Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27Csp/159/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Miroslavou Malárikovou v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, Mýtna 48, Bratislava, zastúpený advokátom: JUDr. Ján Šoltés, Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanej: B. K., nar. X.X.XXXX, bytom N..K..U. X, U., o zaplatenie 1.738,73 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd zastavuje konanie v časti istiny 329,81 € s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 329,81 € od 16.6.2017 do zaplatenia.

II. Súd žalobu zamieta.

III. Súd žalovanej nepriznáva nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Právny predchodca žalobcu sa žalobou doručenou súdu dňa 20.7.2017 domáhal zaplatenia sumy 1.738,73 € s úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 1.738,73 € od 16.6.2017 do zaplatenia a nahradiť trovy konania z titulu nezaplateného úveru.

2. Žalovaná na pojednávaní vzniesla námietku premlčania.

3. Súd pojednával v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil a súhlasil s pojednávaním v svojej neprítomnosti. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej, oboznámením sa so žalobou a jej prílohami a to žiadosťou o vydanie Pôžičkovej karty Quatro zo dňa 9.8.2013, výpisom z pôžičkovej karty, písomným vyjadrením žalobcu zo dňa 13.9.2018, ostatnými listinnými dôkazmi zo spisu a zistil nasledovný skutkový stav.

4. Žalovaná požiadala dňa 9.8.2013 o vydanie Pôžičkovej karty Quatro s výškou úverového rámca 3.000,- €, štandardná splátka 100,- €, úrok 23,76% ročne. Zo žaloby, z písomného vyjadrenia žalobcu zo dňa 13.9.2018 a z výpisu z Pôžičkovej karty Quatro súd zistil, že úverový rámec bol 750,- €, štandardná splátka 25,- €, ročný úrok 23,76%, žalovaná celkovo vyčerpala z poskytnutého úverového rámca sumu 770,00 €, posledný výber bol realizovaný 30.1.2014 vo výške 10,00 €. Žalovaná vykonala kreditné operácie vo výške 260,- € a poslednú úhradu vo výške 10,00 € urobila dňa 16.8.2016. V žalobe a ani vo vyjadrení žalobca nešpecifikoval od kedy a z akej sumy si uplatnil úroky, odkázal len výpis obratov a citáciu Obchodných podmienok.

5. Z oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 6.8.2014 súd zistil, že pôvodný veriteľ vyhlásil okamžitú splatnosť celého dlžného zostatku z kreditnej karty vo výške 943,09 €. Doručenie, ale ani odoslanie tohto podania žalobca nepreukázal.

6. V písomnom vyjadrení doručenom súdu pred prvým pojednávaním dňa 13.9.2018 vzal žalobca žalobu späť v časti istiny 329,81 €, t.j. v časti sankčného úroku 166,75 € a v časti poplatkov 163,06 €, bez bližšej špecifikácie. Naďalej sa domáhal zaplatenia sumy 1.408,92 €, úroku z omeškania vo výške 5% zo sumy 1.408,92 € od 16.6.2017 do zaplatenia, pričom suma 1.408,92 € sa skladá z nesplatenej istiny 733,50 € a zmluvného úroku 675,42 € bez bližšej špecifikácie.

7. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 22.8.2017 medzi VÚB a.s. a súčasným žalobcom, bola pohľadávka voči žalovanej z titulu nesplateného úveru vo 1.808,47 € postúpená na žalobcu, následne súd pripustil zámenu žalobcu.

8. Podľa § 144 z.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

9. Vzhľadom k tomu, že žalobca zobral žalobu čiastočne späť pred predbežným prejednaním sporu, súd v zmysle citovaných ustanovení konanie zastavil tak ako je uvedené v ods. I. výroku rozsudku. Predmetom konania zostala istina vo výške 1.408,92 € s úrokom z omeškania 5,00% zo sumy 1.408,92 € od 16.6.2017 do zaplatenia.

10. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa ods. 2 v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

11. Vstupom Slovenskej republiky do európskeho hospodárskeho a právneho systému boli do Občianskeho zákonníka zákonom č. 150/2004 Z.z. s účinnosťou od 1.4.2004 v piatej hlave začlenené ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách. Uvedená právna úprava má základ v smernici Rady č. 93/13/ EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

12. Podľa § 7 ods. 1 z. č. 129/2010 Z.z., o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „z.č. 129/2010 Z.z.“), veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Povinnosť podľa prvej vety sa považuje za splnenú, ak je splatenie spotrebiteľského úveru v celom rozsahu zabezpečené peňažnými prostriedkami alebo cennými papiermi; tým nie je dotknuté ustanovenie § 17 ods. 3.

Podľa § 9 ods. 1 z. č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. V zmysle § 44 ods. 1 a 2 OZ, zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu. (1) Prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy. (2) Podľa § 451 ods. 1, 2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Podľa § 457 ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

13. Najskôr je potrebné uviesť, že zmluvný vzťah účastníkov založený na základe predmetnej zmluvy o úvere spadá pod úpravu Zákona o spotrebiteľských úveroch a Občianskeho zákonníka, pričom súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by aplikáciu zákona o spotrebiteľských úveroch vylučovali. Zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvným typom s osobitnou právnou úpravou v zákone č. 129/2010 Z.z., ktorý je k ustanoveniam občianskeho zákonníka s podrobnou úpravou spotrebiteľských zmlúv od 1.4.2004 predpisom lex specialis a i v prípade spotrebiteľského úveru ide o spotrebiteľskú zmluvu. To znamená, že pokiaľ určité otázky nie sú vyslovene upravené zákonom č. 129/2010 Z.z., použijú sa na ich riešenie príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, vrátane všeobecných ustanovení o záväzkoch.

14. Súd skúmal predloženú Žiadosť o vydanie Pôžičkovej karty Quatro - úverovú zmluvu a zistil, že neobsahuje okrem výšky úroku 23,76% ročne žiadne zákonom požadované náležitosti platne dohodnuté účastníkmi zmluvy. Zmluva mohla obsahovať len dve individuálne dohodnuté náležitosti a to výšku úverového rámca a výšku splátky, nakoľko žiadnu z iných zákonom predpísaných náležitostí žiadosť neobsahovala. Z predloženej žiadosti súd zistil, že žalovaná dňa 30.7.2013 žiadala o poskytnutie úverového rámca vo výške 3.000,- € a splátky 100,- €, pričom právny predchodca žalobcu zmluvu podpísal 9.8.2013. Žalobca uvádza v žalobe i vyjadrení, že úverový rámec bol dohodnutý vo výške 750,- €, mesačná splátka 25,- € a zmluvný úrok 23,76%. Svoje tvrdenie o nepreukázal žiadnym listinným dôkazom. Výpis z pôžičkovej karty, ktorý jediný obsahuje žalobcom tvrdené údaje nemôže nahradiť písomnú dohodu zmluvných strán.

15. Súd tak dospel k záveru, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou nedošlo k platnému uzavretiu zmluvy o úvere, nakoľko nedošlo k dohode o základných obsahových náležitostiach, t.j. ani o výške úveru a splátok. Žalovaná sa čerpaním peňažných prostriedkov na úkor žalobcu bezdôvodne obohatila, preto je povinná v zmysle § 457 vrátiť všetko, čo na základe absolútne neplatnej zmluvy dostala. Nebolo sporné, že žalovanej bola vyplatená suma 770,00 €, ktorú čerpala od 21.8.2013 do 30.1.2014 a žaloba na súde bola podaná 20.7.2017.

16. Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa § 107 ods. 1, 2 právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Podľa § 156 CSP, konanie sa začína doručením žaloby alebo doručením návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia súdu.

17. Žalovaná na pojednávaní vzniesla námietku premlčania, preto sa súd zaoberal možným premlčaním uplatneného nároku. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práva im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania, resp. povinnosť súdu v zmysle citovaného ustanovenia z úradnej povinnosti prihliadnuť k premlčaniu a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať u súdu svojho práva.

18. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci okamih, kedy sa oprávnený dozvedel o skutkových okolnostiach, z ktorých možno vyvodiť vznik bezdôvodného obohatenia a to, kto sa na jeho úkor obohatil. O vzniku bezdôvodného obohatenia sa oprávnený dozvie vtedy, keď má k dispozícii údaje, ktoré mu umožňujú podať žalobu na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, t. j. keď nadobudol vedomosť o rozsahu bezdôvodného obohatenia a o osobe obohateného. Právny predchodca žalobcu má dlhodobo v predmete svojej činnosti aj poskytovanie úverov vrátane revolvingových úverov a teda jeho povinnosťou bolo poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie úverov. V čase uzatvorenia zmluvy už niekoľko rokov platili ustanovenia o spotrebiteľských úveroch a rovnako i ustanovenia spôsobe a podmienkach uzavretia zmluvy upravené v Občianskom zákonníku. Takéto dlhodobé ignorovanie spôsobu uzatvárania zmlúv sa nedá hodnotiť inak ako úmyselné konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu. Preto súd dospel k záveru, že už v čase uzatvárania zmluvy o úvere právny predchodca žalobcu vedel o tom, že spôsob, akým uzatváral zmluvy o revolvingovom úvere, nemožno považovať za platné uzatvorenie zmluvy, preto je možné deň nasledujúci potom, ako žalovaná čerpala peňažné prostriedky z titulu úveru považovať za deň, kedy žalobca vedel, že sa môže domáhať vrátenia peňažných prostriedkov a teda odo dňa nasledujúceho začala plynúť subjektívna premlčacia lehota na uplatnenie nároku v zmysle § 107 ods. 1 plynula od každého jednotlivého čerpania peňažných prostriedkov a najneskôr uplynula pri poslednom čerpaní dňa 30.1.2016. Žaloba na súde bola podaná 20.7.2017, t.j. po uplynutí subjektívnej premlčacej lehoty, ale zároveň aj po uplynutí objektívnej premlčacej lehoty, ktorá uplynula pri poslednom čerpaní najneskôr dňa 30.1.2017. Z tohto dôvodu súd žalobu zamietol.

19. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Podľa čl. 4 ods. 1 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

20. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 256 ods. 1 a § 255 ods. 1 a contrario i za použitia analógie podľa čl. 4 ods. 1 CSP. Žalobca späťvzatím časti žaloby zavinil zastavenie konania v časti istiny 329,81 € s príslušenstvom a vo zvyšku 1.408,92 € s príslušenstvom bola plne úspešná žalovaná. Súd žalovanej nepriznal náhradu trov konania, nakoľko možnosť priznania náhrady vylučovalo to, že žalovanej v tomto konaní preukázateľne žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. októbra 2016, sp. zn. 6 Cdo 544/2015).

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis

s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.