Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13Er-687-2016.pdf
PDF · 70.35 KB
Case nature
Subarea
13Er/687/2016
Uznesenie
Okresný súd Nové Zámky vo veci exekúcie oprávneného: Union zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Bratislava, Karadžičova 10, IČO: 36 284 831, proti povinnému: Ing. Jozef Kulich, so sídlom kancelárie Slovenská 7, 940 01 Nové Zámky ako správca konkurznej podstaty dlžníka Ing. Milan Daniš, IČO: 40 826 716, so sídlom Nové Zámky, Kasárenská 4351/8 , o vymoženie príslušenstva istiny a trov exekúcie, takto
rozhodol:
Oprávnený je p o v i n n ý do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia zaplatiť poverenému súdnemu exekútorovi JUDr. Andrea Ondrejková, Exekútorský úrad so sídlom Bratislava, Vrútocká 12 náhradu trov exekúcie vo výške 62,27 Eur.
odôvodnenie:
Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, pripojeného exekučného titulu a návrhu súdneho exekútora na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie bol poverený vykonaním exekúcie súdny exekútor JUDr. Andrea Ondrejková, Exekútorský úrad so sídlom Bratislava, Vrútocká 12 (ďalej len „exekútor“).
2. Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 21.12.2016 exekútor predložil súdu podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, nakoľko exekúcia je z dôvodu vyhláseného konkurzu na majetok povinného Uznesením Okresného súdu Nitra sp.zn. 31K/22/2014 zo dňa 22.07.2014 neprípustná a zároveň si uplatnil náhradu trov exekúcie vo výške 62,27 Eur.
3. Preskúmaním skutkového stavu v Obchodnom vestníku exekučný súd zistil, že Uznesením Okresného súdu Nitra zo dňa 22.07.2014 č.k. 31K/22/2014, bol na majetok dlžníka: Ing. Milan Daniš, IČO: 40 826 716, so sídlom Nové Zámky, Kasárenská 4351/8 , vyhlásený konkurz a zároveň mu bol ustanovený správca Ing. Jozef Kulich. Súd mal preukázané, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz.
4. Podľa § 48 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoKR“) prvá veta na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie; už začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa vyhlásením konkurzu zastavujú.
5. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ak tento zákon v §243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
6. Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
7. Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
8. Podľa § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
9. Podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.
10. V danom prípade exekučné konanie začalo 14.12.2012, kedy bol návrh oprávneného na vykonanie exekúcie doručený exekútorovi (§36 ods. 2 Exekučného poriadku).
11. Súd iba poznamenáva, že predmetné exekučné konanie bolo zastavené priamo zo zákona a to uznesením Okresného súdu Nitra sp.zn. 31K/22/2014 zo dňa 22.07.2014, ktorým súd vyhlásil konkurz na majetok povinného, pričom dňom nasledujúcim po jeho zverejnení v obchodnom vestníku sa exekučné konanie v zmysle § 48 ZoKR zastavilo. Z vyššie citovaného ustanovenia zákona o konkurze a reštrukturalizácii vyplývajú pre súd také podmienky, ktoré musí rešpektovať.
12. Zo zákonného ustanovenia§ 48 ZoKR nevyplýva, že súd v prípade začatia konkurzného konania exekučné konanie zastaví. Pojem „exekučné konania sa vyhlásením konkurzu zastavujú“ upravuje zastavenie exekučného konania ex lége. Zastavenie exekučného konania nastáva vyhlásením konkurzu bez toho, aby exekučný súd vydával osobitné uznesenie o zastavení exekúcie, preto súd rešpektujúc vyššie citovanú zákonnú úpravu v tomto prípade o zastavení exekúcie nerozhodoval.
13. V prípade zastavenia exekučného konania ex lége v zmysle § 48 ZoKR je povinnosťou súdu rozhodnúť o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie (analogicky ako v prípade zastavenia exekúcie rozhodnutím súdu v zmysle § 200 ods. 2 Exekučného poriadku)
14. V podaní exekútora, ktorým navrhol zastavenie exekúcie zároveň vyčíslil trovy exekúcie nasledovne: odmenu podľa § 14 ods. 1 Vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len citovanej vyhlášky) vo výške 33,19 Eur (minimálna paušálna odmena). Zároveň si uplatnil 20 % DPH vo výške 6,64 Eur, ustanovenie § 22 ods. 1 citovanej vyhlášky: náhrada hotových výdavkov ( poštovné, cestovné náklady, telekomunikačné výdavky, kolkové známky....) vo výške 18,70 Eur, zároveň si uplatnil 20 % DPH vo výške 3,74 Eur. Celkovo si tak uplatnil trovy exekúcie vo výške 62,27 Eur. Súd vyhovel exekútorovi v plnom rozsahu a priznal mu tak náhradu trov exekúcie vo výške 62,27 Eur, nakoľko tieto boli uplatnené a vypočítané v súlade s vyhláškou
15. Exekučný poriadok zakotvuje pravidlo, podľa ktorého trovy exekúcie zásadne má platiť a znášať povinný (§ 197 ods. 1 Exekučného poriadku). Keďže v danom prípade bolo konanie zastavené priamo zo zákona a dôvodom zastavenia bolo vyhlásenie konkurzu povinného, teda z toho dôvodu povinný platiť trovy exekúcie nemôže, musel súd skúmať, či je daný dôvod pre uloženie povinnosti náhrady trov exekúcie oprávnenému. Súd preto skúmal, či zastavenie konania zavinil oprávnený, a teda či sú naplnené okolnosti predpokladané v § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, pričom súd je toho názoru, že aplikácia daného ustanovenia na tento prípad nie je možná, nakoľko oprávnený nevyvinul žiadne také konanie, ktoré by malo za následok to, že by prišlo k zastaveniu konania. Súd je toho názoru, že pri rozhodovaní o trovách exekúcie je potrebné postupovať podľa ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, nakoľko príčinou zastavenia exekúcie bolo povolenie konkurzu, teda spustenie mechanizmu na záchranu nielen obchodných spoločností, ktoré nemajú dostatok majetku. Z uvedeného vyplýva, že už v čase začatia exekučného konania povinný nemal dostatok majetku, čo možno odvodiť z toho, že približne pref rok a pol bol vyhlásený konkurz na majetok povinného. Taktiež nedostatok majetku možno vyvodiť i z toho, že povinný dobrovoľne neuhradil svoje dlhy, ktoré mal voči oprávnenému, následne bolo vydané rozhodnutie oprávneného, avšak ani táto skutočnosť nemala vplyv na zaplatenie dlhu, nakoľko pre nedostatok majetku nemohol byť dlh dobrovoľne uhradený. Z toho vyplýva, že nemajetnosť povinného trvala už dlhšiu dobu pred začatím exekučného konania a uznesenie vyhlásení konkurzu iba potvrdili tento stav. Súd ešte poukazuje na ustanovenie § 203 ods. 3 Exekučného poriadku, ktorý rieši
náhradu trov v tom prípade, ak sa na majetok povinného vyhlási konkurz, a teda nachádza oporu v dvoch ustanoveniach v zmysle ktorých je povinný zaviazať k úhrade trov exekúcie oprávneného.
16. Súd v zmysle vyššie uvedeného odôvodnenia a zákonných ustanovení, zaviazal na náhradu trov exekúcie oprávneného, nakoľko boli naplnené všetky podmienky predpokladané § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a rovnako tak § 203 ods. 3 Exekučného poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.
Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal. O sťažnosti rozhoduje súd prvej inštancie spravidla bez nariadenia pojednávania. Ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne. Ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu. V sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha. Rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie sťažnosti.