Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozhodnutie_26Sd-57-2015.pdf
PDF · 134.08 KB
Case nature
Area
Subarea
26Sd/57/2015
Rozhodnutie
Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci navrhovateľky P. D. rod. D., nar. XX. O. XXXX, bytom I. I. - Z., O. č. XXXX/X, proti odporkyni Sociálnej poisťovni - ústrediu so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 22. januára 2015 v spojení s rozhodnutím odporkyne totožného čísla zo 16. marca 2015 o invalidnom dôchodku navrhovateľky a rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX V. 0 zo 6. júla 2018 o zvýšení invalidného dôchodku navrhovateľky takto
rozhodol:
Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 22. januára 2015 v spojení s rozhodnutím odporkyne totožného čísla zo 16. marca 2015 p o t v r d z u j e. Konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo 6. júla 2018 z a s t a v u j e a odvolanie navrhovateľky voči rozhodnutiu č. XXX XXX XXXX X zo 6. júla 2018 postupuje Generálnemu riaditeľovi Sociálnej poisťovne.
odôvodnenie:
Rozhodnutím z 22. januára 2015 odporkyňa priznala navrhovateľke podľa § 70 ods. 1 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „ZoSP“) od 6. novembra 2014 invalidný dôchodok vo výške 129,- EUR mesačne, ktorý na základe valorizačného zvýšenia, vyplývajúceho z ust. § 1 Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 295/2014 Z.z. od 1.januára 2015 zvýšila na 131,70 EUR mesačne. 2 6 S d / 5 7 / 2 0 1 5 - 2 -
Rozhodnutím zo 16. marca 2015 odporkyňa s poukazom na ust. § 70 ods. 1 a § 82 ZoSP konštatovala, že navrhovateľke naďalej patrí od 6. novembra 2014 invalidný dôchodok v nezmenenej sume, tj. vo výške 129,- EUR, zvýšený od 1.januára 2015 na základe zákonnej valorizácie na sumu 131,70 EUR mesačne, pretože po správnom zistení počtu dní náhradných dôb v období od 1. januára 1994 do 31. marca 1994 v rozsahu 355 dní (pôvodne v rozhodnutí z 22. januára 2015 v rozsahu 354 dní) nedošlo k zmene výšky priznanej dôchodkovej dávky. Z odôvodnenia označených rozhodnutí, ktoré súd preskúmal vo vzájomnej súvislosti vyplynulo, že navrhovateľka pred vznikom invalidity, tj. pred 6. novembrom 2014 získala obdobie dôchodkového poistenia v rozsahu 10 790 dní, tj. 29 rokov a 205 dní ( t.j. viac ako 15 rokov, ktoré sú jednou z podmienok pre priznanie invalidného dôchodku) a nárok na invalidný dôchodok jej priznala z toho dôvodu, že bola dňom 6. novembra 2014 uznaná invalidnou so 45 % poklesom jej pracovnej schopnosti, k uvedenému dňu nesplnila podmienky nároku na starobný dôchodok a nebol jej priznaný predčasný starobný dôchodok. Pri výpočte sumy jej invalidného dôchodku vychádzala odporkyňa z rozhodujúceho obdobia kalendárnych rokov 1984 - 2013 a po započítaní náhradných dôb a zvýšení zisteného priemerného osobného mzdového bodu podľa § 63 ods. 4 písm. b) ZoSP ho určila hodnotou 0,5969. Do obdobia dôchodkového poistenia navrhovateľky dopočítala aj ďalšie obdobie dôchodkového poistenia od vzniku jej invalidity do dovŕšenia dôchodkového veku v rozsahu 5 706 dní, teda pri výpočte sumy jej invalidného dôchodku vychádzala z celkového obdobia jej dôchodkového poistenia v rozsahu 45,1946 rokov, z aktuálnej dôchodkovej hodnoty, platnej v čase vzniku jej invalidity a určenej k tomuto dňu zákonom vo výške 10,2524 EUR a z priznanej percentuálnej
miery jej zníženej pracovnej schopnosti. Sumu jej invalidného dôchodku určila ako súčin uvedených činiteľov, čím dospela k výške jej invalidného dôchodku 129,- EUR mesačne ku dňu vzniku nároku naň, tj. odo dňa vzniku jej invalidity, v ktorej sume bolo zohľadnené valorizačné zvýšenie patriace v roku 2014 vo výške 4,50 EUR mesačne (§ 1 písm. g) Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 329/2013 Z.z.) a následne sumu jej invalidného dôchodku zvýšila aj o ďalšiu valorizáciu, patriacu od 1.januára 2015 vo výške 2,70 EUR mesačne na sumu 131,70 EUR mesačne, pretože ku dňu rozhodovania o invalidnom dôchodku navrhovateľky jej patrilo aj toto valorizačné zvýšenie. Prílohou rozhodnutí bol osobný list dôchodkového poistenia, v ktorom bolo zhrnuté obdobie dôchodkového poistenia navrhovateľky i zárobky, ktoré dosiahla v rozhodujúcom období. Navrhovateľka sa voči označeným rozhodnutiam odporkyne odvolala a namietala percentuálny pokles jej zníženej pracovnej schopnosti, keď považovala za nesprávne, že posudkový lekár pri posudzovaní jej zdravotného stavu a určovaní percentuálnej miery jej zníženej pracovnej schopnosti nezohľadnil jej ochorenie chrbtice a správne nezhodnotil ani závažnosť jej rozhodujúceho zdravotného postihnutia a jemu pridružených komplikácií. Namietala tiež, že pre výpočet sumy invalidného dôchodku jej neboli započítané aktivačné práce, ktorá vykonávala v rokoch 2002 - 2004. 2 6 S d / 5 7 / 2 0 1 5 - 3 -
