Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_5Cbi-1-2018.pdf
PDF · 71.42 KB
Case nature
Subarea
5Cbi/1/2018
Uznesenie
Okresný súd Žilina v právnej veci žalobcu: ČSOB Leasing, a.s., so sídlom Panónska cesta 11, 852 01 Bratislava, IČO: 35 704 713, právne zastúpený: Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s.r.o., so sídlom Prievozská 4/B, 821 09 Bratislava, IČO: 47 239 921, proti žalovanému: I & R KONKURZY A REŠTRUKTURALIZÁCIE, k.s., so sídlom kancelárie Revolučná 10, 010 01 Žilina, IČO: 36 865 265, správca úpadcu: Cestné a stavebné mechanizmy Tisovec a.s., Kragujevská 12, 010 01 Žilina, IČO: 31 561 888, o určenie popretej pohľadávky, takto
rozhodol:
I. Konanie z a s t a v u j e.
II. Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 02.01.2018, ktorá bola súdu doručená dňa 03.01.2018, sa žalobca domáhal určenia popretej pohľadávky prihlásenej v konkurznom konaní úpadcu Cestné a stavebné mechanizmy Tisovec a.s., Kragujevská 12, 010 01 Žilina, IČO: 31 561 888, ktoré je vedené na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 8K/9/2017, v celkovej výške 35.678,59 eur.
2. Uznesením č. k. 5Cbi/1/2018-41 zo dňa 11.05.2018 súd vyzval žalovaného na vyjadrenie sa k žalobe. Žalovaný sa k žalobe vyjadril v podaní doručenom súdu dňa 29.06.2018, pričom oznámil, že pohľadávku žalobcu, vzhľadom na skutočnosti zistené a preukázané v tomto konaní, resp. po začatí tohto konania (predloženie novej leasingovej zmluvy uzatvorenej žalobcom s obchodnou spoločnosťou CSM Industry s.r.o. a výsledky osobného stretnutia zo žalobcom dňa 14.06.2018), uznal vo výške 35.004,83 eur, pričom v časti pohľadávky vo výške 673,76 eur zotrval na popretí.
3. Podaním doručeným súdu dňa 19.07.2018 vzal žalobca žalobu v celom rozsahu späť, pričom uviedol, že tak učinil s ohľadom na dodatočné uznanie jeho pohľadávky žalovaným.
4. Podľa 145 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
5. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
6. Podľa § 146 ods. 2 CSP, súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
7. Na základe dispozitívneho úkonu žalobcu, s poukazom na skutočnosť, že na prípadný nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby by sa podľa § 146 ods. 1 CSP neprihliadalo a že zároveň nejde o situáciu podľa § 146 ods. 2 CSP, rozhodol súd podľa § 145 ods. 1 CSP o zastavení konania (výrok I.).
8. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
9. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
10. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
11. Ohľadom náhrady trov konania súd uvádza, že vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. K zastaveniu konania môže dôjsť z rôznych procesných dôvodov (napríklad pre nezaplatenie súdneho poplatku, pre nedostatok podmienok konania, z dôvodu späťvzatia návrhu alebo žaloby a pod.). Pri zastavení sporového konania je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či, a pokiaľ áno, ktorá zo strán z procesného hľadiska zastavenie konania zavinila. Kritérium procesného zavinenia je potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala, a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Ak nie je preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu); v takomto prípade nesie zodpovednosť na zastavení konania žalobca v dôsledku príčinnej súvislosti, ktorou je správanie žalobcu, teda jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí žalobného návrhu. Pokiaľ dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách (na strane žalujúcej i žalovanej) a definitívne ju vyriešiť v rámci právnej úpravy obsiahnutej v ustanovení § 256 ods. 1 CSP (predtým § 146 ods. 2 OSP). (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR z 14.09.2011, sp. zn. 7 M Cdo 4/2010).
12. V danom prípade k zastaveniu konania došlo v dôsledku procesného zavinenia žalobcu, ktorý vzal žalobu späť v celom rozsahu z dôvodu, že žalovaný ako správca dodatočne uznal jeho popretú pohľadávku uplatnenú v konkurznom konaní. K dodatočnému uznaniu pohľadávky žalobcu však zo strany žalovaného došlo až po tom, ako žalobca doložil listiny preukazujúce jeho uplatnený nárok, ktoré neboli súčasťou jeho prihlášky do konkurzu. Nemožno tak pričítať žalovanému, že by dal žalobcovi dôvod na začatie incidenčného konania a logicky tak procesne nezavinil ani jeho zastavenie po späťvzatí žaloby, preto súd ustálil, že nárok na náhradu trov konania by patril žalovanému. Keďže však podľa obsahu spisového materiálu žalovanému preukázateľne žiadne trovy konania nevznikli (žalovaný nebol právne zastúpený), rozhodol súd priamo v tomto rozhodnutí o trovách konania tak, že žalovanému ich náhradu nepriznal (výrok II.). V súvislosti s takýmto spôsobom rozhodnutia o trovách konania odkazuje súd na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26.10.2016, sp. zn. 6 Cdo 544/2015, bod 13.
13. V nadväznosti na toto rozhodnutie súd súčasne uvádza, že následné rozhodnutie o výške trov konania už nie je potrebné, a teda o výške trov konania samostatným uznesením nebude rozhodovať.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia tohto rozhodnutia, dvojmo vrátane príloh, na Okresnom súde Žilina.
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne
nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
V odvolaní je potrebné uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku konania. Ďalej je potrebné uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.