Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RK-1Cb/37/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Ružomberok sudcom JUDr. Ivanom Štepitom v právnej veci žalobcu: SetCar sk, a.s., Ulica priemyselná 10, 038 52 Sučany, IČO: 50 387 189, právne zastúpený: JUDr. Tomáš Zboja, advokát, Kuzmányho 4, 036 01 Martin, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa. a.s., Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, právne zastúpený: JUDr. Felix Neupauer, advokát, Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, v konaní o zaplatenie 76,67 eur s prísl., takto

rozhodol:

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 76,67 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 76,67 eur od 06.04.2017 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobcovi s a p r i z n á v a náhrada trov konania v rozsahu 100 %, ktoré mu j e žalovaný p o v i n n ý zaplatiť vo výške, o ktorej bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím Okresného súdu Ružomberok.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica 09.03.2018 si žalobca uplatnil voči žalovanému právo na zaplatenie sumy 76,67 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 76,67 eur od 06.04.2017 do zaplatenia a náhradu trov tohto konania.

2. Po skutkovej stránke žalobca svoj žalobný návrh odôvodnil tým, že dňa 11.01.2017 došlo v meste Ružomberok ku škodovej udalosti spôsobenej poškodenému VAW WELDING, s.r.o., na vozidle zn. Škoda Octavia, ev. č. MT488CR. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla poisteného v poistovni žalovaného, poistná udalosť č. 9525850332. V dôsledku uvedeného bol poškodený nútený užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb, a to zapožičaním si náhradného vozidla u žalobcu v zmysle zmluvy o nájme č. 101 zo dňa 27.02.2017. Po ukončení nájmu žalobca vystavil poškodenému faktúru č. 170098 zo dňa 02.03.2017 s dátumom splatnosti 16.03.2017 na celkovú sumu 230,- eur (bez DPH 191,67 eur). Oznámením o poistnom plnení zo dňa 21.03.2017 žalovaný oznámil poškodenému šetrenie udalosti tak, že neuznal dĺžku opravy (z 5 dní uznal 3), čím priznal náklady vo výške 115,- eur. Poškodený uzatvoril so žalobcom dňa 03.03.2017 zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bol nárok na náhradu škody vyplývajúcej z poistnej udalosti č. 952850332 zo dňa 11.01.2017 z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla vo výške 191,67 eur, spolu s jej príslušenstvom a právami s ňou spojenými. Keďže žalovaný šetrenie poistnej udalosti ukončil dňa 21.03.2017 sa v zmysle § 11 ods. 7 zákona o PZP dostal od 06.04.2017 do omeškania. Žalobca opiera nárok na náhradu škody v zmysle § 4 ods. 1,2, § 15 ods. 1 zákona o PZP a v zmysle § 442 ods. 1 OZ. Žalobca si okrem dlžnej sumy, ktorú mu doposiaľ žalovaný neuhradil uplatňuje aj úrok z omeškania a náklady spojené s uplatňovaním pohľadávky, a to v zmysle § 369 ods. 1, 2, ObZ, § 1 ods. 1,2,3 riadenia vlády č. 21/2013 Z.z. a § 369c ods. 1 v spojení s § 2 cit. nariadenia. 1Cb/37/2018

-2-

3. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 29.03.2018 platobný rozkaz sp. zn. 15Up/193/2018-44, voči ktorému podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odpor, v ktorom uviedol, že nárok žalobcu v celom rozsahu neuznáva a považuje za nedôvodný. Faktúra ohľadom uplatňovaného nároku nebola žalovanému doručená a uplatňovaný nárok neeviduje vo svojom účtovníctve. Žalovaný poukázal na to, že podľa ust. § 15 ods. 1 zákona o upomínacom konaní sa na upomínacie konanie použijú ustanovenia zákona č. 160/2015 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) s výnimkou § 129, ak zákon o upomínacom konaní neustanovuje inak. Žalovaný poukázal na to, že návrh žalobcu nespĺňa zákonné kritériá požadované ustanovením § 132 CSP, nakoľko v žalobnom návrhu mal žalobca v časti opisu skutočností, z ktorých vyplýva uplatňovaný peňažný nárok, označiť a presne špecifikovať skutočnosti a dôkazy, o ktoré svoj návrh opiera. Žalobca pritom nešpecifikoval základné údaje - napr. o špecifikácii motorového vozidla (a jeho prevádzkovateľa), ktorého prevádzkou malo dôjsť ku škodovej udalosti, o vinníkovi škodovej udalosti, o priebehu a vzniku tejto udalosti, o špecifikácii zapožičaného náhradného motorového vozidla, o samotnej dĺžke užívania náhradného motorového vozidla, za ktorú sa uplatňuje nárokovaná suma. Žalobca tiež nepredložil dôkazy, na ktoré sa odvoláva, napr. neboli predložené všeobecné obchodné podmienky žalobcu, ktoré mali tvoriť neoddeliteľnú súčasť zmluvy o nájme. Zo zmluvy o nájme nie je zrejmý počet najazdených km prenajatého náhradného motorového vozidla pri prevzatí vozidla poškodeným, čo vzhľadom na charakter zmluvy žalovaný považuje za podstatný údaj a ani miesto prevzatia prenajatého náhradného motorového vozidla, nehovoriac o mieste uzavretia samotnej zmluvy o nájme. Údaj o počte najazdených km prenajatého náhradného motorového vozidla je len ručne dopísaný na faktúre, čo však žalovaný považuje za dodatočne a účelovo uvedený údaj, ktorý nemožno považovať za spoľahlivý. Vo vzťahu k vystavenej faktúre žalovaný uviedol, že dátum vyhotovenia faktúry pripadajúci na 02.03.2017 predchádza dátumu ukončenia samotného nájmu, t.j. 03.03.2017. Vzhľadom na to sa javí ako účelové, že žalobca vystavil faktúru za nájom náhradného motorového vozidla v období, ktoré bolo z časového hľadiska skôr, ako došlo k samotnému ukončeniu predmetného nájmu, a teda k ukončeniu poskytovanej „služby“. K zmluve o nájme, ktorá bola uzatvorená 27.02.2017 žalovaný poukázal tiež na skutočnosť, že v zmysle predloženého výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Žilina vyplýva, že sídlo žalobcu nachádzajúce sa na Ulici priemyselná 10, je zapísané v Obchodnom registri až odo dňa 03.05.2017. Pričom do uvedeného dátumu bolo sídlo žalobcu pôvodne sa nachádzajúce na adrese Hlavná 1961, 038 52 Sučany. Zmluva o nájme, ktorá bola uzavretá dňa 27.02.2017 a ktorá bola opatrená pečiatkou žalobcu s pôvodnou adresou, bola uzatvorená na hlavičkovom papieri žalobcu, kde v spodnej časti je uvedené už nové sídlo žalobcu. Žalobca ďalej nijako nepreukázal, že poškodený „bol nútený užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb“, síce predložil dokument označený ako Účelovosť zapožičania náhradného vozidla, avšak tento je zjavne neurčitý a navyše bez uvedenia dátumu. Z dokumentu nevyplýva aké náhradné vozidlo malo byť zapožičané (navyše sa nehovorí o prenájme, ale o zapožičaní). Predmetný dokument preto žalovaný považuje za zjavne účelový a ničím nepodložený. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca nemá ako predmet svojho podnikania v obchodnom registri zapísané činnosti ako faktoring, forfaiting, či nadobúdanie pohľadávok, ani obdobnú činnosť súvisiacu s nadobudnutím a správou pohľadávok. Na základe vedomostí o existencii ďalších zmlúv o postúpení pohľadávok z iných súdnych konaní, v ktorých žalobca žaluje žalovaného má žalovaný za to, že takúto činnosť žalobcu možno považovať za neoprávnené podnikanie. K samotnému údajnému nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla žalovaný uviedol, že jeho vznik žalobca opiera odkazom na ust. § 4 ods. 1, ods.2, §15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. (ďalej len „Zákon o PZP) a ustanovenia § 442 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. (Občiansky zákonník), avšak ďalej tento nárok nijakým spôsobom nekonkretizuje. Tento nárok zákon o PZP vyslovene neuvádza a takisto nevyplýva z Občianskeho zákonníka. Žalovaný súčasne poukázal na Oznámenie o poistnom plnení zo dňa 10.11.2017 predložené žalobcom, v zmysle ktorého bolo žalobcovi zo strany žalovaného bez ohľadu na vyššie uvedené skutočnosti, poukázané plnenie v sume 115,- eur (a to vzhľadom na rozsah poškodenia, pracnosť opravy a priznanú dobu prenájmu). Z toho dôvodu, v prípade ak by aj bol nárok žalobcu oprávnený, vzhľadom na počet priznaných dní nájmu by sa nárok žalobcu na poistné plnenie rovnal sume poskytnutého poškodenia zo strany žalovaného, t.j. sume 115,- eur. Má za to, že akékoľvek ďalšie nároky žalobcu sú nepreukázané, neoprávnené a nedôvodné. Žalovaný nepripojil žiadne dôkazy ku svojim tvrdeniam.

