Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_5T-34-2018.pdf
PDF · 112.66 KB
No categories available
5T/34/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad, samosudca JUDr. Mária Petrušková na hlavnom pojednávaní konanom dňa 17. septembra 2018 v trestnej veci proti obžalovanému O. Q. takto
r o z h o d o l
rozhodol:
O b ž a l o v a n ý :
O. Q. V. Q. X. F. J. - nar. XX.XX.XXXX I. K., Y. G. N. G., W.. K. Č.. XX/XX, M. K. O.- I. K.: N. G., W.. Š. Č.. XXX,
s a u z n á v a z a v i n n é h o
- z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona, s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a/, písm. c/ Trestného zákona,
p r e t o ž e
- dňa 05.02.2017 v čase okolo 17:00 hod. v rodinnom dome na ulici Školskej č. 671 v Spišskom Bystrom, okres Poprad, kde sa nachádzal v dome so svojou maloletou dcérou X. Q.., J.. XX.XX.XXXX, ktorá začala silno plakať, preto ju z postieľky vzal na ruky a snažil sa ju utíšiť trasením, následkom čoho maloletá X. Q.. pri plači upadla do bezvedomia a následne privolanou Rýchlou zdravotnou pomocou bola prevezená do Nemocnice Poprad, a.s., kde vyšetreniami boli u nej zistené zranenia - podpavúčnicové krvácanie na spodine spánkového laloka, nad šiatrom mozočka, vysoko čelovo vpravo a diskrétne čelovo vľavo, chronické krvácania medzi pavúčnicou a tvrdou plenou v čelových oblastiach a v spánkovej oblasti a štyri ložiská krvácania do pravej sietnice oka, pričom ide o zranenia ťažké, ktoré si vyžiadali hospitalizáciu maloletej X. Q.. od 05.02.2017 do 06.02.2017 v Nemocnici, a.s. Poprad a od 06.02.2017 do 28.02.2017 v Detskej fakultnej nemocnici s poliklinikou Banská Bystrica a jej liečenie v trvaní najmenej 1 roka, s predpokladom trvalých následkov,
t e d a
- inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a čin spáchal na chránenej osobe.
Za to mu
u k l a d á
Podľa § 157 ods. 2 Trestného zákona, s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. j/ Trestného zákon trest odňatia slobody vo výmere 18 /osemnásť/ mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona mu výkon trestu podmienečne o d k l a d á .
Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona mu u r č u j e skúšobnú dobu vo výmere 30 / tridsať/ mesiacov.
Podľa § 51 ods. 4 písm. i/ Trestného zákona mu u k l a d á povinnosť podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku mu u k l a d á povinnosť zaplatiť Dôvere, zdravotná poisťovňa, a.s., Cintorínska č. 5, 949 01 Nitra, IČO: 35 942 436 liečebné náklady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť vo výške 11 761,13,--eur.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Poprad podal na obžalovaného O. Q. obžalobu pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona, s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a/, písm. c/ Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom v obžalobnom návrhu zo dňa 12.03.2018. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného O. Q., znalca S.. Z. O. V., svedkov I. Q., I. V.Š., E. E., Z. Q., prečítaním zápisníc o výsluchu svedkov S.. S. N., S.. S. Ž. pri splnení zákonných podmienok uvedených v § 263 ods. 1 Trestného poriadku /so súhlasom obžalovaného a prokurátora/, prečítaním znaleckých posudkov K.. Ľ. K., pri splnení zákonných podmienok uvedených v § 268 ods. 2 Trestného poriadku /so súhlasom obžalovaného a prokurátora/ a prečítaním listinných dôkazov v zmysle návrhu obžaloby a vyžiadaných súdom k osobe obžalovaného a zistil nasledovné. Obžalovaný O. Q. v konaní pred súdom dňa 17.09.2018 i v prípravnom konaní k