Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5C/354/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudcom Mgr. Marekom Rebejom v spore žalobcu: DPS financial consulting, s.r.o., so sídlom Tamaškovičova 17/2742, 917 01 Trnava, IČO: 46 713 930, právne zastúpeného: advoconsulting s.r.o., so sídlom Tamaškovičova 17/2742, 917 01 Trnava, IČO: 47 253 428, proti žalovanému: Z. P., J.. XX.XX.XXXX, G. J.S. Č.. M. XXX/X, XXX XX L., o zaplatenie 8.531,26 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Návrh žalobcu na prerušenie konania z a m i e t a .

II. Konanie v časti o zaplatenie sumy 100,00 Eur z a s t a v u j e .

III. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

IV. Stranám sporu n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 10.08.2015 sa domáhal od Z. P., J.. XX.XX.XXXX ako žalovaného v 1. rade, Z. P., J.. XX.XX.XXXX ako žalovaného v 2. rade a I. P., J.. XX.XX.XXXX ako žalovanej v 3. rade, spoločne a nerozdielne zaplatenia sumy 8.531,26 Eur a náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodnil žalobca tým, že dňa 09.02.2007 pôvodne žalovaní v 1. až 3. rade uzatvorili so Slovenskou sporiteľňou, a.s. Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX v znení jej dodatku zo dňa 19.02.2008, ktorej predmetom bolo poskytnutie spotrebného bezúčelového úveru vo výške 150.000,00 Sk (4.979,09 Eur), s premenlivou úrokovou sadzbou vo výške 13,40 % ročne s poplatkom za správu úveru vo výške 60,00 Sk mesačne, s konečnou splatnosťou úveru ku dňu 20.01.2017. Uzatvorením zmluvy o úvere sa žalovaní zároveň zaviazali dodržiavať všeobecné obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne účinné od 01.08.2002. Spôsob splácania mesačných splátok bol medzi zmluvnými stranami dohodnutý inkasom z inkasného účtu žalovaných uvedeného v zmluve o úvere. Na tento účel sa žalovaní zaviazali zabezpečiť na inkasnom účte dostatok finančných prostriedkov tak, aby bolo možné realizovať inkaso v dohodnutých termínoch. Žalovaní čerpali úver v celom poskytnutom rozsahu hneď dňa 09.02.2007. Po čerpaní úveru sa žalovaní nezaplatením splátky (nezabezpečením dostatočného množstva peňažných prostriedkov na inkasnom účte) za obdobie jún 2009 dostali do omeškania s úhradou celej sumy riadnej splátky, ktoré žiadnym spôsobom nevyrovnali. Žalovaní sa od tohto času opakovane dostávali do omeškania s úhradami súm splátok a uskutočňovali úhrady len v nepravidelných splátkach v nerovnakej výške. Slovenská sporiteľňa, a.s., ako právny predchodca žalobcu, výzvou zo dňa 30.07.2013 vyzvala žalovaných na zaplatenie pohľadávky, ktorá vznikla v dôsledku ich omeškania, a to v lehote do 15 dní odo dňa doručenia výzvy. V zmysle ustanovenia 10.3 a 10.5 Všeobecných obchodných podmienok (ďalej len „VOP“) bola táto výzva žalovaným doručená dňa 02.08.2013. Žalovaní v stanovenej lehote nezrealizovali žiadnu úhradu, teda lehota na zaplatenie pohľadávky márne uplynula

dňa 17.08.2013. S ohľadom na uvedené došlo k porušeniu bodu 7.6.1 písm. a) VOP, preto Slovenská sporiteľňa, a.s. v zmysle bodu 7.6.1 VOP listom zo dňa 03.09.2013 oznámila žalovaným, že ku dňu 02.09.2013 vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa pohľadávka zo zmluvy o úvere stala splatnou v celom rozsahu. Pohľadávka ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti predstavovala sumu vo výške 3.638,69 Eur. Slovenská sporiteľňa, a.s. v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zároveň vyzvala žalovaných na zaplatenie pohľadávky v lehote do 15 dní odo dňa prevzatia oznámenia, ktoré žalovaným bolo doručené dňa 10.09.2013 a 12.09.2013. Žalovaní nezrealizovali žiadnu úhradu za účelom zaplatenia pohľadávky. Zmluvou o postúpení pohľadávok bola Slovenskou sporiteľňou žalobcovi postúpená pohľadávka z poskytnutého úveru, ktorá ku dňu postúpenia pozostávala z istiny vo výške 6.369,17 Eur, spolu s príslušenstvom, ktoré pozostávalo z riadnych úrokov vo výške 1.456,88 Eur, zo zmluvných a zákonných úrokov z omeškania spolu vo výške 303,87 Eur. Príslušenstvo tak ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovalo spolu 1.760,75 Eur. Žalobca, ako nový vlastník predmetnej pohľadávky, výzvou zo dňa 21.11.2013 a následne aj výzvou zo dňa 27.10.2014 vyzval žalovaných na jej zaplatenie.