4. Žalobca vo vyjadrení k odporu žalovanému proti predmetnému platobnému rozkazu uviedol, že tvrdenia žalovaného ohľadom nedostatočnej špecifikácie skutočností, ako aj označenia dôkazov, o ktoré opiera svoj návrh považuje v plnom rozsahu za neopodstatnené a účelové. V návrhu žalobca predsa

jasne špecifikoval nielen motorové vozidlo poškodeného a samotného poškodeného, ale tiež uviedol číslo poistnej udalosti, pod ktorým žalovaný predmetnú poistnú udalosť eviduje. Údaje o špecifikácii zapožičaného náhradného vozidla a dĺžke jeho užívania sú zrejmé z predloženej zmluvy o nájme č. 101 a faktúry č. 170098, údaje o vinníkovi škodovej udalosti sú zasa zaznamenané v predloženom zázname o dopravnej nehode. Napokon zo samotného oznámenia o poistnom plnení zo dňa 21.03.2017 vyplýva, že skutočnosti, ktoré žalovaný v podanom odpore namieta nemôžu byť sporné, keďže ich sám žalovaný v rozhodnutí o ukončení likvidácie potvrdil a žalobcovi vinník škodovej poskytol čiastočné plnenie. Z predloženého oznámenia totiž jasne vyplýva, že poistený t.j. v zmysle podaného návrhu vinník škodovej udalosti bol LeasePlan Slovakia s.r.o. na vozidle Octavia ev. č. BL 959 NJ, čo vyplýva zo samotného záznamu z dopravnej nehody. Listinné dôkazy preukazujúce skutočnosti uvedené v návrhu boli 1Cb/37/2018 -3-