Po vykonanom dokazovaní výsluchom účastníkov, oboznámením sa s obsahom administratívneho spisu, najmä so žiadosťou navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku, s lekárskymi správami posudkových lekárov pobočky i ústredia Sociálnej poisťovne, so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľky, s prvotnými podkladmi relevantnými pre určenie výšky dôchodkovej dávky dospel krajský súd k presvedčeniu, že napadnuté rozhodnutie z 22. januára 2015 v spojení s rozhodnutím odporkyne zo 16.marca 2015 bolo vydané v súlade so zákonom, preto ho podľa § 250q ods. 2 OSP ako vecne správne potvrdil. Vychádzal zo zistenia, že navrhovateľka požiadala odporkyňu o priznanie invalidného dôchodku od 6. novembra 2014 žiadosťou z 2. decembra 2014, po podaní ktorej bol posudzovaný jej zdravotný stav posudkovým lekárom pobočky Sociálnej poisťovne so sídlom v Banskej Bystrici. Ten v posudku z 2. decembra 2014 okrem vlastného klinického vyšetrenia navrhovateľky vychádzal z endokrinologických, kardiologických a neurologických vyšetrení z obdobia september - november 2014 a za jej rozhodujúce zdravotné postihnutie označil thyreotoxikózu - hyperthyreózu so zaradením pod kapitolu IV., pol. 9.1 písm. b) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení. Z jeho posudku vyplynulo, že v tom čase XX- ročná navrhovateľka bola od 18. roku veku liečená thyroxínom pre ochorenie štítnej žľazy, v rokoch 2005 -2007 bola sledovaná endokrinológom pre thyreotoxikózu, po aplikovanej liečbe bola dosiahnutá remisia ochorenia. V novembri 2013 mala vykonanú thyreidektómiu pre masívny difúzny nárast štítnej žľazy, po vykonanej operácii došlo k zhoršeniu endokrinnej orbitopatie, preto v roku 2014 absolvovala pulznú kortikoterapiu bez výraznejšieho efektu. Vo februári 2014 jej bola podaná thyeroeliminačná liečba rádiojódom a absolvovala kúpeľnú liečbu. V septembri 2014 podstúpila stereotaktickú radiačnú gamaterapiu na orbity, v čase posudzovania bola naďalej v sledovaní endokrinológa a očného lekára. Vzhľadom na uvedený charakter a priebeh jej zdravotných ťažkostí označil za jej rozhodujúce zdravotné postihnutie ochorenie štítnej žľazy, komplikované v tom čase liečbe odolávajúcou orbitopatiou a pokles jej pracovnej schopnosti vyjadril pod hornou hranicou možného percentuálneho rozpätia a za invalidnú ju uznal dňom, nasledujúcim po skončení podporného obdobia. Jej recidivujúce ťažkosti, súvisiace s pohybovo - oporným aparátom nepovažoval za posudkovo významné, pretože ku dňu posudzovania jej zdravotného stavu boli zvládnuté sporadickou ambulantnou liečbou, nebol preukázaný trvalý pohybový deficit. Toto posúdenie jej zdravotného stavu, ktoré posudkový lekár pobočky Sociálnej poisťovne nezmenil ani po podaní odvolania navrhovateľkou, bolo podkladom pre vydanie rozhodnutia odporkyne z 22. januára 2015. K zmene posudkového zhodnotenia objektívne zistených zdravotných ťažkostí navrhovateľky a z nich vyplývajúcej miery jej zníženej pracovnej schopnosti nedošlo ani po opakovanom posúdení jej zdravotného stavu posudkovým lekárom ústredia Sociálnej 2 6 S d / 5 7 / 2 0 1 5 - 4 -
poisťovne, ktorý na žiadosť krajského súdu zhodnotil aj tie odborné lekárske nálezy, ktoré navrhovateľka predložila na súdnom pojednávaní. Posudkové stanovisko zaujal jednak k tým odborným lekárskym nálezom, ktoré boli posudkovo zhodnotené už prvoposudzovateľom i k novo predloženým endokrinologickým, očným, psychiatrickým, algeziologickým vyšetreniam, k FRO vyšetreniu, k USG vyšetreniu karotického riečišťa a vertebrálnych artérií, k prepúšťacej správe z hospitalizácie na algeziologickom oddelení z priebehu rokov 2015 a 2016. V posudku doplnil, že pri správne označenom rozhodujúcom zdravotnom postihnutí navrhovateľky došlo k vzniku endokrinnej orbitopatie s obmedzenou pohyblivosťou bulbu vľavo hore, v dôsledku čoho má dvojité videnie, spôsobujúce jej
ťažkosti pri práci na počítači. Priznaný percentuálny pokles jej pracovnej schopnosti na úrovni 45 % pri objektívne zistenom ochorení štítnej žľazy navrhovateľky s jednou orgánovou komplikáciou, považoval za adekvátne. Kardiologické komplikácie objektívnymi nálezmi preukázané neboli, kardiologickým vyšetrením bol nález na srdci hodnotený ako fyziologický, bez prítomnosti thyreotoxického srdca. Z odborných lekárskych nálezov neurológa a fyziatra vyplynulo, že porucha statiky a dynamiky jej chrbtice je len mierna, neboli popísané trvalé prejavy koreňového dráždenia, po aplikovanej liečbe v zmysle tlakových kaudálnych blokád došlo k zlepšeniu stavu. Psychiatrom bola prvýkrát vyšetrená len v júni 2015 a na základe uvedeného vyšetrenia bol jej stav hneď hodnotený ako recidivujúca depresívna porucha s epizódou ťažkého stupňa, s čím sa posudkový lekár nestotožnil s tým, že nanajvýš mohlo ísť o epizódu ťažkej depresie, nie o recidivujúcu depresívnu poruchu, pretože do uvedeného dátumu nebola psychiatricky liečená. Následne od júna 2015 až do februára 2016 psychiater opakovane menil antidepresívnu liečbu, ktorej efekt nebolo možné posudkovo zhodnotiť, pretože pre posudkové účely je rozhodujúci stav pri pravidelnom užívaní predpísanej liečby v priebehu niekoľkých mesiacov. Navyše, stupeň depresie