Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4C/147/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky sudkyňou JUDr. Vierou Malinowskou v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO:31 575 951, proti žalovanej: N., o zaplatenie 839,33 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi istinu 839,33 €, úrok z úveru v sume 69,11 €, úrok z omeškania 1,71 € a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 839,33 € od 11.03.2015 do zaplatenia a vo výške 5 % ročne zo sumy 69,11 € od 15.01.2015 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.

Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 86,52 %, o ktorých výške rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 18.02.2015 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 839,33 € s príslušenstvom a náhrady trov konania. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že dňa 07.08.2013 uzatvoril so žalovanou Úverovú zmluvu č. XXXXX, na základe ktorej jej poskytol peňažné prostriedky - úver vo výške 1.200 Eur na žalovanou určený účet a žalovaná sa zaviazala splácať úver v pravidelných mesačných anuitných splátkach a celý úver aj s príslušenstvom bola povinná splatiť do 20.07.2016. Po vyčerpaní poskytnutého úveru žalovaná porušila svoje zmluvné povinnosti, a preto bola listom zo dňa 23.12.2014 vyzvaná na predčasné splatenie poskytnutého úveru v lehote do 14.01.2015. Napriek výzve nebola pohľadávka uhradená. Pohľadávka žalobcu predstavuje ku dňu zosplatnenia úveru sumu 975,89 Eur, ktorá je tvorená nezaplatenou istinou poskytnutého úveru vo výške 839,33 Eur, úrokmi 69,11 Eur (úroková sadzba 19,9 % p.a. vyplýva zo zmluvy), úrokov z omeškania 1,71 Eur (úroková sadzba 5 % p.a.) a poplatkov za upomienky vo výške 65,74 Eur.

2. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila. Žaloba jej bola doručená podľa ust. § 116 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).

3. Podľa § 297 súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

4. V prejednávanej veci súd podľa § 297 vyhlásil dňa 17.09.2018 rozsudok bez nariadenia pojednávania. Podľa § 219 CSP, miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil súd na svojej úradnej tabuli a webovej stránke súdu dňa 06.09.2017.

5. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, a to Úverovou zmluvou č. 66248 zo dňa 07.08.2013, výpisom z účtu, výzvou na predčasné splatenie úveru zo dňa 23.12.2014, upomienkou zo dňa 17.09.2014, upomienkou zo dňa 29.09.2014, druhou upomienkou zo dňa 27.10.2014, sadzobníkom poplatkov, všeobecnými obchodnými podmienkami, špecifikáciou istiny a prehľadom splácania a započítania zo dňa 08.02.2017, keď zistil tento skutkový a právny stav:

6. Z Úverovej zmluvy č. XXXXX uzatvorenej dňa 07.08.2013 medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom vyplýva, že žalobca poskytol žalovanej úver 1.200 Eur pri dojednanej fixnej úrokovej sadzbe 19,9 % p.a.. Ročná percentuálna miera nákladov bola 30,48 %, priemerná RPMN ku dňu uzatvorenia zmluvy bola 48,52 %, celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť prestavovala sumu 1.694,80 Eur. Poplatok za poskytnutie úveru v zmluve bol stanovený na sumu 100 Eur. Žalovaná sa zaviazala splácať úver v 36 pravidelných mesačných anuitných splátkach vo výške 44,30 Eur, splatných 20. deň kalendárneho mesiaca, pričom prvá splátka bola stanovená na deň 20.08.2013. Konečná splatnosť úveru bola určená na 20.07.2016 (č.l. 5-6 spisu). Súčasťou zmluvy sú Všeobecné obchodné podmienky (č.l. 12-15 spisu) a Sadzobník poplatkov (č.l. 11 spisu).

7. Z výpisu z úverového účtu vyplýva, že žalovaná úver vo výške 1.200 Eur čerpala jednorazovo 07. augusta 2013. Zo špecifikácie istiny a prehľadu splácania zo dňa 08.02.2017 vyplýva, že žalovaná splatila na istinu úveru sumu 360,67 Eur (č.l. 29 spisu).

8. Z písomnosti žalobcu zo dňa 23.12.2014 - Výzva na predčasné splatenie úveru, súd zistil, že žalobca vyzval žalovanú z dôvodu nedodržania dohodnutých zmluvných podmienok na predčasné splatenie úveru do 14.01.2015 (č.l. 7 spisu).