žalovanému riadne doručené už pri uplatňovaní si náhrady škody v rámci likvidácie poistnej udalosti a tvoria podklady pre rozhodnutie žalovaného o ukončení poistnej udalosti. Tieto prílohy boli predložené aj súdu ako príloha k podanému návrhu, na ktoré žalobca odkazuje. K tvrdeniu žalovaného, že zo zmluvy o nájme nie je zrejmý počet najazdených km prenajatého vozidla žalobca uviedol, že tento údaj vyplýva z iného dokumentu, a síce z predloženej faktúry č. 170098. Pokiaľ ide o námietku zaznamenania počiatočného stavu kilometrov, žalobca uviedol, že vozidlo je zapožičané na dni. Žalobca predložil faktúru doplnenú o počet najazdených km a predmetné obchodné podmienky. K námietke ohľadne času vystavenia faktúry za nájom náhradného motorového vozidla žalobca uviedol, že daná faktúra bola vystavená dňa 02.03.3017, t.j. pred dňom ukončenia opravy, pričom samotný deň ukončenia opravy nemá vplyv na deň ukončenia nájmu, nakoľko tento je závislý od dĺžky opravy vozidla. Závislá na oprave vozidla je len dĺžka prenájmu uhrádzaná z titulu náhrady škody poisťovňou. Nič nebráni tomu, aby bola faktúra za prenájom vozidla vystavená už pri uzavretí nájomného vzťahu. Poškodený s uvedeným postupom súhlasil, a preto táto námietka je irelevantná. K námietke žalovaného ohľadne nezrovnalosti sídla žalobcu, kde sa v listinných dôkazoch uvádza sídlo Ulica priemyselná 101, Sučany, avšak z výpisu z obchodného registra je zmena datovaná až k 03.05.2017 žalobca uviedol, že sídlo žalobcu sa nezmenilo, avšak došlo k zmene označenia názvu ulice rozhodnutím obce Sučany. Jedná sa len o formálnu zmenu ulice, kde žalobca uskutočnil zmeny na listinách, faktúrach, pečiatkach, hlavičkových papieroch atď. zo strany žalobcu k tretím osobám ešte pred zápisom jej zmeny v obchodnom registri. Z predložených listinných dôkazov niet pochýb kto, kde a kedy tieto vyhotovil a podpísal, preto sa jedná o účelové tvrdenia žalovaného a bez právneho významu na platnosť predložených listín. K preukázaniu účelovosti a nutnosti zapožičania náhradného vozidla a vyvráteniu tvrdenia ohľadom neurčitosti a nepodloženosti čestného prehlásenia poškodeného žalobca uviedol, že z predloženého dokumentu vyplýva, že poškodený používal náhradné vozidlo po dobu opravy na firemné účely čím je dostatočne preukázaná nutnosť a účelnosť prenájmu náhradného vozidla. Žalobca tiež považuje za neopodstatnenú námietku žalovaného týkajúcu sa činnosti súvisiacej s nadobudnutím a správou pohľadávok, keďže uvedené v tomto ani v obdobných prípadoch nemožno považovať za neoprávnené podnikanie žalobcu, nakoľko žalobca nepodniká za týmto účelom. V danom prípade ide iba o štandardné postúpenie pohľadávky. Poškodený za týmto účelom uzatvoril so žalobcom dňa 03.03.2017 zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bol nárok na náhradu škody vyplývajúcej z poistnej udalosti zo dňa 11.01.2017 z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom motorového vozidla, ktoré poskytol poškodenému práve žalobca. Podľa bodu 5 zmluvy o postúpení pohľadávky je zrejmé, že k úhrade faktúry došlo na základe vzájomného zápočtu, v dôsledku čoho žalobca vstúpil do práv a povinností poškodeného. Žalobca v tomto konaní teda požaduje žalovaným nepriznanú časť poistného plnenia ako náhradu vynaložených nákladov, o ktorú sa znížil žalobcov majetok. Pokiaľ ide o dĺžku prenájmu náhradného vozidla priznanú žalovaným v rozsahu max. 4 dní, toto žalobca považuje za neoprávnené krátenie poistného plnenia, nakoľko práve v dôsledku škodovej udalosti poškodený nemohol svoje vozidlo reálne užívať až 5 dní, a to odo dňa 21.02.2017, kedy bolo poškodené vozidlo prevzaté autoservisom za účelom vykonania opravy, až do navrátenia tohto vozidla do pôvodného stavu. V takýchto prípadoch je náhrada za prenájom náhradného motorového vozidla priznávaná do dňa nasledujúceho po dni končenia opravy. Tvrdenie žalovaného, že doba prenájmu náhradného vozidla mala s prihliadnutím na rozsah poškodenia a pracnosť opravy trvať iba 4 dni, pričom oprava v skutočnosti prebiehala dlhšie je vzhľadom na faktickú nemožnosť poškodeného používať vlastné motorové vozidlo irelevantné. Poškodený predsa nedokáže sám posúdiť náročnosť opravy a ani ovplyvniť dobu jej trvania. Aj z metodického usmernenia členov SKP č. 17/2002 vyplýva, že poškodený má nárok na preplatenie dňa nasledujúceho po dni ukončenia opravy. Poškodený mal zapožičané náhradné vozidlo

len na nevyhnutnú dobu z dôvodu, že nemohol používať vlastné motorové vozidlo, ktoré sa v tom čase nachádzalo v autoservise. Za týmto účelom boli súdu predložené listiny preukazujúce uvedené skutočnosti. Náhrada škody má reparačnú funkciu a má zaistiť plnú kompenzáciu spôsobenej ujmy. Nakoľko poškodený potrebuje vozidlo každodenne, je potrebné za plnú kompenzáciu brať aj prenájom náhradného vozidla ako spôsobenej škody. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave, podľa ktorého škoda spočívajúca v tom, že poškodený vynaložil vyššie náklady na vypožičanie osobného automobilu v porovnaní s nákladmi, ktoré by inak vynaložil na prevádzku svojho automobilu, ktorý nemohol používať v dôsledku poškodenia je potrebné považovať skutočnú škodu, ktorú je škodca povinný nahradiť v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov (R7/1992). Pokiaľ ide o príčinnú súvislosť, škoda spočívajúca v nákladoch na prenájom náhradného vozidla bola spôsobená porušením pravidiel cestnej premávky, čím došlo k poškodeniu vozidla. Keby nedošlo k porušeniu pravidiel cestnej premávky, nedošlo by k nehode, a teda by nebol nutný nájom náhradného motorového vozidla. Žalobca ďalej poukázal na rozsudok Krajského súdu v Košiciach (sp. zn. 3Cob/189/2014), v ktorom sa súd priklonil k vyjadreniu žalobcu, zohľadnujúc aj rozhodovaciu prax súdov v tom, že možnosť využiť náhradné vozidlo počas opravy vlastného motorového vozidla má byť akousi formou kompenzácie za škodu spôsobenú na vozidle poškodeného a tento inštitút slúži aj k nahradeniu zaužívaného sociálneho komfortu poškodeného. Žalobca tiež uviedol, že neexistuje zákonná ani zmluvná povinnosť poškodenému, aby hľadal najlacnejšiu požičovňu resp. robil preukázateľne výber medzi požičovňami podľa podmienok, ktoré ponúkajú (rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 27Cb/39/2012). Dňa 02.03.2017 žalobca vystavil faktúru za nájom 230,- eur (bez DPH 191,67 eur). Poškodený postúpil žalobcovi pohľadávku vo výške 191,67 eur. Po postúpení pohľadávky žalovaný čiastočne plnil pohľadávku vo výške 115,- 1Cb/37/2018 -4-

eur. Zvyšná časť pohľadávky v sume 76,67 eur doposiaľ nebola žalovaným uhradená. Žalobca záverom dodal, že všetky podklady predkladané súdu má žalovaný k dispozícii, nakoľko tieto mu boli doručené pri uplatňovaní si náhrady škody. Samotný nárok na náhradu nákladov spojených s nájmom náhradného vozidla bol dostatočným spôsobom konkretizovaný.

