Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoP/239/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a členiek senátu Mgr. Patrície Železníkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej vo veci starostlivosti o vtedy maloletú M. T., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenú v čase maloletosti kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor sociálnych vecí Bratislava, ul. Vazovova 7/A, dieťa rodičov: matka - V.. L. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. - I. W., L. XX, zastúpená JUDr. Milotou Klemaničovou, advokátkou so sídlom AK Pezinok, Dr. Bokesa 17, korešpondenčná adresa: Pezinok, Šenkvická cesta 3 a otec - R.. G. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. - N., Na Z. 1, o návrhu na zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III, zo dňa 31.10.2019, č.k. -114, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutých výrokoch I. a II. a s tým súvisiaci výrok IV. p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania

odôvodnenie:

1. Okresný súd Bratislava III rozsudkom zo dňa 31.10.2019, č.k. -114 I. zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú M. T., nar. XX.XX.XXXX zo sumy XX eur mesačne na sumu XXX eur mesačne počnúc dňom 1.2.2019, ktorú uložil otcovi platiť k rukám matky vždy do 15.teho dňa v mesiaci vopred. II.Zročné výživné na M. T., nar. XX.XX.XXXX za obdobie od 01.02.2019 do 31.10.2019 v sume 1.953 eur povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 50 eur spolu s bežným výživným, počnúc dňom 01.11.2019 k rukám matky pod následkom straty výhody splátok. III.Vo zvyšku návrh matky zamietol. IV.Týmto rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Košice II, č.k. -16 zo dňa 23.11.2004 v časti o výživnom na maloletú M. T.. V. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 36 ods. 1 , § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného je čiastočne dôvodný. Porovnaním pomerov od posledného rozhodnutia súdu o výživnom (rozsudok Okresného súdu Košice II č.k. -16 zo dňa 23.11.2004, právoplatný dňa 12.1.2005, ktorým súd manželstvo rodičov maloletej rozviedol, na čas po rozvode schválil rodičovskú dohodu, ktorou bola maloletá M. zverená do osobnej starostlivosti matke a otec sa zaviazal platením výživného na maloletú v sume 2.500.- Sk mesačne) mal preukázanú zmenu pomerov na strane maloletej plynutím doby (v čase posledného rozhodnutia bola vo veku 18 mesiacov) a nárastom životných potrieb a aj na strane rodičov. Na strane maloletej M. mal preukázané, že aktuálne navštevuje strednú školu, venuje sa štúdiu čínštiny za poplatok 60 eur mesačne, od roku 2012 bola členkou jazdectva Slovenskej federácie, s čím súviseli náklady na kúpu koňa v sume 10.000 eur (v roku 2015), za ustajnenie koňa mesačne 360 eur, za podkoniara 25 eur