9. Podľa § 290 spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

10. Podľa § 295 súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.

11. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

12. Podľa § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľ.

13. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

14. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

15. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka (v spojení s § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka), ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

16. Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

17. Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (v spojení s § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka) zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou, sa nemôžu odchýliť od toho zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

18. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

19. Podľa § 3 ods. 1 nar. vlády č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v čase vzniku omeškania 15.01.2015, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

20. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalobe je možné vyhovieť len v časti. Žalobca uplatňuje v konaní nárok na zaplatenie pohľadávky z úveru. V konaní nebola sporná skutočnosť uzatvorenia zmluvy o úvere, ani jeho čerpania žalovanou. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, žalobca odstúpil od zmluvy a vyhlásil predčasnú splatnosť úveru a vyzval žalovanú na zaplatenie úveru jednorazovo do 14.01.2015. Pohľadávka žalobcu predstavuje ku dňu zosplatnenia úveru t.j. 14.01.2015, sumu 975,89 Eur. Pozostáva z nezaplatenej istiny poskytnutého úveru vo výške 839,33 Eur, kapitalizovaných úrokov z úveru ku dňu zosplatnenia 69,11 Eur (úroková sadzba 19,9 % p.a. vyplýva zo zmluvy), kapitalizovaných úrokov z omeškania 1,71 Eur (úroková sadzba 5 % p.a., pričom zákonná úroková sadzba predstavovala od 10.09.2014 5,05 % ročne) a poplatkov za upomienky vo výške 65,74 Eur.

21. Predmetom konania bol záväzok žalovanej, ktorý vznikol zo zmluvy o úvere. I keď sporná zmluva predstavuje tzv. absolútny obchodný záväzkový vzťah (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka), predmetná zmluva je súčasne spotrebiteľskou zmluvou a na žalovanú je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalobca má postavenie veriteľa, keďže do právneho vzťahu so žalovanou vstupoval ako právnická osoba poskytujúca úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o úvere je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka), a to cez odkaz podľa ustanovenia § 1 ods. 2 druhá veta Obchodného zákonníka. Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy (i keď sú upravené v Občianskom zákonníku) nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka a teda nepredstavujú osobitný zmluvný typ zo záväzkovej časti). Preto na právny vzťah založený zmluvou o úvere aplikoval súd ustanovenia Obchodného zákonníka (čo sa týka konkrétnych práv a povinností) ako aj ustanovenia Občianskeho zákonníka (týkajúce sa spotrebiteľa a spotrebiteľských zmlúv). Z uvedeného podľa názoru súdu vyplýva, že pokiaľ spotrebiteľ vstúpi s podnikateľom do obchodného záväzkového vzťahu, na tento právny vzťah je potrebné aplikovať aj ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak je to pre spotrebiteľa priaznivejšie. V zmysle § 54 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka si žalovaný ako spotrebiteľ nemôže zhoršiť svoje zmluvné postavenie len z dôvodu, že uzavrel zmluvu podľa Obchodného zákonníka. V judikatúre bol prijatý záver, že v prípade občianskoprávneho vzťahu nemôže spotrebiteľ dojednať aplikáciu Obchodného zákonníka, ktorého aplikácia je pre spotrebiteľa nepriaznivejšia (porovnaj rozsudok NS SR sp. zn. 5MCdo/20/2009

zo dňa 25.01.2011). Tieto závery platia aj pre zmluvy uzatvorené pred účinnosťou novely Občianskeho zákonníka s poukazom na citované ustanovenie § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka.

22. Nesplatená istina v uplatnenej výške 839,33 Eur predstavuje žalovanou čerpanú a nesplatenú sumu úveru, ktorú žalobca uplatnil dôvodne. Ďalej žalobca uplatnil úrok vo výške 69,11 Eur z neuhradených splátok ku dňu predčasnej splatnosti úveru, pri kapitalizácii vychádzal z úrokovej sadzby 19,9 % ročne dohodnutej v zmluve. Za úver možno dohodnúť úroky a možno dohodnúť aj obdobie na užívanie finančných prostriedkov (úverové obdobie). Zákon teda umožňuje dodávateľovi na určitú dobu (do splatnosti) podľa jeho predstav poskytnúť úver a vypýtať si za to dohodnuté úroky. Od začiatku sa prirodzene sledujú úroky na dohodnutú dobu, ktorej koniec završuje tzv. splatnosť úveru. Zo zákonom stanovených dôvodov (napr. nesplácanie úveru) má dodávateľ tiež právo splatnosť posunúť. Niet zákonného kogentného pravidla, podľa ktorého by dlžník mal povinnosť zo zákona platiť úroky popri úrokoch z omeškania. Ak úver nie je splatený po splatnosti, zákon priznáva za zadržiavanie finančných prostriedkov sankcie či už zákonné (úroky z omeškania s kogentne stanoveným limitom) alebo zmluvné (napr. zmluvná pokuta). Nikto asi nepochybuje o tom, že taký odklon od dispozície právnej normy, ktorý sleduje úroky popri úrokoch z omeškania či iných sankciách je v neprospech žalovaného. Ak by takejto dohody nebolo, zákon by umožňoval žalobcovi uplatniť po splatnosti sankcie úroky z omeškania pri pravidle o administratívnom strope na celkové sankcie zakotvenom v § 3a nar. vlády č. 87/1995 Z.z. Je evidentné, že úroky popri úrokoch z omeškania sú nielen odklonom od zákona v neprospech žalovaného, ale vo svojich dôsledkoch odporujú aj kogentnému zákonnému pravidlu. Uplatnený úrok 19,9 % p.a., prevyšuje úrok z omeškania a problematická klauzula o úrokoch popri úrokoch z omeškania (po splatnosti) prima facie potenciálne umožňuje navýšenie dlhu nad výšku poskytnutého úveru v rozpore s ust. § 3a ods.3 nar. vl. č. 87/1995 Z.z. Úroky za poskytnutie úveru sa na rozdiel od odplaty za akúkoľvek inú odplatnú službu či kúpu tovaru odlišujú tým, že plynutím času narastajú (cena za poskytnutú službu narastá). Dohoda o platení úrokov za úver aj po splatnosti spôsobuje, že takéto úroky v skutočnosti navyšujú cenu za užívanie finančných prostriedkov za obdobie do dohodnutej alebo predčasne vyvolanej doby splatnosti a zneisťujú sankčný mechanizmus úrokov z omeškania. Takto dochádza k obchádzaniu inštitútu iného plnenia na účely aplikácie § 3a ods. 2 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Z dôvodov vysvetlených a uvedených vyššie, dohoda, podľa ktorej má spotrebiteľ popri úrokoch z omeškania prípadne ďalších sankciách platiť po splatnosti pohľadávky aj úroky za poskytnutie úveru do splatenia úveru spôsobuje značnú nerovnováhu ku škode spotrebiteľa, predstavuje značné zhoršenie postavenia spotrebiteľa oproti zákonnému pravidlu, ktoré chráni spotrebiteľa v úverových vzťahoch pred nadmerným navýšením dlhu oproti výške úveru. Je nepravdepodobné, že by spotrebiteľ takúto dohodu individuálne vyjednal s dodávateľom, ktorý zaobchádza so spotrebiteľom čestne a rovnocenne (C-415/2011, AZIZ, z Rozsudku Krajského súdu Prešov sp. zn. 6Co/190/2014 v analogickej právnej veci, na ktorý súd v tejto časti rozhodnutia poukazuje).