5. Okresný súd Banská Bystrica postúpil vec tunajšiemu súdu ako vecne a miestne príslušnému na jej prejednanie podľa § 13 v spojení s § 19 písm. b) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), nakoľko žalobca v zmysle § 14 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUK“) v zákonom stanovenej lehote navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa CSP. Návrhom sa uplatňuje nárok na náhradu škody v zmysle § 4 ods. 1, ods. 2, § 15 ods. 1 zákona o PZP a v zmysle § 442 ods. 1 OZ.

6. Žalovaný vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu k odporu na úvod vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Ružomberok s poukazom na § 13 s tým, že všeobecným súdom žalovaného je Okresný súd Bratislava I. Uvedené odôvodnil tým, že nakoľko podľa zákona č. 381/2001 Z.z., ani žiadneho iného zákona sa nepovažuje prenájom náhradného vozidla za škodu, a preto má za to, že v tomto smere nie sú splnené podmienky na určenie miestnej príslušnosti podľa § 19 písm. b) SCP, ale miestne príslušným na prejednanie veci je všeobecný súd žalovaného podľa § 13 CSP. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca čiastočne doplnil opis skutočností a čiastočne označil dôkazy, o ktoré svoj návrh opiera, avšak žalovaný trvá na tom, že podľa neho žaloba ani po podaní jeho vyjadrenia nespĺňa zákonné kritériá v zmysle § 132 CSP. Niektoré skutočnosti síce vyplývajú z príloh, čo však podľa žalovaného absolútne nie je, vzhľadom na ust. § 132 ods. 2 CSP, postačujúce. Čo sa týka uplatňovaného nároku podľa žalovaného žalobca zjavne nedopočítal náklady, ktoré by poškodený inak vynaložil na prevádzku svojho motorového vozidla (ak by k jeho poškodeniu nedošlo), pričom túto skutočnosť žalobca žiadnym spôsobom nezdôvodnil. Žalovaný zároveň namietal, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný. Z uvádzaného skutkového stavu vyplýva, že poškodený mal voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej faktúre. Z uvedeného potom vyplýva, že poškodený predstavoval subjekt, ktorý bol dlžníkom žalobcu, čo preukazuje žalobcom predložená faktúra, v zmysle ktorej subjektom zaviazaným na plnenie bol práve poškodený. Podľa žalovaného s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a ust. § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že nakoľko poškodený predstavoval dlžníka žalobcu, nemohol so žalobcom platne uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávky. Uzatvorením predmetnej zmluvy nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky poškodeného na žalobcu (nakoľko uvedenú pohľádávku žalobca pred jej cesiou poškodený žalobcovi neuhradil, a teda mu ako pohľadávka nevznikla), ale

v uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzku poškodeného, ktorý v zmysle vystavenej faktúry predstavuje práva pohľadávku žalobcu. Uvedeným postúpením teda došlo medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom k postúpeniu pohľadávky žalobcu, čo je v rozpore s ust. § 524 Občianskeho zákonníka. K úhrade faktúry logicky nemohlo dôjsť ani na základe vzájomného zápočtu realizovaného v žalobcom predloženej zmluve o postúpení pohľadávky ako to uvádza žalobca. Zo žalobcom predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky vyplýva, že prejav vôle jej účastníkov najskôr smeroval k cedovaniu pohľadávky (podľa názoru žalovaného neexistujúcej) až následne k započítaniu údajne vzájomných pohľadávok poškodeného žalobcu. Ak teda poškodený nebol majiteľom pohľadávky voči žalobcovi pred jej postúpením, nemohol túto pohľadávku postúpiť na žalobcu a kauzálne žalobcovi následne nemohla vzniknúť pohľadávka voči poškodenému na zaplatenie odplaty za postúpenie, ktorú žalobca mienil použiť na započítanie. Takýto právny úkon považuje žalovaný za absolútne neplatný v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Na základe vyššie uvádzaných skutočností a dôvodov má žalovaný za to, že žalobcom uplatnené nároky sú nepreukázané, neoprávnené a nedôvodné.

7. V súlade s ustanovením § 180 súd konal a rozhodol na pojednávaní v neprítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu, ktorý seba ako aj žalovaného písomne ospravedlnil z neúčasti na pojednávaní pre pracovnú zaťaženosť, tiež z dôvodu hospodárnosti konania a súhlasili s rozhodnutím v ich neprítomnosti, pričom požiadal, aby súd žalobu zamietol ako nedôvodnú a priznal žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100%.

8. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní navrhol, aby súd vzhľadom na obsah podania žalovaného rozhodol vo veci rozsudkom pre zmeškanie, pričom poukázal aj na rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I č. 29Cb/14/2018, ktorým súd neakceptoval dôvody neprítomnosti pre pracovné zaťaženie. K námietke, ktorú vzniesol žalovaný o miestnej nepríslušnosti žalobca poukázal na ust. § 19b CSP, podľa ktorého je miestna príslušnosť Okresného súdu Ružomberok založená vznikom škodovej udalosti. Žalobou uplatnený nárok je dôvodný, ide o nárok z PZP. Zástupca žalobcu v tomto smere poukázal na ustálenú prax v zmysle metodického usmernenia kancelárie poisťovateľov č. 17/2002, pričom ide o obvyklé náhrady.

9. V rámci dokazovania sa súd oboznámil s obsahom listín založených v spise, a to postúpením spisu z Okresného súdu Banská Bystrica (čl. 1,2), návrhom na vydanie platobného rozkazu (čl. 7-9), záznamom o dopravnej nehode (čl. 11), faktúra č. 170098 (čl. 11a), oznámením o poistnom plnení (čl. 12), zmluvou 1Cb/37/2018 -5-

o postúpení pohľadávky (čl. 13,14), faktúrou č. 20170249 (čl. 15), výpisom z obchodného registra (čl. 17-24, 49-51), lustráciou MS SR (čl. 25-42), platobným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 15Up/193/2018 zo dňa 29.03.2018, odporom proti platobnému rozkazu (čl. 47,48), vyjadrením žalobcu k odporu (čl.54,55), upovedomením o postúpení spisu (čl. 57), vyjadrením žalovaného (čl.64), ospravedlnením (čl. 69), a na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil a ustálil skutkový a právny stav:

10. Podľa čl. 8 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z. ďalej len , strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

11. Podľa § 19 písm. b) CSP, popri všeobecnom súde žalovaného je na konanie miestne príslušný aj súd, v ktorého obvode nastala skutočnosť, ktorá zakladá právo na náhradu škody.

