Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24Sa-29-2020.pdf
PDF · 145.55 KB
Case nature
Area
Subarea
24Sa/29/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Dubcovou, v právnej veci žalobkyne: T. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom E. XXX/XX, XXX XX F. Z., zastúpenej zástupcom: ŠTELLMACHOVÁ & PARTNERS s.r.o., so sídlom M. Pišúta 936/16, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 36 861 251, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava 1, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 18.8.2020
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
Žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa podanou žalobou zo dňa 14.10.2020 - žalobou v sociálnych veciach podľa ust. § 199 a nasledujúce ustanovenia zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) domáhala preskúmania rozhodnutia Generálneho riaditeľa K. poisťovne, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava 1, Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 18.08.2020 s návrhom na jeho zrušenie ako aj zrušenie rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 10.06.2020 s priznaním náhrady trov súdneho konania. Žalobkyňa v žalobe považovala rozhodnutie žalovaného za nezákonné, pretože nesprávne právne posúdil vec, nedostatočne zistil skutkový stav veci ako aj, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Žalobkyňa prostredníctvom zástupcu v žalobe poukázala na ust. § 70, § 71 ods. 1, § 72 ods. 1 písm. g) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z.“). Žalobkyňa poukázala na to, že jej žiadosť o invalidný dôchodok bola zamietnutá z dôvodu, že nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a posúdenie zdravotného stavu bolo obsahom pripojeného Odborného posudku o invalidite zo dňa 14.05.2020 (ďalej len „Odborný posudok zo dňa 14.05.2020“). Žalobkyňa namietala, že jej zdravotný stav bol hodnotený bez osobnej prítomnosti. Žalobkyňa trpí depresívnou poruchou ako aj zmiešanou poruchou osobnosti, kde pri hodnotení zdravotného stavu zohráva nezastupiteľnú úlohu práve jej osobná prítomnosť. K odbornému posudku zo dňa 14.05.2020 žalobkyňa uviedla, že nie je označenie posudkového lekára, ktorý odborný posudok vypracoval, absentuje pečiatka posudkového lekára, jeho podpis a žalobkyni doteraz nie je zrejmé, kto v skutočnosti posudzoval jej zdravotný stav za účelom hodnotenia splnenia podmienok na priznanie invalidného dôchodku. V odbornom posudku posudkový lekár, a to v posudku zo dňa 14.05.2020 len vecne zadefinoval chorobu žalobkyne podľa medzinárodnej klasifikácie chorôb ako „10. depresívna porucha, zmiešaná porucha osobnosti, chronický únavový syndróm, polyartralgie“ a za rozhodujúce zdravotné postihnutie určil podľa kapitoly V. duševné poruchy a poruchy správania, položka 3 - poruchy nálad (manické, depresívne, periodické), v stredne ťažkej forme (35 % - 45 %) podľa písm. a) a následne bola určená miera poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť o 35 %. Žalobkyňa mala za to, že posudkový lekár nedostatočným spôsobom posúdil jej zdravotný stav, pokiaľ vychádzal len z lekárskej správy infektologického vyšetrenia v ÚVN Ružomberok zo dňa 01.07.2019 a zo dňa 17.07.2019 a z lekárskej správy zo psychiatrického vyšetrenia v neštátnom zdravotníckom zariadení v Liptovskom Mikuláši zo dňa 27.11.2019, pričom nevykonal vlastné vyšetrenie za osobnej účasti žalobkyne. Na základe odvolania žalobkyne rozhodoval žalovaný opätovne v jej neprítomnosti a posudkovým lekárom Z.. Z.. Z. E. zo dňa 13.08.2020 bol vypracovaný nový odborný lekársky posudok ako podklad pre rozhodnutie v odvolacom konaní o invalidnom dôchodku (ďalej len „Odborný posudok zo dňa 13.08.2020“). Tento odborný posudok bol vypracovaný len z lekárskych správ bez osobnej prítomnosti žalobkyne. Opätovne došlo k nedostatočnému posúdeniu zdravotného stavu žalobkyne, nebolo vykonané vyšetrenie žalobkyne, ktorá sa nemohla k svojmu zdravotnému stavu nijakým spôsobom vyjadriť.
2. V ďalšej časti žaloby žalobkyňa poukázala na ust. § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. ako aj na webové sídlo Sociálnej poisťovne, podľa ktorého zdravotný stav posudkový lekár posúdi v neprítomnosti poistenca len na základe doložených lekárskych odborných nálezov, čo sa týka ťažkých, najmä liečbou neovplyvniteľných stavov, ako napríklad ťažkých onkologických prípadov, prípadov po ťažkých cievnych mozgových príhodách, nevidomých, poistencov po amputácii končatín a podobne. Poistenec bude o možnosti posúdenia zdravotného stavu v neprítomnosti vopred informovaný. Pokiaľ prejaví vôľu osobne sa zúčastniť, Sociálna poisťovňa mu vyhovie a predvolá ho. Zdravotný stav žalobkyne umožňoval, aby sa dostavila k posudkovému lekárovi za účelom vykonania vyšetrenia jej zdravotného stavu a preukázania splnenia podmienok na priznanie invalidného dôchodku tak v období mesiaca máj 2020, kedy bol vypracovaný prvý odborný posudok ako aj v období mesiaca august 2020, kedy bol vyhotovený druhý odborný posudok. V súvislosti s pandémiou COVID-19 v máji a v auguste 2020 nebola situácia natoľko vážna, aby dochádzalo k zásahu do práv osôb, ktorým bola odňatá možnosť osobne sa zúčastniť posudzovania svojho zdravotného stavu a vyjadriť sa k záverom príslušného posudkového lekára. Žalobkyňa poukázala na nariadenie vlády č. 102/2020 Z.z., zákon č. 447/2008 Z.z.. Žalovaný podľa žalobkyne nedostatočne zistil skutkový stav veci a tento následne nesprávne právne posúdil, ak nezohľadnil skutočnosť, že žalobkyňa trpí psychickými problémami už od roku 2003, odkedy pravidelne navštevuje psychologickú aj psychiatrickú ambulanciu. Žalobkyňa trpí zmiešanou poruchou osobnosti ako aj depresívnou poruchou zo somatizáciou, panickou poruchou a bulímiou v anamnéze, t.j. ide o závažné psychické ochorenie, ktoré má za následok, že žalobkyňa nie je schopná sa zaradiť do pracovného kolektívu ako zdravý človek. Žalobkyňa poukázala na psychologické vyšetrenie zo dňa 06.10.2020, podľa ktorého trpí zvýšenou únavou, slabosťou a po akejkoľvek záťaži býva unavená aj niekoľko dní, pričom zvýšená únavnosť sa prejavuje aj v období relatívne kompenzovaného stavu, čo je možným dlhodobým následkom po borelióze, resp. inom ochorení postihujúcom centrálny nervový systém (CNS). Podľa žalobkyne rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre zmätočnosť a práve pre nepreskúmateľnosť potom ani žalobkyňa nemôže náležite formulovať žalobné námietky. V závere žaloby žalobkyňa uviedla prostredníctvom zástupcu, že trvá na nariadení pojednávania, pretože je potrebné vo veci vykonať výsluch žalobkyne, výsluch lekárov a výsluch žalovaného.