nebol zistený ani podľa Beckovej škály psychologickým vyšetrením. S ohľadom na krátku dobu liečby uzavrel, že pri uvedenom zdravotnom postihnutí nebola v čase posudzovania zdravotného stavu navrhovateľky splnená podmienka jej dlhodobo nepriaznivého, liečbou neovplyvniteľného zdravotného stavu, preto ho nebolo možné posudkovo zhodnotiť. Skutkové zistenia, týkajúce sa zdravotných ťažkostí navrhovateľky považoval krajský súd v rámci preskúmavacieho konania za správne a úplne zistené, za správny považoval aj priznaný percentuálny pokles jej zníženej pracovnej schopnosti pri správne označenom rozhodujúcom zdravotnom postihnutí navrhovateľky, ktoré bolo z hľadiska charakteru aj stupňa závažnosti objektívne preukázané odbornými lekárskymi nálezmi a ktoré sa najväčšou mierou podieľalo na jej zníženej pracovnej schopnosti, tj. ochorenie štítnej žľazy s jednou orgánovou komplikáciou, pri ktorom bol pokles jej pracovnej schopnosti zhodnotený v zákonnom rozpätí. Za správne považoval aj posudkové nezohľadnenie pridružených zdravotných ťažkostí v percentuálnej miere jej zníženej pracovnej schopnosti, pretože jej duševné ťažkosti v čase posudzovania nezodpovedali zákonnej podmienke dlhodobo 2 6 S d / 5 7 / 2 0 1 5 - 5 -
nepriaznivého a liečbou neovplyvniteľného zdravotného stavu, preto ich nebolo možné posudkovo zohľadniť a z hľadiska ochorenia chrbtice bola u navrhovateľky odbornými lekárskymi nálezmi preukázaná len mierna porucha funkcie, bez trvalých prejavov koreňového dráždenia, čo s ohľadom na pre posudkové účely rozhodujúcu funkčnú poruchu podľa platnej právnej úpravy nemalo zákonom predpokladaný vplyv na jej pracovnú schopnosť. Za správne považoval aj určenie sumy invalidného dôchodku navrhovateľky ku dňu vzniku jej nároku na invalidný dôchodok s pripočítanými valorizačnými zvýšeniami, keď na základe prvotných evidenčných podkladov, týkajúcich sa obdobia dôchodkového poistenia navrhovateľky i preukázaných zárobkov, ktoré dosiahla v rozhodujúcom období a s poukazom na platnú právnu úpravu uzavrel, že obdobie dôchodkového poistenia navrhovateľky bolo zistené správne, správne bolo zistené rozhodujúce obdobie pre určenie jej priemerného osobného mzdového bodu, náhradné doby, správne bol vypočítaný jej priemerný osobný mzdový bod, ktorý bol správne navýšený na hodnotu 0,5969, správne bola použitá pri výpočte sumy invalidného dôchodku aktuálna dôchodková hodnota platná v čase vzniku invalidity navrhovateľky vo výške 10,2524 EUR a správne boli uvedené činitele spolu s percentuálnou mierou zníženej pracovnej schopnosti navrhovateľky vo výške 45 % navzájom vynásobené, čím bola určená suma jej invalidného dôchodku. K námietke navrhovateľky, že jej pre výšku invalidného dôchodku neboli zohľadnené aktivačné práce, ktoré vykonávala v rokoch 2002
- 2004 uviedol, že od 1.marca 2002 do 31.mája 2004 bola navrhovateľka vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie, ktoré však nebolo možné považovať za obdobie jej dôchodkového poistenia, pretože jej nebola vyplácaná podpora v nezamestnanosti. Samotné poskytovanie aktivačného príspevku pri výkone aktivačných prác nie je príjmom z pracovnej činnosti, ale je formou pomoci v hmotnej núdzi, a nemá ani charakter podpory v nezamestnanosti, ktorá by bola predpokladom pre započítania obdobia dôchodkového poistenia z titulu evidovanej nezamestnanosti. Na základe odvolania podaného navrhovateľkou voči rozhodnutiu krajského súdu sa posúdením jeho vecnej správnosti zaoberal Najvyšší súd SR, ktorý ho uznesením č. 1So/43/2016 -101 zo 16. januára 2018 zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. Uviedol, že závery posudkových lekárov, týkajúce sa posúdenia zdravotného stavu navrhovateľky sa javia byť neúplné a predčasné pretože jedným z dôvodov, pre ktoré neboli posudkovo zohľadnené psychické ťažkosti navrhovateľky v percentuálnej miere jej zníženej pracovnej schopnosti bola aj skutočnosť, že v ňou predložených odborných lekárskych nálezoch absentovalo psychologické vyšetrenie, ktorým by bol stupeň jej depresie zhodnotený podľa Beckovej škály. V tejto súvislosti, s poukazom na ust. § 196 ods. 6 tretej vety ZoSP, podľa ktorého má odporkyňa povinnosť vykonať v konaní aj tie dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli,
ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci, závery krajského súdu, že skutkový stav veci bol zistený riadne a úplne, považoval za nesprávny. Uvedené bolo dôvodom na zrušenie rozhodnutia krajského súdu s tým, že Najvyšší súd súdu 2 6 S d / 5 7 / 2 0 1 5 - 6 -