12. Podľa § 42 CSP, ak je námietka miestnej nepríslušnosti nedôvodná alebo ak nie je uplatnená včas, súd na ňu neprihliadne a spor prejedná a rozhodne. Neprihliadnutie na námietku súd odôvodní v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

13. Podľa § 185 ods. 1,2 súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak.

14. Podľa § 4 ods. 1, 2 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ zákon č. 381/2001 Z.z.“), (1) Poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve. (2) Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d) ušlého zisku.

15. Podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z., poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

16. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z., náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi 20) a je povinný tento nárok preukázať. 21)

17. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

18. Podľa § 369 ods. 1,2 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

19. Podľa § 1 ods. 1 nariadenie vlády č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky1) platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania s plnením peňažného záväzku.

1Cb/37/2018

-6-

20. Podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka, omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

21. Podľa § 2 nariadenie vlády č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.

22. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

23. Podľa § 526 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

24. V spore o náhradu škody si môže žalobca vybrať, či bude žalovať žalovaného na jeho všeobecnom súde, alebo na súde, v ktorého obvode nastala žalobcom v žalobe tvrdená skutočnosť, ktorá zakladá právo na náhradu škody. Dôvodom pre voľbu súdu podľa § 19 písm. b) môže byť napríklad hospodárnosť konania pre lepšiu dostupnosť dôkazných prostriedkov. Skutočnosťou zakladajúcou právo na náhradu škody je protiprávny úkon ako jeden z predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu. Miesto, kde k tomuto protiprávnemu úkonu došlo (napr. dopravná nehoda, krádež, sprenevera), je určujúce pre určenie miestne príslušného súdu podľa § 19 písm. b) CSP. Je potrebné zdôrazniť, že pre aplikáciu je irelevantný hmotnoprávny základ žaloby, a aj skutočnosť, že ide o regresný nárok. Rovnako tak je irelevantný aj charakter tvrdenej škody a v konečnom dôsledku aj to, či k tvrdenej škode alebo skutočnosti zakladajúcej právo na ňu skutočne aj došlo. Nakoľko v posudzovanej veci, ktorej predmetom je nárok na náhradu škody došlo ku škodovej udalosti (dopravná nehoda) v meste Ružomberok, t.j. v obvode tunajšieho súdu, je daná miestna príslušnosť tunajšieho súdu na prejednanie veci v zmysle § 19 písm. b) CSP, preto súd s poukazom na § 42 na vznesenú námietku miestnej nepríslušnosti, ktorú vzniesol žalovaný, neprihliadol a vec prejednal a rozhodol.

25. V prejednávanej veci z vykonaného dokazovania vyplynulo, že dňa 11.01.2017 došlo v obci Ružomberok ku škodovej udalosti spôsobenej poškodenej spoločnosti VAW WELDING, s.r.o., so sídlom Hlavná 3, 038 52 Sučany, IČO: 36 424 714, na vozidle zn. Škoda Octavia, ev. č. MT488CR. Škodová udalosť bol spôsobená prevádzkou motorového vozidla poisteného v poisťovni žalovaného, poistná udalosť č. 9525850332. Vzhľadom na poškodenie vozidla bol poškodený nútený dať svoje motorové vozidlo opraviť spoločnosti GAPAcar, s.r.o., IČO: 46 587 527. Oprava poškodeného vozidla bola ukončená dňa 03.03.2017 (vyjadrenie spoločnosti GAPAcar, s.r.o. - čl. 14 rub, faktúra vystavená uvedenou spoločnosťou poškodenému - čl. 15). V dôsledku poistnej udalosti poškodený užíval náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb, t.j. na firemné účely, a to zapožičaním si náhradného vozidla u žalobcu v zmysle zmluvy o nájme č. 101 zo dňa 27.02.2017. Predmetom uvedenej zmluvy bol prenájom motorového vozidla Kia Ceed pre poškodeného VAW WELDING, s.r.o. na obdobie od 27.02.2017 po dobu opravy za denné nájomné 46,- eur. Za nájom /nájom trval od 27.02.2017 do 03.03.2017/ žalobca poškodenému vystavil faktúru č. 170098 zo dňa 02.03.2017 s dátumom splatnosti 16.03.2017 na celkovú sumu 230,- eur (bez DPH 191,67 eur). Poškodený uzatvoril so žalobcom dňa 03.03.2017 zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bol nárok na náhradu škody vyplývajúcej z poistnej udalosti zo dňa 11.01.2017 na vozidle Škoda Octavia EV č. MT4788CR z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov za prenájom náhradného vozidla vo výške 191,67 eur . V zmysle bodu 5 predmetnej zmluvy vyplynulo, že zmluvné strany sa dohodli, že ich vzájomné nároky sa podpisom tejto zmluvy započítavajú, pričom SETCAR si bude pohľadávku podľa bodu 1, t.j. o výške 191,67 eur vymáhať vo vlastnom mene a na vlastný účet. Podľa Oznámenia o postúpení pohľadávky (čl.14) postupca - VAW WELDING, s.r.o., IČO: 36 424 734 žalovanému oznámil postúpenie predmetnej pohľadávky vo výške 191,67 eur subjektu SetCar sk, a.s., so sídlom Hlavná 1961, 038 52 Sučany, IČO: 50387189 a zároveň učinil výzvu na jej úhradu na označené číslo účtu. Oznámením o poistnom plnení zo dňa 21.03.2017 žalovaný oznámil poškodenému, že dňa 20.03.2017 ukončil šetrenie poistnej udalosti a určil výšku poistného plnenia tak, že uznal zapožičanie náhradného vozidla za tri 3 dni x 46,- eur (s odpočtom DPH), a teda priznal náklady vo výške 115,- eur.