2. Uznesením zo dňa 06.03.2018 č.k. 5C/354/2015-107 bolo konanie voči pôvodne žalovanej v 3. rade I. P. zastavané postupom podľa § 167e ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, keďže po začatí konania bol na pôvodne žalovanú v 3. rade vyhlásený konkurz. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 29.03.2018.

3. Uznesením zo dňa 23.05.2018 č.k. 5C/354/2015-148 bolo konanie voči pôvodne žalovanému v 1. rade Z. P. zastavané postupom podľa § 167e ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, keďže po začatí konania bol na pôvodne žalovaného v 1. rade vyhlásený konkurz. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 15.06.2018.

4. Žalovaný (pôvodne žalovaný v 2. rade) v podaní doručenom súdu dňa 07.03.2018 uviedol, že so žalobou nesúhlasí a navrhol ju zamietnuť ako nedôvodnú.

5. Súd vo veci nariadil viaceré pojednávania.

6. Na pojednávaní konanom dňa 23.05.2018 zobral žalobca žalobu v časti o zaplatenie sumy 100,00 Eur späť vzhľadom na skutočnosť, že po podaní žaloby došlo k jej zaplateniu. Žalovaný s čiastočným späťvzatím žaloby súhlasil.

7. Žalobca na pojednávaní konanom dňa 23.05.2018 a následne aj podaním doručeným súdu dňa 22.06.2018 navrhol, vzhľadom na vyslovenie predbežného právneho posúdenia konajúcim súdom, konanie prerušiť do skončenia dovolacieho konania, v ktorom dovolací súd bude posudzovať dovolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 5Co/146/2017 zo dňa 07.12.2017, ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Košice II, č.k. 39C/354/2015-83 zo dňa 15.12.2016. Tento návrh odôvodnil tým, že v predmetnom dovolacom konaní sa rieši otázka splnenia podmienok na postúpenie pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách.

8. Na pojednávanie nariadené na deň 17.09.2018 súd riadne a včas predvolal právneho zástupcu žalobcu a žalovaného. Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil, pričom svoju neúčasť neospravedlnil. Keďže boli splnené podmienky na prejednanie veci v neprítomnosti žalovaného, súd vec postupom podľa § 180 C.s.p. prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti.

9. Na nariadených pojednávaniach súd vykonal dokazovanie oboznámením listín a to zmluvy o splátkovom úvere, dodatku č. 1 k zmluve o splátkovom úvere, zmluvy o zmenkovom vyplňovacom práve, dohody o zabezpečení úveru životným poistením, výzvy, oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, oznámenia o postúpení pohľadávky, fotokópií doručeniek, zmluvy o postúpení pohľadávok a jej prílohy, výpisov z účtu, všeobecných obchodných podmienok, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

10. Zo Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 09.02.2007 uzatvorenej medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako bankou a pôvodne žalovanými v 1. až 3. rade ako dlžníkmi vyplýva, že jej predmetom bolo poskytnutie splátkového spotrebného úveru vo výške 150.000,00 Sk. Žalovaní sa zaviazali splatiť tento úver v 119 mesačných splátkach vo výške 2.353,00 Sk splatných k 20.

dňu kalendárneho mesiaca, so splatnosťou prvej splátky dňa 20.03.2007 a poslednej splátky dňa 20.01.2017, a to inkasom z inkasného účtu. Žalovaní mali podľa zmluvy zaplatiť za poskytnutie úveru spracovateľský poplatok vo výške 3.000,00 Sk uhradený pri uzavretí úverovej zmluvy z prostriedkov úveru a mesačne platiť poplatok za správu úveru vo výške 60,- Sk. RPMN mala byť podľa zmluvy vo výške 15,60 % a úroková sadzba premenlivá 13,40 % ročne v deň uzatvorenia zmluvy. V článku II zmluvy označenom ako Záverečné ustanovenia v bode 2 je uvedené, že dlžník vyhlasuje, že sa oboznámil so súčasťami úverovej zmluvy, ktorými sú Všeobecné obchodné podmienky, úverové podmienky, Sadzobník a podmienky určené zverejnením, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať.

11. Z výziev zo dňa 30.07.2013 vyplýva, že Slovenská sporiteľňa, a.s. pôvodne žalovaným v 1. a 3. rade oznámila, že splácanie pohľadávky je v omeškaní ku dňu 30.06.2013 vo výške 3.304,02 Eur a vyzvali ich uhradiť dlžnú sumu najneskôr do 15 dní od doručenia výzvy. Zároveň im oznámil, že v prípade neuhradenia dlžnej sumy pristúpi k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti pohľadávky a následne k postúpeniu pohľadávky na tretiu osobu. Dôkazy preukazujúce doručenie predmetných výziev dlžníkom neboli predložené.

