Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15CoKR/19/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lukáča a členov senátu JUDr. Jána Bzdúška a JUDr. Martiny Balegovej, v právnej veci žalobcu: Agentúra Lux s.r.o., Lúčnica nad Žitavou 300, IČO: 46 108 831, zastúpený: JUDr. Diana Beresecká, advokátka, Farská 33, Nitra, IČO: 50 940 937, proti žalovanej: JUDr. Ľubomíra Beňová, Záhradnícka 10, Komárno, správkyňa konkurznej podstaty úpadcu Y. U., nar. XX.XX.XXXX, S. Q. XX, o vylúčenie majetku zapísaného do súpisu všeobecnej podstaty úpadcu, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 29Cbi/4/2015-214 zo dňa 31.05.2017, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 29Cbi/4/2015-214 zo dňa 31.05.2017 p o t v r d z u j e.

Odvolací súd žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vylúčil zo súpisu majetku všeobecnej konkurznej podstaty úpadcu Y. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. Q. XX, nákladné motorové vozidlo značky VOLKSWAGEN Touareg, farba šedá metalíza, VIN číslo: O evidenčné číslo W opotrebované, cca 220.000 km, súpisová hodnota 9.000,- eur, zahrnuté dňa 26.09.2014 do všeobecnej konkurznej podstaty úpadcu, zverejnený v Obchodnom vestníku číslo 184/2014, v konkurznom konaní vedenom na Okresnom súde Nitra, spis. zn. 32K/25/2014 (I. výrok) a žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % (II. výrok).

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 78 ods. 1, ods. 2, ods. 4 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZoKR“) a v časti trov konania ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).

3. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku uviedol, že vykonaným dokazovaním zistil súd, že uznesením Okresného súdu Nitra zo dňa 09.07.2014, č. k. 32K/25/2014-31, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňom 17.07.2014, súd vyhlásil konkurz na majetok dlžníka Y. U., za správcu bola ustanovená žalovaná. Dňa 26.09.2014 bol v Obchodnom vestníku č. 184/2014 zverejnený súpis všeobecnej podstaty úpadcu vyhotovený žalovanou, v zozname hnuteľných vecí bolo zapísané aj nákladné vozidlo VOLKSWAGEN Touareg, farba šedá metalíza, VIN číslo: O evidenčné číslo W opotrebované, cca 220 tisíc kilometrov, súpisná hodnota 9.000,- eur. Na požiadane správkyne jej žalobca odovzdal vozidlo dňa 24.08.2014. Listom zo dňa 20.08.2015 si žalobca u správkyne uplatnil vlastnícke právo k vozidlu a predložil jej listinné dôkazy s tým, aby vyznačila pri tejto položke spornú poznámku v prospech žalobcu. Sporný zápis v prospech žalobcu bol pri vozidle zverejnený v Obchodnom vestníku dňa 07.09.2015, č. 171/2015. Dňa 28.09.2015 podala žalovaná konkurznému súdu návrh na uloženie výzvy na podanie vylučovacej žaloby voči správcovi podľa § 78 ods. 2 ZoKR. Uznesením Okresného súdu Nitra zo dňa 19.10.2015, č. k. 32K/25/2014-166, bola žalobcovi uložená povinnosť podať žalobu proti správcovi na vylúčenie majetku zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 27.10.2015, žaloba bola podaná na súd dňa 16.11.2015, teda v uloženej lehote. Spoločníčkou obchodnej spoločnosti Agentúra Lux s.r.o. je W. U., dcéra úpadcu, konateľmi spoločnosti sú Y. U., úpadca a jeho manželka E. U., tak tomu bolo aj ku dňu 31.07.2012. Z výpovede konateľky žalobcu a úpadcu súd zistil, že dňa 31.07.2012 uzatvorili v ústnej forme kúpnu zmluvu, na základe ktorej žalobca ako kupujúci nadobudol od úpadcu ako predávajúceho nákladné motorové vozidlo VOLKSWAGEN Touareg, farba šedá metalíza, VIN číslo: O evidenčné číslo W za kúpnu cenu 6.600,- eur (5.500,- eur + DPH). Žalobca si vozidlo neprevzal, nakoľko bolo nepojazdné a nachádzalo sa v servise. Dňa 20.07.2012 vypracoval znalec Ing. Marian Zacharda znalecký posudok č. 54/2012, v ktorom ocenil vozidlo na sumu 5.860,- eur aj s DPH, teda stanovil jeho hodnotu nižšiu, ako bola dohodnutá v kúpnej zmluve. Úpadca si kúpnu cenu uplatnil faktúrou č. 2012003 zo dňa 31.07.2012 s lehotou splatnosti 14.08.2012. Žalobca preukázal zaplatenie kúpnej ceny výdavkovým pokladničným dokladom č. 68 zo dňa 10.08.2012, na ktorom úpadca svojím podpisom potvrdil uhradenie faktúry č. 2012003 a prijatie kúpnej ceny. Príjmový pokladničný doklad úpadca vystavil dňa 10.08.2012 bez uvedenia čísla dokladu. Prepis vlastníka a držiteľa vozidla na príslušnom dopravnom inšpektoráte nebol vykonaný. Opravu vozidla vykonal pre žalobcu Ing. C. Q. začiatkom roka 2013, žalobca si u neho vozidlo prevzal a využíval ho na podnikateľské účely v roku 2013 a 2014. K preukázaniu uzatvorenia kúpnej zmluvy dňa 31.07.2012 predložil žalobca viacero účtovných dokladov, z ktorých súd zistil, že v účtovnom denníku žalobcu je za obdobie 7/2012 pod č. 42/07 zapísaná dňa 31.07.2012 faktúra č. 2012003 vystavená žalovaným na sumu 6.600,- eur, za obdobie 8/2012 pod č. 143/08 je zapísaná úhrada faktúry úpadcu č. 2012003 vo výške 6.600,- eur. Podľa inventúrnej karty žalobcu bolo sporné motorové vozidlo zaradené do jeho majetku dňa 31.07.2012, ktoré si následne odpisoval. Prílohou daňového priznania úpadcu za 3. štvrťrok roku 2012 bol aj výpočet DPH z faktúry č. 2012003. V peňažnom denníku úpadcu za rok 2012 je evidovaná neuhradená faktúra pod č. 66. Úpadca evidoval faktúru č. 2012003 aj v knihe neuhradených faktúr k 31.12.2012. Úpadca ukončil podnikateľskú činnosť 01.08.2012, dňa 17.06.2014 podal návrh na vyhlásenie konkurzu.