mesačne, za kováča raz za 6 týždňov 80 eur, poplatky za víkendové preteky 50 eur (za jeden pretek), jazdecké oblečenie 30 eur. Ďalšie náklady maloletej činia platby za bežné oblečenie, hygiena 35 eur mesačne, doprava na 3 mesiace 60 eur, mobilný telefón 10 až 15 eur mesačne, sporenie 24 eur mesačne, školské aktivity (výlet Krakov a Osvienčim 60 eur), lyžovačka v Jasnej 150 eur, angličtina a školské pomôcky 10 eur mesačne, strava doma 50 eur mesačne, strava v škole bez poplatkov (predtým 23 eur mesačne). Konštatoval, že matka vyčíslila priemerné mesačné výdavky na maloletú sumou 1.356 eur, ktorú neskôr upravila na sumu 610 eur z dôvodu ukončenia jazdeckej činnosti maloletej. Mal preukázané, že otec platí mesačne výživné na maloletú vo výške 85 eur, zakúpil jej tričko a naviac prispel sumou 200 eur, s dcérou je v telefonickom kontakte a osobné stretnutia realizujú raz za dva až tri mesiace, pričom spoločnú dovolenku s ním maloletá trávila pred dvoma rokmi. Konštatoval, že matka nezmenila svoj osobný stav, je rozvedená, nemá ďalšie vyživovacie povinnosti, zmenila zamestnávateľa, dosahuje príjem 4.403 eur netto mesačne a poberá rodinné prídavky v sume 24 eur mesačne. Na strane otca vyhodnotil zmenu pomerov spočívajúcu v zmene jeho osobného stavu uzavretím manželstva dňa 04.06.2005 a pribudnutím ďalšej vyživovacej povinnosti k maloletej G. T., ktorá je vo veku 13 rokov. Konštatoval, že otec má ukončené vysokoškolské vzdelanie (Poľnohospodárska univerzita), jeho manželka podniká v oblasti účtovníctva, výšku je jej príjmu otec nevedel uviesť. Prihliadol na vyjadrenie otca, ktorý uviedol, že v odbore, ktorý vyštudoval, nevie fungovať v aktuálnych podmienkach, nepodniká, žije z príjmu manželky, nie je invalidným dôchodcom (ani čiastočným), nie je zdravotne postihnutou osobou, nevlastní nehnuteľný majetok, len osobné motorové vozidlo zn. Renault (5 ročné, zakúpené za sumu 14.000 eur na splátky, splatené pred rokom), vlastní stolárske zariadenie a koberec zakúpený v sume 20.000 eur na objednávku a neprevzatý odberateľom, ktorý je predmetom exekúcie. Konštatoval, že stav na účte otca vedenom v ČSOB, a.s., predstavuje - 50.000 eur a jeho nevyhnutné mesačné výdavky činia platby za nájom vo výške 100 eur, splátka hypotéky 350 eur (čerpaná jeho manželkou v celkovej výške 80.000 eur) s tým, že počas manželstva zakúpil s manželkou nehnuteľnosť do BSM, ktoré BSM bolo súdom zrušené, ide o 4 - bytovku, otec je vedený ako spoludlžník. Prihliadol na otcom vyčíslené nevyhnutné výdavky v sume 800 až 850 eur mesačne, ktoré podľa vyjadrenia otca platí z príjmu manželky a za pomoci svokry, solventnej starobnej dôchodkyne (výška jej dôchodku činí 800 eur mesačne) a jeho matky, starobnej dôchodkyne poberajúcej dôchodok v sume 500 eur, ktorá vlastní byt a chatu. Za dôvodné považoval zvýšenie výživného vo výške 300 eur mesačne od podania návrhu, považujúc danú sumu za primeranú veku a odôvodneným potrebám maloletej a zárobkovým a majetkovým možnostiam a schopnostiam otca, ktorý v priebehu súdneho konania prerušil podnikanie dňa 01.06.2019. Vyjadrenia otca, že žije z príjmu manželky, svokry a svojej matky nevzal v úvahu, a uzavrel, že otec nedostatočne využíva svoje schopnosti a možnosti s poukazom na jeho dosiahnuté vzdelanie a zdravotnú spôsobilosť vykonávať prácu. Zároveň prihliadol na skutočnosť, že styk otca s maloletou sa realizuje sporadicky. Poukázal na zákonnú povinnosť otca vyvážiť všestrannú matkinu starostlivosť finančným plnením. Zročné výživné na maloletú vo výške 1.953 eur (9 mesiacov x 217 eur) povolil otcovi splácať mesačnými splátkami po 50 eur berúc do úvahy jeho ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Určené výživné považoval za súladné so záujmom maloletej a vo zvyšku návrh zamietol dospejúc k záveru, že matkou navrhovaná výška výživného je nedôvodná s prihliadnutím na znížené mesačné výdavky na maloletú na 610 eur, keďže sa prestala venovať jazdectvu. O trovách konania rozhodol podľa .

3. Proti výroku I., II. a IV. rozsudku (o zvýšení výživného, zročnom výživnom a zmene pôvodného rozsudku o výživnom) podal odvolanie otec prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu navrhujúc rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie odôvodnil ust. , , , a . Mal za to, že súd prvej inštancie nevzal do úvahy viaceré skutočnosti, napriek tomu, že ich v rozsudku uviedol. Namietal, že súd prihliadal na prerušenie jeho živnostenskej činnosti, avšak nevzal do úvahy, že z objektívnych dôvodov sa dostal do druhotnej platobnej neschopnosti, pretože klient, ktorý si u neho objednal tovar za 50.000 eur, ho odmietol prevziať, prehral súdny spor, čo viedlo k začatiu exekúcie voči nemu. Namietal, že súd nezohľadnil, že okrem platieb výživného prispieval dcére na rôzne potrebné veci, nákupom ošatenia, obuvi a iných vecí, vrátane darčekov k sviatkom, pričom sa bežne stávalo, že s matkou sa podieľal na úhrade vecí pre dcéru v jednej polovici, avšak doklady o úhrade platieb od matky nežiadal. Uvedené sumy sa pohybovali vo výške 300 eur mesačne nad rámec výživného, do času, kým sa nedostal do platobnej neschopnosti. Ak by riadne podnikal, bol by schopný určené výživné platiť, avšak za danej situácie považoval za primerané výživné vo výške 120 eur mesačne. Uviedol, že na dcéru je hrdý, vždy ju podporoval v tom čo chcela robiť, o čom mala vedomosť aj matka, preto podanie návrhu na zvýšenie

výživného považoval za účelové. Zdôraznil, že o dcéru javí záujem, staral sa o ňu v rámci možností, nakoľko matka sa s ňou odsťahovala do Bratislavy. Poukázal na neprimeraný rozdiel v príjmoch rodičov, kedy matka dosahuje príjem 5.000 eur mesačne, pričom súd neskúmal jej majetkové pomery, ktoré bolo potrebné zohľadniť pri rozhodovaní, naviac, ak finančná situácia na jeho strane je minimálna. V tomto smere považoval napadnutý rozsudok za nepreskúmateľný. Zdôraznil, že toho času ho živí manželka, pričom má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k druhej dcére. Poukázal na to, že pri predaji bytu nadobudnutého počas manželstva uložil spolu s matkou na bankový účet v ČSOB, a,s,. znejúci na meno ich dcéry hotovosť vo výške 36.000 eur s tým, že bez jeho súhlasu nie je možné disponovať s týmito finančnými prostrediami. Z uvedenej sumy by bolo možné hradiť zvýšené náklady M., ktoré momentálne on nemá možnosť uhrádzať. Poukázal na ustanovenia Zákona o rodine, ktoré ukladajú povinnosť obom rodičom podieľať sa na nákladoch svojho dieťaťa a právo dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Zdôraznil, že súdu predložil vyčíslenie svojich výdavkov na oprávnené a nutné potreby a preukázal objektívne zlú finančnú situáciu a majetkové pomery matky, čo však súd nezohľadnil. Toho času je evidovaný v registri úpadcov, na ktorú skutočnosť súd neprihliadal, rovnako ako na žiaden z jeho argumentov.

4. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne žiadala rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch potvrdiť ako vecne a právne správny. Skutkové tvrdenia otca považovala v prevažnej miere za skresľujúce, zavádzajúce a nepravdivé, v snahe vykresliť svoju osobu v pozitívnom svetle a opisujúc svoju životnú situáciu na obraz chudáka odkázaného na manželku. Uviedla, že jej zámerom nebolo vyvolať súdne konanie, snažila sa s bývalým manželom dohodnúť a príležitostne na neho apelovala, aby zvýšil výživné v prospech dcéry aspoň na sumu 200 eur mesačne, pretože suma 83 eur je neprimerane nízka. Otec na jej výzvy nereflektoval, nereagoval na výzvu kolízneho opatrovníka, či súdu v priebehu konania. Návrh na zvýšenie výživného podala, aby si otec uvedomil, že má dve deti, keďže aj zodpovednosťou otca je plniť si vyživovaciu povinnosť k dieťaťu. Poukázala na to, že otec platil výživné na dcéru v minimálnej výške, na jej nákladoch a starostlivosti o ňu sa nepodieľal ani v čase, keď nebol v platobnej neschopnosti. Otec ako podnikateľ niesol podnikateľské riziko, nereagoval včas a adekvátnym spôsobom na vzniknutú situáciu a od momentu, kedy prehral súdny spor neurobil žiadne efektívne kroky, ktoré by viedli k sanácii jeho situácie. Až po podaní návrhu na zvýšenie výživného začal konať takým spôsobom, aby sa prezentoval, že nemá príjem a je odkázaný výživou na manželku a k prerušeniu podnikateľskej činnosti pristúpil v priebehu konania o zvýšenie výživného. Dala do pozornosti, že otec na pojednávaní pred súdom prvej inštancie uviedol, že nemôže byť zamestnaný z dôvodu prebiehajúceho exekučného konania. Dané vyjadrenie otca svedčí o jeho skutočnom postoji a deklaruje fakt, že nemá záujem na tom, aby mal oficiálny príjem, čo neznamená, že príjem nemá. Nesúhlasila s tvrdeniami otca o pravidelných príspevkoch na dcéru mimo platieb výživné, nakoľko naposledy kúpil síce dcére tenisky za 120 eur a ďalšie tenisky jej priniesol pred piatimi rokmi, v čase sviatkov ju obdarovával a posledné tri roky posielal peniaze na sviatok na jej účet, pretože sa s dcérou nestretával. Výška tohto príspevku sa pohybovala v sume 100 až 200 eur. Potvrdila, že v roku 2018 poslal otec dcére sumu 200 eur a v roku 2017 jej dal tričko, na požiadanie prispel na kúpu kníh 5krát v celkovej sume 200 eur, 3-4x za posledných päť rokov, počas jej aktívnej jazdeckej činnosti sa bol pozrieť na jazdecké preteky a príležitostne zaplatil štartovné alebo nejakú pomôcku pre koňa, pričom sa jednalo o minimálne sumy 100 až 200 eur. Otec s dcérou komunikuje pravidelne telefonicky, z jej pohľadu ide o formálny záujem, pričom hradená výška výživného je zanedbateľná. Za nepravdivé považovala tvrdenia otca o aktuálnych príspevkoch poskytovaných M. a o polovici úhradách platieb na oblečenie. Potvrdila, že v minulosti dcére kupoval nejaké oblečenie na dovolenkách, ktoré absolvoval s jeho rodinou Ak ho požiadala, aby dcéru zobral na lyžovačku, nemal záujem, a maximálne ich na jeden deň navštívil pri pobyte v Tatrách. Pravidelne darčeky dcére neposkytoval, ani jej pravidelne neprispieval nad rámec výživného a za posledné roky sa s dcérou stretáva len sporadicky pri jeho pracovných cestách do Bratislavy. Podľa jej názoru, ňou dosahovaný nadštandardný príjem nemôže byť ospravedlniteľným dôvodom, pre ktorý by otec nemal riadne platiť výživné. Preto žiadala, aby súd zvýšil výživné na dieťa v primeranej výške ako sa bežne výživné priznáva za štandardných podmienok bez ohľadu na ustálené náklady dieťaťa, ktorej práve ona zabezpečovala starostlivosť a jej potreby. Uvedomuje si, že životné náklady dcéry sú vďaka jej príjmu nadštandardné, umožňuje jej rozvoj po finančnej stránke, čo však nie je dôvodom, aby otec nemal povinnosť prispievať na výživu svojho dieťaťa. Zdôraznila, že životná úroveň otca nie je nízka, i keď sa snaží presvedčiť svoje okolie o insolventnosti. Poukázala na to, že otec bol minulý rok na dovolenke, napriek jeho dlhodobej práceneschopnosti, s rodinou cestoval vozidlom do zahraničia, teda zjavne nemá problémy s chrbticou. Vysoký životný štandard odzrkadľuje aj úverové zaťaženie otca, napr. hypotekárny úver, ktorý síce spláca on, ale prostredníctvom ktorého sa

zhodnocuje majetok vo výlučnom vlastníctve jeho manželky, spláca úver poskytnutý Home Credit dňa 27.1.2019 čerpaný na kúpu osobného motorového vozidla zn. Mercedes s úrokovou sadzbou 14,5% p.a. Poukázala na to, že k poskytnutiu úveru došlo v čase, kedy bolo zrejmé, že otec prehral obchodný súdny spor, ktorým dôvodí svoju insolventnosť. Mala za to, že v januári 2019 mal otec dostatok finančných prostriedkov na zaplatenie akontácie vo výške 3.000 eur, pričom výška splátky úveru predstavuje sumu 2.490 eur. Podľa jej mienky, z vykonaného dokazovania je zrejmé, že otec robí opatrenia, aby nemohol byť exekučne postihnuteľný, čomu zodpovedá aj fakt, že byt, v ktorom žije s rodinou je vo výlučnom vlastníctve jeho manželky, hoci hypotekárny úver spláca on. Z uvedeného vyplýva, že otec nie je účelovo zamestnaný, nie je evidovaný na úrade práce a fakticky si žiadnu prácu nehľadá. Rovnako tomu účelu zodpovedá aj výška odmeny konateľa 83 eur mesačne, ktorú funkciu vykonáva vo firme svojej manželky, pričom iný oficiálny príjem nemá. Podľa jej názoru, otec v konaní nepreukázal svoju insolventnosť, ani neschopnosť, či nemožnosť riadne plniť svoju vyživovaciu povinnosť. Nesúhlasila s tvrdením otca, že súd neskúmal jej majetkové pomery, nakoľko v konaní uviedla, že je vlastníčkou štandardného bytu nachádzajúceho sa v Bratislave, Nové Mesto s výmerou 70m2 a 1/6 rodinného domu v obci Hraň, okr. Trebišov s priľahlou záhradou, ktorý nadobudla dedičstvom po svojej matke. Zároveň je držiteľkou osobného motorového vozidla zn. Mitsubishi Outlander, ktorého majiteľom je ČSOB, pričom spláca úver mesačne sumou 731 eur. Uviedla, že kúpa vozidla bola vyvolaná potrebou prevážať kone na preteky v súvislosti so športovou činnosťou dcéry. Pokiaľ otec poukazuje na fakt, že po rozvode manželstva v rámci vyporiadania na dcéru previedol spoluvlastnícky podiel bytu, v ktorom spoločne žili, a ktorý sa nachádzal v Košiciach, túto skutočnosť považuje za irelevantnú, pretože ako vyplýva z pripojeného súdneho spisu, predmetný byt v spoluvlastníctve jej a M. bol so súhlasom súdu v roku 2010 predaný a časť kúpnej ceny prináležiaca dcére, bola vložená na vinkulovaný účet v banke a výplata tejto sumy je viazaná na dosiahnutie plnoletosti M.. Ani fakt, že došlo k predaju bytu, ktorého hodnota bola v roku 2010 vyššia, nezakladá dôvod, aby sa otec zbavil vyživovacej povinnosti k dcére. Zdôraznila, že po rozvode si musela zabezpečiť bývanie a ostatné životné podmienky a otec na tento účel žiadnym spôsobom neprispel. Dcéru podporuje a platí jej nadštandardné platby spojené s aktívnou činnosťou v jazdeckom klube, štúdiom cudzích jazykov a podporuje ju aj v jej záujme absolvovať ročné štúdium na zahraničnej škole vo Francúzska za poplatok v sume 10.500 eur.