12. Z oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 03.09.2013 vyplýva, že Slovenská sporiteľňa, a.s. pôvodne žalovaným v 1. a 3. rade oznámila, že nastal prípad porušenia v zmysle bodu 7.6.1 písm. a) VOP. Na základe uvedeného žalovaným v 1. a 3. rade banka oznámila, že v zmysle bodu 7.6.1 VOP ku dňu 02.09.2013 vyhlásila mimoriadnu splatnosť poskytnutého úveru, čím sa pohľadávka zo Zmluvy o úvere stala splatnou v celom rozsahu. Z fotokópii doručeniek vyplýva, že predmetné oznámenie bolo žalovanému v 1. rade doručené dňa 10.09.2013 a žalovanému v 3. rade dňa 12.09.2013.

13. Z oznámenia o postúpení pohľadávky podľa § 526 Občianskeho zákonníka zo dňa 11.10.2013 vyplýva, že Slovenská sporiteľňa, a.s. pôvodne žalovaným v 1. až 3. rade oznámila, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0935/2013/CE zo dňa 27.09.2013 pohľadávku vo výške 8.129,92 Eur zo zmluvy uzatvorenej dňa 09.02.2007 postúpila na žalobcu. Dôkazy preukazujúce doručenie predmetného oznámenia dlžníkom neboli predložené.

14. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

15. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu zosplatnenia úveru, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

16. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu zosplatnenia úveru, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20181001? ucinnost=18.10.2010>najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

17. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných

záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

18. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

19. Podľa § 144 Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), žalobca môže vziať žalobu späť.

20. Podľa § 145 C.s.p., ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. Ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.

21. Podľa § 146 ods. 1 C.s.p., súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

22. Keďže žalobca zobral žalobu v časti o zaplatenie sumy vo výške 100,- Eur späť, pričom žalovaný so späťvzatím žaloby súhlasil, súd na základe tohto dispozitívneho úkonu žalobcu, súhlasu žalovaného a postupom podľa § 145 C.s.p. rozhodol o zastavení konania v tejto časti.

23. Súd pri rozhodovaní o zostávajúcej časti žaloby žalobcu v prvom rade skúmal jeho aktívnu vecnú legitimáciu v tomto spore, pričom žalobca ju odvodzoval od zmluvy o postúpení pohľadávok.

24. Všeobecná úprava postúpenia pohľadávky je obsiahnutá v § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka. Avšak vzhľadom na skutočnosť, že postupcom pohľadávky bola Slovenská sporiteľňa a.s. teda banka v zmysle § 2 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, tak postúpenie pohľadávky sa okrem ustanovení Občianskeho zákonníka riadi aj § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách. Súd preto musel posúdiť, či boli splnené zákonné podmienky na postúpenie tzv. bankovej pohľadávky. Zákon o bankách totiž nad rámec pravidiel cesie v Občianskom zákonníku sprísňuje pravidlá pri postupovaní pohľadávok z bánk na iné subjekty. Súd má za to, že § 92 ods. 8 zákona o bankách neupravuje výnimky z bankového tajomstva, ale upravuje postup veriteľa pri postúpení bankovej pohľadávky na tretí subjekt.

25. Súd zastáva právny názor, že postúpiť bankovú pohľadávku zákon o bankách umožňuje iba 1./ v tej časti, ktorá je po splatnosti, 2./ iba po písomnej výzve na splnenie, 3./ výzva musí byť zo strany banky, 4./ omeškanie napriek písomnej výzve trvá viac ako 90 dní. Zákonné ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách vyžaduje písomnú výzvu banky klientovi, ktorý je v omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku. Ak zákon hovorí o omeškaní klienta banky so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku, potom sa nesplnená povinnosť musí rozhodne týkať splatných splátok úveru. Citované ustanovenie umožňuje banke postúpiť pohľadávku písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou za predpokladu doručenia písomnej výzvy klientovi banky a po tom, čo je následne dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku. Žalobca ani na výzvu súdu nepredložil písomnú výzvu banky adresovanú žalovaným na splnenie dlhu, ktorá musí predchádzať postúpeniu aspoň 90 dní a ktorá je základným predpokladom pre postúpenie bankovej pohľadávky. V priebehu konania bola žalobcom predložená iba výzva na plnenie zo dňa 30.07.2013, oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 03.09.2013 a oznámenie o postúpení pohľadávky, z ktorej vyplýva, že zmluva o postúpení pohľadávky bola uzatvorená dňa 27.09.2013. Z uvedeného dokazovania jednoznačne vyplýva, že medzi výzvou na plnenie zo dňa 30.07.2013 a uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 27.09.2013 nebola dodržaná zákonná 90 dňová lehota podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách. Nerešpektovanie právnej úpravy upravujúcej postúpenie bankových pohľadávok v ustanovení § 92 ods. 8 zákona o bankách má potom za následok neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor so zákonom.