23. Istina je suma poskytnutých finančných prostriedkov veriteľom vo forme úveru podľa § 503 ods. 1 prvej vety Obchodného zákonníka. Zmluvné úroky sú vždy splatné spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky, t.j. spolu s istinou. Doba splatnosti úrokov za poskytnutie peňazí sa tak zhoduje s dobou splatnosti úveru. Celková suma úrokov však musí byť zaplatená najneskôr do splatnosti dlžného zostatku úveru. Žalobca ako veriteľ preto nemohol oprávnene požadovať od žalovaného ako dlžníka zmluvné úroky aj po splatnosti úverovej istiny. Po vyhlásení celého úveru za splatný sa istina úveru ďalej zmluvne neúročí, navrhovateľovi prislúchajú len úroky z omeškania. Uvedený záver vyplýva z podstaty zmluvného úroku, ktorá je odplatou za používanie finančných prostriedkov, ktoré sa poskytujú dlžníkovi do doby splatnosti. Na uvedenom nič nemení ani dohoda účastníkov nakoľko táto je pre obchádzanie zákona absolútne neplatná. Žaloba je potom nedôvodná v časti úroku z úveru uplatneného po zosplatnení úveru a úroku z omeškania z takto uplatneného kapitalizovaného úroku. Preto súd zamietol žalobu v časti uplatneného nároku na zaplatenie úroku 19,9 % ročne z nezaplatenej istiny 839,33 Eur od 15.01.2015 do zaplatenia (teda úrok z úveru po zosplatnení úveru).

24. Ako vyplýva z predloženej histórie splácania úveru, žalobca ku dňu zosplatnenia evidoval pohľadávku voči žalovanej v sume 839,33 Eur titulom nevrátenej istiny a 69,11 Eur úroku z úveru od poskytnutia úveru do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru. Tieto nároky žalobca uplatnil dôvodne a súd žalobe v tejto časti vyhovel. Nakoľko je žalovaná v omeškaní s plnením peňažného záväzku a toto omeškania trvá, rovnako dôvodne žalobca uplatnil aj úrok z omeškania, a to vo výške 1,71 Eur

vyčíslený z omeškaných splátok do dátumu predčasnej splatnosti úveru a úrok z omeškania v sadzbe 5 % ročne z uplatnenej a priznanej istiny a úroku od 15.01.2015 až do zaplatenia.

25. Žalobca požaduje od žalovanej (spotrebiteľa) zaplatenie sumy 65,74 Eur, pričom táto suma podľa špecifikácie žalobu predstavuje poplatky za upomienky (15 Eur /za každú) a výzvu na predčasné splatenie úveru (30 Eur) v zmysle Sadzobníka súdnych poplatkov a dlžné poplatky za poistenie schopnosti splácať úver. Poplatky neboli so žalovanou individuálne dojednané a neboli obsiahnuté priamo v zmluve, ale až v Sadzobníku poplatkov. Podľa názoru súdu, výška poplatku za upomienky je neprimerane vysoká. Súd považuje za neprijateľné, aby žalovaná v postavení spotrebiteľa znášala akékoľvek výdavky žalobcu spojené s vymáhaním pohľadávky, ktoré si žalobca dokonca určil pevnou sumou a žiadnym spôsobom pritom nie je obmedzený v tom, koľko upomienok vyúčtuje, čo je jednoznačne v neprospech spotrebiteľa. Výška tohto poplatku je nie len v rozpore s ustanoveniami na ochranu práv spotrebiteľa, ale aj v rozpore s dobrými mravmi, keďže nie je ničím odôvodnená, a pritom niekoľkonásobne prevyšuje poštovné, ktoré žalobca v skutočnosti zaplatil. Navyše ani nepreukázal, že by žalovanému uvedené upomienky zaslal. Súd žalobu aj v tejto časti zamietol.

26. Právne posúdenie výšky úroku z omeškania vychádza z citovaného ustanovenia § 3 nar. vlády č. 87/1995 Zb., keď základná úroková sadzba ECB v čase vzniku omeškania predstavovala 0,05 % ročne, potom zákonný úrok z omeškania žalobca uplatnil korektne vo výške 5,05 % ročne a súd viazaný žalobným návrhom (do výšky 5 % ročne) mu ho v uplatnenej výške priznal.

27. Podľa § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

28. Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

29. Podľa § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

30. Keďže mal žalobca vo veci čiastočný neúspech, súd mu v zmysle § 255 ods. 1 priznal nárok na náhradu trov konania podľa pomeru úspechu strán. Žalobca mal úspech 93,26 % a v 6,74 % bol neúspešný (bol teda úspešný žalovaný). Celkový úspech žalobcu sa vypočíta tak, že sa od jeho úspechu odpočíta úspech žalovaného, t.j, 93,26 % - 6,74 % = 86,52 %. Súd preto žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 86,52 %.

31. O výške náhrady trov konania rozhodne súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č . 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).