4. Súd prvej inštancie uviedol, že po vykonaní rozsiahleho dokazovania dospel k záveru, že žalobca je vlastníkom sporného nákladného vozidla na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 31.07.2012 medzi žalobcom konajúcim prostredníctvom konateľky E. U. a úpadcom. Kúpna zmluva je upravená v Obchodnom zákonníku v § 409 a nasledujúcich, podľa ustanovení Obchodného zákonníka sa pre platnosť zmluvy nevyžaduje písomná forma, podstatnými náležitosťami zmluvy sú dohoda o predmete kúpy (tovar) a kúpna cena. Dňa 31.07.2012 došlo medzi zmluvnými stranami k dohode o cene za predávané motorové vozidlo, ktoré nemohlo byť kupujúcemu odovzdané, pretože sa nachádzalo v servise a bolo nepojazdné. Žalobca mal k dispozícii technický preukaz vozidla. Zmena vlastníka a ani držiteľa vozidla nebola zapísaná na príslušnom dopravnom inšpektoráte, táto skutočnosť však nemá vplyv na nadobudnutie vlastníckeho práva k hnuteľnej veci, pretože nadobudnutie vlastníckeho práva k hnuteľnej veci, motorovému vozidlu nie je viazané na zápis do evidencie vedenej na dopravnom inšpektoráte OO PZ. Reálne a skutočné uzatvorenie kúpnej zmluvy dňa 31.07.2012 preukazujú predložené účtovné doklady žalobcu a úpadcu. Zo žiadneho listinného dôkazu nevyplynulo, že by išlo o antedatované alebo nepravé doklady. Tak žalobca ako aj úpadca predložili účtovné doklady spolu s daňovým priznaním podľa zákona príslušnému daňovému úradu už v roku 2012, z týchto dokladov je zrejmé, že úpadca predal morové vozidlo a nadobudol ho žalobca. Vypracovanie znaleckého posudku Ing. Marianom Zachardom za účelom určenia hodnoty predávaného vozidla v roku 2012 v spojení s už uvedenými listinnými dôkazmi preukazuje, že kúpna zmluva bola uzatvorená, a bola uzatvorená v roku 2012. Pocit alebo domnienky žalovanej súdu nepostačujú na vyvodenie záveru, že kúpna zmluva nebola medzi žalobcom a úpadcom uzatvorená a teda žalobca nie je vlastníkom vozidla. Súd rozhoduje na základe preukázaného skutkového stavu a správkyňa konkurznej podstaty, ktorá je stranou sporu má v konaní tak ako ostatné sporové strany dôkazné bremeno, teda je povinná preukázať svoje tvrdenia. Správkyňa v tomto konaní dôkazné bremeno neuniesla, svoje tvrdenia a domnienky v konaní žiadnym spôsobom nepreukázala a preto súd dospel k záveru, že hnuteľnú vec motorové vozidlo VOLKSWAGEN Touareg, farba šedá metalíza, VIN číslo: O evidenčné číslo W zapísala do súpisu majetku všeobecnej podstaty úpadcu nedôvodne. Na preukázanie vlastníckeho práva úpadcu k motorovému vozidlu nepostačuje tvrdenie dlžníka ku dňu podania návrhu na vyhlásenie konkurzu o jeho vlastníctve najmä, ak existuje súbor listinných dôkazov, ktoré toto tvrdenie úpadcu a neskôr správkyne jednoznačne vyvracajú. Na základe preukázania vlastníckeho práva žalobcom dospel súd k záveru, že správkyňa zapísala vozidlo do súpisu majetku všeobecnej podstaty úpadcu nedôvodne a žalobe vyhovel v celom rozsahu.

5. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podala žalovaná v zákonnej lehote odvolanie. Žalovaná v odvolaní uviedla, že na základe údajov uvedených v zozname majetku úpadcu priložených ako príloha k návrhu na vyhlásenie konkurzu ako aj so samotného šetrenia majetku úpadcu správcu prostredníctvom Okresného dopravného inšpektorátu Nitra, žalovaná ako správca majetku úpadcu zistila, že úpadca vlastní nižšie uvedené motorové vozidlo a zapísala ho do súpisu všeobecnej podstaty majetku úpadcu ako typ súpisovej zložky - hnuteľné veci. Súpis majetku všeobecnej podstaty bol zverejnený v obchodnom vestníku č. 184/2014 zo dňa 26.09.2014. Následne bolo žalovanej predmetné vozidlo v záujme prechádzania prípadným škodám jeho využívaním v cestnej premávke zo strany úpadcu odovzdané. Má za to, že prvoinštančný súd sa vo svojom rozsudku nedostatočne vysporiadal s tvrdeniami žalovanej, nesprávne zistil skutkový stav veci, vec nesprávne právne posúdil, a to najmä s ohľadom na skutočnosť, že k uzavretiu kúpnopredajnej zmluvy na predmet kúpy došlo dňa 31.07.2012 medzi spriaznenými osobami s dlžníkom podľa ust. § 9 ZoKR. Vlastníkom obchodného podielu na žalobcovi je dcéra úpadcu a konateľmi sú úpadca a jeho manželka. Uvedená zmluva nebola úpadcom uvedená v zozname - zmluvné prehľady, ktorý je povinnou náležitosťou návrhu na vyhlásenia konkurzu. Súd v tejto súvislosti neprihliadol na skutočnosť, že od vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka dňa 17.07.2014 až do dňa 20.08.2015 si žalobca svoje právo k predmetnému vozidlu u žalovanej neuplatňoval, pričom vozidlo úpadca žalovanej riadne odovzdal za súčinnosti svojej manželky. Nekonaním žalobcu do 20.08.2015 a uplatneným práva žalobcu k motorovému vozidlu až po uplynutí jedného roka od vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu došlo k znemožneniu uplatnenia práva žalovaného domáhať sa odporovateľnosti právneho úkonu voči žalobcovi ako spriaznenej osobe s úpadcom podľa ust. 57 a nasl. ZoKR, a to domáhania sa neúčinnosti kúpno-predajnej zmluvy zo dňa 31.07.2012 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným. Je pritom nepochybné, že uzavretím kúpno- predajnej zmluvy zo dňa 31.07.2012 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzavretiu právneho úkonu medzi spriaznenými osobami, v čase existencie úpadku Y. U., čo sám uviedol vo svojej výpovedi na Okresnom súde Nitra, za cenu neprimeranú nakoľko kúpna cena predmetného vozidla bola podľa faktúry č. 2012003 vo výške 5.000,- eur bez DPH, pričom úmysel ukrátiť veriteľov sa predpokladá ak došlo k odporovanému právnemu úkonu v lehote do 5 rokov pred vyhlásením konkurzu, kým sa nepreukáže opak. Žalovaná preto apelovala na súd, že takéto konanie žalobcu nepožíva právnu ochranu, nakoľko je v rozpore s dobrými mravmi a konanie žalobcu ohrozuje, resp. znemožňuje uspokojenie veriteľov prihlásených pohľadávok úpadcu v konkurze. Prvoinštančný súd však na uvedené neprihliadal, pričom nejde ani o pocit ani o domnienky žalovanej, ale o tvrdenia doložené listinnými dôkazmi a existujúcu právnu úpravu. Konanie pred prvoinštančným súdom má podľa názoru žalovanej aj iné vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie súdu vo veci samej. Takýmto nedostatkom je skutočnosť, že kúpna cena predmetu kúpy bola dojednaná vo výške 5.000,- eur bez DPH a nie vo výške 5.500,- eur ako sa uvádza v odôvodnení rozsudku. Súd sa nedostatočne vysporiadal so skutočnosťou namietanou žalovanou, a to či bola kúpno-predajná cena dojednaná podľa kúpnej zmluvy medzi žalobcom a úpadcom zaplatená. Pochybnosť o úhrade kúpnej ceny nasvedčuje skutočnosť, že ani samotná daň z pridanej hodnoty z predmetu kúpy uhradená nebola. K úhrade kúpnej ceny malo dôjsť hotovostnou platbou do pokladne úpadcu, avšak z posledných záznamov v pokladničnom denníku úpadcu nie je možné zistiť, či boli finančné prostriedky skutočne použité úpadcom, nakoľko hneď deň po uzatvorení zmluvy dňa 01.08.2012 ukončil úpadca svoju podnikateľskú činnosť. Z účtovníctva úpadcu nie je možné zistiť na čo boli peňažné prostriedky z kúpnej ceny využité. K úhrade pohľadávok úpadcu však nedošlo o čom svedčí skutočnosť, že veritelia úpadcu si prihlásili svoje pohľadávky do konkurzu v celkovej výške 204.573,17 eura. Ide pritom aj o pohľadávky splatné v roku 2012, t. j. v čase údajného predaja vozidla. Kúpno-predajná zmluva je reálnym kontraktom, kde na jednej strane má dôjsť k reálnemu odovzdaniu hnuteľnej veci kupujúcemu a na strane druhej má dôjsť medzi zmluvnými stranami k reálnemu odovzdaniu dojednanej kúpnej ceny. Nie je pritom zrejmé a súd dokazovanie v tomto smere nevykonal, či k zaplateniu kúpnej ceny došlo skutočne alebo ide len o zaúčtovanie hotovostnej platby bez dostatočného finančného krytia. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 zmenil a žalobu zamietol.

