Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13Ca-22-2020.pdf
PDF · 95.26 KB
Case nature
Area
Subarea
13Ca/22/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudcom JUDr. Gabrielom Slobodníkom v právnej veci žalobcu: SLOVGRAM, nezávislá spoločnosť výkonných umelcov a výrobcov zvukových a zvukovo- obrazových záznamov, Bratislava, Jakubovo námestie 2564/14, Bratislava-Staré Mesto, IČO: 17 310 598, v konaní zastúpeného LEGAL CARTEL s.r.o., so sídlom Na Hrebienku 5433/40, Bratislava - Staré Mesto, IČO: 36 677 175, proti žalovanému: TTM Group, s.r.o., Pod Žiarcom 926/47, Tvrdošín, IČO: 46 736 590, v konaní zastúpeného advokátskou kanceláriou JUDr. JURKOVEC ADVOKAT DK, s.r.o., so sídlom M.R.Štefánika 1822, Dolný Kubín, IČO: 36 832 103, o zaplatenie 230,-- Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .
Žalovaný má nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktoré je žalobca povinný zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým súd rozhodne o ich výške.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 230,-- Eur a náhrady trov konania titulom primeranej odmeny za vykonávanie verejného prenosu zaznamenaných výkonov zvukových a audiovizuálnych záznamov prostredníctvom technického zariadenia nachádzajúceho sa v priestoroch prevádzky žalovaného.
2. Žalovaný so žalobou vyjadril nesúhlas. 3. Žalobca vo svojej žalobe tvrdil, že je občianskym združením fyzických a právnických osôb podľa zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov registrovaný pod číslom R. T.: L.-XXX/XX-XXXX.
4. Žalobca ďalej tvrdil, že pôsobí na území Slovenskej republiky, kde vykonáva ochranu práv zastupovaných subjektov v rozsahu a na základe oprávnenia, ktoré mu bolo udelené Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky na výkon kolektívnej správy práv súvisiacich s autorským právom v zmysle zákona č. 618/2003 Z. z. a zákona č. 185/2015 Z. z. Žalobca tvrdil, že pôsobnosť vo vzťahu k zahraničiu vykonáva na základe bilaterálnych zmlúv o spolupráci so zahraničnými partnerskými spoločnosťami v rozsahu týchto dohôd a konvencií, ktorými je Slovenská republika viazaná.
5. Žalobca ďalej tvrdil, že zastupuje práva výkonných umelcov, výrobcov zvukových záznamov a audiovizuálnych záznamov v rozsahu uvedenom v zmluvách o zastupovaní, najmä vyberá, spravuje a rozdeľuje odmeny pre výkonných umelcov, výrobcov zvukových záznamov a audiovizuálnych záznamov, ktoré im prináležia podľa autorskoprávnych predpisov. Predmetom ochrany podľa tvrdenia žalobcu je umelecký výkon, zvukový záznam a audiovizuálny záznam.
6. Žalobca tvrdil, že žalovaný je podnikateľským subjektom, ktorý prevádzkuje pohostinstvo s názvom „Y. C. N. V. D. B.Š., B. V. XXX.
7. Žalobca tvrdil, že z jeho kontrolnej činnosti bolo zistené a preukázané, že v priestoroch prevádzky žalovaného je technické zariadenie, prostredníctvom ktorého dochádzalo k vykonávaniu verejného prenosu zaznamenaných výkonov a zvukových záznamov a audiovizuálnych záznamov a žalovaný si nesplnil svoju povinnosť uhradiť primeranú odmenu a to vo výške 230,-- Eur. Žalobca túto odmenu určil tak, že za prevádzku pohostinstvo s rozlohou od 101 do 200 m2 s ročným paušálom 92,-- Eur a terasou s ročným paušálom vo výške 23,-- Eur mal za obdobie od 01. 01. 2017 do 31. 12. 2017 zaplatiť sumu 115,-- Eur, podľa sadzobníka účinného od 01. 01. 2016. Za pohostinstvo v tej istej rozlohe a terasu má za obdobie od 01. 01. 2018 do 31. 12. 2018 podľa sadzobníka účinného od 01. 01. 2018 zaplatiť sumu 115,-- Eur. Dlžná suma teda spolu predstavovala 230,-- Eur za obdobie od 01. 01. 2017 do 31. 12. 2018.