nižšieho stupňa uložil povinnosť doplniť dokazovanie o stanovisko posudkového lekára k ďalším odborným lekárskym nálezom, z ktorých vyplynulo aj zhodnotenie stupňa jej depresie podľa Beckovej škály a pokles pracovnej schopnosti navrhovateľky posudkovo zhodnotiť so zohľadnením vyššie uvedeného odborného vyšetrenia. Tiež uviedol, že je potrebné odstrániť rozpor medzi hodnotením psychiatra, konštatujúcim u navrhovateľky recidivujúcu depresívnu poruchu s epizódou ťažkého stupňa a vyhodnotením tohto ochorenia posudkovým lekárom, ktorý recidivujúcu depresívnu poruchu vylúčil s ohľadom na nepreukázanie liečby špecialistom pre tieto ochorenia a teda, či vzhľadom na skutočnosť neposkytnutia adekvátnej liečby je možné tvrdenú existenciu recidivujúcej depresívnej poruchy u navrhovateľky vylúčiť, najmä s poukazom na odborný nález z 11.júna 2015 („nespavosť je dosť veľký problém, už hádam aj konca roka 2012, v roku 2013 to bolo akútne, už sa mi prejavila štítna žľaza, nespala som 3 dni a 3 noci, na 10 min. som zaspala ale nič viac...“ „aj v minulosti som mala myšlienky, že nemá význam žiť ale viete stále mám deti...,“ objektívne: aktuálne bez suicidálnych myšlienok, ale v minulosti boli prítomné...“). Pripomenul, že v ďalšom konaní pri posudkovom zhodnotení percentuálnej miery zníženej pracovnej schopnosti navrhovateľky na základe všetkých dostupných odborných lekárskych nálezov je možné využiť aj súčinnosť prísediaceho lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore. Postupujúc podľa záväzného právneho názoru Najvyššieho súdu SR krajský súd v ďalšom konaní požiadal posudkového lekára ústredia Sociálnej poisťovne o opätovné posúdenie zdravotného stavu navrhovateľky za jej účasti, v prípade potreby aj za účasti prísediaceho so špecializáciou v príslušnom odbore za účelom úplného, logického a presvedčivého posudkového vyhodnotenia jej zdravotných ťažkostí s ohľadom na určené rozhodujúce zdravotné postihnutie a jej pridružené zdravotné ťažkosti v súvislosti s priznanou percentuálnou mierou jej zníženej pracovnej schopnosti tak, aby neboli pochybnosti o ich úplnom a správnom posudkovom zhodnotení. Upriamil jeho pozornosť na existujúce pochybnosti o správnom posudkovom zhodnotení zdravotných ťažkostí navrhovateľky, pretože tvrdenie posudkového lekára, že ťažkou depresiou navrhovateľka netrpí bolo vyvrátené psychologickým nálezom z júna 2016 so záverom hlbokej depresie podľa Beckovej škály a uložil mu povinnosť rozpory v hodnotení duševného ochorenia navrhovateľky odborným a posudkovým lekárom odstrániť. Výsledkom opakovaného posúdenia zdravotného stavu navrhovateľky bola lekárska správa posudkového lekára ústredia Sociálnej poisťovne pracovisko v Banskej Bystrici zo 7. júna 2018, v rámci ktorej bol za osobnej účasti navrhovateľky posudkovým lekárom spolu s prísediacim odborným lekárom
- psychiatrom zhodnotený zdravotný stav navrhovateľky na základe jej vlastného klinického vyšetrenia posudkovým lekárom, vyšetrenia prísediaceho odborného lekára - psychiatra, endokrinologických, psychiatrických, psychologických, 2 6 S d / 5 7 / 2 0 1 5 - 7 -
neurologických, očných, kardiologických vyšetrení, prepúšťacej správy z hospitalizácie na algeziologickom oddelení, USG vyšetrenia karotického riečišťa a vertebrálnych artérií z priebehu rokov 2014 - 2018 a u navrhovateľky bol naďalej od 6. novembra 2014 konštatovaný pokles jej pracovnej schopnosti na úrovni 45 % pre endokrinné ochorenie, hyperfunkciu štítnej žľazy stredného stupňa, s pretrvávajúcou jednou orgánovou komplikáciou - orbitopatiou v zmysle kapitoly IV., pol. 9.1, písm. b) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení. Vývoj v zdravotných ťažkostiach navrhovateľky sa prejavil zmenou jej rozhodujúceho zdravotného postihnutia od 17. mája 2018, od ktorého dňa bolo za jej rozhodujúce zdravotné postihnutie označené duševné ochorenie, organický psychosyndróm stredne ťažkého stupňa v zmysle kapitoly V., pol. 1, písm. a) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, pre ktorý bol pokles jej pracovnej schopnosti konštatovaný na úrovni 45 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a od uvedeného dňa boli 10 % navýšením miery jej zníženej pracovnej schopnosti posudkovo zohľadnené jej pridružené zdravotné ťažkosti (stav po strumektómii pre recidivujúcu autoimunitnú tyerotoxikózu a endokrinnú orbitopatiu, stav po pulznej kortikoterapii a tyreoeliminačnej liečbe, stav po ožiarení retroorbitálneho priestoru Lexellovým gamanožom, pooperačná periférna hypotyeróza, t.č. na primeranej substitučnej liečbe s reziduálnou endokrinnou orbitopatiou a dorzalgie). V posudku bolo uvedené, že zdravotný stav navrhovateľky s ukončeným stredoškolským vzdelaním s maturitou v odbore čašník, ktorá vykonávala administratívne práce, bol prvýkrát posudkovým lekárom ústredia Sociálnej poisťovne posudzovaný v rámci opravného prostriedku 19. mája 2015, kedy u navrhovateľky neboli prítomné psychické zmeny a nebola v odbornej starostlivosti psychiatra. Opakovane jej zdravotný stav posudzoval na dožiadanie krajského súdu 3. marca 2016, v rámci ktorého posudkovo zhodnotil