podstatným okolnostiam žalovaného skutku zhodne uvádzal, že v inkriminovaný deň a po odchode jeho družky I. V. z ich spoločnej domácnosti začal svoju dcéru - maloletú poškodenú X. okolo 16:00 hod. kŕmiť mliekom z fľaše, ktorú jej najprv pri ústach podložil plátennou plienkou, aby mohla mlieko piť sama a potom jej fľašu s mliekom pridržal pri ústach i on sám, načo maloletá po dopití mlieka začala silno plakať, kopať nohami a „zahýčkavať sa“ a keď sa k nej vrátil videl na nej, že má problém „nadýchnuť sa“, že „prevracia oči“ a že sa dusí, preto ju otočil na bok, tvárou k sebe a podoprel ju vankúšom. Hneď nato mal telefonicky kontaktovať svoju družku a žiadať ju, aby sa vrátila domov a zároveň dodal, že po jej príchode maloletá poškodená bola už „skoro“ v bezvedomí, načo obaja privolali lekársku záchrannú službu a do jej príchodu sa pri oživovaní maloletej poškodenej riadili ich telefonickými pokynmi. Obžalovaný ďalej uvádzal, že záchranná služba na miesto činu prišla do 15-tich až 20-tich minút a že záchranári im tvrdili, že maloletá sa mohla nadýchnuť mlieka, ktoré jej cez nos vošlo do pľúc, že u maloletej môže ísť aj o epilepsiu, resp. že vtedajší zdravotný stav maloletej mohol byť vyvolaný alebo spôsobený i požitím hustejšieho alebo sladšieho mlieka, ktoré jej predtým pripravil a podal. V ďalšej časti svojich výpovedí obžalovaný popisoval už len okolnosti prevozu a hospitalizácie maloletej poškodenej v Nemocnici Poprad, a.s. a v Nemocnici s poliklinikou Banská Bystrica a okolnosti priebehu jej ďalšieho liečenia a poskytovania zdravotnej starostlivosti. V rámci svojich výpovedí obžalovaný poukázal aj na problémy so spaním a prijímaním potravy maloletou poškodenou, ktoré mali predchádzať samotnému skutku. Obžalovaný v rámci otázok prokurátora zároveň uvádzal, že v daný deň maloletú poškodenú prebaľoval jemným spôsobom, že poškodená ležala v polohovateľnej postieľke, že jej pritom nadvihol nohy, vyzliekol pančušky, dal čistú plienku, použil aj gél i to, že maloletú poškodenú z postieľky nedvíhal. Obžalovaný zároveň tvrdil, že maloletú poškodenú už „utíšiť nestihol“, pretože kým odložil fľašu, maloletá sa už „zahýčkavala“ a prestávala plakať, že na rukách ju mal iba na začiatku dňa dodajúc, že zo spálne ju preniesol do obývačky, kde majú ďalšiu postieľku a že maloletú poškodenú v daný deň „netriasol“, pretože podľa neho sa malé deti triasť nemôžu a nemôžu sa ani vyhadzovať do vzduchu. Obžalovaný na ďalšiu otázku prokurátora, či a akým spôsobom utišoval maloletú poškodenú, keď plakala uvádzal, že ju vzal na ruky, jej hlavičku držal na jednej ruke a jej nôžky na svojej druhej ruke a že takto sa s ňou prechádzal pomalým spôsobom. Obžalovaný v rámci odpovedí na otázky prokurátora uvádzal aj to, že okrem maloletej poškodenej je otcom i staršieho syna, ktorý je zdravotne v poriadku s tým, že keď mal syn 1 alebo 2 roky dostal tzv. detský epileptický záchvat, v dôsledku, ktorého bol hospitalizovaný v Nemocnici v Poprade, ale že v súčasnosti je v poriadku i to, že od sesternice vie, že k detským epileptickým záchvatom môže dôjsť napr. tým, že dieťa dostane tzv. „tik“ keď sa zle nadýchne a že vtedy môže i „odpadnúť“. Obžalovaný v rámci odpovedi na otázky obhajcu uvádzal, že s maloletou poškodenou boli v daný deň v kontakte i iné osoby - družka, jeho rodičia a že do kontaktu s maloletou mohol prísť aj jeho starší brat, ktorí ju i držali na rukách. Obžalovaný v rámci odpovedi na otázky súdu uvádzal, že v daný deň maloletú poškodenú kŕmil tak, že sedel vedľa postieľky na sedacom vaku a cez