8. Žalobca ďalej uviedol, že písomnosťou zo dňa 15. 11. 2019 označenou ako „Vysporiadanie nárokov výkonných umelcov a výrobcov zvukových a audiovizuálnych záznamov a Výzva na úhradu primeranej odmeny“ vyzval žalovaného na zaplatenie tejto odmeny do 25. 11. 2019.
9. Žalobca svoje tvrdenie preukazoval jednak oprávnením na výkon kolektívnej správy zo dňa 18. 08. 2016, stanovami, sadzobníkom pre vyberanie odmien výkonným umelcom a výrobcom hudobných zvukových a zvukovo-obrazových záznamov na vykonávanie verejného prenosu účinného od 01. 01. 2016 (platný pre roky 2016 a 2107) a sadzobník určený od 01. 01. 2018 (platný pre rok 2018). Zároveň žalobca predložil listinu nazvanú ako výzva na úhradu primeranej odmeny zo dňa 15. 11. 2019.
10. Žalovaný vo svojom odpore uviedol, že žalovaný nemá so žalobcom uzavretú a v minulosti ani nemal žiadnu zmluvu pre vyberanie odmien výkonným umelcom a výrobcom hudobných zvukových a zvukovo-obrazových záznamov. Žalovaný ďalej uviedol, že zo žaloby nie je zrejmé, kedy bola vykonaná kontrolná činnosť zo strany žalobcu, akým spôsobom bola táto kontrolná činnosť v prevádzke žalovaného vykonaná, pričom žalovaný nemal vedomosť o tom, že by v rokoch 2017 resp. 2018 bola vykonaná akákoľvek kontrola zo strany žalobcu. Žalovaný ďalej uviedol, že prevádzka a to „Pohostinstvo u Obtula“ na adrese B.n, má rozlohu len 94 m2 a zároveň v konaní nebol nijakým spôsobom preukázané, že žalovaný prevádzkoval v rozhodnom čase, že by žalovaný v rozhodnom čase mal v prevádzke alebo disponoval takým technickým zariadením, prostredníctvom ktorého by dochádzalo k vykonávaniu verejného prenosu zaznamenaných výkonov a záznamov prostredníctvom technického zariadenia. Žalovaný teda tvrdil, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a v tejto súvislosti poukázal na rôzne rozhodnutia súdov Slovenskej republiky v obdobných veciach. Z uvedeného dôvodu žiadal súd, aby žalobu žalobcu zamietol ako nedôvodnú.
11. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že nárok na zaplatenie v danom prípade sa neodvíja od zmluvného dojednania, ale vyplýva priamo zo zákona. Uviedol, že každý subjekt, ktorý plánuje otvoriť prevádzku a v ktorej bude dochádzať k verejnému prenosu je povinný sa informovať o všetkých povinnostiach, ktoré mu z tejto skutočnosti vyplývajú. Žalobca uviedol, že práve kontrolnou činnosťou bolo zistené, že v prevádzke žalovaného dochádzalo v období rokov 2017 a 2018 k používaniu predmetov ochrany podľa autorského zákona. Žabca uviedol, že výzvu na úhradu primeranej odmeny doručoval prostredníctvom poštovej prepravy dňa 19. 11. 2019, avšak žalovaný takúto zásielku v odbernej lehote neprevzal. Zo záverov kontrolnej činnosti žalobcu vyplynul poznatok a skutočnosť, že žalovaný disponuje technickým zariadením slúžiacim na verejný prenos a z toho dôvodu je žaloba žalobcu dôvodná.
12. Žalobca zároveň navrhol vykonať dokazovanie vyžiadaním od spoločnosti Slovenský ochranný zväz autorský pre práva k hudobným dielam a hromadnú licenčnú zmluvu, ktorú mal uzavretú so žalovaným v období rokov 2017 a 2018.
13. Podľa § 143 ods.1 a 2 zákona č. 185/2015 Z. z., kolektívnou správou práv je správa výkonu majetkových práv nositeľa práv podľa tohto zákona prostredníctvom organizácie kolektívnej správy. Výkon kolektívnej správy práv je službou poskytovanou podľa tohto zákona.
14. Podľa § 145 ods.2 písm.f) citovaného zákona, organizácia kolektívnej správy vykonáva správu výkonu majetkových práv najmä v týchto odboroch kolektívnej správy práv: f) použitie predmetu ochrany jeho uvedením na verejnosti 1. vysielaním, 2. retransmisiou, 3. sprístupňovaním verejnosti alebo 4. iným spôsobom verejného prenosu.
15. Podľa § 165 ods.1 citovaného zákona, organizácia kolektívnej správy je povinná v dobrej viere a za primeraných a nediskriminačných podmienok viesť s osobou, ktorá prejaví záujem o použitie predmetu ochrany, s osobou, ktorá je oprávnená na použitie predmetu ochrany bez povinnosti získať súhlas na použitie predmetu ochrany, alebo s osobou povinnou zaplatiť náhradu odmeny podľa § 36 ods. 3 rokovania o uzavretí a) licenčnej zmluvy, b) hromadnej licenčnej zmluvy, c) kolektívnej licenčnej zmluvy, d) zmluvy o primeranej odmene, na ktorú sa môžu primerane uplatniť ustanovenia šiestej hlavy druhý a tretí oddiel druhej časti tohto zákona okrem § 81 alebo e) zmluvy o náhrade odmeny.
16. Podľa § 169 ods.4 citovaného zákona, organizácia kolektívnej správy je povinná a) vyberať v súlade s týmto zákonom a zmluvami podľa § 165 ods. 1 pre nositeľa práv licenčné odmeny, primerané odmeny, náhrady odmien a dodatočné odmeny a b) domáhať sa vo vlastnom mene v prospech nositeľov práv nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia alebo náhrady škody; to neplatí, ak nositeľ práv prejavil výslovne vôľu domáhať sa tohto nároku sám alebo ak je to nehospodárne.
17. Podľa § 27 ods.1 a 2 citovaného zákona, verejný prenos diela je verejné šírenie diela akýmikoľvek technickými prostriedkami po drôte alebo bezdrôtovo tak, že toto dielo môžu vnímať osoby na miestach, kde by ho bez tohto prenosu vnímať nemohli. Vysielanie diela, retransmisia diela a sprístupňovanie diela verejnosti je verejným prenosom diela.
18. Podľa § 99 ods.1 a 2 citovaného zákona, ak výkonný umelec nie je oprávnený sám udeliť súhlas na verejné rozširovanie originálu umeleckého výkonu alebo rozmnoženiny umeleckého výkonu nájmom vo vzťahu k umeleckému výkonu, ktorý bol zaznamenaný na zvukový záznam alebo bol použitý pri tvorbe audiovizuálneho diela, vzniká mu právo na primeranú odmenu voči osobe, ktorá bude originál audiovizuálneho diela, rozmnoženinu audiovizuálneho diela alebo zvukový záznam verejne rozširovať nájmom. Výkonný umelec má právo na primeranú odmenu za použitie a) zaznamenaného umeleckého výkonu technickým predvedením,
b) zaznamenaného umeleckého výkonu verejným prenosom okrem sprístupňovania záznamu umeleckého výkonu verejnosti a c) nezaznamenaného umeleckého výkonu vysielaním.
19. Podľa § 110 citovaného zákona, výrobca zvukového záznamu má právo na primeranú odmenu za použitie zvukového záznamu a) technickým predvedením, b) verejným prenosom okrem vysielania a sprístupňovania verejnosti.
20. Podľa § 119 citovaného zákona, výrobca audiovizuálneho záznamu má právo na primeranú odmenu za použitie audiovizuálneho záznamu verejným prenosom okrem vysielania a sprístupňovania verejnosti.
21. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
22. Súd na základe vykonaného dokazovania a vyššie citovaných právnych predpisov mal za preukázané, že žalobca je občianskym združením, ktoré na základe oprávnenia udeleného
Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky vykonáva kolektívnu správu práv súvisiacich s autorským právom.