26. Vzhľadom na obsah procesnej obrany žalovaného, ktorý namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v tomto konaní, zaoberal sa súd primárne hodnotením tejto časti obrany žalovaného. Žalobca uplatnil právo, ktoré učinil predmetom tohto konania ako postupník, ktorý mal v zmysle jeho tvrdení 1Cb/37/2018 -7-

a predložených dôkazov nadobudnúť žalovanú pohľadávku zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 03.03.2017 (čl. 13). Podľa Oznámenia o postúpení pohľadávky (čl. 14) postupca - VAW WELDING, s.r.o. žalovanému oznámil postúpenie predmetnej pohľadávky subjektu SetCar sk, a.s., so sídlom Hlavná

1961, 038 52 Sučany, IČO: 50387189 a zároveň učinil výzvu na jej úhradu na označené číslo účtu. Skutočnosť, že sa uvedené oznámenie o postúpení pohľadávky dostalo do dispozičnej sféry žalovaného, a teda, že mu bolo doručené, v konaní sporná nebola a zároveň toto oznámenie bolo spolu so žalobou a jej prílohami žalovanému v tomto konaní riadne doručené. Vo všeobecnej rovine súd konštatuje, že postúpením pohľadávky dochádza ku zmene jedného zo subjektov záväzkového vzťahu, a to konkrétne ku zmene subjektu veriteľa. Voči dlžníkovi /v prejednávanej veci voči žalovanému/, je postúpenie právne účinné až doručením oznámenia postupcu o tom, že ku postúpeniu došlo. Realizáciou oznámenia o postúpení pohľadávky voči dlžníkovi zo strany postupcu berie na seba postupca riziko vyplývajúce z toho, že i v prípade neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky splní dlžník svoj záväzok tretej osobe

- postupníkovi označenému v oznámení o postúpení pohľadávky. Samotným postúpením pohľadávky však nedochádza k inej zmene záväzku, než ku zmene v osobe veriteľa a v prípade, že zmluva o postúpení pohľadávok bola neplatná, dochádza k tomu, že k veriteľovi pristupuje ďalšia osoba oprávnená prijať plnenie s účinkami i pre pôvodného veriteľa /v tejto časti poukazuje súd na publikáciu: Fekete, I: Občiansky zákonník, 2. Veľký komentár, Bratislava: Eurokódex 2011. str. 1509/. Oznámenie postupcu dlžníkovi o tom, že došlo ku postúpeniu /tzv. notifikácia/ je skutočnosťou, na ktorú právo viaže vznik povinnosti dlžníka plniť postupníkovi /rovnaký záver vyplýva z rozsudku NS ČR sp.zn. 32Cdo/4511/2009 z 15.12.2011/. Relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal platnosť a existenciu Zmluvy o postúpení pohľadávky. Dlžník sa v takom prípade nemôže úspešne dovolávať neplatnosti Zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie. To by mohol len vtedy, ak by postúpenie preukazoval Zmluvou o postúpení pohľadávky postupník /rovnako R 119/2003 - Zbierka súdnych rozhodnutí a stanovísk/. Práve vo väzbe na uvedené závery vyplývajúce z označených rozhodnutí a skutočnosť, že žalobca už v žalobe vo vzťahu ku svojej aktívnej vecnej legitimácii označoval ako dôkaz uvedené Oznámenie o postúpení pohľadávky, vychádzal súd v prejednávanej veci zo záveru, že toto Oznámenie zakladá aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu ako postupcu v tomto konaní. Pokiaľ teda žalovaný namietal neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávok medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom, súd vo svetle vyššie uvedených záverov vyhodnotil námietku žalovaného o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu ako nedôvodnú.

27. Po skonštatovaní aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v tomto konaní sa súd zaoberal hodnotením zvyšnej časti procesnej obrany žalovaného. Pokiaľ žalovaný vo svojich vyjadreniach (v odpore ako aj vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu) namietal, že žalobca v žalobnom návrhu nedostatočne špecifikoval skutočnosti a dôkazy, o ktoré opiera svoj návrh, súd považuje tieto tvrdenia za neopodstatnené. Predmetný nárok na náhradu nákladov spojených s nájmom náhradného vozidla v danom prípade žalobca dostatočne konkretizoval, pričom na podporu svojich tvrdení predložil relevantné dôkazy, ktoré boli žalovanému v konaní spolu so žalobou riadne doručené. Súd v tejto súvislosti podotýka, že je zrejmé, že predmetné listinné dôkazy preukazujúce skutočnosti uvedené v žalobe boli žalovanému doručené aj pred tým, kedže tvorili podklad pri rozhodovaní žalovaného o ukončení šetrenia poistnej udalosti (viď oznámenie o poistnom plnení čl. 12) a na základe toho poskytol žalovaný žalobcovi čiastočné plnenie. V tomto smere preto súd považuje tvrdenie žalovaného ohľadne spochybňovania resp. nedostatočnosti údajov vyplývajúcich zo zmluvy o nájme, údajov na faktúre č. 170098 o počte najazdených km prenajatého náhradného motorového vozidla, za právne irelevantné. Rovnako za tvrdenie bez právneho významu súd považoval aj tvrdenie žalovaného ohľadne nezrovnalosti sídla žalobcu uvedeného v zmluve o nájme a sídla vyplývajúceho z výpisu z obchodného registra, keďže táto skutočnosť sama o sebe nemá za následok neplatnosť predmetnej zmluvy. V konaní bolo na základe vykonaného dokazovania preukázané, že dňa 11.01.2017 došlo v obci Ružomberok ku škodovej udalosti spôsobenej poškodenej spoločnosti VAW WELDING, s.r.o., so sídlom Hlavná 3, 038 52 Sučany, IČO: 36 424 714, na vozidle zn. Škoda Octavia, ev. č. MT488CR (záznam o dopravnej nehode čl. 11). Škodová udalosť bol spôsobená prevádzkou motorového vozidla poisteného v poisťovni žalovaného, poistná udalosť č. 9525850332. Vzhľadom na poškodenie vozidla bol poškodený nútený dať svoje motorové vozidlo opraviť spoločnosti GAPAcar, s.r.o., IČO: 46 587 527. Poškodené vozidlo bolo prevzaté do servisu 21.01.2017, oprava poškodeného vozidla bola ukončená dňa 03.03.2017 (vyjadrenie spoločnosti GAPAcar, s.r.o. - čl. 14 rub, faktúra vystavená uvedenou spoločnosťou poškodenému - čl. 15). V dôsledku poistnej udalosti poškodený užíval náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb, t.j. na firemné účely, a to zapožičaním si náhradného vozidla u žalobcu v zmysle zmluvy o nájme č. 101 zo dňa 27.02.2017. Predmetom uvedenej zmluvy bol prenájom motorového vozidla Kia Ceed pre poškodeného VAW WELDING, s.r.o. na obdobie od 27.02.2017 po dobu opravy za denné nájomné 46,- eur. Za nájom /