5. Otec v podaní zo dňa 11.06.2020 nesúhlasil s tvrdeniami matky a poprel, že by s ňou bola možná korektná dohoda. Poukázal na to, že od rozvodu manželstva mu matka bránila v kontakte s dcérou, neskôr sa s ňou odsťahovala do Bratislavy, čím im znemožnila pravidelné stretávanie. Hlavný vplyv na to, že mu matka konečne dovolila dcéru brávať domov mala stará matka (jeho matka), ktorá sa od narodenia dcéry podieľala na jej výchove a starostlivosti. Mal za to, že matke neprináleží vyjadrovať sa k jeho podnikateľskej činnosti a zdravotnému stavu, nakoľko o tom nemá žiadnu vedomosť. Tvrdenia o účelovosti jeho konania považoval za nepravdivé a neopodstatnené. Uviedol, že nikdy nemal vysokú životnú úroveň, ani jeho rodina nepoužívala drahé a luxusné nehnuteľnosti a nechodí na žiadne drahé dovolenky. Prerušenie jeho podnikateľskej činnosti v priebehu konania je len dôsledok prehratého obchodného súdneho sporu a jeho následná druhotná platobná neschopnosť a exekučné konanie. Jeho manželka má príjem z podnikania a ťarcha splátok za auto zostala na nej. Príjem nemohol dosahovať, vzhľadom na jeho práceneschopnosť.

6. Matka v podaní zo dňa 06.07.2020 považovala tvrdenia otca za nepravdivé a osočujúce. Zdôraznila, že nikdy otcovi nebránila v styku s maloletou M. a uvítala by intenzívnejší záujem otca o dcéru, keď so zabezpečením starostlivosti o maloletú jej pomáhala stará matka zo strany otca, či už počas práceneschopnosti alebo prázdnin. Uviedla, že do Bratislavy sa presťahovala, keď mala M. 4 a pol roka z dôvodu lepšej pracovnej príležitosti a ponuky vyššieho príjmu, ktorý bol prospešný aj pre dcéru. Pokiaľ otec poukazuje na dary pre M., pripúšťa, že je v minulosti priniesol detský bicykel, detské oblečenie a iné veci. Nespomína si, že by jej prispel na kúpu počítača, pretože v minulosti jej prispel na notebook, ale nie v plnej výške, druhý notebook jej zabezpečila sama. Zotrvala na svojich vyjadreniach a uviedla, že otec napriek vykonateľnosti rozsudku naďalej platí výživné na dcéru vo výške 120 eur mesačne.

7. V priebehu odvolacieho konania M. nadobudla plnoletosť dňa 21.05.2021 a podaním zo dňa 28.02.2022 oznámila, že k návrhu matky na zvýšenie výživného sa pripája.

8. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi podľa a (ďalej ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania

podľa , a (ďalej ) a dospel k záveru, že odvolanie otca dôvodné nie je.

9. V prvom rade odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že v danom prípade neposudzoval rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti, v ktorej vo zvyšku návrh zamietol, nakoľko rozsudok v tejto časti odvolaním účastníkov napadnutý nebol.

10. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, vec správne právne posúdil a vyvodil z nej správny právny záver. V odvolaní otec neuviedol žiadne dôvody, ktoré by zakladali zmenu napadnutého rozsudku.

11. Tým, že predmetom konania v danej veci je zmena rozhodnutia o výživnom v čase podania návrhu na maloleté dieťa, ktoré v priebehu konania nadobudlo plnoletosť, súd prvej inštancie správne pri rozhodovaní vychádzal z ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý jasne definuje dôvody majúce za následok zmenu rozhodnutia o výživnom. Za takéto v zmysle citovaného zákonného ustanovenia treba považovať zmenu pomerov, či už na strane rodičov alebo maloletého dieťaťa alebo plnoletého, musí ísť pritom o podstatnú zmenu pomerov. Úlohou súdu pri rozhodovaní o zmene výživného je preto zistiť, či a v akom smere došlo k zmene pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom, v prípade kladného zistenia túto zmenu premietnuť do výšky výživného. Pokiaľ ide o výšku výživného, vychádzajúc z ust. § 62 ods. 1, 2, 4, 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine súd pri určovaní výživného berie zreteľ na odôvodnené potreby dieťaťa, ako aj na zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov, pri zachovaní práva dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

12. V danej prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval vecne správne, keď zisťoval všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o návrhu na zvýšenie výživného zo strany otca z hľadiska súčasných odôvodnených potrieb M. v čase podania návrhu, ako aj z hľadiska schopností a možností rodičov, a tieto potom v záujme zistenia podstatnej zmeny pomerov ( § 78 ods. 1 Zákona o rodine ) porovnal so skutočnosťami rozhodnými pre určenie výživného na maloletú, t.j. v čase rozhodovania Okresného súdu Košice II, č.k. -16 zo dňa 23.11.2004.

13. Hmotnoprávnou podmienkou zmeny vyživovacej povinnosti je zmena pomerov (§ 78 ods. 1 Zákona o rodine), ktorú možno vymedziť ako podstatnú a závažnú zmenu rozhodujúcich kritérií v porovnaní so skutkovým stavom existujúcim v čase predchádzajúceho rozhodnutia súdu, ktorá môže byť na strane oprávneného, ako aj povinného, nie zmeny krátkodobého charakteru. Zmena pomerov môže zahŕňať tak zmenu pomerov na strane niektorého z rodičov (napr. strata zamestnania, závažné ochorenie, získanie podstatne výhodnejšieho zamestnania a pod.), ako aj zmenu pomerov na strane dieťaťa, najmä jeho potrieb (vek, štúdium, zdravotný stav a pod.) Ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine umožňuje zmenu tak vo vzťahu k súdnym rozhodnutiam (musí ísť o rozhodnutie, ktorým bola vyživovacia povinnosť priznaná, prípadne zmenená), ako aj vo vzťahu k dohodám, vzhľadom na to, že vyživovaciu povinnosť možno určiť aj dohodou príslušných subjektov, nielen rozhodnutím súdu. Odôvodnené potreby dieťaťa sú rôzne podľa okolností konkrétneho prípadu, sú závislé predovšetkým od veku a zdravotného stavu dieťaťa, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v spoločenskom živote, výšky eventuálnych vlastných príjmov a pod. Avšak odôvodnené potreby dieťaťa neurčujú len tieto okolnosti, sú bezprostredne ovplyvňované i schopnosťou a možnosťou rodičov. Ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov veľmi obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých nevyhnutných potrieb, nutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov veľmi široké, sú odôvodnenými tiež ďalšie potreby dieťaťa, ktoré nie sú nevyhnutné, ale - práve so zreteľom, napr. k veku a zdravotnému stavu dieťaťa, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v spoločenskom živote - prospešné všestrannému vývoju dieťaťa vo vyspelej spoločnosti.

14. Vychádzajúc z okolností zistených vykonaným dokazovaním odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie je toho názoru, že od posledného rozhodovania o výživnom došlo na strane M. významnej zmene pomerov, ktorú je potrebné premietnuť do výšky výživného s ohľadom na jej vek, prirodzený rast a s tým súvisiace zvýšenie nákladov, štúdium na strednej škole, mimoškolské aktivity a s prihliadnutím na skutočnosť, že od poslednej úpravy výživného uplynula doba 15 rokov (v čase vyhlásenia rozsudku súdu prvej inštancie). Je potrebné zdôrazniť, že pod odôvodnenými potrebami

dieťaťa treba rozumieť zabezpečenie všetkých potrieb týkajúcich sa bývania, stravovania, zdravotnej starostlivosti, školských a mimoškolských aktivít, ako aj mimoriadnych výdavkov. Uvedenú sumu je možné vyčísliť len orientačne, pričom súd pri ustálení výšky nákladov na stravu, ošatenie, hygienické potreby vychádza zo všeobecných poznatkov o cenách tovarov primeraných veku dieťaťa. Na základe matkou vyčíslených a preukázaných mesačných nákladov na odôvodnené potreby M. odvolací súd tieto ustálil nasledovne: strava 200 eur (vrátane položky desiata v škole), ošatenie 60 eur, hygiena a kozmetika 35 eur, podiel platieb za bývanie 130 eur, doprava 20 eur, školské poplatky (ZRPŠ, školské výlety, kultúrne podujatia, lyžiarsky výcvik) 25 eur, strava v škole 30 eur, školské pomôcky 10 eur, mobilný telefón 20 eur, mimoškolské aktivity 60 eur, t.j. spolu 590 eur. Vo vzťahu k mimoškolským aktivitám je potrebné poznamenať, že výdavky maloletej predstavujú platbu poplatkov za výuku čínštiny 120 eur (zvýšené na 240 eur), poplatok za angličtinu 207 eur a jednorazový poplatok 27 eur. Naviac v priebehu konania na súde prvej inštancie sa M. venovala jazdectvu, ktorá činnosť predstavovala nadštandardné platby za kúpu koňa, jeho ustajnenie a ďalšie výdavky súvisiace s chovom koňa, poplatky za preteky a prevozy. Treba uviesť, že pri ustálení nákladov na mimoškolské činnosti M. odvolací súd prihliadal vo väčšej miere na príjem matky, ktorý jej dovoľoval hradiť uvedené výdavky a akceptovať tieto činnosti maloletej, preto uznal do nákladov M. súvisiacich s mimoškolskou činnosťou len sumu 60 eur. V konaní bolo preukázané, že M. nemá zdravotné problémy a zvýšené výdavky na zdravotnú starostlivosť predstavujú len platby v prípade bežných ochorení a na kúpu dioptrických okuliarov (za cenu 270 eur). Pokiaľ matka v nákladoch na dieťa vyčíslila i sporenie v sume 24 eur mesačne, na danú položku odvolací súd neprihliadal, keďže ide o dobrovoľnú iniciatívu matky, ktorá zostáva v jej réžii. Správne súd prvej inštancie zvýšil výživné za obdobie od podania návrhu na sumu 300 eur mesačne, ktorá výška je primeraná a zodpovedajúca veku a potrebám dieťaťa a zároveň zohľadňuje aj príjmy a majetkové pomery oboch rodičov a schopnosti a možnosti otca. Nemožno ponechať bez povšimnutia skutočnosť, že otec doposiaľ hradil dcére výživné v minimálnej výške 83 eur mesačne, ktorá suma absolútne nezohľadňovala vek a potreby dieťaťa. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že starostlivosť o M. a úhradu podstatnej časti jej nákladov sanovala matka, pričom otec sa s dcérou stretával len sporadicky. Pokiaľ otec namietal, že dcére prispieval i nad rámec výživného, odvolací súd udáva, že v prípade, ak otec poskytol dcére príspevok k sviatkom, alebo kúpil jej oblečenie, či prispel na kúpu knihy, tieto platby je treba považovať za dary, prípadne jednorazový výdavok otca, a nie pravidelné mesačné príspevky, ktoré by tvorili časť výživného. Naviac, otec ním tvrdené skutočnosti žiadnym spôsobom nepreukázal a z jeho vyjadrení nie je ani zrejmé, v akom časovom období veci dcére poskytol. Odvolací súd neprihliadal ani na námietku otca vo vzťahu k finančným prostriedkom uloženým na účte maloletej, ktoré nadobudla v roku 2010 z predaja bytu, ktorého spoluvlastnícky podiel na ňu previedol otec, z dôvodu, že dar poskytnutý otcom a z neho získané finančné prostriedky nenahrádzajú povinnosť otca prispievať na výživu dieťaťa platbou výživného. Napokon predaj bytu bol zrealizovaný v minulosti a v prípade, ak M. z neho získala financie, ich použitie a účel si po nadobudnutí plnoletosti určí sama (napr. zabezpečením bývania alebo platbami za štúdium). Súd prvej inštancie riadne zistil a posúdil aj príjmy, pomery a možnosti a schopnosti oboch rodičov. Skutočnosť, že matka dosahuje nadštandardný príjem, čo sa odzrkadľuje aj v jej majetkových pomeroch a životnej úrovni je nesporná a táto bola zohľadnená pri zvýšení výživného na M., konkrétne pri ustálení nákladov maloletej v bežnom rozsahu s tým, že matkou vyčíslený nadštandard nebol zohľadnený, teda zostal v réžii matky. Pokiaľ ide o pomery a situáciu na strane otca odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, ktorý pri zvýšení výživného vzal v úvahu schopnosti a možnosti otca zabezpečiť si príjem, z ktorého dokáže uhrádzať náklady na odôvodnené potreby M. v primeranom rozsahu. V konaní bolo preukázané, že otec má dosiahnuté vysokoškolské vzdelanie, jeho zdravotný stav mu dovoľuje vykonávať prácu, nemá žiadne trvalé zdravotné obmedzenia, resp. v konaní uvedené nepreukázal. Argumenty otca o neúspechu v podnikateľských aktivitách (jeho druhotnej platobnej neschopnosti, exekučnom konaní vedenom proti nemu) nie sú dôvodom pre zmenu napadnutého rozsudku. Skutočnosť, že otec dlhodobo nepracuje a ako vyplýva z jeho vyjadrenia na pojednávaní pred súdom prvej inštancie, ani sa nemieni zamestnať, nemožno akceptovať, pretože prvoradou povinnosťou otca ako rodiča je prispievať na výživu svojho dieťaťa, ktoré nie je schopné samé sa živiť a vynaložiť maximálne úsilie na zabezpečenie svojich záležitostí tak, aby si túto rodičovskú zákonnú povinnosť plnil. Pokiaľ otec vyčísľuje svoje mesačné výdavky sumou 800 až 850 a prezentuje, že ako konateľ spoločnosti, ktorej spoločníkom je jeho manželka, poberá odmenu vo výške 100 eur mesačne, živí ho manželka a finančne mu vypomáha jeho matka a matka jeho manželky, ktoré sú obe starobné dôchodkyne, konanie otca ako rodiča zodpovedného za zdravý vývoj svojho dieťaťa a zabezpečenie jeho výživy a potrieb, nemožno akceptovať a vziať v úvahu. Ani námietka otca o čerpaní pôžičiek a ich splátkach nie je dôvodná, pretože výživné na dieťa je prvoradou pohľadávkou rodiča, ktorá má prednosť pred akýmikoľvek inými