23. Súd mal ďalej v konaní za preukázané Sadzobník žalobcu platný pre roky 2016 až 2018 a Stanovy žalobcu. Spornou otázkou nebolo to, že žalovaný je podnikateľský subjekt, ktorý prevádzkuje pohostinstvo v B. V. B. V.. Sporným sa stalo to, že plocha tohto pohostinstva má rozlohu nižšiu ako 101 m2, podľa tvrdenia žalovaného, pričom žalobca tvrdil opak a spornou sa stala tak isto tá skutočnosť, že žalobca tvrdil existenciu technického zariadenia u žalovaného, v ktorom by bolo možné vykonávať verejný prenos zaznamenaných výkonov a zvukových záznamov a audiovizuálnych záznamov.
24. Autorský zákon pri uplatňovaní nároku odmeny vychádza z konštrukcie bezdôvodného obohatenia. Bezdôvodným obohatením v tomto prípade je suma, o ktorú sa používateľ diela obohatil tým, že v rozpore so zákonom nezaplatil oprávnenému subjektu za použitie diela primeranú odmenu resp. pri výhradných právach za udelenú licenciu. Organizácia kolektívnej správy má právo domáhať sa nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia z neoprávneného výkonu kolektívne spravovaného práva. Takýto nárok je potom nárokom na primeranú odmenu v zmysle autorského zákona.
25. V konaní bolo nesporné, že strany sporu neuzatvorili žiadnu zmluvu a žalobca ako organizácia kolektívnej správy si uplatňuje nárok na primeranú odmenu za vykonávanie verejného prenosu zaznamenaných výkonov, zvukových a audiovizuálnych záznamov prostredníctvom technického zariadenia, ktoré sa malo nachádzať v priestoroch prevádzky žalovaného v období od 01. 01. 2017 do 31. 12. 2018.
26. Predmetom sporu je takzvané remuneračné právo a nie výhradné právo pre použitie diela formou jeho verejného prenosu v prevádzke, kedy oprávneného subjekty nemajú právo udeľovať súhlas na použitie umeleckého výkonu alebo záznamu, avšak majú právo na primeranú odmenu za niektoré ich použitie. Žalobca tvrdil, že žalovaný vo svojej prevádzke v priebehu rozhodného obdobia teda rokov 2017 až 2018 vykonával verejný prenos chránených výkonov zvukových, audiovizuálnych záznamov prostredníctvom technického zariadenia, pričom žalovaný neuhradil žalobcovi ako zastupujúcemu nositeľovi práv primeranú odmenu, ktorá vyplýva z takéhoto prenosu.
27. Súd však musí konštatovať, že žalobu žalobcu musel zamietnuť pre neunesenie dôkazného bremena. Strana sporu má jednak povinnosť tvrdenia (§ 150 CSP) a jednak dôkaznú povinnosť. Proces dokazovania je vybudovaný výlučne na princípe prejednacom, princípe kontradiktórnosti konania ako aj koncentračnej zásade. Súd má obmedzenú dôkaznú iniciatívu a táto sa presúva na procesné strany. Následky spojené s nesplnením povinnosti tvrdenia dôkaznej povinnosti v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana sporu, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Neunesením dôkazného bremena sa pritom rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že v konaní neboli preukázané jej tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnutie vo veci samej v jej neprospech. Teda muselo sa jednať o zamietnutie žaloby.
28. Žalobca v konaní nijakým spôsobom nepreukázal, že žalovaný prevádzkuje reštauračné zariadenie v rozlohe 101 až 200 m2. túto skutočnosť žalovaný vo svojom vyjadrení jednoznačným spôsobom poprel, pričom žalobca na túto skutočnosť nijako nereagoval a dôkaz o spornom tvrdení nepredložil. Žalobca tak isto nepreukázal, že v prevádzke v rozhodnom období teda v rokoch 2017 a 2018 počas celého tohto obdobia bolo technické zariadenie spôsobilé k vykonávaniu verejného prenosu zaznamenaných výkonov a záznamov a k vykonávaniu takéhoto verejného prenosu aj došlo.
