o výživnom uplynulo dlhé časové obdobie, v čase rozhodovania súdu I. inštancie to bolo takmer 10 rokov, teda už len samotným uplynutím doby došlo objektívne k podstatnej zmene pomerov na strane maloletej, kedy prirodzene vzrástli jej potreby nielen na bežné životné náklady, ale predovšetkým v súvislosti s jej vzdelávaním. V školskom roku 2017/2018 navštevovala maloletá 4. ročník základnej školy, s čím sú spojené notoricky známe výdavky na nákup učebníc, zošitov, učebných pomôcok, školské stravovanie a cestovanie do školy. Pochopiteľne vzrástli aj ich odôvodnené potreby vo všetkých ďalších oblastiach ich života a výdavky spojené s mimoškolskými aktivitami. Od poslednej úpravy výživného na strane maloletej vzhľadom na uvedené jednoznačne došlo k podstatnej zmene pomerov odôvodňujúcich určenie vyššieho výživného.
25. Na strane otca došlo k zníženiu príjmu z dôvodu osobnej starostlivosti o svoju starú matku. Z predložených rozsudkov, v zmysle ktorých bol odsúdený pre neplnenie si svojej vyživovacej povinnosti je zrejmé, že otec si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletej neplnil už v čase, keď sa ešte o svoju starú matku osobne nestaral. V priebehu súdneho konania tvrdil, že po strate zamestnania podnikal, ale podnikanie mu nevyšlo, v inom vyjadrení zasa tvrdil, že od 2009 už fakticky nepodnikal.
26. Odvolací súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 173/2015-15 zo dňa 8. apríla 2015 podľa ktorého: „Vyživovacia povinnosť rodiča je jeho zákonnou povinnosťou a túto je povinný rodič si plniť do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (62 ods. 1 Zák. o rodine). Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa, vyživovacia povinnosť má niekoľko foriem, môže byť plnená formou osobnej starostlivosti alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť podľa § 62 ods. 4 Zák. o rodine, druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení, napr. bývania alebo stravovania, treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhradzovanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytnutím vecných plnení, ako je bývanie, strava, nákup ošatenia a zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd.“ Z výpovede svedka aj z výpovede otca vyplýva, že otec má možnosti na zvýšenie svojich príjmov aj popri starostlivosti o svoju starú matku. Vyživovacia povinnosť voči maloletým deťom má prednosť pred všetkými ostatnými povinnosťami rodiča. V čestných vyhláseniach aj vo svojich vyjadreniach spomína, že stará matka má ešte ďalších príbuzných a osoby (dvaja vnukovia), ale otec u nich uvádza iné dôvody, pre ktoré starostlivosť nemôžu vykonávať. (napr. práca, riešenie dlžôb, bývanie v inej dedine). U seba však nepovažuje svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť voči svojej maloletej dcére za dôvod, pre ktorý by sa mal viac snažiť o zlepšenie svojho príjmu a plneniu si predmetnej vyživovacej povinnosti. V neprospech otca vyznieva aj svojvoľné určovanie výšky výživného, ktoré zasiela na maloletú napriek právoplatnému rozsudku o určení výšky výživného.
27. Otec poukazuje na výšku príjmu matky maloletej a zároveň na skutočnosť, že matka s maloletou bývajú u rodičov matky, ktorý jej zároveň pomáhajú. Zákonnú vyživovaciu povinnosť rodičov voči svojim deťom majú však len rodičia a nie starí rodičia. Ani ich prípadné finančné príspevky nemožno považovať za náhradu výživného zo strany druhého rodiča a už vôbec nie za plnenie výživného z ich strany. Matka maloletej navyše plní svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletej aj osobnou starostlivosťou. Z týchto dôvodov odvolací súd nepovažoval návrh na zníženie výšky výživného ani odvolanie proti napadnutému rozsudku za dôvodné.
28. Odvolací súd sa zaoberal aj návrhom otca na určenie styku s maloletou. Zo zápisnice z pojednávania zo dňa 14.2.2017 vyplýva, že sa rodičia maloletej dohodli ohľadom maloletej na osobnom styku, na pojednávaní dňa 11.1.2018 však uviedol, že osobný styk s maloletou upraviť nežiada. Odvolací súd považuje za správny postup, ktorým neupravil osobný styk s maloletou, keďže otec nakoniec osobný styk s maloletou nežiadal upraviť a ten je upravený v rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 7C/112/2008-39 zo dňa 7. októbra 2008.
29. Odvolací súd sa následne zaoberal návrhom matky na zvýšenie výživného na sumu vo výške 150,- eur odo dňa doručenia návrhu na zvýšenie výživného, t.j.1.6.2017. Súd I. inštancie v napadnutom rozsudku odôvodnil zvýšenie výživného na sumu vo výške 130,- eur mesačne tým, že takto určené výživné vzhľadom na vek a potreby dieťaťa, vychádzajúc aj z odporúčania kolízneho opatrovníka maloletej, považoval za adekvátne. Určenie zvýšenia výživného odo dňa právoplatnosti rozsudku súd I. inštancie nezdôvodnil.
30. Odvolací súd považuje návrh matky na zvýšenie výživného za dôvodný. Súd I. inštancie správne vychádzal pri určení výživného z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za rok 2017, a to zo sumy 925,- eur. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe však výška výživného má predstavovať sumu zodpovedajúcu 20 - 30 % príjmu povinného rodiča (odhliadnuc od jeho výdavkov) s prihliadnutím aj na vek maloletého dieťaťa. Vzhľadom k tejto ustálenej rozhodovacej praxe, výšky výdavkov maloletej aj na návrh matky považuje odvolací súd za dôvodné zvýšiť výživné na sumu vo výške 150,- eur.
31. Odvolací súd zároveň súhlasí s námietkou matky, aby účinnosť zvýšenia výživného bola určená ku dňu podania návrhu matky na zvýšenie výživného na maloletú, nakoľko skutočnosti, ktoré odôvodňujú zvýšenie výživného, existovali už ku dňu podania návrhu, t.j. 1.6.2017. Určenie zvýšenia výšky výživného odo dňa právoplatnosti neopodstatnene znevýhodňuje maloletú ako oprávnenú z vyživovacej povinnosti.
32. V súvislosti so zmenou výšky výživného a času, odkedy je otec povinný ho plniť, vznikol otcovi na výživnom nedoplatok. Nedoplatok na splatnom výživnom otca pre maloletú L. P. vzniknutý za obdobie od 1.6.2017 do 17.9.2018 vrátane vo výške (150,- eur x 15 mesiacov = 2.250,- eur + 150,- eur x 17/30 mesiac) 2.335,- eur, odvolací súd povolil otcovi zaplatiť v splátkach po 64,86 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred do rúk matky spolu s bežným výživným s účinnosťou odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
33. Ďalšie odvolacie námietky otca odvolací súd nepovažoval za dôvodné. Tieto sú totožné, ako boli prednesené v konaní pred súdom prvej inštancie a súd I. inštancie sa s nimi vo svojom odôvodnení riadne a vyčerpávajúco vyporiadal. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do nadbytočných detailov, nespôsobilú ovplyvniť zmenu rozhodnutia, preto odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
34. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP.
35. Senát odvolacieho súdu prijal tento rozsudok pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).