3. Žalobkyňa v žalobe zo dňa 14.10.2020 navrhla dôkazy, okrem iného výsluch posudkového lekára, ktorý vypracoval Odborný posudok o invalidite zo dňa 14.05.2020, ambulantnú správu psychiatrickej ambulancie - vyšetrenie z 27.11.2019, výsluch posudkovej lekárky Z.. Z.. Z. E., v prípade potreby žalobkyňa navrhla, aby v súdnom konaní bolo vykonané odborné lekárske vyšetrenie žalobkyne vo forme znaleckého posudku, ďalej ako dôkaz žalobkyňa navrhla oboznámiť sa s ambulantnou správou psychiatrickej ambulancie (vyšetrenie zo dňa 05.10.2020), výsluch svedka Z.. F. U., sekundárny lekár psychiatrickej ambulancie, oboznámením sa so správou z Psychologického vyšetrenia zo dňa 06.10.2020 a výsluch svedka Z.. S. N., klinického psychológa.
4. K žalobe žalobkyne sa vyjadril žalovaný v podaní zo dňa 13.10.2021. K jednotlivým žalobným dôvodom uviedol, že miera poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť bola posudkovými lekármi sociálneho poistenia zhodne určená na 35 %. Žalobkyňa neuviedla také konkrétne dôvody, ktoré by spochybňovali závery posudkov a nepreukázala, že trpí takým ochorením, ktoré by znižovalo jej schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť vo vyššej miere, ako bola stanovená posudkovými lekármi. Posudky posudkových lekárov organizačných zložiek žalovaného sú presvedčivé a úplné a zodpovedajú kritériám upraveným v zákone č. 461/2003 Z.z.. Žalovaný poukázal aj na výkon lekárskej posudkovej činnosti v zmysle zákona č. 578/2004 Z.z.. Podľa žalovaného žalobkyňa v odvolacom konaní nepreukázala žiadne nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali doplnenie dokazovania. Žalovaný
poukázal na ust. § 135 ods. 1 SSP, keď pre rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. Žalobkyňa v odvolacom konaní včas nové dôkazy nepredložila. Odborný lekársky nález zo dňa 5. októbra 2020 žalobkyňa predložila až po vydaní rozhodnutia. Žalovaný poukázal na to, že žalobkyňa má v prípade zhoršenia zdravotného stavu možnosť opakovane podať žiadosť o prehodnotenie zdravotného stavu. V čase posudzovania jej zdravotného stavu nebola zistená taká zmena v zdravotnom stave, ktorá by odôvodňovala zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a následné prehodnotenie nároku žalobkyne na invalidný dôchodok. Námietka žalobkyne, že v odbornom posudku o invalidite nie je uvedené, kto lekársky posudok vypracoval a nie je ani podpísaný, je nedôvodná. Odborný posudok o invalidite nie je rozhodnutím, ale podkladom pre rozhodnutie, pre ktoré zákon č. 461/2003 Z.z. nevyžaduje, aby bol podpísaný posudkovým lekárom sociálneho poistenia a opatrený pečiatkou, tak ako to sa vyžaduje u samotného rozhodnutia. Rovnako podľa žalovaného nie je dôvodná žalobná námietka, žalobkyne, že jej posúdenie zdravotného stavu bolo vykonané v neprítomnosti. Žalovaný poukázal na ust. § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. v spojení s ust. § 293eu zákona č. 461/2003 Z.z.. Žalovaný mal za to, že jeho rozhodnutie vychádza zo správneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu bolo dostačujúce pre riadne posúdenie veci a závery rozhodnutia nie sú v rozpore s administratívnym spisom, a to ani dávkovým ani posudkovým, pričom závery posudkových lekárov zodpovedajú zisteniu zdravotného stavu. Žalovaný žiadal žalobu žalobkyne zamietnuť s tým, že nežiada, aby vo veci bolo nariadené pojednávanie.
5. K doručenému vyjadreniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa prostredníctvom zástupcu v podaní zo dňa 07.12.2021. Žalobkyňa mala za to, že jej žaloba je dôvodná. Odborný posudok o invalidite zo dňa 14.05.2020 vykazuje zjavné formálne nedostatky, keď absentuje údaj o posudkovom lekárovi, ktorý vypracoval odborný posudok, nie je zrejmé, kto posudzoval zdravotný stav žalobkyne, nie je uvedená pečiatka a podpis posudkového lekára. Z Odborného posudku o invalidite zo dňa 14.05.2020 podľa žalobkyne nie je zrejmé, na základe akej skutočnosti posudkový lekár dospel k miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vo výške 35 %, a nie v inej miere poklesu. Podľa žalobkyne posudkový lekár dňa 14.05.2020 nedostatočne posúdil jej zdravotný stav, pokiaľ vychádzal len z lekárskej správy infektologického vyšetrenia v ÚVN Ružomberok zo dňa 01.07.2019 a zo dňa 17.07.2019 a z lekárskej správy zo psychiatrického vyšetrenia v neštátnom zdravotníckom zariadení v Liptovskom Mikuláši zo dňa 27.11.2019, pričom nevykonal vlastné vyšetrenie za osobnej účasti žalobkyne. Pokiaľ žalovaný vychádzal len z lekárskych správ bez osobnej prítomnosti žalobkyne, tak došlo k nedostatočnému posúdeniu zdravotného stavu žalobkyne, ktorá nemala možnosť sa vyjadriť k svojmu zdravotnému stavu. Žalobkyňa poukázala na ust. § 153 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z. v spojení s rozhodnutím najvyššieho súdu sp.zn. 7Sk/8/2021 zo dňa 02.07.2021, z ktorého rozhodnutia najvyššieho súdu vyplývajú požiadavky, ktoré musí spĺňať odborný lekársky posudok. Podľa žalobkyne Odborné posudky zo dňa 14.05.2020 a zo dňa 13.08.2020, ktoré tvorili podklad pre vydanie rozhodnutia, nespĺňajú požiadavky a ani obsahovú stránku tak, ako to vyžaduje aj predmetný rozsudok najvyššieho súdu. Žalobkyňa uviedla, že v zmysle ust. § 196 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z. organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie, objasnenie skutočného stavu veci. Žalobkyňa zvýraznila, že trpí psychickými problémami už od roku 2003, odkedy navštevuje pravidelne psychologickú a psychiatrickú ambulanciu, trpí zmiešanou poruchou osobnosti ako aj depresívnou poruchou so somatizáciou, panickou prouchou a bulímiou v anamnéze, t.j. ide o závažné psychické ochorenie, ktoré má za následok to, že žalobkyňa nie je schopná sa zaradiť do pracovného kolektívu ako zdravý človek. Žalobkyňa poukázala aj na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp.zn. 24Sa/41/2018 zo dňa 15.04.2019. V závere tohto podania žalobkyňa uviedla, že situácia spojená s pandémiou COVID-19 ani v mesiaci máj a ani v mesiaci august 2020 nebola tak vážna, aby nemohla byť osobne prítomná pri posúdení jej zdravotného stavu.
6. Postupom krajského súdu, a to podaním zo dňa 13.12.2021 (č.l. 60 spisu) bolo vyjadrenie žalobkyne zo dňa 07.12.2021 doručené žalovanému s možnosťou vyjadrenia sa k nemu v lehote 20 dní, ktorú možnosť žalovaný nevyužil v lehote určenej krajským súdom a ani do momentu rozhodovania krajského súdu.
7. Z pripojeného administratívneho spisu mal krajský súd za zistené, že Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 10.6.2020 podľa ust. § 70 ods. 1, § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. zamietla žiadosť žalobkyne zo 14. mája 2020 o invalidný dôchodok. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňového orgánu bolo uvedené, že podľa posudkového lekára sociálneho poistenia
pobočky Sociálnej poisťovne Liptovský Mikuláš zo 14. mája 2020 žalobkyňa nie je invalidná v zmysle ust. § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z, pretože pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Posúdenie zdravotného stavu žalobkyne a miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je súčasťou pripojeného Odborného posudku o invalidite zo dňa 14. mája 2020, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového orgánu, v ktorom posudku sú uvedené všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli podkladom na vyhotovenie posudkového záveru o tom, že žalobkyňa nie je invalidná v zmysle ust. § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z..
8. Na základe odvolania žalobkyne žalovaný rozhodol rozhodnutím Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 18.8.2020 tak, že Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne podľa ust. § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. odvolanie žalobkyne podané proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 10. júna 2020 vo veci zamietnutia žiadosti o invalidný dôchodok, zamietol v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie. Z odôvodnenia rozhodnutia Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne vyplynulo, že z dôvodu podania odvolania bol opätovne posúdený zdravotný stav žalobkyne posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Liptovský Mikuláš dňa 23. júla 2020, ktorý zotrval na svojom pôvodnom odbornom posudku o invalidite. Zotrval na doterajšom stanovení miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 35 % a vzhľadom na to, že odvolaniu nevyhovel v plnom rozsahu, predložil spisový materiál posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom v Poprade. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom v Poprade posúdil zdravotný stav žalobkyne na základe dostupnej dokumentácie dňa 13. augusta 2020 so záverom, že pri posudzovaní zdravotného stavu mal k dispozícii psychiatrické vyšetrenia od roku 2003 až do súčasnosti. V lekárskych správach z roku 2003 je zdokumentované subdepresívne ladenie situačne motivované, mnestické a intelektové schopnosti v norme, osobnosť je integrovaná. V rámci kontroly posudzovania spôsobilosti na prácu pri dočasnej pracovnej neschopnosti posudkový lekár po vyhodnotení odborných nálezov z psychiatrickej ambulancie v dňoch 17. júla 2012, 14. decembra 2012 a 12. apríla 2013 konštatoval, že zdravotný stav v oblasti psychiky nie je natoľko vážny, aby bola miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 40 %. Žalobkyňa absolvovala v októbri 2014 aj ambulantnú psychoterapiu s odporúčaním biofeedbackových metód za účelom stabilizácie zdravotného stavu v oblasti psychiky. Pri terajšom posudzovaní zdravotného stavu boli doložené vyšetrenia psychiatrickej ambulancie od decembra 2016 do súčasnosti - 6. júla 2020 v počte 11 vyšetrení, ktorých závery ako aj klinické nálezy boli prakticky identické - lucídna, je orientovaná správne, chronický únavový syndróm, artralgie, nálada je subdepresívna s prímesou dysfórie, myslenie je koherentné, vnímanie intaktné, čomu zodpovedá zmiešaná porucha osobnosti. Pri poslednom psychiatrickom vyšetrení zo dňa 6. júla 2020 v diagnostickom závere je dokumentovaná zmiešaná porucha osobnosti s dlhodobou subdepresívnou náladou. V minulosti odmietla, že by bola depresívna a nepovažovala za potrebné ani užívanie liekov, údajne jej „nerobili dobre“, svoje subjektívne ťažkosti hodnotila podľa informácií z internetu a podľa nich sa aj riadila - dlhodobejšie užívanie odporúčanej liečby odmietla. V súčasnosti má odporúčanú minimálnu psychiatrickú liečbu, hospitalizácia na psychiatrickom oddelení za posledné obdobie nebola realizovaná a v súčasnosti nie je ani odporúčaná. Zdravotný stav v oblasti psychiky aj napriek dlhodobému pretrvávaniu, a to od roku 2003, nie je natoľko vážny, aby bola miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 40 %. Žalovaný v rozhodnutí poukázal na to, že boli zohľadnené lekárske správy: lekárska správa z infektologického vyšetrenia Ústrednej vojenskej nemocnice v Ružomberku zo dňa 1. júla 2019 a 17. júla 2019, lekárska správa z psychiatrického vyšetrenia Liptovská nemocnica s poliklinikou I. Stodolu Liptovský Mikuláš zo dňa 27. novembra 2019, 1. decembra 2016, 24. januára 2017, 16. mája 2017, 19. júna 2017, 17. augusta 2017, 30. januára 2018, 15. mája 2018, 31. júla 2018, 22. januára 2019, 21. marca 2019, 25. septembra 2019 a 6. júla 2020. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie posudkový lekár určil ochorenie podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. zaradené do kapitoly V. - duševné choroby a poruchy správania, položky 3. - poruchy nálad (manické, depresívne, periodické), písmeno a) - stredne ťažké formy, ktorému zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35 % z percentuálneho rozpätia od 35 % do 45 %. Žalovaný v žalobou napadnutom rozhodnutí poukázal na ust. § 70 ods. 1, § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. s tým, že žalobkyňa nespĺňa zákonnú podmienku nároku na invalidný dôchodok, pretože nie je invalidná, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Podľa žalovaného zdravotný stav žalobkyne bol posúdený správne, žalobkyňa v odvolacom konaní nepredložila dôkazy, ktorými by spochybnila správnosť posúdenia jej zdravotného stavu. Žalobkyňa ako účastníčka konania bola posudzovaná v neprítomnosti v súvislosti s opatreniami
prijatými počas krízovej situácie a v súlade s § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 66/2020.
9. Krajský súd v Žiline ako správny súd vecne príslušný podľa ust. § 10 SSP a miestne príslušný podľa ust. § 13 ods. 3 SSP v konaní podľa ustanovenia § 199 a nasledujúce ustanovenia SSP vec prejednal na nariadenom pojednávaní a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového rozhodnutia vrátane postupu, ktorý vydaniu predmetných rozhodnutí predchádzal, za aplikácie ust. § 203 ods. 2 SSP dospel k záveru, že žaloba žalobkyne nie je dôvodná a túto zamietol podľa ust. § 190 SSP.
10. Krajský súd konštatuje včasnosť podanej žaloby žalobkyňou. Z pripojeného administratívneho spisu bolo zistené, že rozhodnutie žalovaného bolo doručené žalobkyni dňa 31.8.2020, a k odoslaniu žaloby podľa č.l. 17 spisu došlo 14.10.2020, t.j. v lehote dvoch mesiacov odo dňa doručenia rozhodnutia o odvolaní, čo zodpovedá ust. § 181 ods. 1 SSP.
11. Podľa ust. § 107 ods. 1 písm. a) SSP predseda senátu nariadi na prejednanie veci pojednávanie, ak o to požiada aspoň jeden z účastníkov konania.
12. Krajský súd vo veci nariadil pojednávanie za aplikácie vyššie citovaného zákonného ustanovenia, pretože žalobkyňa v žalobe zo dňa 14.10.2020 prostredníctvom zástupcu podala návrh na nariadenie pojednávania z dôvodu, že podľa jej názoru je potrebné vo veci vykonať jej výsluch ako aj výsluch lekárov a výsluch žalovaného.
13. V zmysle ust. § 108 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), ak predseda senátu nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, predvolá naň účastníkov konania, ich zástupcov, všetkých ktorých prítomnosť je potrebná. Ak je účastník konania zastúpený zástupcom na celé konanie, predvolanie sa doručuje iba tomuto zástupcovi. Účastníka konania správny súd predvolá, ak je potrebné, aby ho vyslúchol, alebo ak je jeho osobná prítomnosť nevyhnutná.
14. V žalobe zo dňa 14.10.2020 žalobkyňa podala návrh na vykonanie dôkazov medzi, ktorými bol navrhnutý dôkaz výsluchu žalobkyne a dôkaz výsluchu svedkov Z.. F. U., sekundárny lekár psychiatrickej ambulancie, Z.. S. N., klinického psychológa, výsluch posudkového lekára, ktorý vypracoval Odborný posudok o invalidite zo dňa 14.05.2020, výsluch posudkovej lekárky Z.. Z.. Z. E., vykonanie dôkazu ambulantnou správou psychiatrickej ambulancie (vyšetrenie zo dňa 05.10.2020), oboznámením sa so správou zo psychologického vyšetrenia zo dňa 06.10.2020, odborným vyšetrením žalobkyne s tým, aby v rámci súdneho konania bolo vykonané odborné lekárske vyšetrenie žalobkyne, napr. vo forme znaleckého posudku. Súčasťou žaloby žalobkyne zo dňa 14.10.2020 v rovine návrhu na vykonanie dôkazov bol aj návrh na oboznámenie sa s listinami, ktoré tvoria súčasť administratívneho spisu. Krajský súd za aplikácie vyššie citovaného ust. § 108 ods. 1 tretia veta SSP na nariadené pojednávanie nepredvolal žalobkyňu, pretože nebolo potrebné, aby bola vypočutá ani nebola potrebná jej osobná prítomnosť nielen v zmysle tohto zákonného ustanovenia, ale ani z dôvodu, že žalobkyňa je zastúpená právnym zástupcom, naviac v danej veci ide v súvislosti so žiadosťou žalobkyne o uznanie za invalidnú, o medicínsku odbornú otázku, ktorú nie je oprávnený posudzovať súd, ale posudkový lekár.