29. Súd konštatuje, že pokiaľ žalobca svoju žalobu opiera takmer výlučne na kontrolnej činnosti, ktorú mal vykonať, súd uvádza, že takáto činnosť žalobcu nemôže byť latentná, musí byť poznateľná, presvedčivá a preukázateľná. Argumenty žalobcu nemôžu sa zakladať iba na tvrdení o tom, že bola vykonaná kontrola, pričom netvrdí kedy takáto kontrola vykonaná bola. Skutočnosť, že žalovaný vykonáva verejný prenos zaznamenaných výkonov a zvukových záznamov vyplýva teda iba z tvrdenia, že v priestoroch prevádzky žalovaného bolo kontrolnou činnosťou zistené, že disponuje technickým zariadením. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení bol povinný poskytnúť nezvratný dôkaz o týchto tvrdených skutočnostiach, čo sa však v danej veci nestalo. Ak žalobca tvrdí, že kontrolnou činnosťou bolo zistené také konanie žalovaného, ktorá zakladá jeho povinnosť plniť žalobcovi nárokovateľnú sumu,
potom zaiste nie je pre neho problematické túto skutočnosť aj preukázať a jedná sa o predloženie takmer najspoľahlivejšieho dôkazu, ktorý by mal mať žalobca k dispozícii.
30. Súd nespochybňuje, že nárok žalobcu nevyplýva z podmienky vykonania kontroly prípadne spísania záznamu, avšak takýto nárok musí byť v konaní jednoznačne preukázateľný. Nie je rozhodujúce, či je vykonaná kontrola, ktorá sa dá reálne overiť a potvrdiť, prípadne iný dôkaz, ktorý bude presvedčivý. Zo zákona nevyplýva taký nárok, že pokiaľ prevádzka disponuje takýmto zariadením napr. televíznym prijímačom, je povinnosťou žalovaného plniť žalovaného nárok, pretože touto cestou vôbec nemusí dochádzať ešte k verejnému prenosu. Existujú aj ďalšie možnosti využitia technického zariadenia a samotná existencia zariadenia v prevádzke nezakladá nárok vyplývajúci z autorského práva v prospech žalobcu.
31. Súd na základe týchto skutočností potom konštatuje, že žalobný návrh žalobcu nie je dôvodný, nebolo mu možné za takéhoto skutkového dôkazného právneho stavu vyhovieť, pričom potom jediným legálnym výsledkom takéhoto stavu je zamietnutie žaloby žalobcu.
32. Súd ďalej konštatuje, že ani návrh žalobcu na vykonanie ďalšieho dokazovania predložením zmlúv s inými organizáciami kolektívnej správy by zrejme nedokázalo vyvrátiť absenciu rozhodujúcich skutočností a dôkazných prostriedkov na ich preukázanie, pretože okrem iného by ďalšie vykonanie dokazovania nebolo v súlade so zásadami vyplývajúcimi pre rýchlosť konania, jeho hospodárnosť a neprimerané zaťažovanie strán či osôb. Uvedené vyplýva aj z toho, že tvrdenia žalobcu sa v 1/ rade pri podaní žaloby mali odvíjať od jeho vykonanej kontrolnej činnosti. Nebolo nič jednoduchšie ako predložiť záznam, navrhnúť výsluch svedkov, poprípade iný dôkazný prostriedok na preukázanie skutočností, ktoré vyplynuli z tvrdenej kontrolnej činnosti žalobcu. Žalobca po podaní žaloby na základe ničím nepreukázaných tvrdení žiada predložiť od tretích osôb dôkaz, ktorý mal verifikovať tvrdenia žalobcu a súd takýto postup považoval za v rozpore so základnými zásadami, ktoré uvádza vyššie. Z uvedeného dôvodu potom súd takéto ďalšie dokazovanie vo veci nevykonal.
33. Súd zároveň rozhodol o nároku na náhradu trov konania v zmysle § 255 CSP tak, že žalobca bol v konaní v plnom rozsahu neúspešný, preto mu nárok na náhradu trov konania nepatril, naopak žalovaný bol v konaní v plnom rozsahu úspešný, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktorého výška bude predmetom samostatného rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie vo vyhotovení dvojmo do 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia, písomne na Okresný súd Banská Bystrica.
V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pre súdom prvej inštancie.