6. Žalobca sa k odvolaniu žalovanej nevyjadril.

7. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach odvolania podaného žalovanou (§ 379 CSP, § 380 a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia zistil, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania (§ 385 .

8. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobou zo dňa 16.11.2015 sa žalobca domáhal vyhlásenia rozsudku, ktorým by súd vylúčil majetok zapísaný do súpisu všeobecnej podstaty úpadcu Y. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX S. Q. XX, a to nákladné motorové vozidlo značky VOLKSWAGEN Touareg, farba šedá metalíza, VIN číslo: O evidenčné číslo W Následne rozhodol vo veci súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom.

9. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

10. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

11. Keďže odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil, odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a v súlade s § 387 ods. 2 sa preto v odôvodnení svojho rozhodnutia o odvolaní obmedzuje na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia.

12. Citované ustanovenie § 387 ods. 2 umožňuje odvolaciemu súdu použiť tzv. skrátené odôvodnenie rozsudku v prípade, ak sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. V takomto prípade sa odvolací súd môže v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. v ustanovení obsiahnutom v § 387 ods. 2 ďalej vyžaduje, aby aj v prípade skráteného odôvodnenia odvolací súd zaujal jasné stanovisko k podstatným vyjadreniam strán predneseným v konaní na súde prvej inštancie. Povinnosťou odvolacieho súdu je podľa citovaného ustanovenia aj vysporiadanie sa s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní. Za podstatný je však potrebné považovať len taký argument, ktorý je relevantný, teda má vecnú súvislosť s prejednávanou vecou a zároveň je takej povahy, že v prípade jeho preukázania (samostatne alebo v spojitosti s ostatnými okolnosťami) môže priniesť rozhodnutie priaznivejšie pre odvolateľa.

13. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že žalovaná v odvolaní neuviedla žiadne nové skutkové či právne argumenty, okrem tých, ktoré uviedla už v konaní na súde prvej inštancie. Odvolací súd rovnako dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa náležitým spôsobom v napadnutom rozsudku s argumentáciou žalovanej vyporiadal. Vzhľadom na skutkový a právny stav prejednávanej veci je odôvodnenie súdu prvej inštancie nielen správne, ale aj presvedčivé a vyčerpávajúce. Keďže žalovaná ani v odvolaní neuviedla žiadne nové podstatné tvrdenie (jej argumenty uvedené v odvolaní sú bez právnej relevancie na prejednávanú vec), teda neuviedla žiadne také tvrdenie, ktoré by malo nielen súvis s prejednávanou vecou, ale ktoré by aj bolo takej povahy, že v prípade jeho preukázania by mohlo priniesť rozhodnutie pre odvolateľa priaznivejšie, nebola naplnená žiadna zo skutočností s ktorými ustanovenie § 387 ods. 3 spája vznik povinnosti odvolacieho súdu nad rámec skonštatovania správnosti dôvodov napadnutého rozsudku vyporiadať s podstatnými tvrdeniami odvolateľa.

14. Odvolací súd však fakultatívne z dôvodu zdôraznenia správnosti napadnutého rozsudku podľa § 387 ods. 2 uvádza nasledovné. Ako správne už konštatoval aj súd prvej inštancie, žalobca je nepochybne vlastníkom sporného motorového vozidla, nakoľko z vykonaného dokazovania vyplynulo, že na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 31.07.2012 medzi žalobcom konajúcim prostredníctvom konateľky E. U. a úpadcom prešlo vlastnícke právo na žalobcu. Zápis v evidencii na príslušnom dopravnom inšpektoráte má výlučne evidenčný charakter a na vlastníctvo k spornému vozidlu nemá žiadny vplyv. Námietky žalovanej týkajúce sa nedostatočného vysporiadania sa súdu prvej inštancie so skutočnosťou namietanou žalovanou, a to či bola kúpno-predajná cena dojednaná podľa kúpnej zmluvy medzi žalobcom a úpadcom zaplatená, považuje odvolací súd za nedôvodné. Dôkazy, ktorými žalobca počas konania preukazoval jednak uzatvorenie zmluvy, úhradu ceny ale aj následné používanie vozidla na vlastné podnikateľské účely dostatočným spôsobom odôvodňujú opodstatnenosť žaloby. Jediným v odolaní uvedeným nedostatkom rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý je možné i z pohľadu odvolacieho súdu vyčítať je nesprávne uvedenie zistenia súdu prvej inštancie v bode 12 odôvodnenia napadnutého rozsudku. Súd prvej inštancie uviedol, že zistil, že dňa 31.07.2012 uzatvorili v ústnej forme kúpnu zmluvu, na základe ktorej žalobca ako kupujúci nadobudol od úpadcu ako predávajúceho nákladné motorové vozidlo VOLKSWAGEN Touareg, farba šedá metalíza, VIN číslo: O evidenčné číslo W za kúpnu cenu 6.600,- eur (5.500,- eur + DPH). V tomto smere sa však jedná o pochybenie v odôvodnení rozhodnutia, ktoré je bez akéhokoľvek vplyvu na jeho vecnú správnosť, nakoľko kúpna cena za uvedené vozidlo bola uplatnená faktúrou č. 2012003, v ktorej bola zároveň uvedená aj cena za iné vozidlo - Renault Master vo výške 500,- eur a súd prvej inštancie tak zrejme opomenul v tomto bode odôvodnenia túto skutočnosť zohľadniť. V ostatných častiach odôvodnenia rozsudku je však výška zaplatenej kúpnej ceny predmetného vozidla uvedená správne.

15. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z uvedených dôvodov podľa § 387 ods. 1 a 2 ako vecne správny potvrdil.

16. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods. 1 a § 262 ods. 1 tak, že žalobcovi nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, aj napriek tomu, že žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, nakoľko žalobca si v súvislosti s odvolacím konaním žiadne trovy neuplatnil, na výzvu súdu prvej inštancie aby sa vyjadril k odvolaniu žalovanej nereagoval a zo spisu nevyplýva, že by žalobcovi akékoľvek trovy odvolacieho konania vznikli.

17. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 pripúšťa.

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom