Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8To/64/2021

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Michalanského, sudcov JUDr. Daniely Mitterpákovej a JUDr. Miroslava Baňackého v trestnej veci proti obžalovanému S. O. pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods 1 písm. a/, ods. 2 písm. d/ Tr. zák., o odvolaní prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Michalovce sp. zn. zo dňa 26. 5. 2021, na verejnom zasadnutí konanom v Košiciach dňa 22. marca 2022 takto

rozhodol:

Podľa z a m i e t a odvolanie prokurátora.

odôvodnenie:

Okresný súd Michalovce rozsudkom sp. zn. zo dňa 26. 5. 2021 oslobodil obžalovaného podľa spod obžaloby Okresnej prokuratúry Michalovce, stíhaného za zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa , Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť tým, že

od presne nezisteného dňa v mesiaci január 2007 do 05.10.2012 v mieste trvalého bydliska vo S. G., na sídlisku P. O. C. č. XX/XX bolo zo strany obžalovaného sústavne a opakovane ubližované manželke poškodenej V. O., nar. XX.XX.XXXX a to spôsobovaním fyzického utrpenia, najmä škrtením, údermi po hlave, fackami, ďalej poškodenej bolo spôsobované psychické násilie, najmä zamykaním v byte na adrese trvalého bydliska, neustálym sledovaním a agresívnym správaním, čím u poškodenej V. O. vyvolával obavy z fyzickej a psychickej ujmy,

nakoľko nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Proti tomuto rozsudku zahlásil odvolanie prokurátor priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní dňa 26. 5. 2021. V písomných dôvodoch odvolania uviedol, že s rozhodnutím súdu sa nestotožňuje. Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že usvedčujúcimi dôkazmi pre obžalobu mali byť výpovede jednak poškodenej V. O. a svedkov S. O. ml. a N. O., ako aj závery znaleckého dokazovania vykonaných O.. I. G., z ktorého mal byť zistený u poškodenej syndróm týranej osoby.

Súd poukázal na výpoveď poškodenej, ktorá vypovedala na hlavnom pojednávaní, kde v prvom rade vypovedala o incidente zo dňa 19.08.2012, kedy ju mal obžalovaný napadnúť. Vo svojej výpovedi uviedla, že ju mal aj škrtiť, čo by zakladalo trestnoprávnu zodpovednosť. Tento skutok bol ale orgánmi činnými v trestnom konaní postúpený na priestupok, lebo nebola zistená intenzita takéhoto konania - teda škrtenie. Podrobne poukázal na výpovede obžalovaného, poškodenej V. O., svedkov Bc. S. O., N. O., B. O., V. C., S. O., C. N., O. V., O. A.. Ďalej poukázal na znalecký posudok z odboru psychológie a odvetvia klinickej psychológie dospelých znalkyne O.. I. G., znalecký posudok z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a dospelých A.. N. P., znalecký posudok A.. I. G., ktorej závery pri vyšetrení obžalovaného boli v rozpore s tvrdeniami znalkyne A.. P. a preto súd pribral do konania

Ústav pre znaleckú činnosť psychológia, psychiatria spol. s r.o. Súd následne oboznámil tento dôkaz jeho prečítaním, pričom bolo zistené, že oba posudky (A.. G. a A.. P.) sú na porovnateľnej úrovni. Nepodstatné rozdiely, ktoré sa vyskytli boli ovplyvnené testovou batériou a časovým odstupom medzi obidvoma znaleckými vyšetreniami. Je zrejmé, že poškodená musela znášať hrubší stupeň necitlivosti a bezohľadnosti, ktorý sa vyznačoval trvalosťou, sústavnosťou a opakovanými fyzickými útokmi, čo bolo preukázané počas prípravného konania, a počas súdneho konania. Pre naplnenie skutkovej podstaty žalovaného zločinu musia byť súčasne naplnené všetky znaky skutkovej podstaty, čo bolo dostatočne preukázané. Objektívna stránka konania páchateľa spočíva v konaní osoby, ktorá týra blízku osobu spôsobujúc jej fyzické alebo psychické utrpenie. Týraním sa rozumie zlé zaobchádzanie s blízkou osobou, ktorým páchateľ prejavuje hrubší stupeň necitlivosti a bezohľadnosti. Vyznačuje sa určitou trvalosťou, prípadne aj sústavnosťou alebo opakovanými útokmi, ktoré takáto osoba vzhľadom na jeho hrubú bezohľadnosť alebo bolestivosť považuje za ťažké príkorie, ponižovanie, čo bolo preukázané aj vypracovaným znaleckým posudkom z odboru psychológie, odvetvia klinickej psychológie detí a dospelých. Predpokladom trestnosti činu je, aby v dôsledku týrania zo strany páchateľa bolo spôsobené fyzické utrpenie alebo psychické utrpenie niektorou z foriem uvedených v v . Nevyžaduje sa, aby vznikli následky na zdraví. Z dikcie citovaného ustanovenia vyplýva, že zákon síce demonštratívne uvádza rôzne formy konania, ktorými páchateľ môže naplniť skutkovú podstatu zločinu, podstatou konania, a to bez ohľadu na to, ktorou z demonštratívne uvedených foriem sa ho dopustí, však musí byť týranie blízkej osoby alebo zverenej osoby, spôsobujú jej fyzické utrpenie alebo psychické utrpenie. Týraním sa rozumie zlé zaobchádzanie s takouto osobou, ktorým páchateľ so zreteľom na formu použitého násilia a jeho následky prejavuje hrubší stupeň necitlivosti a bezohľadnosti. Nie je podmienkou, aby takejto osobe vznikla ujmu na zdraví, ale musí ísť o konanie, ktoré táto osoba pre jeho krutosť, bezohľadnosť alebo bolestivosť pociťuje ako ťažké príkorie, resp. psychické alebo i fyzické útrapy. v súčasnej podobe nedefinuje pojem ťažké príkorie. Fyzické násilie sa najviacej prejavuje formou zranení. Takýto následok v podobe zranenia však nemusí vzniknúť, i napriek tomu konanie páchateľa bude trestné za predpokladu, že ide o konanie, ktoré týraná osoba pre jeho hrubosť, bezohľadnosť alebo bolestivosť pociťuje ako ťažké príkorie. Psychické násilie môže mať rôzne formy. Od obmedzovania osobnej slobody, neumožnenie vykonávania osobnej hygieny, slovné urážky a iné príkoria, ktoré psychicky utláčajú poškodenú osobu. Každý prípad takýchto vzťahov je iný, špecifický so svojimi konkrétnymi osobitosťami, ale dôsledky a následky takto vyhrotených vzťahov sú v prevažnej miere podobné, prinášajú mnohokrát neodstrániteľné traumy a najhoršie na týchto prípadoch je, že postihujú najmä deti páchateľa a poškodenej osoby, čo bolo aj v danom konkrétnom prípade dostatočne preukázané výpoveďami detí poškodenej, ako aj správou O.. G. G..

Prokurátor je toho názoru, že výsledky dokazovania v prípravnom konaní, no najmä v konaní pred súdom jednoznačne preukázali vinu obžalovaného teda, že sa dopustil žalovaného skutku. Obžalovaný síce poprel spáchanie skutku, avšak plne v zhode s ďalšími výpoveďami (poškodenej, detí) pripustil, že k zhoršeniu vzťahov došlo po tom, čo prišiel o zamestnanie, teda v období, ktoré je predmetom obžaloby. Priznal, že poškodenej ešte v roku 1991 alebo 1992 dal facky po vzájomnej výmene názorov. Priznal hádku v auguste 2012, ako aj fyzický útok na poškodenú. Poškodenú chytil pod krk, aby ho prestala urážať a po odchode z bytu dal v byte odpojiť elektrinu, zamedzil poškodenej prístup k spoločnému účtu a poškodenú minimálne v jednom prípade sledoval, keď išla s deťmi do mesta. Ako nedôveryhodnú výpoveď obžalovaného je treba hodnotiť najmä z dôvodu rozporu aj ohľadom udalostí zo dňa 19.08.2012, kedy obžalovaný ináč popisuje udalosti v prípravnom konaní a v konaní pred súdom, s ohľadom na použitie fyzického násilia. Trestná činnosť obžalovaného je preukázaná výpoveďou poškodenej, ktorá mu všetky skutočnosti uviedla aj pri vzájomnej konfrontácií. Uviedla, že od roku 2007 medzi ňou a obžalovaným dochádzalo k hádkam, ktoré končili tak, že ju obžalovaný fyzicky napádal - dával jej facky a škrtil ju. Priamymi svedkami boli jej deti N. a S.. Tvrdenia poškodenej boli teda podporené ďalšími dôkazmi. Nie je pravdou tvrdenie súdu, že výpoveď poškodenej sa nestotožňuje s výpoveďou svedka S. O. ml., ktorý popísal škrtenie aj pred incidentom dňa 19.08.2012, nakoľko poškodená vo svojej výpovedi uviedla, že k poslednému fyzickému útoku, teda aj škrteniu, došlo dňa 19.08.2012. Výpoveď druhého syna B. nepovažuje za dôveryhodnú, nakoľko tento pracoval v zahraničí, pričom je z jeho postoja zrejmé, že sa postavil na stranu otca a vypovedá v jeho prospech a až príliš evidentným spôsobom zľahčuje situáciu, ktorá sa v rodine odohrala. Naviac aj v tejto výpovedi sú rozpory ohľadom toho, kedy mal svedok byť mimo domova. Ďalší vo veci vypočutí svedkovia neboli priamo zainteresovaní do vzťahov v rodine, pričom túto vnímali len z vonkajšieho prostredia, bez ich priamej účasti pri spolužití obžalovaného s poškodenou v domácom prostredí. O násilnom správaní sa obžalovaného svedčí aj posudok a výpoveď znalkyne A.. P., kde obžalovaný je zástancom tradičného

modelu rodinu s dominantným postavením muža ako živiteľa rodiny, kde presadzovanie predstáv o stave a štruktúre rodiny mohlo byť sprevádzané aj agresívnejším spôsobom a teda aj násilím. Nepriamo výpoveď poškodenej je podporená aj posudkom O.. G., ktorá uviedla, že poškodená skutočne trpí syndrómom týranej osoby a nemá sklony si vymýšľať. Súd mal všetky tieto dôkazy vyhodnotiť jednotlivo a v ich vzájomnom súhrne, po čom mal dospieť k názoru, že obžalovaný sa dopustil žalovaného skutku tak, ako je uvedený v obžalobe. Súd vyhodnotil výpoveď poškodenej ako nedôveryhodnú, nakoľko ani v rozhodnutí Okresného úradu Michalovce, ktorým uznal obžalovaného za vinného zo spáchaného priestupku zo dňa 19.08.2012 sa nespomína škrtenie. Takýto postup súd považuje za prinajmenšom alibistický, nakoľko v prvom rade súd nie je viazaný rozhodnutím priestupkového orgánu, ani jemu predchádzajúcemu dokazovaniu, pričom súd sa ani neoboznámil so spisovým materiálom príslušného úradu. Nie je zrejmé z akého dôvodu súd zmenil vyhodnotenie týchto dôkazov odlišne od svojho prvého rozhodnutia, nakoľko medzi jednotlivými rozhodnutiami sa vykonalo len znalecké dokazovanie k osobe obžalovaného, zo strany predloženého znaleckého posudku obhajobou, pričom nedošlo k vypočutiu žiadnych ďalších priamo zainteresovaných svedkov z vnútorného prostredia rodiny. Má za to, že obžalovaný sa dopustil skutku tak, ako je to uvedené v skutku obžaloby, čo bolo v priebehu prípravného konania, ale aj konanie na súde dostatočne preukázané vykonanými dôkazmi.

Vzhľadom na vyššie uvedené navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok prvostupňového súdu a aby vo veci rozhodol sám v zmysle Na podklade takto podaného odvolania odvolací súd v zmysle ustanovenia preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.

V konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku postupoval okresný súd v súlade s ustanoveniami a vykonal na hlavnom pojednávaní všetky potrebné dôkazy, majúce význam pre rozhodnutie o vine a treste, tieto dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením a dospel tak ku správnym skutkovým a právnym záverom.

V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením okresný súd jasne a zreteľne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov a vyčerpávajúcim spôsobom rozviedol, na základe akých dôvodov dospel k oslobodzujúcemu rozhodnutiu.

Závery okresného súdu prezentované vo výrokovej časti rozsudku a ich odôvodnenie si krajský súd v celom rozsahu osvojil a preto v podrobnostiach na zákonné a vyčerpávajúce odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa odkazuje.

Krajský súd v prvom rade poukazuje na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, v zmysle ktorej rozhodnutie okresného súdu a krajského súdu tvoria jeden celok () a v zmysle tohto právneho názoru krajský súd tak v stručnosti poukazuje na zistený skutkový stav a na právny rozbor a právny záver okresného súdu.

Týraním sa rozumie zlé zaobchádzanie s blízkou osobou alebo osobou, u ktorej je v starostlivosti alebo vo výchove, ktorým páchateľ prejavuje hrubší stupeň necitlivosti a bezohľadnosti, pričom musí ísť o konanie, ktoré blízka osoba alebo zverená osoba pre jeho krutosť, bezohľadnosť alebo bolestivosť pociťuje ako ťažké príkorie. V každom prípade už zo samotného charakteru tohto trestného činu vyplýva, že ide o zlé zaobchádzanie, ktoré sa vyznačuje určitou trvalosťou, prípadne aj sústavnosťou alebo aj opakovanými útokmi, ktoré ťažké príkorie, či ponižovanie spôsobujú s tým, že samotnú trvalosť páchateľovho konania je nutné posudzovať v závislosti od spôsobu a intenzity zlého zaobchádzania.

Z predloženého spisového materiálu a skutočne rozsiahleho dokazovania vykonaného v predmetnej trestnej veci možno, podľa názoru krajského súdu s istotou skonštatovať, že dňa 19. 8. 2012 obžalovaný fyzicky napadol poškodenú po tom, ako medzi nimi vznikla hádka, počas ktorej si obaja navzájom škaredo nadávali. Zo správy Obvodného úradu Michalovce, odbor všeobecnej vnútornej správy zo dňa 21. 11. 2012 je zároveň zrejmé, že pre tento skutok bol obžalovaný uznaný vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu z dôvodu fyzického napadnutie poškodenej V. O., za čo mu bola uložená pokuta vo výške 10 eur. Pokiaľ ide o možné fyzické napadnutie, z vykonaného dokazovania

možno identifikovať ešte jedno fyzické napadnutie poškodenej obžalovaným v čase cca dva týždne pred napadnutím dňa 19. 8. 2012, ktorému mal zabrániť syn obžalovaného a poškodenej - svedok S. O. ml. V tejto súvislosti považuje za potrebné krajský súd uviesť, že aj ďalšie konania kladené obžalovanému za vinu, predovšetkým týkajúce sa zamykania v byte na adrese trvalého bydliska, neustáleho sledovania, či agresívneho správania obžalovaného možno časovo zaradiť podľa výpovede poškodenej a aj svedkov N. O. a S. O. ml. na čas po 19. 8. 2012. Vykonané dokazovanie v predmetnej trestnej veci, na ktoré okresný súd v napadnutom rozsudku skutočne vyčerpávajúcim spôsobom poukázal, podľa názoru krajského súdu bez akýchkoľvek pochybností vylučuje právnu kvalifikáciu konania obžalovaného ako zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby aj podľa § 208 ods. 2 písm. d/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zák. (účinného v čase vymedzenia skutku), teda ako konania po dlhší čas.

Krajský súd po oboznámení sa s vykonaným dokazovaním aj po zrušení a vrátení veci okresnému súdu a po podrobnom oboznámení sa s dôvodmi odvolania zo strany prokurátora dospel k záveru, že v predmetnej trestnej veci nemožno konštatovať ani naplnenie pojmových znakov zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Tr. zák.

Okresný súd v tejto súvislosti správne poukázal na to, že usvedčujúcimi dôkazmi predkladanými obžalobou mali byť výpovede svedkyne - poškodenej V. O., svedkov S. O. ml. a N. O. a aj závery znaleckého dokazovania znalkyne O.. I. G. V tejto súvislosti považuje krajský súd za potrebné uviesť, že súd prvého stupňa sa uvedenými usvedčujúcimi výpoveďami dôsledne zaoberal a po ich zodpovednom vyhodnotení tak jednotlivo, ako aj vo vzájomnej súvislosti s ďalšími vo veci vykonanými dôkazmi dospel k správnemu a zákonnému záveru o oslobodení obžalovaného spod obžaloby podľa

Z vykonaného dokazovania a to vrátane výpovedí poškodenej je zrejmé, že k napätiu a hádkam v rodine začalo dochádzať od roku 2007, keď obžalovaný prišiel o prácu a rozhodli sa vo veľkom pestovať zeleninu s tým, že do prác sa zapájala celá rodina, všetci boli neustále vyťažení, neodpočinutí a v dôsledku toho medzi nimi dochádzalo k napätým vzťahom. Z vykonaného znaleckého dokazovania je zrejmé, že agresivita nie je typickým znakom konania obžalovaného, nie je to násilník, v domácom prostredí je konzervatívny, jeho pohľad na rodinu je vo výsostnom a dominantnom postavení muža, svoju rodinu má však úprimne rád, aj keď jeho pohľad na rodinu patrí skôr do minulého storočia. Pokiaľ ide o osobu poškodenej zo znaleckého dokazovania je zrejmé, že je submisívnej povahy, je závislá na dominancii a z vykonaného dokazovania je zrejmé, že sa nedá vylúčiť, že poškodená podala trestné oznámenie po riešení priestupku zo dňa 19. 8. 2012 pod vplyvom syna S. O. ml. Vo vzťahu k jednotlivým pojmovým znakom týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., považuje krajský súd za potrebné uviesť, že z výpovede samotnej poškodenej je zrejmé, že nikdy netrpela nedostatkom, aj keď jej obžalovaný vzal peniaze, v žiadnom prípade nemožno hovoriť o neustálom sledovaní poškodenej obžalovaným a ani o zamykaní v byte, s čím sa v konečnom dôsledku podrobne vysporiadal okresný súd. Z výpovede svedkyne O.. B. S. - lekárky poškodenej vyplýva, že poškodená sa jej nikdy nezdôverovala so svojimi osobnými problémami, v rámci lekárskych vyšetrení poškodená vykazovala znaky fyzického násilia len na vyšetrení dňa 22. 8. 2012, kedy ako dôvod ošetrenia uviedla, že bola napadnutá manželom dňa 19. 8. 2012. Inak nikdy nebadala na poškodenej známky fyzického a psychického násilia, ktoré na nej mohlo byť páchané.

Pozornosti okresného súdu neunikol ani zjavne negatívny vzťah svedka S. O. ml.- syna obžalovaného a poškodenej k obžalovanému, ktorého dôvody vyplývajú z vykonaného dokazovania, predovšetkým z výpovede B. O. - druhého syna, ktorý vnímal situáciu doma inak. Aj keď uznal, že medzi rodičmi vznikali hádky, nikdy nebol svedkom toho, aby obžalovaný spôsoboval psychické alebo fyzické utrpenie matke a spochybnil, aby jeho brat S. mohol detailne poznať rodinnú situáciu v rokoch 2007 až 2011, pretože v tom čase bol na vysokej škole v Košiciach a stávalo sa, že doma nebol aj celý mesiac. Svoj vzťah s otcom hodnotil tento svedok ako lepší, než aký mal jeho brat S., ktorý otca nepočúval, robil si stále po svojom a vyhýbal sa práci v rámci rodiny. Práve komplikovaný vzťah S. O. ml. s otcom označil tento svedok ako dôvod na podanie trestného oznámenia matky na obžalovaného, resp. podľa jeho názoru na podanie trestného oznámenia naviedol práve brat S..

Je tak aj podľa názoru krajského súdu nepochybné, že v rodine boli napäté a komplikované vzťahy spôsobené predovšetkým ťažkou až úmornou prácou celej rodiny, čo v konečnom dôsledku viedlo k jej rozpadu aj vzhľadom na osobu obžalovaného a jeho vnímanie fungovania rodiny ako takej. Na druhej

strane je však potrebné uviesť, že úmyslom obžalovaného aj vzhľadom na hodnotenie jeho osoby nebolo psychicky, či fyzicky týrať poškodenú, ale materiálne zabezpečiť rodinu spôsobom, ktorý síce zodpovedal jeho predstavám, ale nemusel zodpovedať predstavám ďalším členom domácnosti.

Záverom považuje krajský súd za potrebné uviesť, že oproti názoru obhajoby nepovažoval závery znaleckého dokazovania znalkyne O.. I. G. za nepoužiteľné, resp. nemal pochybnosti o odbornosti podaného znaleckého posudku, aj keď sa v konečnom dôsledku ani krajský súd nestotožnil s jej záverom, že u poškodenej bol zistený syndróm týranej osoby, s čím sa v konečnom dôsledku taktiež dôsledne vysporiadal súd prvého stupňa.

Rozhodnutie o vine možno založiť len na jednoznačných a ničím nespochybniteľných dôkazoch, ktoré zároveň vylučujú akýkoľvek iný záver, či priebeh skutkového deja. Takéto dôkazy v predmetnej trestnej veci ani podľa názoru krajského súdu produkované neboli.

To boli dôvody, pre ktoré krajský súd rozhodol v zmysle výrokovej časti tohto rozhodnutia. pričom toto uznesenie bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.