26. Nad rámec nevyhnutného je potrebné ďalej uviesť, že dlžníkmi, resp. spoludlžníkmi zo zmluvy o úvere boli tri fyzické osoby, t.j. pôvodne žalovaní v 1. až 3. rade. Aby mohlo dôjsť k platnému postúpeniu celého zosplatneného úveru zo zmluvy o úvere, tak ako to vyplýva zo zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 27.09.2013, museli by byť podmienky zosplatnenia úveru podľa § 565 v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka splnené vo vzťahu ku všetkým spoločne a nerozdielne zaviazaným

spoludlžníkom. Z vykonaného dokazovania však vyplýva, že veriteľova výzva na plnenie a upozornenie na možnosť zosplatnenia úveru podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka bola adresovaná iba pôvodne žalovaným v 1. a 3. rade, rovnako tak aj následne oznámenie veriteľa o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru. Teda nebolo preukázané, aby pôvodný veriteľ výzvu na plnenie a upozornenie na možnosť zosplatnenia úveru vykonal aj voči žalovanému (pôvodne žalovaný v 2. rade). Pokiaľ žalobca na pojednávaní tvrdil, že výzva na plnenie adresovaná pôvodne žalovanému v 1. rade bola doručená pôvodne žalovanému v 2. rade, čo odvodzoval z porovnania podpisov na jednotlivých listinách súd uvádza, že nie je znalcom z odboru písmoznalectvo, odvetvie ručné písmo (identifikácia pisateľa), aby vedel posúdiť, či podpisy na jednotlivých listinách, sú podpismi pôvodne žalovaného v 1. rade alebo pôvodne žalovaného v 2. rade. Ak by aj súd pripustil, že predmetná výzva podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka adresovaná pôvodne žalovanému v 1. rade bola doručená pôvodne žalovanému v 2. rade, tak v tom prípade nebolo preukázané doručenie výzvy veriteľa pôvodne žalovanému v 1. rade. A ako už súd vyššie uviedol, zákonné podmienky, za ktorých môže veriteľ zosplatniť úver musia byť splnené vo vzťahu ku všetkým spoločne a nerozdielne zaviazaným spoludlžníkom. Ak tomu tak nie je, nemôže nastať splatnosť celého úveru iba vo vzťahu u niektorým spoludlžníkom. Z vyššie konštatovaného teda vyplýva záver, že banka ako pôvodný veriteľ platne nevyhlásila mimoriadnu splatnosť poskytnutého úveru ku dňu 02.09.2013 a preto zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 27.09.2013 nemohla postúpiť celý nedoplatok na úvere na žalobcu. Z uvedeného dôvodu je zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 27.09.2013 neplatná podľa § 39 Občianskeho zákona aj pre tento rozpor so zákonom.

27. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobca nepreukázal, že sa platne stal veriteľom uplatnenej pohľadávky voči žalovanému, teda žalobca nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu na jej uplatňovanie a z uvedeného dôvodu súd žalobu žalobcu v prevyšujúcej časti zamietol.

28. Žalobca v priebehu konania podal súdu návrh na prerušenie konania (odsek 6 odôvodnenia). Súd však tento návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol, keďže má za to, že dovolací súd sa s otázkou platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky pri nesplnení podmienok podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách už zaoberal v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.03.2018, sp.zn. 7Cdo/26/2017. Zároveň súd konštatuje, že výklad ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách, ktorý na predmetnú vec aplikoval tunajší súd, je plne v súlade s právnym názorom dovolacieho súdu vyjadrenom v predmetnom rozhodnutí.

29. Keďže súd žalobu zamietol pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, súd sa už nezaoberal samotným nárokom uplatneným v podanej žalobe ako aj ďalšou procesnou obranou žalovaného.

30. Podľa § 262 ods.1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

31. Podľa § 255 ods.1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

32. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p. spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. s tým, že v konaní bol úspešnejší žalovaný, keďže žaloba o zaplatenie sumy 8.431,26 Eur bola zamietnutá a iba v časti o zaplatenie sumy 100,00 Eur žalovaný úhradami po začatí konania zavinil zastavenie konania v tejto časti. Vzhľadom na uvedený pomerný úspech žalovaného, resp. neúspech v nepatrnej časti, žalovanému by patrila náhrada trov konania v celom rozsahu. Keďže však zo spisu vyplýva, že žalovanému v konaní žiadne trovy konania nevznikli, súd stranám sporu nepriznal nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Bardejov, v 3 písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Podľa ust. § 365 ods.1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods.2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. § 365 ods.3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. - o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).