Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Ek/76/2017

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Poštová banka, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 31 340 890 v konaní zast.: Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 50 361 368 proti povinnému: F. Y., nar. X.X.XXXX, bytom Q. X, XXX XX G. - K., o vymoženie peňažnej pohľadávky vo výške 7.668,66 EUR s príslušenstvom a trov exekučného konania, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 24Ek/76/2017 zo dňa 22. augusta 2017, takto

rozhodol:

Súd sťažnosť oprávneného z a m i e t a .

odôvodnenie:

1. Dňa 22.8.2017 vydal Okresný súd Banská Bystrica konajúc vyššou súdnou úradníčkou uznesenie pod sp. zn. 24Ek/76/2017, ktorým zamietol návrh oprávneného na vykonanie exekúcie a oprávnenému nepriznal náhradu trov exekučného konania.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnila ustanoveniami § 35 ods. 1 veta prvá, § 45 ods. 1, ods. 2 písm. e), § 53 ods. 1, ods. 3 písm. a), ods. 4 veta prvá, § 199a ods. 1, § 199b, § 199c ods. 1 zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), ako aj judikatúrou Ústavného súdu SR (I. ÚS 456/2011, III ÚS 41/2011), rozhodnutiami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 164/96 publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997, tiež sp. zn. 4 MCdo 18/2009, ako aj rozhodnutím Krajského súdu v Nitre, sp.zn. 26CoE/263/2015 zo dňa 29.02.2016. V odôvodnení rozhodnutia uviedla, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu 03.08.2017 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 7.688,66 Eur s príslušenstvom (úrok 19% ročne zo sumy 4.261,40 Eur od 01.05.2017 do zaplatenia) na základe exekučného titulu - uznesenia o dedičstve, sp. zn. 1D/719/2013, IČS: 1513237234 zo dňa 04.08.2015 a právoplatné dňa 25.09.2015. Spolu s návrhom na vykonanie exekúcie doručil aj predmetný exekučný titul, ktorý vznikol zaručenou konverziou listinného dokumentu, zmluvu o úvere, predsporovú výzvu a návrh na uzavretie mimosúdneho zmieru a prípis. Súd konajúc vyššou súdnou úradníčkou po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie a priloženého exekučného titulu dospel k záveru, že je tu daný dôvod na zamietnutie predmetného návrhu na vykonanie exekúcie, nakoľko oprávneným predložený exekučný titul nie je spôsobilým podkladom na začatie exekučného konania, nakoľko nedisponuje vlastnosťou materiálnej vykonateľnosti, resp. imanentným znakom vymáhateľnosti exekučného titulu. Dôležitým kritériom materiálnej vykonateľnosti osvedčenia o dedičstve je výslovné zaviazanie sa dediča na splnenie konkrétnej povinnosti, čo v predmetnom prípade osvedčenie o dedičstve neobsahuje. Uviedol, že v danom prípade záväzok dediča je síce v súpise pasív konštatovaný tak, ako to vyplýva zo zásady univerzálnej sukcesie, no pre zabezpečenie právnej istoty dedičských vzťahov možno pripustiť len taký výklad § 45 ods. 2 písm. e) Exekučného poriadku, podľa ktorého osvedčenie o dedičstve možno ako exekučný titul vymáhať len v prípadoch, ak dedičia vyporiadali dedičstvo medzi sebou dohodou, pričom nadobúdajúci dedič sa zaviazal výplatou

voči odstupujúcemu dedičovi, a tento svoj záväzok aj dostatočne konkretizoval. Predmetné osvedčenie o dedičstve síce deklaruje pohľadávku veriteľa, no nepriznáva mu právo ani konkrétnu lehotu na plnenie, uplynutím ktorej by mohlo byť právo priamo vymáhateľné v exekučnom konaní. Preto toto osvedčenie o dedičstve nemôže slúžiť ako exekučný titul, pričom tento je v danom prípade možné získať len vo vyhľadávacom konaní. Na základe vyššie uvedených skutočností vyššia súdna úradníčka návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v zmysle § 53 ods.3 písm. a) Exekučného poriadku zamietla a oprávnenému náhradu trov exekučného konania nepriznala.

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu sťažnosť (nazvanú odvolanie) z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a), písm. b), písm. d) až písm. h) Civilného sporového poriadku a žiadal, aby súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zmenil tak, že návrhu na vykonanie exekúcie vyhovie a poverí súdneho exekútora na vykonanie exekúcie. Poukázal na ustanovenia § 470 ods. 1 a § 579 zákona č.40/1964 Zb. Občiansky zákonník pričom uviedol, že na základe citovaných ustanovení má zato, že smrť poručiteľa je právne relevantná skutočnosť majúca za následok prechod dlhov poručiteľa na dedičov, t.j. dlhy poručiteľa prechádzajú ex lege jeho smrťou a bez ďalšieho (napr. právneho úkonu) na dedičov. Ďalej uviedol, že nakoľko predmetné uznesenie o dedičstve spĺňa všetky zákonom stanovené požiadavky, v zmysle ustanovení § 175zca ods. 4, 5 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“, predpis platný v čase vydania exekučného titulu), nadobudlo účinky právoplatného uznesenia o dedičstve a je opatrené potvrdením o vykonateľnosti, preto má zato, že predstavuje, v zmysle vyššie uvedených ustanovení, riadny exekučný titul, na podklade ktorého je možné viesť exekúciu. Tiež uviedol, že už samotným vyporiadaním dedičstva, neuplatnením práva dedičov odmietnuť dedičstvo, nepopretím pohľadávky oprávneného a uzavretím dohody o vyporiadaní dedičstva sú dedičia ex lege zaviazaní na úhradu dlhov poručiteľa, ktoré na nich prešli jeho smrťou. Pokiaľ nebolo vôľou dedičov zodpovedať a uhrádzať dlhy poručiteľa, v zmysle nižšie uvedených zákonných ustanovení, mohli dedičstvo ako celok odmietnuť. V tomto smere poukázal na ustanovenia § 175i ods. 1, § 175m, § 175n, § 175o ods. 1 OSP a uviedol, že tieto zákonné ustanovenia stanovujú rad povinností a úkonov súdu v dedičskom konaní. Pričom pokiaľ by platil výklad exekučného súdu v napadnutom uznesení, tieto ustanovenia by podľa oprávneného strácali na svojom význame a samotným výkladom a aplikáciou súdu by boli ad absurdum položené do roviny obsolentnosti. Inštitút zisťovania veriteľov poručiteľa, ich pohľadávok a najmä inštitút prihlasovania pohľadávok do dedičského konania veriteľom a ich zahrnutie do pasív dedičstva by sa takýmto výkladom súdu „stal“ právne bezvýznamný, nakoľko by veriteľ mohol a mal tieto inštitúty ignorovať a po ukončení dedičského konania pristúpiť k vymáhaniu svojej pohľadávky, v zmysle ustanovení § 175y ods. 2 OSP priamo prostredníctvom žaloby. Ďalej poukázal na znenie § 212 ods. 1, 2 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) a tiež rozhodnutia R 44/1986, R 49/1982 (ustanovenia totožné s OSP), žalobou o vydanie majetku z dedičstva môže s úspechom podať len ten, kto nebol účastníkom konania o dedičstve. Keďže v danom prípade oprávnený bol účastníkom konania o dedičstve a svoju pohľadávku riadne do konania prihlásil, nie je viac aktívne legitimovaný žalobou sa domáhať svojej pohľadávky. K uvedenému poukazuje oprávnený aj na prípis Okresného súdu Nitra, ktorý odmietol vydať platobný rozkaz a konštatoval, že v prípade ak by bol platobný rozkaz vydaný, jednalo by sa o duplicitný exekučný titul, nakoľko uznesenie o dedičstve je samostatným exekučným titulom. Uvedené argumenty vedú oprávneného k záveru, že napriek existencii hmotnoprávnych predpokladov a dodržaniu procesnoprávnych predpokladov, je predmetná pohľadávka v dôsledku rozhodnutia súdu prvého stupňa nevymožiteľná a postupom súdu dochádza k odopretiu spravodlivosti. Okrem nelogickosti a absurdnosti uvedeného postupu, by tento bol podľa názoru oprávneného v rozpore s právnou istotou a právnou predvídateľnosťou, s ústavnými právami oprávneného, zásadou rýchlosti a hospodárnosti konania. Veriteľ sa tým dostáva do pätovej situácie, kedy nemôže uplatňovať svoje právo ani v exekučnom konaní na základe exekučného titulu (uznesenia o dedičstve), a ani vo vyhľadávacom konaní, z dôvodu, že to vylučuje priamo CMP. Na záver oprávnený uviedol, že smrťou poručiteľa prešla na povinných ako dedičov pohľadávka oprávneného, ktorá bola riadne prihlásená a zahrnutá do pasív dedičstva. Povinní sú teda podľa uznesenia o dedičstve povinní pohľadávku veriteľa riadne uhradiť. Nakoľko tak do dnešného dňa dobrovoľne neučinili, uznesenia o dedičstve predstavujú spôsobilý exekučný titul pre vedenie exekúcie v predmetnej veci; pričom výklad a aplikácia príslušných zákonných ustanovení súdom v napadnutom uznesení je v zrejmom rozpore s ich zmyslom a systémom, so zásadou rýchlosti a hospodárnosti konania a ad absurdum vedie k nevymáhateľnosti pohľadávky napriek existencii hmotnoprávnych predpokladov. Zopakoval, že smrťou poručiteľa prešla na povinného ako dediča pohľadávka oprávneného, ktorá bola riadne prihlásená a zahrnutá do pasív dedičstva, a teda povinný má povinnosť pohľadávku veriteľovi uhradiť. Nakoľko k riadnemu plneniu zo strany povinného nedošlo,

a to napriek výzve oprávneného, ktorá tvorí prílohu návrhu na vykonanie exekúcie, pričom vo výzve adresovanej povinnému oprávnený určil aj lehotu na plnenie. K prechodu práv a povinností dochádza na základe právneho nástupníctva, ktorého následkom je buď to, že do všetkých práv a povinností pôvodného subjektu nastupuje iná osoba (univerzálna sukcesia - prichádza do úvahy v prípade, ak právny predchodca zaniká) alebo do práv a povinností nastupuje nástupnícky subjekt len čiastočne (singulárna sukcesia). Uzavrel, že na základe uvedeného navrhuje, aby bolo napadnuté uznesenie v celom rozsahu zmenené tak, že návrhu na vykonanie exekúcie sa vyhovuje a súd poveruje súdneho exekútora na vykonanie exekúcie.

4. Podľa §-u 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

5. Podľa §-u 200 prvej vety Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

6. Podľa §-u 239 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

7. Podľa §-u 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

8. Podľa §-u 249 CSP, súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.

9. Podľa §-u 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

10. Preskúmaním podanej sťažnosti oprávneného súd zistil, že táto bola podaná prostredníctvom jeho právneho zástupcu dňa 07.09.2017 a smeruje voči rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka. Keďže sťažnosťou napadnuté uznesenie bolo do dátovej schránky právneho zástupcu oprávneného doručené dňa 23.08.2017, bola teda sťažnosť podaná v zákonom stanovenej lehote (§242 .

11. Sudca prvej inštancie preskúmaním sťažnosti oprávneného, bez nariadenia pojednávania podľa § 249 CSP, a po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel k záveru, že sťažnosť oprávneného nie je dôvodná, a preto ju podľa § 250 ods. 1 v celom rozsahu zamietol.

12. Z obsahu spisu súd zistil, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 03. 08. 2017 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 7.688,66 Eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu - uznesenia Okresného súdu Bratislava V., č.k. 1D/719/2013-81 zo dňa 04.08.2015 a právoplatného dňa 25.09.2015. Spolu s návrhom na vykonanie exekúcie doručil oprávnený súdu aj predmetný exekučný titul, ktorý vznikol zaručenou konverziou listinného dokumentu, zmluvu o úvere, predsporovú výzvu a návrh na uzavretie mimosúdneho zmieru a prípis Okresného súdu Nitra. Následne vyššia súdna úradníčka vydala napadnuté uznesenie.

13. Podľa §-u 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom uznesení.

14. Napriek zneniu citovaného ustanovenia § 202 ods. 2 Exekučného poriadku súd k veci uvádza, že vyššia súdna úradníčka správne zistila skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu vyvodila i správny právny záver a svoje rozhodnutie správne a v zmysle zákona odôvodnila. Sudca prvej inštancie sa preto v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, pričom na zdôraznenie správnosti ešte uvádza, že predpokladom na vedenie exekúcie voči povinnému je exekučný titul, ktorým môže byť rozhodnutie súdu alebo rozhodnutie iných orgánov, prípadne iná verejná listina. Exekučným titulom je pritom také rozhodnutie, ktoré je vykonateľné a ktoré ukladá povinnému určitú povinnosť, pričom musí spĺňať tak formálne ako aj materiálne predpoklady vykonateľnosti. Formálna vykonateľnosť je splnená dodržaním zákonom predpísaných náležitostí o doručení rozhodnutia, o uplynutí lehoty na plnenie a o podaní riadneho opravného prostriedku. Materiálne predpoklady vykonateľnosti exekučného

titulu sú, či účastníci označení v rozhodnutí skutočne existujú, či nejde o rozhodnutie voči neexistujúcemu subjektu, či sú označení natoľko presne, že nemožno mať neodstrániteľnú pochybnosť, o koho sa jedná a či ide o určité plnenie, ktorého vymoženie zákon predpokladá. Tak ako uviedol aj oprávnený vo svojej sťažnosti, osvedčenie o dedičstve vydané notárom ako súdnym komisárom nadobúda podľa § 175zca ods. 4 O.s.p. účinky právoplatného uznesenia o dedičstve. Vykonateľnosť osvedčenia o dedičstve však prichádza do úvahy iba vtedy, pokiaľ dedičia vyporiadali dedičstvo medzi sebou dohodou, v ktorej sa určitý dedič zaviazal výplatou voči inému dedičovi. Takýto záväzok možno vymáhať bez predchádzajúceho nachádzajúceho súdneho konania. Pokiaľ sa v osvedčení o dedičstve konštatuje prechod určitých dlhov poručiteľa na dedičov alebo pokiaľ dedičia uzavreli s veriteľom poručiteľa dohodu o vyporiadaní jeho pohľadávok (dohodu o tom, že záväzok voči veriteľovi preberajú iba určití dedičia alebo iba jeden dedič), nemôže veriteľ poručiteľa podať návrh na exekúciu voči dedičovi iba na základe osvedčenia o dedičstve, lebo v tomto prípade osvedčenie o dedičstve nepredstavuje exekučný titul. Veriteľ musí získať voči dedičovi exekučný titul v nachádzajúcom súdnom konaní.

15. Čo sa týka ďalších dôvodov uvádzaných oprávneným v sťažnosti, že výkladom exekučného súdu by dochádzalo k obsolentnosti niektorých ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (zákona platného a účinného v čase vydania uznesenia o dedičstve) a súčasne inštitút zisťovania veriteľov poručiteľa, ich pohľadávok a najmä inštitút prihlasovania pohľadávok do dedičského konania veriteľom a ich zahrnutie do pasív dedičstva by sa takýmto výkladom súdu „stal“ právne bezvýznamný, nakoľko by veriteľ mohol a mal tieto inštitúty ignorovať a po ukončení dedičského konania pristúpiť k vymáhaniu svojej pohľadávky, sudca na objasnenie uvádza, že účastníkmi dedičského konania sú len tí, ktorých za účastníkov považuje priamo zákon (II. defínícia), pričom OSP považoval veriteľa poručiteľa za účastníka len podľa § 175p OSP v prípade, keď sa vyporiadava jeho pohľadávka a tiež pri likvidácii predĺženého dedičstva. Ako oprávnený správne uviedol, úlohou súdu podľa § 175m OSP bolo zistiť poručiteľov majetok a jeho dlhy a vykonať súpis aktív a pasív. Oprávnený ako veriteľ poručiteľky si mohol prihlásiť svoju pohľadávku do dedičského konania, ako to aj urobil, ale jej neprihlásenie by nemalo za následok zánik tejto pohľadávky. Samozrejme v prípade konvokácie, ktorú upravoval § 175n OSP, by včasným neprihlásením pohľadávky do dedičstva mohla nastať situácia, že dedičia by už nezodpovedali veriteľovi za dlhy poručiteľky. Preto výkladom exekučného súdu v žiadnom prípade nedochádza k obsolentnosti citovaných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ako sa to oprávnený mylne domnieva.

16. Sudca preto v rámci rozhodovania o sťažnosti oprávneného dospel k záveru, že vyššia súdna úradníčka správne vyhodnotila, že pokiaľ sa v osvedčení o dedičstve len konštatuje prechod určitých dlhov poručiteľky na povinného ako dediča, nemôže veriteľ poručiteľky podať návrh na exekúciu voči povinnému ako jedinému dedičovi iba na základe osvedčenia o dedičstve, keďže osvedčenie o dedičstve je listina, ktorou sa iba preukazuje prechod práv a povinností z poručiteľa na dedičov, no samo osebe nepredstavuje exekučný titul. Z uvedeného vyplýva, že osvedčením o dedičstve oprávnený preukázal pasívnu vecnú legitimáciu povinného v predmetnom konaní, avšak nie existenciu exekučného titulu. Uvedené nepopiera ani skutočnosť, že v zmysle § 45 ods. 2 písm. e) Exekučného poriadku exekučným titulom môže byť aj osvedčenie o dedičstve, ale to len za predpokladu, že ukladá povinnému (dedičovi) určitú povinnosť ako to nepriamo vyplýva aj z ustanovenia § 48 ods. 2 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého návrh na vykonanie exekúcie môže oprávnený podať až keď povinný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú vykonateľným rozhodnutím. V posudzovanom prípade nie je uvedená požiadavka naplnená, pretože povinný ako dedič po poručiteľke nebol v predmetnom osvedčení o dedičstve uložená povinnosť uhradiť pohľadávku oprávneného (z obdobných záverov vychádza aj judikatúra súdov, napr. R 19/1988).

17. Len pre úplnosť sudca ešte dodáva, že oprávnený by z hľadiska posudzovaného prípadu nemusel podať samostatný návrh na začatie konania len v prípade, že by dosiahol vydanie právoplatného a vykonateľného exekučného titulu na splnenie svojej pohľadávky od poručiteľky ešte za jej života; po smrti poručiteľky (dlžníčky) by na základe tohto exekučného titulu v spojení s osvedčením o dedičstve mohol dôvodne podať návrh na vykonanie exekúcie na splnenie povinnosti z exekučného titulu bez ďalšieho priamo proti dedičovi poručiteľky (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4MCdo/18/2009 zo dňa 22.07.2010); takýto predpoklad však nebol v posudzovanej veci splnený.

18. Na záver súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 78/05zo 16. marca 2005, v zmysle ktorého odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam

prerozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. Rovnako ustálená judikatúra ESĽP nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994,séria A, č. 303 - A, s. 12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - B. Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

19. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované ustanovenia právnych predpisov, súd sťažnosť oprávneného podľa § 250 ods. 1 ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.