prvovyšetrenie psychiatra z 11. júna 2015 a kontrolné psychiatrické nálezy od júna 2015 do februára 2016. V tom čase psychiater stav hodnotil ako sociálne fóbie, neorganickú insomniu a recidivujúcu depresívnu poruchu, epizódu depresie ťažkého stupňa bez psychotických príznakov. Psychiater už pri prvovyšetrení popísal recidivujúcu depresívnu poruchu, s čím posudkový lekár naďalej vyjadril nesúhlas. V čase opakovaného posudzovania zdravotného stavu navrhovateľky 3. marca 2016 nebolo možné psychické ochorenie z posudkového hľadiska hodnotiť, pretože jej psychické ťažkosti nebolo možné považovať za stav dlhodobý a liečbou neovplyvniteľný, preto zotrval na svojom posudkovom závere, že od 6. novembra 2014, po skončení poberania nemocenských dávok je navrhovateľka invalidná so 45 % poklesom jej pracovnej schopnosti pre hyperfunkciu štítnej žľazy s jednou orgánovou komplikáciou. Aktuálne boli predložené a posudkovo zhodnotené ďalšie odborné lekárske nálezy a to opakované kontrolné vyšetrenia psychiatra, psychologické vyšetrenie z júna 2016 a mája 2018, endokrinologické a kardiologické vyšetrenia. Prísediaci odborný lekár - psychiater po vyšetrení navrhovateľky konštatoval, že aktuálnym problémom navrhovateľky je organická symptomatika v obraze organickej poruchy osobnosti, ktorý bol potvrdený po vykonaní testu hodín. Uviedol, že vleklú depresívnu poruchu u navrhovateľky nie je možné hodnotiť ako 2 6 S d / 5 7 / 2 0 1 5 - 8 -
ťažkú, pretože tomu nezodpovedala liečba antidepresívami. Hoci psychologické vyšetrenie z júna 2016 poukazuje aj na organickú symptomatiku (známky) a popisuje aj hlbokú depresiu v rámci Beckovej škály, zhodnotenie stupňa depresie podľa tohto „testu“ (Beckova škála) vychádza zo subjektívneho zhodnotenia prežívania, teda nemá charakter objektivity. Pri ďalšom psychologickom vyšetrení v máji 2018 boli manifestné známky organicity na úrovni stredne ťažkého stupňa. V projektívnej technike (ROR) boli popísané známky depresívneho ladenia a zvýšená interapsychická tenzia, čo ťažkej depresívnej poruche nezodpovedá. Posudkový lekár konštatoval, že aktuálne v popredí ťažkostí navrhovateľky nie je zvýšená činnosť štítnej žľazy, nakoľko táto bola operačne v roku 2013 odstránená a pooperačne znížená funkcia štítnej žľazy je dobre ovplyvnená substitučnou liečbou, čo bolo potvrdené endokrinologickým vyšetrením z mája 2018. Preto rozhodujúcim ochorením pre stanovenie miery poklesu pracovnej schopnosti navrhovateľky je aktuálne porucha osobnosti a správania zapríčinená chorobou, poškodením a dysfunkciou mozgu stredne ťažkého stupňa, ktorá podmieňuje pokles jej pracovnej schopnosti na úrovni 45 % a ostatné pridružené ochorenia odôvodňujú navýšenie percentuálnej miery jej zníženej pracovnej schopnosti o 10 %, na celkových 55 % od 17. mája 2018, tj. dňom kontrolného psychologického vyšetrenia, ktoré preukázalo progresiu organicity na stredne ťažký stupeň. Výsledkom uvedeného posúdenia zdravotného stavu navrhovateľky zo 7. júna 2018 bolo vydanie nového rozhodnutia odporkyňou č. XXX XXX XXXX X zo 6. júla 2018, ktorým bola suma invalidného dôchodku navrhovateľky zvýšená od 17. mája 2018 na 181,30 EUR mesačne v súvislosti s navýšením percentuálnej miery jej zníženej pracovnej schopnosti z pôvodných 45 % pri vzniku jej invalidity na aktuálnych 55 % od 17. mája 2018. Uvedené rozhodnutie bolo Krajskému súdu v Banskej Bystrici doručené spolu s doplňujúcim písomným vyjadrením odporkyne z 19. júla 2018 a odporkyňa ho žiadala ako vecne správne potvrdiť spolu s jej predchádzajúcimi rozhodnutiami z 22. januára 2015 a zo 16. marca 2015. Navrhovateľka v písomnom vyjadrení z 31. júla 2018 k uvedenému vyjadreniu odporkyne oznámila, že so zvýšením invalidného dôchodku nesúhlasí, pretože nemôže vykonávať žiadne sústavné zamestnanie, a preto jej patrí plný invalidný dôchodok a to od podanej žiadosti o invalidný dôchodok, tj. od 6. novembra 2014. Na tomto stanovisku zotrvala aj na pojednávaní pred krajským súdom. Krajský súd v Banskej Bystrici po zrušení jeho predchádzajúceho rozhodnutia č. 26Sd/57/2015-73 z 26. marca 2016 Najvyšším súdom SR opätovne preskúmal odvolaním navrhovateľky napadnuté rozhodnutie odporkyne z 22. januára 2015 a s ním súvisiace rozhodnutie odporkyne zo 16. marca 2015 i konanie, ktoré im predchádzalo podľa § 250l ods. 1 O.s.p. v súlade s ust. § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP), vypočul účastníkov, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu, najmä so žiadosťou navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku, s jej zdravotnou 2 6 S d / 5 7 / 2 0 1 5 - 9 -
dokumentáciou, s lekárskymi správami posudkových lekárov pobočky a ústredia Sociálnej poisťovne, s prvotnými podkladmi, preukazujúcimi obdobie dôchodkového poistenia navrhovateľky a jej zárobky dosiahnuté v rozhodujúcom období a po doplnení dokazovania v súlade so záväzným právnym názorom Najvyššieho súdu o lekársku správu posudkového lekára ústredia Sociálnej poisťovne zo dňa 7. júna 2018 dospel k presvedčeniu, že označené rozhodnutia odporkyne boli vydané v súlade so zákonom, preto ich podľa § 250q ods. 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. Konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne ústredie č. XXX XXX XXXX X zo 6. júla 2018 zastavil podľa § 99 písm.