mriežky postieľky podával a držal fľašu s mliekom, ale aj to, že má vedomosti o tom, ako sa drží dieťa v takomto veku, ako bola v tom čase maloletá poškodená aj preto, že deti majú aj jeho kolegovia z práce, resp. že deti sú aj v jeho rodine. Obžalovaný sa k záverom znaleckého posudku S.. O. V. vyjadril iba s poukazom nato, že niekoľko dní alebo týždňov, počas ktorých maloletá poškodená pila mlieko z fľaše, alebo keď sa dožadovala potravy, tak sa pätičkami zapierala o postieľku a pohybovala hore - dole alebo zľava - doprava, čo aj podľa tvrdení iných osôb malo podľa obžalovaného naznačovať, že maloletá sa chce otočiť alebo ináč polohovať a nato, že podľa jeho domnienok sa maloletá poškodená buď „buchla“ alebo „dostala“ epileptický záchvat, ktorý mal mať aj starší syn Sebastián a i jeho družka Veronika. Obžalovaný zároveň uvádzal, že podľa neho maloletá poškodená plakala často, čo ho však „neznervózňovalo“ i to, že v noci neplakala alebo plakala málokedy, pretože skôr „fňukala“, keď ju však nakŕmili, znova zaspala. Obžalovaný ani prokurátor nenavrhovali konajúcemu súdu odstraňovať rozdiely vo výpovediach obžalovaného O. Q. postupom podľa § 258 ods. 4 Trestného poriadku majúc zato, že jeho výpoveď z prípravného konania je v podstatných častiach zhodná s jeho výpoveďou urobenou pred konajúcim súdom. Svedkyňa I. V. - družka obžalovaného, svedkyňa I. Q. - matka obžalovaného a svedok Z. Q. - otec obžalovaného v konaní pred súdom i v prípravnom konaní využili svoje právo a nevypovedali. Svedkyňa E. E. - v konaní pred súdom i v prípravnom konaní sa k podstatným okolnostiam žalovaného skutku nevedela vyjadriť a zhodne tvrdila len to, že ako osoba, ktorej bola I. V. - družka obžalovaného zverená do náhradnej starostlivosti, má len sprostredkované vedomosti o predchádzajúcich zdravotných problémoch a hospitalizácii N. - syna družky obžalovaného i vedomosti o tom, že maloletá poškodená bola plačlivá, nechcela spať a jesť, že bola hospitalizovaná v dôsledku toho, že upadla do bezvedomia, bližšiu príčinu hospitalizácie maloletej poškodenej však uviesť nevedela. Na otázku prokurátora, či má sprostredkované informácie o prípadnom „nevhodnom“ správaní sa obžalovaného k jeho maloletým deťom svedkyňa uviedla, že nemá ani priamu a ani sprostredkovanú vedomosť o predmetných skutočnostiach. Obžalovaný ani prokurátor nenavrhovali konajúcemu súdu odstraňovať rozdiely vo výpovediach svedkyne E. E. postupom podľa § 264 ods. 1 Trestného poriadku majúc zato, že jej výpoveď z prípravného konania je v podstatných častiach zhodná s jej výpoveďou urobenou v konaní pred súdom. Z prečítanej výpovede N. S.. Miriam Slodičákovej - v procesnom postavení opatrovníka maloletej poškodenej nevyplynuli žiadne priame a relevantné skutočnosti týkajúce sa žalovaného skutku alebo konania obžalovaného. Z prečítanej výpovede svedkyne S.. S. Ž. - splnomocnenej zástupkyni Dôvery zdravotná poisťovňa, a.s. vyplýva, že príslušná poisťovňa poskytla zdravotnú starostlivosť maloletej poškodenej X. Q.., J.. XX.XX.XXXX v súvislosti s poškodením jej zdravia v celkovej výške 11 761,13,-eur. Z výpovede znalca S.. Z. O. V. vyplynulo, že znalec v konaní pred súdom potvrdil závery znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia a neurochirurgia, podľa ktorých u maloletej poškodenej Lenky O., boli zistené chronické subdurálne krvácania v čelových a spánkovej oblasti, SAK - subarachnoidálne krvácanie temporobazálne, nad tentóriom cerebella a vysoko frontálne / pod pavúčnicu, na spodine spánkového laloka, nad šiatrom mozočka