Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_12P-55-2018.pdf
PDF · 84.47 KB
Case nature
Area
Subarea
12P/55/2018
Rozhodnutie
Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou JUDr. Evou Bíróovou v rodinnoprávnej veci - starostlivosti súdu o maloletú K. W., K.. XX.XX.XXXX, dieťa v konaní zastúpené procesným opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Dunajskej Strede, odbor sociálnych vecí a rodiny, dieťa rodičov: matka - B. W., K.. XX.XX.XXXX, I. O. W., W. XX, I.. Č.. P. X., a otec - I. W., K.. XX.XX.XXXX, I. O. K. Ž., A. XX, o návrhu matky na zmenu úpravy výkonu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu takto
rozhodol:
Súd maloletú K. W., K.. XX.XX.XXXX zveruje do osobnej starostlivosti matke, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok.
Otec je povinný platiť na výživu mal. K. sumu 50 eur mesačne, vždy do 15. dňa mesiaca vopred k rukám matky, počnúc dňom 01.08.2018.
Týmto sa mení v časti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej K. rozsudok tunajšieho súdu č. k. 7P/149/2012-30 zo dňa 06.12.2012.
Dlh na zročnom výživnom vznikol otcovi za obdobie od 01.08.2018 do 17.09.2018 v sume 78,33 eur. Súd otcovi povoľuje dlh na výživnom splácať mesačne spolu s bežným výživným v splátkach po 10 eur, pod stratou výhody splátok, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.
Rodičia sa dohodli, že styk otca s mal. K. upravovať pred súdom nebudú.
odôvodnenie:
(1) Návrhom zo dňa 01.08.2018 sa matka maloletej (navrhovateľka) domáhala zmeny úpravy výkonu práv a povinností rodičov k maloletej tak, že navrhla zveriť dieťa do svojej osobnej starostlivosti a zaviazať otca k plateniu výživného v sume 150 eur mesačne od právoplatnosti rozsudku. Zároveň navrhla upraviť styk otca s maloletou. Návrh odôvodnila tým, že pôvodne (v rozvodovom konaní) bola maloletá zverená na čas po rozvode do osobnej starostlivosti otcovi, matku súd zaviazal k plateniu výživného, ďalšie dve maloleté deti boli zverené do jej starostlivosti, ku ktorým bol otec zaviazaný k plateniu výživného. Fakticky však maloletá bývala u matky, časom sa so súhlasom otca úplne presťahovala k matke, náklady na starostlivosť znáša sama. V priebehu konania uviedla, že na styku otca s maloletou sú schopní sa s otcom dohodnúť, nežiadala súdnu úpravu rozsahu styku.
(2) Otec so zverením maloletej matke súhlasil, výživné navrhol mu určiť sumou 50 eur mesačne, styk s maloletou nežiadal upraviť súdom.
(3) Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom rodičov, oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, predchádzajúcou súdnou úpravou a zistil nasledovný skutočný stav veci:
(4) Rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 7P/149/2012-30 zo dňa 06.12.2012 bolo manželstvo rodičov maloletej rozvedené, na čas po rozvode uzavreli rodičia dohodu, ktorou bola maloletá zverená do starostlivosti otcovi a maloleté deti Q. (K.. XXXX) a B. (K.. XXXX) boli zverené do starostlivosti matke. Matka sa zaviazala platiť na maloletú výživné v sume 50 eur mesačne, otec sa zaviazal k plateniu výživného na ďalšie dve deti sumu 100 eur mesačne. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že obaja rodičia boli zamestnaní, matka vykázala príjem v priemere 407,23 eur mesačne, otec vo výške 338,06 eur mesačne. Majetkové pomery rodičov neboli zistené, zvýšené výdavky na starostlivosť o deti neboli tvrdené.
(5) Matka vo svojej výpovedi (v spojení s predloženými listinami) uviedla, že so všetkými troma deťmi a s partnerom žijú v prenajatom byte za 500 eur mesačne, partner sa podieľa na výdavkoch na bývanie sumou 300 eur, má minimálnu mzdu. Je nemajetná. Plnoletá dcéra naďalej študuje, o čom predložila potvrdenie o návšteve školy, je v maturitnom ročníku. Navštevuje bilingválne gymnázium so zameraním na výučbu španielskeho jazyka, výdavky spojené so začiatkom školského roka mala matka v sume 100 eur na školské knihy a zošity. Mal. B.Y. chodí to 5. triedy ZŠ, výdavky do školy vyčíslila škola na prebiehajúci školský rok sumou 279,37 eur (z toho škola v prírode 150 eur, ostatné náklady už matka zaplatila), vrátane poplatku do školského klubu detí a mesiac školské obedy. Mal. K. je žiačkou 7. triedy ZŠ, výdavky (už zaplatené) spojené so začiatkom školského roka škola potvrdila v sume 55,80 eur (z toho otec zaplatil 19 eur). Deti sú zdravé, v tomto smere nie sú na ne zvýšené výdavky. Za obdobie od septembra 2017 do augusta 2018 mala matka podľa výkazu vystaveného zamestnávateľom príjem v priemere 530,66 eur mesačne.
