Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2Cb-18-2018.pdf
PDF · 80.81 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-2Cb/18/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok- sudkyňou JUDr. Ivetou Jenčovou v spore žalobcu: R. P., nar. X.XX.XXXX, bytom B. XXX, XXX XX B., zastúpený advokátom JUDr. Slavomírom Firmentom, so sídlom: 17.novembra 1535/14, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 42 076 986, proti žalovanému: MimoTrans, s.r.o., so sídlom: Jilemnického 305/81, 059 52 Veľká Lomnica, IČO: 50 525 123, o zaplatenie 1 468,64 EUR s prísl. takto
rozhodol:
I. Súd konanie v časti istiny 1 468,64 EUR z a s t a v u j e .
II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 9% úrok z omeškania ročne zo sumy 1 242,08 EUR od 16.6.2018 do 7.7.2018 a 9% úrok z omeškania ročne zo sumy 226,56 EUR od 1.7.2018 do 12.7.2018, a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na 100 % náhradu trov konania, ktoré budú vyčíslené samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1.Žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej istiny s príslušenstvom, z dôvodu neuhradených faktúr, vystavených za poskytnuté služby žalobcom žalovanému, a to v zmysle uzavretej Zmluvy o poskytovaní služieb podľa § 269 ods.2 a nasl. Obchodného zákonníka. Predmetom plnenia podľa zmluvy bol záväzok poskytovateľa, za vopred dohodnutých podmienok vykonať pre objednávateľa služby - vedenie motorového vozidla do 3,5 tony a objednávateľ sa zaviazal zaplatiť za poskytnuté služby odplatu podľa článku IV.ods.1 Zmluvy. V čase uzavretia Zmluvy boli obaja účastníci zmluvného vzťahu podnikateľmi, na ich právny vzťah sa teda použijú ustanovenia Obchodného zákonníka. Pred podaním žaloby, ku dňu 2.6.2018 žalobca ukončil podnikateľskú činnosť, čo je zrejmé z predloženého výpisu zo živnostenského registra. 2.Žalobca dohodnuté služby vykonal riadne v období od 17.4.2018 do 07.5.2018 a následne v období od 15.5.2018 do 18.5.2018. Za vykonané služby žalobca vystavil dňa 14.5.2018 faktúru č. 01/2018, splatnú dňa 7.6.2018 na sumu 1 242,08 € a dňa 23.5.2018 faktúru č. 02/2018, splatnú dňa 22.6.2018 na sumu 226,56 €. Žalovaný uvedené faktúry v lehote splatnosti neuhradil, preto si žalobca ich zaplatenie uplatnil súdnou cestou, rovnako ako aj zákonný úrok z omeškania v súlade s § 369 ods. 1, ods. 2 Obchodného zákonníka. Uplatnil si tiež paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka. 3.V rámci upomínacieho konania rozhodol v zmysle žaloby Okresný súd Banská Bystrica platobným rozkazom, proti ktorému v zákonom stanovenej lehote podal žalovaný odpor s tým, že pohľadávka žalobcu je už uhradená, o čom predložil ako dôkaz potvrdenie o transakciách, platobný rozkaz považoval za bezdôvodný. Doklady o transakciách boli datované dňom 8.7.2018 - uhradená suma 1 242,08 € a
13.7.2018 - uhradená suma 226,56 €. V odpore tiež žalovaný uviedol, že žalobca bol informovaný, že mu faktúry budú uhradené neskôr, s čím súhlasil. 4.Žalovaný, zastúpený advokátom sa k odporu vyjadril tak, že návrh bol podaný dôvodne dňa 2.7.2018, po splatnosti faktúr, teda v čase keď bol žalovaný v omeškaní. Potvrdil, že platby boli žalobcovi uhradené tak, ako to uviedol žalovaný v odpore, v časti istiny teda zobral žalobu späť, trval na zaviazaní žalobcu na príslušného úroku z omeškania, nákladov spojených s uplatnením pohľadávky a trov konania. 5. Na nariadenom pojednávaní po postúpení veci Okresným súdom Banská Bystrica Okresnému súdu Kežmarok žalovaný súhlasil so späťvzatím žaloby v časti istiny. Uviedol, že pohľadávku p. P. zaplatili tak, ako sa dohodli, teda že zaplatia, keď budú mať peniaze, tiež má množstvo pohľadávok voči svojím obchodným partnerom. Súhlasil s úrokmi z omeškania, ale nie s trovami, peniaze uhradil ešte pred doručením platobného rozkazu. Právny zástupca žalobcu uviedol, že žaloba bola podaná dôvodne, trval na vyjadrení k odporu proti platobnému rozkazu. Poprel pravdivosť tvrdení žalovaného, že sa strany dohodli na neskoršej úhrade faktúr. Ako dôkaz o tom predložil mailovú komunikáciu medzi nimi, z ktorej vyplynulo, že žiadna takáto dohoda medzi nimi nebola. 6. Zmluva o poskytovaní služieb v obchodnom zákonníku nie je upravená ako typ zmluvy, teda uzavretú zmluvu súd považuje za zmluvu podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka ako zmluvu nepomenovanú s tým, že predmet svojich záväzkov si v nej zmluvné strany určili.
7.Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá. 8.Medzi stranami nebolo sporné uzavretie zmluvy s predmetom tak, ako z nej vyplýva a ako je to uvedené v žalobe, nebolo sporné ani to, že žalobca pre žalovaného vykonal v zmysle zmluvy dohodnuté služby, neboli sporné ani faktúry, ktoré žalobca za vykonané služby vystavil. V konečnom dôsledku žalovaný tieto faktúry po podaní návrhu na vydanie platobného rozkazu aj v celosti uhradil. Aj keď v čase ich úhrad ešte nemal vedomosť o podanom návrhu, resp. ešte mu nebol doručený platobný rozkaz, je zrejmé, že s ich úhradou v omeškaní bol. Návrh bol podaný dňa 2.7.2018, faktúry boli splatné dňa 7.6.2018 a 22.6.2018. Doklady o transakciách, ktoré žalovaný predložil, sú datované dňom 8.7.2018, kedy bola uhradená suma 1 242,08 €, teda faktúra č. 01/2018, splatná 7.6.2018 a druhý doklad o transakcii je z 13.7.2018 , kedy bola uhradená suma 226,56 €, teda faktúra č. 02/2018, splatná dňa 22.6.2018. To, že by malo dôjsť k nejakej dohode o zmene, posunutí splatnosti faktúr, ako tvrdil žalovaný, teda že zaplatí, až bude mať.., preukázané v konaní nebolo, naopak, predložená mailová komunikácia medzi stranami sporu to vyvracia.
9.Podľa § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
10.Podľa § 1 ods. 1 nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z. sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky 1) platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania.
11.Podľa § 1 ods. 2 nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z. namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky 1) platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.
12.Základná úroková sadzbu ECB platná ku prvému dňu omeškania bola 0 %., teda žalobca má nárok na 9 % úrok z omeškania.
13. Podľa § 144 civilného sporového poriadku žalobca môže vziať žalobu späť.
14. Podľa § 145ods. 1civilného sporového poriadku ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
15. Podľa § 145ods. 2 civilného sporového poriadku ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
16.Podľa § 251 civilného sporového poriadku, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
17.Podľa § 255 ods. 1 civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
18.Podľa § 262 ods. 1 civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
19.Podľa § 262 ods. 2 civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
20.Žalobca mal v konaní vo veci plný úspech. Súd rozhodol o jeho nároku podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že mu nárok na náhradu trov konania priznal vo výške 100 %. O výške náhrady trov konania bude podľa § 262 ods. 2 CSP, po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, rozhodnuté samostatným uznesením.
21.S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
22.Keďže súd opomenul v rozsudku rozhodnúť o uplatnenom nároku žalobcu na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v zmysle § 369c ods.1 Obchodného zákonníka, urobí tak dopĺňacím rozsudkom v zmysle § 225 Civilného sporového poriadku.
Poučenie:
O Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.
O Podľa § 363 C.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
O Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
O Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že : a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
O Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
O Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno i meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
O Podľa § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak: a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej ujmy nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
O Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
O Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).