15. Na nariadenom pojednávaní zástupca žalobcu zotrval na žalobných dôvodoch s návrhom na zrušenie rozhodnutia žalovaného a prvostupňového orgánu. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť.
16. Podľa ust. § 123 ods. 2 SSP dôkazným prostriedkom je najmä výsluch účastníka konania, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie, posudok a obhliadka. Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho správny súd.
17. Podľa ust. § 119 SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci.
18. Podľa ust. § 121 ods. 1 SSP účastníci konania sú povinní označiť v žalobe a vo vyjadrení k nej dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Správny súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.
19. Podľa ust. § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
20. Za aplikácie vyššie citovaných zákonných ustanovení krajský súd na nariadenom pojednávaní návrh dôkazov podaných žalobkyňou zamietol vyhlásením uznesenia s odôvodnením ako aj s poučením, že proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť v zmysle ust. § 439 ods. 2 písm. a) SSP. K rozsahu dokazovania vykonaného pred krajským súdom, a to oboznámením sa v celosti s pripojeným administratívnym spisom, ktorý pozostával z dávkového a posudkového spisu a na druhej strane nevykonania dôkazov navrhnutých žalobkyňou primárne krajský súd upriamuje pozornosť na ust. § 135 ods. 1 SSP. Krajský súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia žalovaného a prvostupňového orgánu nemohol prihliadať k listinám označených v žalobe a k nej doložených, a to z ambulantnej správy psychiatrickej ambulancie - vyšetrenie zo dňa 05.10.2020, pretože toto je podľa č.l. 16 spisu dátumovo po rozhodnutí žalovaného, ktoré je z 18.08.2020. V nadväznosti k uvedenému potom nebol vykonaný ani navrhnutý výsluch svedka Z.. U., ktorá vykonala vyšetrenie žalobkyne zo dňa 05.10.2020, nasledujúce až po dátume rozhodnutia žalovaného zo dňa 18.08.2020. Z rovnakého časového dôvodu nebol vykonaný ani dôkaz správy z psychologického vyšetrenia zo dňa 06.10.2020 (č.l. 16 rub spisu), pretože aj toto psychologické vyšetrenie dátumovo nasledovalo po rozhodnutí žalovaného zo dňa 18.08.2020. Ak nebol vykonaný pred krajským súdom tento listinný dôkaz, tak následne ani navrhnutý výsluch svedka Z.. S. N., ktorý vykonal psychologické vyšetrenie žalobkyne dňa 06.10.2020. V ďalšom krajský súd mal za to, že nebol dôvod vykonať žalobkyňou navrhnuté dôkazy, a to výsluch posudkového lekára, ktorý vypracoval Odborný posudok o invalidite zo dňa 14.05.2020 a ani výsluch posudkovej lekárky Z.. Z.. Z. E., ktorá mala vypracovať Odborný lekársky posudok zo dňa 13.08.2020, keďže vo vypracovaných odborných lekárskych posudkoch je jasne skonštatovaný záver posudkových lekárov, ktoré posudky sa stali základom pre rozhodnutie žalovaného a prvostupňového orgánu. Krajský súd mal za to, že odborná otázka posúdenia zdravotného stavu žalobkyne z medicínskeho hľadiska bola zhodnotená zákonne vyžadovaným spôsobom tak pred prvostupňovým ako aj pred žalovaným ako odvolacím orgánom, a preto nebol dôvod na to, aby v rámci súdneho konania bolo vykonané odborné lekárske vyšetrenie žalobkyne vo forme znaleckého posudku. V konečnom dôsledku krajský súd zvýrazňuje to, že ak je žalobkyňa názoru, že jej zdravotný stav sa zhoršil, resp. disponuje s vyšetreniami z 05.10.2020 a zo 06.10.2020, ktoré dátumovo nasledujú po rozhodnutí žalovaného zo dňa 18.08.2020, tak uvedené je dôvodom na podanie opätovnej žiadosti o priznanie invalidného dôchodku, v ktorej bude posúdený zdravotný stav žalobkyne nanovo v zmysle jej aktuálneho zdravotného stavu. Krajský súd poznamenáva, že v zmysle ust. § 135 ods. 1 SSP bol preň rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, a preto nemohol prihliadať na lekárske vyšetrenia, ktoré boli po dátume právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia (rozsudok NS SR sp.zn. 9Sk/43/2019 zo dňa 30. júna 2020 odsek 29. odôvodnenia).