(6) Otec vo svojej výpovedi uviedol, že maloletej zakúpil aj školské pomôcky za asi 70 eur a časový lístok na MHD na mesiac za 18 eur. Vlastní podiel v 1/4 na rodinnom dome, v ktorom býva so svojou matkou, nadobudol ho dedením (spolu s jeho matkou a jeho sestrou), osobné vozidlo Škoda Felicia (nadobudol ho pred 10 rokmi). Zamestnávateľ mu za obdobie september 2017 až august 2018 vykázal príjem v priemere 394,11 eur mesačne.
(7) Maloletá K. vo svojej výpovedi uviedla, že u matky býva od marca alebo apríla, dovtedy však tiež viac zdržiavala u matky. Chce u matky zostať, chce byť aj so svojimi sestrami. Bude chodiť na doučovanie z anglického jazyka 2 hod týždenne za 20 eur mesačne.
(8) Procesný opatrovník navrhol zveriť maloletú do starostlivosti matke a otcovi určiť výživné, styk navrhol neupraviť.
(9) Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. (§ 24 ods. 2, 4 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine)
(10) V danom prípade sa rodičia dohodli na pôvodne úprave výkonu práv a povinností k deťom, v súčasnosti sa situácia zmenila, maloletá už býva u matky, otec s touto zmenou súhlasil. V otázke zverenia maloletej matke nevznikol medzi rodičmi žiadny spor, nebol zistený žiadny dôvod, pre ktorý by maloletá nemala ostať v starostlivosti matky a preto ju súd zveril do jej osobnej starostlivosti, keďže sa o ňu riadne starala aj doposiaľ.
(11) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené
neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. (§ 62 ods. 1 až 5 zák. o rodine)
(12) Rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. (§ 63 ods. 1 zák. o rodine)
(13) Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. (§ 75 ods.1 zák. o rodine)
(14) Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. (§ 78 ods. 1, 2, 3 zák. o rodine)
(15) Výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. (§ 76 ods. 1 zák. o rodine)
(16) Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 77 ods. 1 zák. o rodine)
(17) Odôvodnené potreby dieťaťa sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami a možnosťami rodičov, ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú však reálne možnosti a schopnosti rodičov väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Teda pri určení výživného treba vychádzať zo zásady, že životná úroveň dieťaťa má byť úmerná životnej úrovni rodičov. Je potrebné, aby rodičia poskytovali podľa svojich schopností a možností toľko prostriedkov na výživu detí, aby z nich boli uspokojené osobné potreby dieťaťa, pokiaľ ide o výživu, ako i potreby na prehlbovanie vzdelania, rozvoj záujmov a záľub, na prípravu na povolanie. Súd sa pri určovaní výšky výživného riadi základnými pravidlami, a to odôvodnenými potrebami oprávnenej osoby a schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi povinnej osoby. Odôvodnené potreby oprávnenej osoby závisia od veku, zdravotného stavu, schopnosti živiť sa sám a postarať sa o seba. Na strane povinného súd skúma faktické príjmy, ale prihliada tiež na to, čo je objektívne možné, aby zarobil (podľa veku, zdravotného stavu, kvalifikácie, odbornosti, situácie na trhu práce, pracovných skúseností), majetkové pomery, tiež počet, druh a výšku ďalších vyživovacích povinností.
(18) Na opakované rozhodovanie o veci musí byť splnená hmotno-právna podmienka, ktorou je zmena pomerov. Táto sa môže prejaviť subjektívne, teda okolnosťami na strane povinnej alebo oprávnenej osoby, alebo objektívne - vývojom životných nákladov. Ustanovenie § 78 ods. 1 zák. o rodine predpokladá výraznú zmenu tých okolností, ktoré boli podkladom pre predchádzajúce rozhodnutie o výživnom (napr. zvýšenie alebo zníženie zárobku a iných príjmov, vyšší vek dieťaťa, rozšírenie alebo zúženie vyživovacej povinnosti povinného, a pod.). Zmena výšky výživného pre maloleté dieťa je pritom možná najskôr od času, kedy k takej zmene pomerov došlo, nie je rozhodujúca doba začatia súdneho konania.
(19) Vyživovaciu povinnosť otca súd upravil s prihliadnutím (základné) odôvodnené potreby maloletej a súčasné možnosti otca. Možnostiam a schopnostiam otca s prihliadnutím na jeho ďalšie dve vyživovacie povinnosti podľa vykázaného príjmu zodpovedá aktuálne určenie výživného podľa jeho vlastného návrhu v sume 50 eur mesačne, má stály a riadny príjem, a teda je schopný platiť takto určené výživné. Pri úprave výšky výživného súd prihliadol aj na to, že v zmysle rozhodovacej súdnej praxe má orientačné rozpätie pre určenie výšky výživného povinného rodiča predstavovať podiel na výžive všetkých detí približne v rozsahu 20%, najviac 25% z jeho príjmu (čo v prípade otca pri jeho príjme predstavovalo rozsah 80 eur až 100 eur).
(20) Vyživovaciu povinnosť otcovi súd zvýšil spätne, a to od podania návrhu, keďže zmena pomerov bola preukázaná už v čase podania návrhu. Otcovi od podania návrhu do dňa rozhodnutia o výživnom vznikol na výživnom dlh, ktorý je povinný splatiť, pričom v prípade omeškania (nedodržania termínov splatnosti) stáva sa splatným zvyšok dlhu v celosti.
(21) Podľa § 232 ods. 4 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z. z. - CSP) ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
(22) Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP) do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu (§ 362 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 CSP. Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 ods. 1 CSP) len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 CMP) Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením. (§ 44 CMP) Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok)