Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/90/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Richterovej a z členov senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Milana Chalupku v spore žalobkyne: Ľ. W., I.. XX.XX.XXXX, Z. U. Č.. XXX, zastúpenej JUDr. Petrom Gdovinom, advokátom so sídlom v Humennom, Nám. Slobody č. 12, proti žalovanému: V.. L. N., B.., S. Ú. M. M. O. Z., E. Č.. XX, zastúpenému JUDr. Alexandrou Krutou, advokátkou so sídlom v Bratislave, Blatnícka č. 3, o peňažné plnenie, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 30. novembra 2018 č. k. -114, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 20 € spolu s úrokom z omeškania 5,05 % ročne z istiny odo dňa 11.2.2015 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku; vo zvyšnej zamietajúcej časti, týkajúcej sa uplatneného príslušenstva odo dňa 27.10.2014 do 10.2.2015 a vo výroku o trovách konania rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobkyni p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby podľa zastavil konanie v časti 868,13 € spoločne s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne odo dňa 14.01.2015 do zaplatenia. Vo zvyšnej časti, predstavujúcej istinu 20 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z tejto sumy odo dňa 27.10.2014 do zaplatenia a s úrokom z omeškania v rovnakej výške zo sumy 862,77 € od 28.10.2014 do 13.01.2015 a v rovnakej výške zo sumy 5,36 € od 29.10.2014 do 13.01.2015 žalobu zamietol. Žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. V odôvodnení uviedol, že žalovaný ako súdom prvej inštancie poverený súdny exekútor v exekúcii EX 11834/13 po doručení uznesenia o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a o jej zastavení voči žalobkyni ako povinnej 2/ (uznesenie OS Humenné zo dňa 20.06.2014 č. k. -43, právoplatné dňa 23.7.2014, ďalej len uznesenie) neporušil žiadnu právnu povinnosť, keď v začatej exekúcii až do získania vedomosti o právoplatnosti uvedeného uznesenia v januári 2015 (o vyznačenie doložky právoplatnosti exekučný súd požiadal v auguste 2014) v exekúcii pokračoval a VÚB banku, a.s. príkazom na začatie exekúcie požiadal o blokáciu peňažných prostriedkov na účte žalobkyne. Žalobkyňa teda neuniesla dôkazné bremeno v otázke porušenia právnej povinnosti, za ktorú by zodpovedal žalovaný podľa ustanovení Exekučného poriadku alebo podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Žalovaný rovnako nezodpovedá za nedoručenie upovedomenia o začatí exekúcie a exekučného príkazu žalobkyne, keďže na označenej adrese bola zásielka vrátená s poznámkou „adresát neznámy“ a v exekúcii po nadobudnutí vedomosti o právoplatnosti uznesenia už ďalej nepokračoval. Nedoručením upovedomenia o začatí exekúcii žalobkyni neodňal právo na obranu, keďže lehota na podanie námietok voči exekúcii začína plynúť až jej doručením. S ohľadom na jeho

postup, keď na súde požadoval vyznačenie doložky právoplatnosti a vykonateľnosti na rozhodnutie, ktorým sa exekúcia voči žalovanej 2/ vyhlásila za neprípustnú a za zastavenú, neporušil ani všeobecnú prevenčnú povinnosť v zmysle .

3. Podľa záverov súdu žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno ani v otázke existencie škody, ktorá by vznikla v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním žalovaného. Blokované peňažné prostriedky v pôvodne žalovanej výške 888,13 € neposúdil ako škodu, keďže na základe príkazu žalovaného na odblokovanie účtu žalobkyne bola zo strany banky žalovanej pripísaná na jej účet suma 862,77 € a suma 5,36 € ešte v mesiaci január 2015. Zdôraznil, že exekúcia bola vyhlásená za neprípustnú a exekučné konanie bolo voči žalobkyni zastavené nie pre porušenie jej práv žalovaným, ale z hľadiska námietky premlčania, ktoré premlčanie exekútor nie je po poverení súdom oprávnený namietať. Nejde ani o plnenie predstavujúce bezdôvodné obohatenie žalovaného podľa , ktoré by bol povinný vydať. Žalobkyňa nedôvodne uplatňovala istinu, neprislúcha jej teda ani príslušenstvo z istiny.

4. Ohľadom sumy 20 €, ktorú žalovaná naďalej uplatňovala i po čiastočnom späťvzatí žaloby, dospel k záveru, že rovnako nejde o bezdôvodné obohatenie žalovaného, keď uvedená suma zodpovedá poplatku banky za blokovanie účtu. Rovnako nejde o škodu, za ktorú by zodpovedal žalovaný pre neporušenie povinnosti žalovaného pri vykonávaní exekúcie.

5. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa. Z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočného odôvodnenia rozsudku požadovala napadnutý rozsudok zmeniť a žalovaného zaviazal na náhradu škody vo výške 20 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne odo dňa 27.10.2014 do zaplatenia. Tvrdila, že súdny exekútor porušil právnu povinnosť, keď upovedomenie o začatí exekúcie v zmysle § 49 ods. 1 Exekučného poriadku žalobkyni ako povinnej doručoval na adresu ešte za slobodna, hoci od roku 2009 má v registri obyvateľov vedenú adresu Udavské č. 452. Mala za to, že exekútor porušil minimálne všeobecnú prevenčnú povinnosť podľa , keď napriek zastaveniu exekúcie voči žalobkyni v jej vykonávaní pokračoval a prikázal banke zraziť peniaze z účtu žalobkyne. Vzhľadom na vzdelanie súdnemu exekútorovi muselo mu byť zrejmé, že aj keď súd nevyznačil doložku právoplatnosti na uznesení o zastavení exekúcii voči žalovanej 2/, mal aj v prípade odvolania predpokladať, že uznesenie o zastavení exekúcie z dôvodu premlčania bude potvrdené. Suma 20 € ako poplatok za spracovanie exekúcie by nebola zrazená z účtu žalobkyne bez príkazu súdneho exekútora na vykonanie exekúcie. Je preto preukázaná kauzálna súvislosť medzi zavinením protiprávnym konaním žalovaného, ktorý takmer štyri mesiace po doručení uznesenia o zastavení exekúcie prikázal banke zraziť peniaze z účtu žalobkyne a vznikom škody. Došlo preukázateľne k zmenšeniu majetku žalobkyne. Nesúhlasila tiež s rozhodnutím o trovách konania, keď tvrdila, že žalobkyňa bola v spore úspešná s výnimkou sumy 20 €, keďže suma 868,13 €, v ktorej bola žaloba vzatá späť bola uplatnená opodstatnene, po podaní žaloby bola táto suma zaplatená žalovaným.

6. Žalovaný navrhol rozsudok v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť. Tvrdil, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie riadne odôvodnil, rozsiahle opísal skutkový i právny stav sporu. Uviedol, že žalobkyňa nepozná Exekučný poriadok, nesprávne žiadala pôvodne vydanie bezdôvodného obohatenia a nepreukázala zavinené konanie žalovaného a nepreukázala porušenie povinnosti alebo zákona žalovaným.

7. Odvolací súd prejednal odvolanie žalobkyne v rozsahu a z dôvodov v ňom vymedzených ( a ) a dospel k záveru, že je opodstatnené len čiastočne.

8. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v zmysle procesných návrhov strán sporu, z ktorého vyvodil i zodpovedajúce skutkové závery. V časti náhrady škody vo výške 20 € (po čiastočnom späťvzatí žaloby), predstavujúcej bankový poplatok za zablokovanie jej peňažných prostriedkov, však napriek aplikácii príslušného ustanovenia § 33 ods. 1 Exekučného poriadku vec nesprávne právne posúdil, pokiaľ zamietnutie žaloby v tejto časti založil na absencii protiprávneho správania sa žalovaného ako súdneho exekútora pri vykonávaní exekúcie.

9. Exekútor v exekučnom konaní vykonáva úlohy štátneho orgánu, ktorému je zverený výkon verejnej (štátnej) moci v rozsahu ustanovenom Exekučným poriadkom. Právny vzťah súdneho exekútora a účastníka exekučného konania sa nemôže považovať za súkromnoprávny vzťah. Zodpovednosť exekútora za škodu v súvislosti s činnosťou podľa Exekučného poriadku, ktorá vyplýva z ustanovenia

Exekučného poriadku, ale i podľa o zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej moci je preto zodpovednosťou objektívnou, bez ohľadu na zavinenie exekútora, povinne poisteného zo zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone jeho činnosti.

10. Zo skutkového stavu, zisteného súdom prvej inštancie, nesporne vyplýva, že banka zablokovala peňažné prostriedky na účte žalobkyne po doručení príkazu žalovaného na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke. K vydaniu príkazu banke došlo až po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o zastavení exekúcie voči žalobkyni dňa 3.9.2014. Exekútor bol poverený súdom na vykonávanie úkonov smerujúcich k vymoženiu vymáhaného nároku len do momentu, kedy uznesenie o zastavení exekúcie nadobudlo právoplatnosť. Ak teda po právoplatnosti tohto uznesenia dňa 23.7.2014 žalovaný vydal banke príkaz na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke (i keď z nevedomosti o jeho právoplatnosti), celkom jednoznačne postupoval v rozpore s Exekučným poriadkom, v dôsledku čoho žalobkyni zodpovedá za škodu, ktorá jej v súvislosti s týmto nesprávnym postupom vznikla.

11. Nesprávne sa však žalobkyňa domnievala, že peniaze jej boli vrátené žalovaným. Na základe príkazu žalovaného zablokované prostriedky banka opätovne poukázala na účet žalobkyne. Banka by peniaze zaslala na účet žalovaného, len pokiaľ by žalovaný vydal exekučný príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke, k vydaniu ktorého nedošlo pre nedoručenie upovedomenia o začatí exekúcie žalobkyni ako povinnej.

12. Žalobkyňa opodstatnene tvrdí, že bez vydania príkazu na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke by jej nevznikla škoda (i keď bagateľná!), predstavujúca poplatok banky. Ide o vzťah priamej a bezprostrednej súvislosti. Sú preto splnené všetky predpoklady pre zodpovednosť žalovaného ako súdneho exekútora podľa § 33 ods. 1 Exekučného poriadku, v znení ku dňu vzniku škody: vznik škody v príčinnej súvislosti s činnosťou žalovaného podľa Exekučného poriadku.

13. Z týchto dôvodov odvolací súd v napadnutej časti, týkajúcej sa náhrady škody vo výške 20 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% odo dňa 27.10.2014 do zaplatenia rozsudok súdu prvej inštancie čiastočne zmenil ( ) a žalovaného zaviazal na náhradu škody vo výške 20 € s úrokom z omeškania v požadovanej výške, avšak len za čas od 11.2.2015, kedy žalovanému po doručení platobného rozkazu uplynula pätnásťdňová lehota na plnenie. V spore o náhradu škody, kedy čas plnenia nie je medzi stranami dohodnutý a nevyplýva ani z právneho predpisu, žalobkyňa totiž nepreukázala, že žalovaného na náhradu škody vyzvala už pred podaním žaloby. V časti požadovaného úroku z omeškania za čas od 27.10.2014 do 11.2.2015 preto pre nepreukázanie omeškania odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil ( ).

14. Žalobkyňa napadla odvolaním i výrok o trovách konania. Vytkla súdu, že nezobral do úvahy, že žaloba v späťvzatej časti 868,13 € bola dôvodná, pretože peňažné prostriedky boli vrátené žalobkyni až v priebehu sporu. Náhrada trov konania mala byť preto priznaná v plnom rozsahu žalobkyni.

15. Odvolací súd sa s uvedeným tvrdením odvolateľky nestotožňuje.

16. Konanie bolo pre čiastočné späťvzatie žaloby zastavené v podstatnej časti predmetu sporu, keď len v zanedbateľnej časti 20 € žalobkyňa dosiahla s ohľadom na zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu úspech. Pre rozhodnutie o trovách prvoinštančného konania, v podstatnej časti zastaveného, je preto rozhodujúceho posúdenie procesného zavinenia na zastavení konania ( ). Zastavenie konania nezavinil žalovaný, ktorý po podaní žaloby žiadne plnenie žalobkyni neposkytol (bod 11). Zastavenie konania preto procesne zavinila žalobkyňa, v dôsledku ktorého zavinenia potom súd prvej inštancie správne priznal náhradu trov prvoinštančného konania protistrane, žalovanému. Odvolací súd výrok o trovách konania potom ako vecne správny potvrdil ( ).

17. V odvolacom konaní úspešnej žalobkyni odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % ( v spojení s ).

18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).