21. V neposlednom rade k nevykonaniu žalobkyňou navrhnutých dôkazov pristupuje aj tá skutočnosť, že správny súd nie je súdom skutkovým, ale je súdom, ktorý posudzuje závery napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy. Rozhodnutie správneho súdu je výsledkom preskúmavania zákonnosti rozhodnutia žalovaného. Správny súd nie je súdom skutkovým, t.j. zásadne nezisťuje skutkový stav veci a dokazovanie vykonáva iba výnimočne, pretože účelom správneho súdneho konania je predovšetkým preskúmanie zákonnosti rozhodnutí a opatrení orgánov verejnej správy a jeho cieľom je odstránenie nezákonnosti. Správne súdnictvo je prevažne založené na prieskume zákonnosti už identifikovaného skutkového a právneho stavu, a preto sa dokazovanie v správnom súdnictve vykonáva v obmedzenom rozsahu. Zmyslom konania v správnom súdnictve nie je vykonávať rozsiahle dokazovanie a vyvodzovať z neho skutkové závery. Je tomu tak preto, že zmyslom a podstatou správneho súdnictva je poskytovať efektívnu ochranu verejným subjektívnym právam fyzických a právnických osôb v zmysle Čl. 46 ods. 2 Ústavy SR, konkrétne či kompetentné orgány pri riešení určitých otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Je potrebné mať na pamäti podstatnú skutočnosť, a to že dokazovanie má byť vykonané v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie správneho súdu. Inak vyjadrené krajským súdom, rozsah doplnenia dokazovania musí byť nastavený tak, aby správny súd nenahradzoval činnosť orgánov verejnej správy. Uvedené potom vyúsťuje do toho, že ak správny súd zistí, že orgán verejnej správy nedostatočne zisťoval skutkový stav veci, ustáli rozsah, v akom sa má dokazovanie doplniť. Súčasne krajský súd má za to, že žalovaný a prvostupňový orgán v dostatočnom rozsahu vykonali dokazovanie na posúdenie žiadosti žalobkyne o priznanie invalidného dôchodku. Krajský súd nezistil žiaden z dôvodov vymedzených pod písmenom a) až c) ust. § 120 SSP k tomu, aby boli vykonané dôkazy navrhnuté žalobkyňou.
22. Krajský súd je toho názoru, že vykonanie dôkazov navrhnutých žalobkyňou nebolo potrebné k tomu, aby podľa podanej žaloby, žalobných dôvodov bolo možné zo strany správneho súdu posúdiť rozhodnutia žalovaného a prvostupňového orgánu, t.j. zákonnosť týchto rozhodnutí a postup, ktorý týmto rozhodnutiam predchádzal. Krajský súd zdôrazňuje, že právo žalobkyne ako účastníka správneho súdneho konania a súčasne aj jej povinnosť označiť dôkazy na preukázanie tvrdení, nie je možné zamieňať s výlučným právom správneho súdu, ktorý v zmysle ust. § 121 ods. 1 druhá veta SSP rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná, resp. nevykoná.
23. V rámci žalobných dôvodov žalobkyňa namietala vyhodnotenie jej zdravotného stavu, keďže nesúhlasila so záverom posudkových lekárov v tom, že nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, ďalej že nebol posúdený jej zdravotný stav za jej osobnej účasti s tým, že Odborný posudok zo dňa 14. mája 2020 má formálne nedostatky, keď v ňom nie je označenie posudkového lekára, jeho podpis, a teda nie je zrejmé, kto v skutočnosti posudzoval zdravotný stav žalobkyne. K namietaniu formálnych nedostatkov Odborného posudku o invalidite zo dňa 14. mája 2020 krajský súd uvádza, že na nariadenom pojednávaní pri dokazovaní oboznámením sa s pripojeným administratívnym spisom bolo vykonané dokazovanie oboznámením sa s Lekárskou správou a Odborným posudkom o invalidite zo dňa 14. mája 2020, ktorú lekársku správu a odborný posudok o invalidite vykonal posudkový lekár sociálneho poistenia Z.. P. D.. Krajský súd v celosti oboznámil zástupcu žalobkyne s Odborným posudkom o invalidite zo dňa 14. mája 2020 a s Lekárskou správou zo dňa 14. mája 2020 v jeho originálnom vyhotovení, ktorý obsahoval pečiatku ako aj podpis posudkového lekára.
24. K posúdeniu zdravotného stavu žalobkyne v jej neprítomnosti krajský súd uvádza, že absencia jej osobnej účasti pred posudkovým lekárom prvostupňového orgánu nebola na ujmu posúdenia jej zdravotného stavu, pretože posudkový lekár v komplexnosti lekárskych správ a vyšetrení vyhodnotil zdravotný stav žalobkyne. Posudkový lekár prvostupňového orgánu vychádzal zo všetkých lekárskych správ a vyšetrení, ktoré mal v rámci posudkového spisu k dispozícii a ktoré rozpísal v odbornom posudku o invalidite. V Odbornom posudku o invalidite zo dňa 14. mája 2020 je poukázané aj na vyšetrenie, z ktorého vyplýva záver zmiešanej poruchy osobnosti, depresívna porucha so somatizáciou u akcentovanej osobnosti, panická porucha a bulímia v anamnéze, presne ktoré popísanie poruchy uvádzala žalobkyňa v žalobe zo dňa 14.10.2020 na strane 5.
25. Podľa ust. § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z., ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len "posudkový lekár") za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada.
26. V zmysle ust. § 293eu ods. 1 zákona č. 66/2020 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony počas krízovej situácie sa ustanovenia § 142 ods. 6 písm. c), § 146 ods. 2 a § 153 ods. 5 časť vety za bodkočiarkou neuplatňujú.
27. Podľa pripojeného spisového materiálu krajský súd z Lekárskej správy zo dňa 14. mája 2020 mal za zistené, že žalobkyňa bola posudzovaná v neprítomnosti v súvislosti s opatreniami prijatými počas krízovej situácie a v súlade s ust. § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 66/2020 Z.z.. Tomuto zákonnému postupu nie je možné podľa názoru krajského súdu nič vytknúť. Ak bola posúdená žalobkyňa, jej zdravotný stav v neprítomnosti aj v odvolacom konaní, tak je potrebné poukázať na to, že podľa pripojeného administratívneho spisu žalobkyňa v odvolaní zo dňa 07.07.2020 nepožadovala osobnú účasť v odvolacom konaní pri posudzovaní jej zdravotného stavu. Žalobkyňa v odvolaní zo dňa 07.07.2020 uviedla, že žiada opätovne posúdiť zdravotný stav, pretože jej zdravotný stav je dlhodobo zhoršený, nie je schopná pracovať ani na čiastočný úväzok s tým, že dokladá kópie lekárskych záznamov od roku 2003 do roku 2020. V súlade s ust. § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z., ak žalobkyňa v odvolacom konaní nevymienila požiadavku - podmienku osobnej účasti pri posudzovaní jej zdravotného stavu, tak ak posudkový lekár určil opätovné posúdenie zdravotného stavu žalobkyne bez jej osobnej účasti, jeho postup bol v rámci ust. § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003
Z.z., t.j. keď posudkový lekár v odvolacom konaní určil inak, a to posúdenie zdravotného stavu žalobkyne bez jej osobnej účasti na základe kompletných lekárskych záznamov.
28. Z pripojeného administratívneho spisu mal krajský súd za preukázané, že žalobkyňa dňa 14.05.2020 podala žiadosť o invalidný dôchodok.
29. Podľa ust. § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
30. Podľa ust. § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
31. Podľa ust. § 71 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.
32. Podľa ust. § 71 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.
33. Podľa ust. § 71 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
34. Podľa ust. § 71 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.
35. Podľa ust. § 71 ods. 6 zákona č. 461/2003 miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
36. Podľa ust. § 71 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z.z. jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.
37. Podľa ust. § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z. mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.
38. Z už vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. je zrejmé, že posúdenie nepriaznivého zdravotného stavu ako aj posúdenie poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, t.j. posudzovanie následkov nepriaznivého zdravotného stavu na pracovnú schopnosť poistenca, si vyžaduje príslušné odborné lekárske znalosti a vo veciach sociálneho poistenia je uvedené posudzovanie zverené posudkovým lekárom. Z ustanovenia § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. vyplýva, že lekársku posudkovú činnosť dôchodkového poistenia vykonávajú posudkoví lekári sociálneho poistenia organizačných zložiek Sociálnej poisťovne, a to pobočky a ústredia.
39. V konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, v ktorom sa rozhodovalo o invalidnom dôchodku, je nevyhnutnou požiadavkou objasnenie zdravotného stavu žalobkyne ako žiadateľa z hľadiska zachovania miery pracovnej spôsobilosti. Jedným z dôkazov na posúdenie tohto zdravotného stavu sú aj odborné posudky vydané v rámci lekárskej posudkovej činnosti dôchodkového poistenia, ktorá zahŕňa aj posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (§ 196, § 153 ods. 3 písm. a) zákona č. 461/2003 Z.z.).
40. Posudzovať mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť patrí výlučne do kompetencie posudkových lekárov sociálneho poistenia. Správne súdy v rámci rozhodovania v správnom súdnictve nemajú oprávnenie na to, aby vyslovovali odborný záver ohľadom medicínskych otázok. Posudzujú len to, či posudky ako podklad rozhodnutia o žiadosti na priznanie invalidného dôchodku sú úplné, objektívne, logické a presvedčivé a či ich závery nie sú v rozpore s nálezmi odborných lekárskych vyšetrení (rozhodnutie NS SR sp.zn. 9Sžso/16/2014 zo dňa 28.10.2015). V danej konkrétnej veci správny súd posudzoval závery v lekárskych posudkoch posudkových lekárov sociálneho poistenia prvostupňového a odvolacieho orgánu, ktoré boli podkladom prvostupňového rozhodnutia a rozhodnutia o odvolaní. Krajský súd opätovne v tomto smere zvýrazňuje ust. § 135 ods. 1 SSP, keď pre správny súd bol rozhodujúci stav v čase, kedy bolo právoplatné rozhodnutie orgánu verejnej správy, ak nešlo o žiadnu zo situácií v zmysle ust. § 135 ods. 2 SSP, t.j. keď nešlo o iné konanie vyjadrené v ust. § 6 ods. 2 písm. d) až f) a i) až k) SSP.
41. V zmysle právnej úpravy vyplývajúcej zo zákona č. 461/2003 Z.z. jednou z podmienok vzniku nároku na invalidný dôchodok je skutočnosť, že poistenec sa stal invalidný. Invalidita je indikovaná tým, že poistenec pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Súdy v rámci správneho súdnictva nemajú oprávnenie na to, aby vyslovovali záver o tom, či ide o invalidnú osobu, a ani nevyslovujú odborný záver ohľadom medicínskych otázok.
42. V súvislosti so žiadosťou žalobkyne o invalidný dôchodok bol pred prvostupňovým orgánom ako aj pred odvolacím orgánom zo strany posudkových lekárov posudzovaný zdravotný stav žalobkyne. Výsledkom ich posudkovej činnosti bol pred prvostupňovým orgánom Odborný posudok o invalidite zo dňa 14. mája 2020 a pred odvolacím orgánom Odborný lekársky posudok zo dňa 13. augusta 2020. Tieto odborné lekárske posudky sa stali základom pre rozhodnutie prvostupňového orgánu ako aj žalovaného - odvolacieho orgánu. Krajský súd k žalobnému dôvodu žalobkyne, že Odborný posudok o invalidite zo dňa 14. mája 2020 mal formálne nedostatky, keď nebol opatrený pečiatkou a podpisom posudkového lekára, uvádza, že tento žalobný dôvod nebol opodstatnený. Vyplýva to z toho, že konanie pred správny orgánom sa nerozdeľuje prísne do dvoch navzájom oddelených konaní, ale tak konanie pred prvostupňovým ako aj odvolacím orgánom tvorí jeden celok navzájom prepojených konaní (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 7Sžsk/91/2020 zo dňa 30.06.2021 odsek 38. odôvodnenia). Krajský súd je toho názoru, že aj prípadný formálny nedostatok Odborného posudku o invalidite zo dňa 14. mája 2020, ktorý mala s rozhodnutím prvostupňového orgánu obdržať žalobkyňa, nemôže v spojení aj s rozhodnutím odvolacieho orgánu - žalovaného a v tomto odvolacom konaní vydaným Odborným lekárskym posudkom zo dňa 13. augusta 2020 byť sám osebe dôvodom nezákonnosti rozhodnutia prvostupňového orgánu, ktoré bolo posudzované v odvolacom konaní žalovaným, v ktorom opätovne bol hodnotený zdravotný stav žalobkyne a vyjadrený v Odbornom lekárskom posudku zo dňa 13. augusta 2020.
