Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27C-53-2017.pdf
PDF · 77.91 KB
Case nature
Area
Subarea
27C/53/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Miroslavou Malárikovou v právnej veci žalobcu: Západoslovenská distribučná, a.s., so sídlom Čulenova 6, Bratislava, IČO: 36 361 518, zastúpený: GRABAN, TORMA & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Kováčska 53, Košice, IČO: 36 730 564, proti žalovanému: L. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, o zaplatenie 485,74 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 485,74 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 485,74 € od 7.8.2018 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.
III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 485,74 € s 5príslušenstvom, z titulu náhrady škody za neoprávnený odber elektriny podľa § 46 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike v znení neskorších predpisov.
2. Súd vo veci vydal platobný rozkaz, ktorý sa nepodarilo doručiť žalovanému, preto ho súd uznesením zo dňa 17.7.2018 zrušil.
3. Žalovanému bola žaloba s prílohami doručená postupom podľa § 116 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), k tejto sa nevyjadril.
4. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle podľa § 177 písm. a/ zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Rozsudok bol verejne vyhlásený v zmysle § 219 ods. 3 CSP. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu v zákonnej lehote, účastníci konania na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomní.
5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a listinnými dôkazmi zo spisu a zistil nasledovný skutkový stav.
6. Žalovaný odoberal elektrinu na odbernom mieste F. XX. Dňa 15.7.2015 bola vykonaná kontrola odberného miesta a bolo zistené, že vznikol neoprávnený odber elektrickej energie porušením zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii prestrihnutím plombovacieho lanka. Elektrická energia odoberaná bez platne uzatvorenej zmluvy o dodávke elektriny. Elektromer registroval spotrebu elektriny. Zároveň bola vykonaná aj fotodokumentácia z kontroly. Pri kontrole nebol prítomný žalovaný len sused odberateľa. Kópia protokolu bola zanechaná po kontrole v poštovej schránke. Žalobca vyzval
žalovaného dňa 22.10.2015 na úhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny do 21.11.2015. K výzve pripojil aj protokol o zistení neoprávneného odberu a výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom za obdobie od 11.7.2014 do 15.7.2015 vo výške 485,74 € za spotrebovanú elektrinu podľa stavu elektromeru. K žalobe bol pripojený aj pokus o zmier zo dňa 22.10.2015, doručenie ani jednej z listín žalovanému žalobca nepreukázal.
7. Podľa § 46 ods. 1 písm. b) zák.č. 251/2012 Z.z. o energetike, v platnom znení, neoprávneným odberom elektriny je odber elektriny bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa elektriny nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny. Podľa § 46 ods. 2 citovaného zákona, pri neoprávnenom odbere elektriny je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. i). Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu omeškania, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu omeškania výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (hlavné refinančné operácie) ku dňu 7.8.2018 bola vo výške 0,00%.
8. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaný odoberal elektrinu na odbernom mieste v období od 11.7.2014 do 15.7.2015, kedy bolo kontrolou poverenými pracovníkmi žalobcu zistené porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii s meradlom a odberné miesto bolo pripojené svojvoľne bez platne uzatvorenej zmluvy, pričom elektromer registroval spotrebu na odbernom mieste. Žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie škody v zmysle pripojeného výpočtu najneskôr do 21.11.2015, nepreukázal odoslanie a ani doručenie výzvy žalovanému. Žalovanému bola doručená žaloba dňa 4.8.2018 spolu s výzvou na vyjadrenie k veci a výzvou žalobcu na zaplatenie istiny. Žalobca na výzvu súdu nereagoval, zaplatenie istiny s príslušenstvom nepreukázal. Nasledujúci pracovný deň 6.8.20148 po doručení žaloby mohol plniť a až od 7.8.2018 sa dostal do omeškania, preto súd priznal úrok z omeškania 5,00% ročne z istiny od 7.8.2018 do zaplatenia a vo zvyšku žalobu v časti úroku z omeškania zamietol, nakoľko bol uplatnený v rozpore s vyššie uvedenými ustanoveniami.
9. Podľa § 255 ods. 2 zák. .č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
10. Súd o trovách konania rozhodol v zmysle ustanovení § 255 ods. 2 CSP, pričom vychádzal z rozhodnutia vo veci samej, teda zo skutočnosti, že žalobca bol v časti istiny plne úspešný a preto mu súd priznal plnú náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).