pohľadávkami. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o zvýšení výživného správne posúdil pomery na strane otca, vrátane zmeny pomerov súvisiacich so zmenou jeho osobného stavu a pribudnutím mu ďalšej vyživovacej povinnosti. Výška zvýšeného výživného s poukazom na vykonané dokazovanie súdom prvej inštancie, aj podľa názoru odvolacieho súdu, zodpovedá kritériám rozhodným pre určovanie výživného na dieťa, t.j. je primerané, aj odôvodneným potrebám medzičasom už plnoletej M. tak aj zárobkovým a majetkovým pomerom rodičov a schopnostiam a možnostiam otca.

15. Súd prvej inštancie správne rozhodol, keď výživné zvýšil od podania návrhu matky v súlade s ust. Zákona o rodine, správne vypočítal výšku zročného výživného a rovnako správne aplikoval ust. , keď povolil otcovi splácať zročné výživné splátkami s poukazom na spotrebný charakter výživného, ktoré slúži na zabezpečenie denných potrieb maloletého i plnoletého dieťaťa. Tu je potrebné poznamenať, že otec dlhodobo platil na M. výživné v neprimeranej výške a mal možnosť ho už v minulosti dobrovoľne zvýšiť. Keďže so zmenou výšky výživného súvisí i zmena posledného rozhodnutia o výživnom, odvolací súd konštatuje, že aj výrok IV. napadnutého rozsudku je správny.

16. S poukazom na uvedené, rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutom výroku vecne správny, preto ho odvolací súd podľa potvrdil.

17. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).