nájom trval od 27.02.2017 do 03.03.2017/ žalobca poškodenému vystavil faktúru č. 170098 zo dňa 02.03.2017 s dátumom splatnosti 16.03.2017 na celkovú sumu 230,- eur (bez DPH 191,67 eur). K námietke žalovaného ohľadne času, resp. dátumu vystavenia predmetnej faktúry súd uvádza, že bola vystavená dňa 02.03.2017, čiže pred dňom ukončenia opravy, pričom samotný deň ukončenia opravy nemá vplyv na deň ukončenia nájmu. Závislá na oprave vozidla je len dĺžka prenájmu uhrádzaná z titulu škody poisťovňou. Navyše poškodený uvedený postup 1Cb/37/2018 -8-

nenamietal a súhlasil s tým, preto súd považuje túto námietku žalovaného za bezpredmetnú. Na základe vykonaného dokazovania tiež vyplynulo, že poškodený uzatvoril so žalobcom dňa 03.03.2017 zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bol nárok na náhradu škody vyplývajúcej z poistnej udalosti zo dňa 11.01.2017 na vozidle Škoda Octavia EV č. MT4788CR z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov za prenájom náhradného vozidla vo výške 191,67 eur. Predmetnou zmluvou došlo jednak k postúpeniu pohľadávky a zároveň k vysporiadaniu záväzkov medzi poškodeným ako nájomcom vozidla a žalobcom ako prenajímateľom, keďže podľa zmluvy si žalobca pohľadávku vymáha vo vlastnom mene a na vlastný účet (bod 5 zmluvy). Žalobca sa v tomto konaní domáha žalovaným nepriznanej časti nákladov za nájom náhradného vozidla, o ktorú sa znížil jeho majetok. K námietke žalovaného týkajúcej sa činnosti žalobcu súvisiacej s nadobudnutím a správou pohľadávok súd poznamenáva, že uvedené nemožno považovať za neoprávnené podnikanie žalobcu, keďže žalobca nepodniká za týmto účelom, ale jedná sa o štandardné postúpenie pohľadávky. Vo vzťahu k námietke žalovaného, že žalobca nijako nepreukázal, že poškodený bol nútený úžívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb súd poukazuje na list poškodeného označený ako „ Účelovosť zapožičania náhradného vozidla“, z ktorého vyplýva, že poškodený - VAW WELDING, s.r.o. bol v dôsledku škodovej udalosti po dobu opravy jeho poškodeného vozidla v servise Gapcar nútený zapožičať si náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb, t.j. na firemné účely. K uvedenému postupu bol poškodený donútený v dôsledku právnej skutočnosti poistnej udalosti, ktorá sa stala dňa 11.01.2017 a pri absencii poistnej udalosti by k tomuto postupu vôbec nemusel pristúpiť. Túto skutkovú okolnosť súd vníma ako určujúcu pri hodnotení procesnej obrany žalovaného, ktorý namietal nepreukázanie nevyhnutnosti a účelnosti prenájmu náhradného motorového vozidla a neopodstatnenosť vymáhanej pohľadávky vo vyčíslenej výške. Pokiaľ žalovaný v konaní uvádzal túto procesnú obranu, ťažilo ho v súlade s čl. 8 dôkazné bremeno jej preukázania. Procesná obrana žalovaného v časti namietania nepreukázania nevyhnutnosti riešenia situácie na strane poškodeného prenájmom náhradného motorového vozidla je s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti vyvrátená. Že by bolo na mieste od poškodeného požadovať riešenie poistnej udalosti, ktorá vznikla na jeho strane inak ako prenajatím si náhradného motorového vozidla, mal v tomto konaní preukázať žalovaný, ktorý si však túto dôkaznú povinnosť nesplnil.

28. Z Oznámenia žalovaného o poistnom plnení zo dňa 21.03.2017 je zrejmé a uvedené nebolo medzi stranami sporné, že žalovaný uznal nárok na náhradu škody titulom nákladov vynaložených na prenájom náhradného motorového vozidla poškodeným - VaW WELDING, s.r.o. /poistná udalosť č. 9525850332/ v rozsahu 3 dni x 46,- eur, (s odpočtom DPH), a teda priznal a uhradil žalobcovi (právnemu nástupcovi poškodeného) poistné plnenie spolu vo výške 115,- eur. Nepriznaná časť nákladov za nájom vozidla žalovaným tak predstavuje sumu 76,67 eur, ktorej zaplatenia od žalovaného sa žalobca v tomto konaní domáha. Žalovaný krátenie náhrady za nájom náhradného vozidla odvodzoval neprimeranosťou dĺžky nájmu v trvaní 5 dní, keď s prihliadnutím na rozsah poškodenia a pracnosť opravy priznal náhradu za tri dni trvania nájmu. V tejto súvislosti súd podotýka, že pokiaľ ide o dĺžku doby, za ktorú možno uplatniť nárok na náhradu nákladov vynaložených na prenájom náhradného vozidla, tak táto predovšetkým, zodpovedá dobe opravy, t.j. pokiaľ poškodené motorové vozidlo je v servise. Žalobca si v uvedenej veci uplatnil nárok iba za nevyhnutné obdobie, t.j. za obdobie kedy bolo motorové vozidlo poškodeného v oprave, pričom náhradné vozidlo používal za tým istým účelom ako svoje vlastné vozidlo, ide teda o účelne vynaložené náklady. Samotná oprava vozidla poškodeného pritom v skutočnosti prebiehala dlhšie ako doba nájmu náhradného motorového vozidla (doba opravy v servise od 21.02.2017 do 03.03.2017, dobá nájmu od 27.02.2017 do 03.03.2017). Poškodenému v tomto prípade nemožno prisúdiť povinnosť zisťovania dĺžky opravy, ktorej trvanie je primerané rozsahu poškodenia a z tohto vyvodiť nemožnosť stotožniť dĺžku doby nájmu, resp. jej primeranosť s dĺžkou opravy motorového vozidla. Poškodený pred odovzdaním motorového vozidla na opravu nie je povinný robiť výber servisu v zmysle najlacnejšieho servisu alebo servisu poskytujúceho opravu v najrýchlejšej

dobe. Žalovaný žiadnym spôsobom v konaní nepreukázal, že by dĺžka opravy bola ovplyvnená konaním resp. nekonaním poškodeného. S ohľadom na uvedené súd považuje tvrdenie žalovaného, že doba prenájmu náhradného vozidla mala s prihliadnutím na rozsah poškodenia a pracnosť opravy trvať iba 3 dni za neopodstatnené a ničím nepodložené.

29. Súd poznamenáva, že pod skutočnou škodou sa rozumie ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným ekvivalentom. Či ide o skutočnú škodu treba vždy posúdiť s ohľadom na konkrétne okolnosti. Príčinná súvislosť je daná vtedy, ak škodová udalosť skutočne spôsobila škodu, o ktorej náhradu ide. Skutočnou škodou v zmysle ustanovenia § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/> bola majetková ujma reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do pôvodného stavu, poprípade aby boli v peniazoch vyvážené dôsledky toho, že navrátenie do pôvodného stavu nebolo možné alebo účelné zabezpečiť hneď. Škoda spočívajúca v tom, že poškodený vynaložil vyššie náklady na vypožičanie osobného automobilu v porovnaní s nákladmi, ktoré by inak vynaložil na prevádzku svojho automobilu, ktorý nemohol používať v dôsledku poškodenia je potrebné považovať za skutočnú škodu, ktorú je škodca povinný nahradiť v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov (R7/2992). Pokiaľ ide o príčinnú súvislosť, škoda spočívajúca v nákladoch na prenájom náhradného vozidla bola spôsobená porušením 1Cb/37/2018 -9-

pravidiel cestnej premávky, čím došlo k poškodeniu vozidla spoločnosti VAW WELDING, s.r.o. Keby nedošlo k porušeniu pravidiel cestnej premávky, nedošlo by k nehode, a teda by nebol nutný nájom náhradného motorového vozidla. Súdna prax považuje za skutočnú škodu nielen prípady zmenšenia majetku, ale i prípady vynaloženia akýchkoľvek nákladov vynaložených so vznikom alebo zabezpečením škody. Je nesporné, že poškodený prišiel o možnosť využívať svoje vlastné motorové vozidlo v dôsledku dopravnej nehody, ktorú zavinil klient žalovaného. Poškodený si uplatnil nárok iba za nevyhnutné obdobie, t.j. za obdobie, kedy bolo jeho vlastné motorové vozidlo v oprave, pričom náhradné vozidlo používal za tým istým účelom ako svoje vlastné vozidlo, ide teda o účelne vynaložené náklady. Poškodený si uplatnil svojim nárokom cenu za nájomné požičaného vozidla, čo možno považovať za výdavky, ktoré by nemal, ak by mohol používať svoje vlastné vozidlo. Pre posúdenie nutnosti a účelnosti je podstatné, že v dôsledku škodovej udalosti zavinenej klientom žalovaného nemohol poškodený používať svoje motorové vozidlo a musel si vypožičať náhradné vozidlo, čo preukázal vystavenou faktúrou. V kontexte uvedeného súd tvrdenie žalovaného v odpore proti platobnému rozkazu ohľadne toho, že nárok žalobcu vyslovene zákon č. 381/2001 Z.z. neuvádza a tiež nevyplýva z Občianskeho zákonníka, považoval za neopodstatnené. Taktiež pokiaľ žalovaný vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu poukázal na skutočnosť, že žalobca od uplatňovaného nároku zjavne neodpočítal náklady, ktoré by poškodený inak vynaložil na prevádzku svojho motorového vozidla (ak by k poškodeniu nedošlo) má súd za to, že v tomto smere žalovaný neuniesol dôkazné bremeno. Uvedené tvrdenie bolo všeobecné, bez akéhokoľvek konkrétneho vyčíslenia zo strany žalovaného, nepodložené žiadnymi dôkazmi. Súd nie je povinný z úradnej moci zostavovať tvrdenia v záujme žalovaného z pripojených dôkazov a taktiež nemá právo ani povinnosť z úradnej moci namiesto žalovaného predkladať dôkazy v nadväznosti na § 185 CSP.

30. Na základe uvedených skutočností a podľa citovaných zákonných ustanovení zaviazal súd žalovaného na zaplatenie žalovanej istiny žalobcovi, predstavujúcej náklady za nájom náhradného motorového vozidla. Súčasne žalobcovi vznikol aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania v zákonnej výške 9 % ročne. Nakoľko žalovaný sa dostal do omeškania deň nasledujúci po dni, keď mal v zmysle § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. poskytnúť žalobcovi poistné plnenie, t.j. 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poškodenému poistné plnenie. Žalovaný skončil šetrenie škodovej udalosti dňa 21.03.2017, nárok žalobcu bol preto splatný 05.04.2017 a od 06.04.2017 sa žalovaný dostal do omeškania. V súlade s ust. § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka a § 2 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z. žalobcovi vznikol nárok aj na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur.

31. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

32. Podľa § 262 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne súd aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

33. O trovách konania teda súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku v spojení s § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku a to tak, že žalobcovi, ktorý mal v spore plný úspech, priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške trov konania rozhodne súd v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti rozsudku súdu prvej inštancie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Ružomberok písomne v 3 vyhotoveniach.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods.1,2 - a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis, a ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania - uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods.1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd 1Cb/37/2018 -10-

prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods.3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na uskutočnenie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov; ak ide o rozhodnutie vo veciach maloletých detí - rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, návrh na súdny výkon rozhodnutia.