a čelovo/ vpravo, diskrétne aj frontálne vľavo a 4 ložiská krvácania do pravej sietnice, pričom podľa neho ide o súbor poranení charakteristický pre úrazy dojčiat a malých detí vznikajúcich opakovanými epizódami trasenia dieťaťom. Tieto poranenia mohli podľa znalca, s pravdepodobnosťou blízkou istote, vzniknúť v deň hospitalizácie maloletej poškodenej. Znalec v znaleckom posudku zároveň konštatoval, že intenzita útoku voči maloletej poškodenej bola malá, pretože na jej tele sa nenašli ďalšie známky po násilnom úchope. Znalec zároveň uviedol, že u maloletej poškodenej došlo k poškodeniu mozgu, ako životu dôležitého orgánu a k poškodeniu očí poškodenej, ktoré pravdepodobne zanechajú u poškodenej i trvalé následky. Znalec v záveroch svojho posudku potvrdil, že zranenia maloletej poškodenej si vyžadovali jej efektívnu intubáciu a prevoz z Popradu do Banskej Bystrice, kde sa podrobila ďalším operačným a liečebným zákrokom i liečeniu, ktoré presiahne dobu liečenia 1 roka, pretože takáto dĺžka liečenia je obvyklá pri tomto type zranení, bodovo ohodnotených na 870 bodov. Znalec dokonca potvrdil aj to, že v horizonte cca 5 rokov je potrebné ďalšie pravidelné a odborné sledovanie a liečenie maloletej poškodenej. Znalec MUDr. Z. O. V. v rámci odpovedí na otázku prokurátora vylúčil, aby zranenia, ktoré boli zistené u maloletej poškodenej mohli byť spôsobené samovoľnými pohybmi dieťaťa v postieľke a aby mohli vyvolať také zmeny zdravia, ktoré odborné očné a CT vyšetrenia objektívne preukázali, pretože ak by sa maloletá poškodená buchla napr. o postieľku - prejavilo by sa to v mieste buchnutia a toto miesto na tele maloletej poškodenej by zistilo CT vyšetrenie dieťaťa. Znalec v rámci odpovedí na otázky obhajcu uviedol, že s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou bolo mechanizmom vzniku maloletej poškodenej tzv. šejkrovanie, a nie iný spôsob, ale nevedel sa vyjadriť ku konkrétnemu času /hodine/ vzniku poranení maloletej poškodenej. V rámci odpovedí na otázky súdu znalec uviedol, že poranenie maloletej poškodenej, ktoré bolo zdiagnostikované a popísané v jeho znaleckom posudku z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia a neurochirurgia nemohli byť spôsobené epileptickým záchvatom maloletej poškodenej. Z prečítaného znaleckého posudku K.. Ľ. K.H., znalca z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a klinická psychológia dospelých, vypracovaného k osobe obžalovaného vyplýva, že osobnosť obžalovaného je nezrelá, disharmonicky štrukturovaná, s neurotickou nadstavbou, so subjektivistickým posudzovaním, takmer bez schopností decentrácie, so sklonom k nekompromisnosti a k jednoznačným riešeniam. Obžalovaný je podľa znalkyne osobnosťou, ktorá sa v afektívne napätých situáciách správa neadekvátne, v kritických situáciách možno od neho očakávať viac uvoľnenú a menej brzdenú agresivitu, v jeho životnom štýle dominujú momenty vlastného záujmu. Intelektové schopnosti obžalovaného sú na hranici priemeru a podpriemeru, jeho myslenie je účinnejšie pri emocionálnom napätí. Znalkyňa zároveň konštatovala, že u obžalovaného neboli zistené priame tendencie k agresívnemu správaniu ani k vymýšľaniu, že obžalovaný svoje emócie reguluje a snaží sa ich ovládať, ale so súčasne zistenou prítomnosťou výraznej úzkosti, tenzie i frustračnej tolerancie. Medziľudské vzťahy obžalovaného znalkyňa opísala ako celkovo plochšie, s veľkým očakávaním od partnerky, pričom jeho osobnosť klasifikovala ako nezrelú. Starostlivosť o rodinu so všetkým, čo k tomu patrí je podľa znalkyne u obžalovaného nadmerne náročná. V konaní pred súdom boli prečítané aj listinné dôkazy - lekárske správy o ošetrení maloletej poškodenej v Nemocnici Poprad, a.s., jej hospitalizácii v Nemocnici Poprad, a.s. a v Detskej fakultnej nemocnice s poliklinikou v Banskej Bystrici, prepúšťacie lekárske správy z príslušných zdravotníckych zariadení, v ktorých boli popísané a zdiagnostikované zranenia maloletej poškodenej - zhodné so znaleckým posudku S.. Z. O. V. a vyčíslenie nároku na náhradu škody poškodenej poisťovne Dôvera zdravotná poisťovňa, a.s..
Vyššie uvedené dôkazné prostriedky konajúci súd nato vyhodnotil v zmysle zásad uvedených v § 10 a § 12 Trestného poriadku a dospel k záveru, že žalovaný skutok sa stal, že ho spáchal obžalovaný O. Q. na skutkovom základe uvedenom vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a že tento vykazuje všetky znaky prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona, s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a/, písm. c/ Trestného zákona, pretože obžalovaný inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a čin spáchal na chránenej osobe - dieťati a blízkej osobe. Pri skutkových a právnych záverov bolo konajúcim súdom vychádzané z dôkazov vyplývajúcich z výpovede znalca S.. Z. O. V., záverov jeho znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia a neurochirurgia, záverov znaleckého posudku K.. Ľ. K., znalkyne z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a klinická psychológia dospelých i z citovaných listinných dôkazov, čím sa súd zároveň stotožnil so skutkovým a právnym tvrdením obžaloby na rozdiel od tvrdení obhajoby a obžalovaného, ktorý sa v podstate bránil len tým, že poukazoval na tvrdenia zdravotníckeho personálu záchrannej služby, ktorý mu po príchode na miesto činu mali údajne uvádzať, že k bezvedomiu maloletej poškodenej malo a mohlo dôjsť v dôsledku buď vdýchnutia hustejšieho a sladšieho mlieka z fľaše, ktorým ju predtým kŕmil alebo v dôsledku epilepsie a tým, že poukazoval i na neskoršie tvrdenie lekárky, ktorá ošetrovala maloletú poškodenú po jej prijatí do Nemocnice v Poprade, a.s. o tom, že zdravotný stav maloletej mohlo spôsobiť buď jej „buchnutie“ alebo jej vrodená vada popierajúc, že by on sám s maloletou poškodenou triasol takým spôsobom, ktorý zodpovedá „syndrómu trasúceho dieťaťa“, keďže podľa neho syndróm nezodpovedal príznakom v podobe hlbokých a veľkých modrín a prasknutým kostiam tak, ako to uvádza Google, s poukazom aj na podľa neho predchádzajúce nechutenstvo a poruchy spánku maloletej. Jeho obrane a tvrdeniam však nekorešpondovali ani závery znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia a neurochirurgia vypracovaného S.. Z. O. V., ani samotná výpoveď znalca S.. Z. O. V. v konaní pred súdom, ale ani lekárske správy príslušných zdravotníckych zariadení, ktoré poskytovali maloletej poškodenej ústavnú a odbornú liečbu a starostlivosť, pretože podľa týchto dôkazných prostriedkov u maloletej poškodenej X. Q.. boli objektívne zistené zranenia v podobe chronického subdurálneho krvácania v čelových a spánkovej oblasti, SAK - subarachnoidálneho krvácania temporobazálneho, nad tentóriom cerebella a vysoko frontálne /pod pavúčnicu, na spodine spánkového laloka, nad šiatrom mozočka a čelovo/ vpravo, diskrétne aj frontálne vľavo a 4 ložísk krvácania do pravej sietnice, čo je súbor poranení charakteristický pre úrazy dojčiat a maloletých detí vznikajúcich opakovanými epizódami trasenia dieťaťom tzv. „šejkrovaním“ a vzniknuté s pravdepodobnosťou blízkou istote /v deň, keď bola Lenka O. hospitalizovaná/ za súčasného použitia sily malej intenzity útočníka, keďže na tele poškodenej neboli zistené modriny ako znak intenzity zodpovedajúci inej sile útočníka. Vzhľadom na tieto dôkazné prostriedky a z nich preukázateľne spoľahlivo vyplývajúce dôkazy, o ktorých konajúci súd žiadne relevantné pochybnosti nemal, nemohol potom uveriť vyššie uvedenej obrane a tvrdeniam obžalovaného spočívajúcich v tom, že k zraneniam maloletej poškodenej X. Q.. došlo bez jeho konania, aj keď bez súdom súčasne preukázateľného úmyslu predmetné zranenia a v takom rozsahu maloletej poškodenej spôsobiť, keďže aj znalec S.. Z.Ú. O. V. v záveroch svojho znaleckého posudku konštatoval, že konanie obžalovaného bolo skratové, bez vopred plánovanej agresivity voči maloletej poškodenej a s čím sa stotožnil aj súd, keď z hľadiska právnej kvalifikácie jeho konanie a žalovaný skutok kvalifikoval zhodne s obžalobou a to ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 Trestného zákona, teda ako nedbanlivostný trestný čin a z hľadiska subjektívnej stránky spáchaný formou nedbanlivostnou v zmysle ustanovenia § 16 písm. a/ Trestného zákona. Podľa § 16 Trestného zákona trestný čin je spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ a/ vedel, že môže spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí. Prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona je poruchovým trestným činom, ktorý predpokladá spôsobenie ťažkej ujmy na zdraví inej osobe alebo osobám za predpokladu jeho spáchania na chránenej osobe. Podľa § 123 ods. 2 Trestného zákona ublížením na zdraví a na účely tohto zákona sa rozumie také poškodenie zdravia iného, ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie, počas ktorého bol nie iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného. Musí ísť pritom o také poškodenie zdravia, ktoré je objektívne preukázateľné spravidla so stopami na tele poškodeného. Za ublíženie na zdraví možno považovať taký stav /ochorenie, poranenie/, ktorý porušením normálnych telesných alebo duševných funkcií sťažuje výkon obvyklej činnosti, alebo má iný vplyv na obvyklý spôsob života poškodeného a ktorý vyžaduje lekárske ošetrenie, aj keď nezanecháva trvalé následky. Dôležitým kritériom je pritom aj dĺžka trvania pracovnej neschopnosti, povaha poruchy zdravia, príznaky, ktorými sa prejavuje, bolestivosť zranenia a jej intenzita, či a aké lekárske ošetrenia vyžaduje a či a do akej miery porucha zdravia narušila obvyklý spôsob života postihnutého, počítajúc do toho i vyradenie z pracovného procesu. Za ublíženie na zdraví sa preto považuje porucha zdravia poškodeného, ktorá mu sťažuje obvyklý spôsob života alebo výkon obvyklej činnosti po dobu okolo 7 dní a nemožno sa pritom obmedziť iba na kritérium dĺžky pracovnej neschopnosti alebo iba doby trvania poruchy zdravia, pretože musia byť zároveň zhodnotené všetky ďalšie okolnosti. Ťažká ujma na zdraví v zmysle § 123 ods. 3 písm. e/ Trestného zákona je vážna porucha zdravia spočívajúca v poškodení dôležitého orgánu a v zmysle § 123 ods. 3 písm. i/ Trestného zákona je vážna porucha zdravia spočívajúca v poruche zdravia trvajúca dlhší čas - najmenej 42 kalendárnych dní. Zranenia, ktoré obžalovaný maloletej poškodenej spôsobil je preto potrebné a nutné kvalifikovať ako ťažkú ujmu na zdraví v zmysle citovaných ustanovení Trestného zákona, keďže podľa ustálenej súdnej praxe sa za poškodenie dôležitého orgánu považuje poškodenie niektorého z telesných orgánov, pri ktorom vzniká nebezpečenstvo pre život alebo iný závažný, dlhšie trvajúci alebo trvalý následok a mozog patrí medzi dôležité orgány rovnako tak, ako porucha zdravia, ktorá si u maloletej poškodenej vyžiada liečenie v trvaní najmenej 1 roka, dokonca s predpokladom trvalých následkov. Maloletá poškodená X. Q.., J.. XX.XX.XXXX bola a je dcérou obžalovaného a je potrebné ju považovať za chránenú osobu v zmysle ustanovenia § 139 ods. 1 písm. a/, písm. c/ Trestného zákona, teda za dieťa a blízku osobu. Vo veci je potrebné poukázať nato, že obžalovaný ako otec maloletej poškodenej, ktorá v čase skutku nedovŕšila ani 6 mesiacov svojho veku i ako otec ďalšieho maloletého dieťaťa - syna jeho družky, s ktorým žije v spoločnej domácnosti bol povinný zo zákona poskytovať maloletej poškodenej starostlivosť a opateru a musel a mal tak vedieť, že žalovaným konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený Trestným zákonom spočívajúcim v ochrane života a zdravia maloletých osôb. Obžalovaný sa však bez primeraných dôvodov spoliehal, že svojim konaním také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí. Benevolentný, nezodpovedný, ľahkovážny alebo skratový prístup obžalovaného ku starostlivosti a k opatere maloletej poškodenej ho z následkov jeho protiprávneho konania nijakým spôsobom nevyviňuje a pred konajúcim súdom je len ťažko, ak vôbec obhájiteľné spôsobom udávaným obžalovaným aj preto, že u maloletej poškodenej je medicínsky predpoklad trvalých následkov na jej zdraví a živote. Každý rodič, ktorý vychováva svoje dieťa musí vedieť, že detská hlava a krk sú v takom veku, v akom bola maloletá poškodená mimoriadne zraniteľné, pretože hlava i detský mozog sú krehké a trasením môžu spôsobiť závažné, dokonca trvalé následky na zdraví dieťaťa a na jeho ďalšom zdravom nerušenom vývoji a vývine. Každý rodič je od narodenia dieťaťa povinný poskytovať mu základnú starostlivosť v podobe kŕmenia, prebaľovania, dvíhania, ukladania k spánku, či inú a úplne bežnú starostlivosť a musí si byť vedomý toho, že dieťa v takom veku, v akom bola maloletá poškodená nevie a nemôže dať najavo potrebu hladu, smädu, bolesti, nespokojnosti či inú základnú životnú potrebu ináč než plačom, čo obžalovaný v inkriminovaný deň podľa konajúceho súdu preukázateľne nezvládol, keďže s maloletou poškodenou bol doma v rozhodujúci čas sám, pričom maloletá svoju nespokojnosť prejavovala dlhšie trvajúcim plačom, obžalovaný sa však pritom „staral“ viac o varenie kávy, a nie o to, či a akým spôsobom maloletá poškodená napr. pije mlieko z fľašky, ktorú jej len priložil k ústam. Tomuto záveru súdu korešpondujú aj skutočnosti vyplývajúce zo znaleckého posudku K.. Ľ. K., z ktorých je zrejme, že obžalovaný sa v afektívne napätých situáciách /ktorou bolo aj vtedajšie správanie a pretrvávajúci plač maloletej poškodenej/ správa neadekvátne, uvoľnene, s menej brzdenou agresivitou, pričom jeho frustračná tolerancia je znížená v kritických situáciách znížená. Aj keď u obžalovaného znalkyňa nezistila tendencie k vymýšľaniu udalostí konštatovala však, že obžalovaný je v posudzovaní zvýšene subjektivistický. V tejto súvislosti súd poukazuje aj nato, že obžalovaný sa v prípravnom konaní i v konaní pred súdom ako keby „vyhýbal“ uvádzať rozhodujúce udalosti inkriminovaného dňa a viac popisoval iné a nepodstatné skutočnosti napr. to, že postavil vodu na kávu, že volal aj priateľke, či má dať uvariť kávu aj jej a že sa kriticky vyjadroval viac i k liečebným postupom ošetrujúcich lekárov a k ich prístupu k nemu alebo jeho družke, ako k žalovanému skutku a konaniu, ktoré sa mu kládlo za vinu.
Obžalovaný doposiaľ súdne trestaný nebol, v evidencii priestupkov má dva záznamy za porušenie priestupku proti občianskemu spolunažívaniu z roku 2014, teda za ďalšie protiprávne konania násilného charakteru, v jednom prípade bolo konanie príslušným správnym orgánom zastavené a v druhom prípade obžalovanému bola uložená pokuta vo výške 10,--eur, z miesta trvalého bydliska je hodnotený všeobecne a zamestnávateľ menovaného hodnotí kladne. Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu u obžalovaného vzal súd do úvahy všetky základné i individuálne zásady platné pre ukladanie trestov, prihliadol pritom nato, aby trest zabezpečil ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvoril podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život, aby iných odradil od páchania trestných činov a aby zároveň vyjadril morálne odsúdenie spoločnosťou. Súčasne prihliadol nato, aby trest, ktorý súd uloží postihol iba páchateľa a tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby, prihliadol i nato, akým spôsobom bol trestný čin spáchaný, jeho následok, formu zavinenia, pohnútku i na samotnú osobu páchateľa, jeho pomery, možnosť nápravy, so zistením poľahčujúcej okolnosti v zmysle § 36 písm. j/ Trestného zákona - v podobe vedenia riadneho spôsobu života a beztrestnosti obžalovaného, bez zistenia priťažujúcich okolností v zmysle § 37 Trestného zákona a po takto vykonaných a vyhodnotených zásadách dospel k záveru, že u obžalovaného sa tento účel trestu dosiahne uložením prísnejšieho trestu odňatia slobody vo výmere 18 /osemnásť/ mesiacov, spolu s dlhšou skúšobnou dobou vo výmere 30 / tridsať/ mesiacov a povinnosťou podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapie alebo psychologického poradenstva, vzhľadom na závery znaleckého posudku K.. Ľ. K. vo vzťahu k charakteristike osobnosti obžalovaného. Súd nebol toho názoru, aby sa u obžalovaného dosiahol účel trestu a jeho náprava uložením iného druhu trestu, či inej výmery trestu, vyššie uložený trest spolu s povinnosťou uloženou mu podľa § 51 ods. 4 písm. i/ Trestného zákona zodpovedá podľa konajúceho súdu konkrétnym okolnostiam prípadu, po zhodnotení závažnosti činu, povahy a rozsahu spôsobených následkov na živote a zdraví maloletej poškodenej, ktoré budú len ťažko odstrániteľné, ak vôbec, ale i samotnej osobe obžalovaného ako aj tomu, aby trest účinne pôsobil tak na obžalovaného ako aj na ostatných členov spoločnosti a predovšetkým však na rodičov maloletých detí, ktorým je ich starostlivosť o život a zdravie uložená Zákonom o rodine. Poškodená poisťovňa Dôvera ZP, a.s. si v prípravnom konaní uplatnila nárok na náhradu škody vzniknutej na poskytnutých nákladov zdravotnej starostlivosti riadne a včas a preto súd obžalovanému uložil aj povinnosť zaplatiť liečebné náklady vo výške 11 761,13,--eur.
- inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a čin spáchal na chránenej osobe.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby oznámením bolo až doručenie rozsudku.