43. Z pripojeného administratívneho spisu a doložených lekárskych správ a vyšetrení krajský súd konštatuje, že tak prvostupňový orgán ako aj žalovaný ako odvolací orgán z komplexnosti lekárskych správ a vyšetrení vychádzali a zhodnocovali zdravotný stav žalobkyne. Krajský súd upriamuje pozornosť na obsah Odborného lekárskeho posudku zo dňa 13. augusta 2020 vypracovaného v odvolacom konaní, z ktorého vyplýva, že sa poukazuje na Lekársku správu z psychiatrického vyšetrenia Liptovskej nemocnice s poliklinikou v Liptovskom Mikuláši zo dňa 06.07.2020, kde sa odkazuje na klinické nálezy - lucídna, orientovaná, chronický únavový syndróm, nálada je dlhodobo subdepresívna, tendencia ku kolísaniu, skôr situačne, záťažou a dlhodobou únavou, nízka frustračná tolerancia, prítomné pocity exhauscie pri najmenšej záťaži, nevýkonnosť, somnia sufic., redu. somatiz. prejavy, ambivalentné vyjadrenia, zvýšená autoobservácia, hypersenzitivita, zlá tolerancia antidepresív. Záverom sa konštatuje, že ide o zmiešanú poruchu osobnosti, depresívna porucha so somatizáciou u akcentovanej osobnosti, panická porucha so somatizáciou u akcentovanej osobnosti. Odborný
lekársky posudok zo dňa 13. augusta 2020 poukazuje na lekárske správy z psychiatrického vyšetrenia Liptovská nemocnica s poliklinikou I. Stodolu Liptovský Mikuláš z 1.12.2016, 24.1.2017, 16.5.2017, 19.6.2017, 17.8.2017, 30.1.2018, 15.5.2018, 31.7.2018, z ktorých vyplývajú tak ako pri lekárskej správe z psychiatrického vyšetrenia zo dňa 06.07.2020 nálezy so záverom zmiešanej poruchy osobnosti, depresívna porucha so somatizáciou u akcentovanej osobnosti, panická porucha a bulímia v anamnéze, tak ako túto chorobu definuje žalobkyňa v žalobe zo dňa 14.10.2020. Tento druh poruchy, ako vyjadrila žalobkyňa v žalobe, bol zhodnocovaný odbornými lekárskymi posudkami so záverom, že zdravotný stav v oblasti psychiky aj napriek dlhodobému pretrvávaniu, t.j. od roku 2003 nie je natoľko závažný, aby bola miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 40 %. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie pri chorobe depresívna porucha, zmiešaná porucha osobnosti posudkový lekár prvostupňového orgánu aj odvolacieho orgánu určil ochorenie podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. zaradené do kapitoly V - Duševné choroby a poruchy správania, Položka 3. - Poruchy nálad (manické, depresívne, periodické), písmeno a) stredne ťažké formy, čomu zodpovedala miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35 % z percentuálneho rozpätia od 35 % do 45 %. Ak v prvostupňovom konaní a odvolacom konaní odborná - medicínska otázka bola vyhodnotená posudkovými lekármi pri vykvalifikovaní choroby a rozhodujúceho zdravotného postihnutia ako stredne ťažká forma v percentuálnej miere 35 %, tak tomuto záveru posudkových lekárov predchádzali komplexné lekárske správy, nálezy, vyšetrenia, v ktorom závere krajský súd nezistil logický rozpor, a preto v súdnom konaní z týchto odborných záverov posudkových lekárov vychádzal.
44. Posúdenie rozsahu zdravotného postihnutia a jeho následkov na schopnosť občana vykonávať zárobkovú činnosť si vyžaduje odborné lekárske znalosti, ktoré je vo veciach sociálnych zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Krajský súd medzi závermi lekárskych posudkov a odborných lekárov k dátumu rozhodnutia prvostupňového orgánu a žalovaného ako odvolacieho orgánu nezistil rozpory, a preto z nich vychádzal. Krajský súd zvýrazňuje, že posúdenie určenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a určenia rozhodujúceho zdravotného postihnutia je v plnej kompetencii posudkového lekára. Posudkoví lekári zohľadnili všetky lekárske správy, vyšetrenia, nálezy, preto posudkoví lekári prvostupňového aj odvolacieho orgánu úplne vyhodnotili a posúdili zdravotný stav žalobkyne k momentu, aký tu bol k dátumu ich rozhodovania, resp. posudzovania zdravotného stavu.
45. Krajský súd nezistil ani jeden zo žalobných dôvodov opodstatnených k tomu, aby bolo zrušené rozhodnutie žalovaného a prvostupňového orgánu, preto žaloba žalobkyne bola zamietnutá.
46. O nároku na náhradu trov súdneho konania správny súd rozhodol podľa ust. § 167 ods. 1, § 168 SSP v spojení s ust. § 175 ods. 1 SSP. Žalobkyňa ako účastníčka konania nebola úspešná. Úspešným účastníkom konania bol žalovaný, ktorému nebol priznaný nárok na náhradu trov súdneho konania, pretože v zmysle ust. § 168 SSP neboli zistené dôvody výnimočnosti, pre ktoré by žalovanému mal byť priznaný nárok na náhradu trov súdneho konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia. Kasačná sťažnosť sa podáva Krajskému sudu v Žiline. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konanie o správnej žalobe v sociálnych veciach alebo konanie o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
V kasačnej sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis), uvedie označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Podľa ust. § 440 ods. 1 SSP kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Podľa ust. § 440 ods. 2 SSP dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.