b) SSP a vec postúpil na rozhodnutie Generálnemu riaditeľovi Sociálnej poisťovne ako orgánu vecne príslušnému o ňom rozhodnúť. V konaní o preskúmaní zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu podľa V. časti tretej hlavy O.s.p. je rozhodujúci stav veci, ktorý existoval v čase vydania preskúmavaného rozhodnutia a k novým skutočnostiam, ktoré nastali po vydaní rozhodnutia správneho orgánu možno prihliadať len vtedy, ak tieto nové skutočnosti mohli mať vplyv na posúdenie správnosti preskúmavaného rozhodnutia v čase rozhodovania súdu. Podľa § 71 ods. 5, 6, 7 a 8 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. Určuje sa podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa ods. 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí, podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení kapitoly IV., bodu 9.1, písm. b) možno pokles pracovnej schopnosti poistenca pre hyperfunkciu štítnej žľazy stredného stupňa s pretrvávajúcimi orgánovými a psychickými zmenami vyjadriť v rozpätí 30-50 %. Pre hyperfunkciu štítnej žľazy ťažkého stupňa, schudnutím, s thyerotoxickým poškodením srdca, so závažným očným postihnutím a s psychickými zmenami vyžadujúcimi odbornú psychiatrickú liečbu možno pokles pracovnej schopnosti vyjadriť v rozpätí 60 - 70 %, čo vyplýva z kapitoly IV., bodu 9.1, písm. c) cit. prílohy. Pre zhodnotenie miery zníženej pracovnej schopnosti poistenca pri poruchách látkovej výmeny a žliaz s vnútornou sekréciou sú rozhodujúce dôsledky porúch, odchýlky od normy v laboratórnych hodnotách pokles pracovnej schopnosti nepodmieňujú. 2 6 S d / 5 7 / 2 0 1 5 - 10 -
Podľa kapitoly V. bodu 1 cit. prílohy možno pokles pracovnej schopnosti poistenca pre stredne ťažké formy organických duševných porúch, porúch intelektu, emotivity, afektivity (organický psychosyndróm...) vyjadriť v rozpätí 30-45 %. Podľa § 71 ods. 2, 3, 4 zákona č. 461/2003 (ďalej len „ZoSP“) (2) Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. (3) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. 2) (4) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. Podľa § 60 ods. 1, 5, 6, 9 ZoSP (1) Obdobie dôchodkového poistenia je obdobie povinného dôchodkového poistenia, obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia, ak za tieto obdobia okrem období uvedených v § 140 bolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie podľa tohto zákona a ak tento zákon neustanovuje inak. Ak zamestnávateľ nesplnil povinnosť platiť a odvádzať poistné na dôchodkové poistenie, podmienka zaplatenia poistného na dôchodkové poistenie u zamestnanca sa považuje za splnenú; to neplatí, ak si túto povinnosť nesplnil zamestnávateľ uvedený v § 7 ods. 2 alebo zamestnávateľ za zamestnanca, ktorý je štatutárnym orgánom zamestnávateľa a má najmenej 50% účasť na majetku zamestnávateľa alebo ktorý je členom štatutárneho orgánu zamestnávateľa a má najmenej 50% účasť na majetku zamestnávateľa. (5) Obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie podľa § 142 ods. 3, za ktoré bolo dodatočne zaplatené poistné na dôchodkové poistenie.
(6) Obdobie dôchodkového poistenia zamestnanca podľa § 4 ods. 2 prvej vety nie je obdobie, v ktorom bol povinne dôchodkovo poistený a nemal vymeriavací základ na platenie poistného na dôchodkové poistenie. (9) Rok dôchodkového poistenia je 365 dní dôchodkového poistenia. 2 6 S d / 5 7 / 2 0 1 5 - 11 -
Podľa § 61 ZoSP Osobný vymeriavací základ je úhrn vymeriavacích základov za kalendárny rok, z ktorých sa zaplatilo poistné na dôchodkové poistenie alebo z ktorých sa poistné na dôchodkové poistenie podľa § 60 ods. 1 druhej vety považuje za zaplatené. Podľa § 62 ZoSP (1) Osobný mzdový bod na určenie sumy dôchodkovej dávky sa určí ako podiel osobného vymeriavacieho základu a všeobecného vymeriavacieho základu. Osobný mzdový bod sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. (2) Za obdobie dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 4, ktoré trvalo celý kalendárny rok, patrí osobný mzdový bod vo výške 0,3. Ak toto obdobie trvalo len časť kalendárneho roka, osobný mzdový bod sa určí ako súčin pomernej časti osobného mzdového bodu a počtu dní tohto obdobia. Pomerná časť osobného mzdového bodu je podiel osobného mzdového bodu vo výške 0,3 a počtu dní kalendárneho roka, v ktorom bolo získané obdobie dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 4, a zaokrúhľuje sa na štyri desatinné miesta nahor. (3) Osobný mzdový bod je najviac v hodnote 3. Podľa § 63 ods. 1, ods. 4 písm. b), ods. 5, 6 ZoSP 1) Priemerný osobný mzdový bod na určenie sumy dôchodkovej dávky sa určí ako podiel súčtu osobných mzdových bodov dosiahnutých v jednotlivých kalendárnych rokoch rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období, ak tento zákon neustanovuje inak. Priemerný osobný mzdový bod sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. Na účely určenia obdobia dôchodkového poistenia sa získané dni dôchodkového poistenia prepočítavajú na roky, ak tento zákon neustanovuje inak. Obdobie dôchodkového poistenia sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. (4) K priemernému osobnému mzdovému bodu v hodnote nižšej ako 1,0 sa pripočíta z rozdielu medzi hodnotou 1,0 a priemerným osobným mzdovým bodom určeným podľa odseku 1 v roku b) 2014 18% (5) Priemerný osobný mzdový bod po úprave podľa odsekov 3 a 4 sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. (6) Rozhodujúce obdobie na zistenie priemerného osobného mzdového bodu sú kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodkovú dávku, s výnimkou kalendárnych rokov pred 1. januárom 1984, ak tento zákon neustanovuje inak. Z rozhodujúceho obdobia sa vylučujú obdobia, za ktoré patrí osobný mzdový bod podľa § 62 ods. 2 prvej vety alebo § 255 ods. 3 prvej vety, alebo obdobie dôchodkového poistenia, za ktoré nemožno určiť osobný mzdový bod, ak tieto obdobia trvali celý kalendárny rok. Podľa § 64 ods. 3, 4, 5, 6 ZoSP 2 6 S d / 5 7 / 2 0 1 5 - 12 -
3) Dôchodková hodnota platná k 31. decembru kalendárneho roka sa upravuje od 1. januára nasledujúceho kalendárneho roka indexom, ktorý sa určí ako podiel priemernej mzdy zistenej za tretí štvrťrok predchádzajúceho kalendárneho roka a priemernej mzdy zistenej za tretí štvrťrok kalendárneho roka dva roky predchádzajúceho kalendárnemu roku, od ktorého sa dôchodková hodnota upravuje. Takto určená dôchodková hodnota platí vždy od 1. januára do 31. decembra kalendárneho roka. (4) Priemerná mzda uvedená v odseku 3 je priemerná mzda v hospodárstve Slovenskej republiky zistená štatistickým úradom. (5) Dôchodková hodnota sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. (6) Aktuálna dôchodková hodnota je dôchodková hodnota určená podľa odsekov 1 až 5, ktorá platí v čase vzniku nároku na výplatu dôchodkovej dávky. Preskúmaním veci krajský súd zistil, že navrhovateľka požiadala odporkyňu o priznanie invalidného dôchodku od 6. novembra 2014 žiadosťou z 2. decembra 2014. Jej zdravotný stav bol opakovane posudzovaný posudkovými lekármi pobočky aj ústredia Sociálnej poisťovne spôsobom konkretizovaným na 3. strane, v 2.a3. odseku, na 4.strane v 1. odseku, na 6.strane v 3.odseku, na 7. a na 8.strane v 1.odseku tohto rozhodnutia. Obdobie jej dôchodkového poistenia i zárobky, ktoré dosiahla v rozhodujúcom období boli v celosti a správne, na základe prvotných evidenčných podkladov, ktoré boli obsiahnuté v administratívnom spise, prenesené do osobného listu dôchodkového poistenia, tvoriaceho prílohu rozhodnutí z 22.januára 2015 a zo 16.marca 2015.
Po preskúmaní veci, vychádzajúc z vyššie uvedených skutkových zistení a aplikujúc citované zákonné ustanovenia dospel krajský súd opätovne k záveru, že rozhodnutie odporkyne z 22.januára 2015 v spojení s rozhodnutím zo 16.marca 2015 bolo vydané na základe riadne a úplne zisteného skutkového stavu, ktorý bol správne právne posúdený, keď navrhovateľka bola uznaná invalidnou so 45 % poklesom jej pracovnej schopnosti, tj. v zákonnom rozpätí od 6.novembra 2014, po skončení poberania nemocenských dávok a od uvedeného dňa jej bol invalidný dôchodok priznaný v správnej výške. Po doplnení dokazovania o lekársku správu posudkového lekára ústredia Sociálnej poisťovne zo 7.júna 2018 považoval krajský súd za správne prvotné označenie invalidizujúceho ochorenia navrhovateľky
- hyperfunkciu štítnej žľazy stredne ťažkého stupňa s 1 orgánovou komplikáciou (orbitopatia s obmedzením pohyblivosti bulbu vľavo hore s dvojitým videním). Ku dňu žiadosti o priznanie invalidného dôchodku iné zdravotné ťažkosti, ktoré by mali dlhodobý a liečbou neovplyvniteľný charakter na úrovni, podmieňujúcej pokles pracovnej schopnosti o viac ako o 40 % zistené neboli. Ochorenie pohybovo - oporného aparátu, v tom čase v sporadickej liečbe sa prejavovalo len miernou poruchou funkcie, čo nemalo zákonom predpokladaný vplyv na pracovnú schopnosť 2 6 S d / 5 7 / 2 0 1 5 - 13 -
navrhovateľky pre účely jej invalidizácie. Jej duševné ťažkosti neboli v uvedenom čase objektivizované príslušným odborným lekárom, ktorý by mohol odborne posúdiť ich charakter a závažnosť, na základe príslušných odborných vyšetrení ich diagnostikovať a zahájiť predpísanú liečbu. Pre zhodnotenie konkrétnej miery zníženej pracovnej schopnosti poistenca musí posudkový lekár vychádzať zo zdravotnej dokumentácie, z ktorej na základe odborných vyšetrení, tj. vyšetrení odborníkov z tej
- ktorej oblasti medicíny vyplýva objektívne zistený stav zdravotných ťažkostí poistenca, konkrétny diagnostický záver a spôsob a priebeh jeho liečby. K 6. novembru 2014 sa u navrhovateľky v jej zdravotnej dokumentácii nenachádzali vyšetrenia odborníkov na duševný stav pacienta, tj. vyšetrenia psychológa a psychiatra, z ktorých by bolo možné nepochybne objektívne zistiť existenciu, priebeh a závažnosť duševných ťažkostí navrhovateľky. Konštatovanie duševných ťažkostí navrhovateľky lekármi, ktorí nie sú špecialistami v danej oblasti nie je možné považovať za také, ktoré by ňou tvrdené duševné ťažkosti objektivizovali, pretože pre ich konštatovanie nepostačuje ich uvedenie v diagnostických záveroch ale je potrebné, aby charakter a závažnosť duševného ochorenia poistenca bol zistený objektívnym vyšetrením príslušného lekára, ktorý na jeho základe aplikuje zodpovedajúcu liečbu a jej účinnosť možno posudkovo zhodnotiť až s odstupom primeraného času, v ktorom sa efekt liečby môže prejaviť. Posudkový význam má totiž len taký nepriaznivý zdravotný stav poistenca, ktorý má napriek správne aplikovanej liečbe dlhodobý charakter. Podľa názoru krajského súdu nie je možné vychádzať z „predpokladaného“ ochorenia poistenca a z jeho „predpokladanej“ závažnosti (len na základe subjektívnych tvrdení navrhovateľky - viď 6. strana prvý odsek rozhodnutia), preto nie je možné nepochybne určiť jej diagnózu spätne k 6. novembru 2014. Je potrebné zdôrazniť, že k uvedenému dňu by muselo ísť o dlhodobo nepriaznivý, liečbou neovplyvniteľný zdravotný stav takého charakteru, ktorý by podmieňoval jej invaliditu, ale bez reálne prebiehajúcej odbornej liečby (tj. odborníkom - špecialistom) nie je možné spätne k uvedenému záveru dospieť. Z uvedených dôvodov považoval krajský súd posudkové závery v tomto smere za presvedčivé a preto považoval za správne posudkové nezohľadnenie duševných ťažkostí navrhovateľky ku dňu vzniku jej invalidity, tj. k 6.novembru 2014. Krajský súd nepovažoval za dôvodné ani tvrdenie navrhovateľky, že mala byť od uvedeného dňa uznaná „plne“ invalidnou, tj. s poklesom jej pracovnej schopnosti nad 70 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Pre „plnú“ invaliditu by u navrhovateľky musela byť zistená hyperfunkcia štítnej žľazy ťažkého stupňa s chudnutím, s thyreotoxickým poškodením srdca, so závažným očným postihnutím a s psychickými zmenami, ktoré si vyžiadali odbornú psychiatrickú liečbu. Uvedené podmienky ku dňu žiadosti navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku splnené neboli. Thyreotoxické poškodenie srdca z odborných lekárskych nálezov navrhovateľky nevyplynulo, neboli u nej objektívne preukázané ani psychické zmeny, pre ktoré by bola potrebná liečba odborníkom - psychiatrom a psychológom, ani závažné očné postihnutie, ktoré by sa (podľa medicínskych 2 6 S d / 5 7 / 2 0 1 5 - 14 -
poznatkov) mohlo pri jej invalidizujúcom ochorení prejaviť. Pokiaľ bola jej hmotnosť zaznamenaná v odborných lekárskych nálezov, či v lekárskych správach posudkových lekárov, bola na nezmenenej úrovni 91 kg. Naopak, z odbornej lekárskej dokumentácie vyplynulo, že stav jej rozhodujúceho zdravotného postihnutia zodpovedá stredne ťažkému stupňu, ktoré sa prejavilo 1 orgánovou zmenou
- orbitopatiou s obmedzením pohyblivosti bulbu vľavo hore a určitými psychickými ťažkosťami, ktoré v diagnostických záveroch vyplynuli z iných, než špecializovaných odborných vyšetrení. Záverom považuje krajský súd za potrebné doplniť, že Beckov test (dotazník) depresie nie je rozhodujúcim podkladom pre určenie stupňa depresie poistenca a vzhľadom na jeho subjektívny charakter ani
nemôže byť. Nemôže nahradiť objektívne odborné vyšetrenie, pretože ide o samoposudzovací test, pozostávajúci z 21otázok, v ktorom poistenec v rámci ponúkaných možností popíše, resp. zhodnotí svoje prežívanie. Podľa neho ťažkému stupňu depresie zodpovedá výsledok od 30 do 63 bodov, pričom u navrhovateľky bol zaznamenaný výsledok tohto testu na úrovni 32 bodov vo vyšetrení z 29.júna 2016 a neskôr vo vyšetrení zo 17.mája 2018 na úrovni 38 bodov. Okrem subjektívneho prežívania však majú na určenie stupňa depresie vplyv aj iné duševné zmeny, resp. deficity v duševných schopnostiach, ktoré môže objektívne zhodnotiť len príslušný odborný lekár. Krajský súd zotrval aj na závere, že suma invalidného dôchodku navrhovateľky bola k 6.novembru 2014 určená správne, na základe správne zistených relevantných činiteľov - obdobia dôchodkového poistenia navrhovateľky, správne určeného rozhodujúceho obdobia, správne zisteného priemerného osobného mzdového bodu pri správne aplikovanej aktuálnej dôchodkovej hodnote a správnym a matematickým postupom. Do obdobia dôchodkového poistenia navrhovateľky nebolo správne započítané obdobie, keď vykonávala aktivačné práce, pretože počas tohto obdobia jej nebola vyplácaná podpora v nezamestnanosti a poskytovaná odmena nepredstavovala príjem zo zárobkovej činnosti ale bola formou sociálnej pomoci. Na základe uvedeného právneho posúdenia veci dospel krajský súd k záveru, že odvolaním napadnuté rozhodnutie odporkyne z 22. januára 2015 v spojení s rozhodnutím zo 16.marca 2015 bolo vecne správne, preto ho potvrdil. Podľa § 7 písm. a) SSP Správne súdy nepreskúmavajú právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis; povinnosť vyčerpať všetky riadne opravné prostriedky sa nevzťahuje na prokurátora a zainteresovanú verejnosť, ak táto nebola na podanie riadneho opravného prostriedku oprávnená, 2 6 S d / 5 7 / 2 0 1 5 - 15 -
Podľa § 99 písm. b) SSP Správny súd konanie uznesením zastaví, ak zistil taký nedostatok procesnej podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, a nebol dôvod na odmietnutie žaloby podľa § 98 ods. 1 Z. § 215 ods. X ZoSP O odvolaní proti rozhodnutiu ústredia rozhoduje generálny riaditeľ. Podľa § 18 ods. 1 SSP Ak správny súd zistí, že vec nepatrí do právomoci súdov, konanie zastaví; ak možno zistiť iný orgán, do ktorého právomoci vec patrí, správny súd mu vec po zastavení konania uznesením postúpi. Preskúmaním zákonnosti rozhodnutia odporkyne zo 6. júla 2018, ktoré bolo vydané po účinnosti zákona č. 162/2015 Z.z., tj. po 1. júli 2016 sa konajúci krajský súd nemohol zaoberať napriek tomu, že išlo o rozhodnutie, týkajúce sa navrhovateľky a rovnakej dôchodkovej dávky - jej invalidného dôchodku, pretože uvedenému bránila neodstrániteľná prekážka postupu v konaní a to nedostatok vecnej príslušnosti. S účinnosťou od 1. júla 2016 rozhoduje o odvolaní poistenca voči prvostupňovému rozhodnutiu orgánu verejnej správy (Sociálna poisťovňa - ústredie) Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, čo vyplýva z ust. § 215 ods. 4 SSP. Od 1. júla 2016 došlo zákonom k zrušeniu ust. § 219 a § 220 zákona o sociálnom poistení, ktoré umožňovali súdu, aby rozhodoval o opravnom prostriedku proti prvostupňovému orgánu organizačných zložiek Sociálnej poisťovne (§ 219), alebo aby preskúmaval neprávoplatné rozhodnutia ústredia (§ 220) a to vo veciach uvedených v § 179 ods. 1 písm. a) v prvom - treťom bode zákona o sociálnom poistení. Zrušením tohto ust. už neprávoplatné rozhodnutia Sociálnej poisťovne ústredie, voči ktorým je prípustné odvolanie, nie sú preskúmateľné súdom. Správny súd od 1. júla 2016 preskúmava len právoplatné rozhodnutia Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne o podanom odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu (§ 7 písm. a) SSP a contrario). Z uvedených dôvodov pre nedostatok vlastnej právomoci (§ 7 písm. a) SSP) o uvedenom odvolaní navrhovateľky rozhodnúť, krajský súd konanie o ňom zastavil a po právoplatnosti tohto výroku rozhodnutia postúpi vec Generálnemu riaditeľovi Sociálnej poisťovne ako orgánu príslušnému rozhodovať o odvolaní voči rozhodnutiam Sociálnej poisťovne ústredie. O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. s použitím ust. § 250l ods. 2 O.s.p. a navrhovateľke právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože v konaní nebola úspešná.
Poučenie:
Proti I. výroku tohto rozhodnutia je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne, v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O. s. p. / uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Voči II. výroku tohto rozhodnutia je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.