Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

32Csp/64/2018

Potvrdené rozhodnutím 2Co/5/2019
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Martina Barana, v právnej veci žalobcu WM Consulting & Communication, s.r.o., Sad A. Kmeťa 24, Piešťany, zastúpeného Roman Kvasnica a partneri s.r.o., Žilinská cesta 130, proti žalovanej B. Š., nar. XX.X.XXXX, bytom B. XB, O., zastúpenej JUDr. Matúšom Motykom, advokátom, so sídlom v Stropkove, Námestie SNP 7, o zaplatenie 169,33 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo 17.9.2018 č.k. 32Csp/64/2018 - 76 jednohlasne takto rozhodol: Potvrdzuje rozsudok. Priznáva žalovanej vo vzťahu k žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Lenkou Benčovou v spore žalobcu WM Consulting & Communication, s.r.o., Sad A. Kmeťa 24, 921 01 Piešťany, IČO: 34 127 798, právne zastúpeného Roman Kvasnica a partneri s.r.o., Žilinská cesta 130, 921 01, Piešťany, IČO: 36 866 598, proti žalovanej B. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/XB, O., právne zastúpenej JUDr. Matúšom Motykom, advokátom, Námestie SNP 7, 091 01 Stropkov, o zaplatenie 169,33 eura s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaná m á n á r o k na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Spišská Nová Ves dňa 26.11.2017 sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia 169,33 eura s príslušenstvom ako aj náhrady trov konania.

2. V žalobe tvrdil, že dňa 05.06.2008 bola medzi právnym predchodcom žalobcu (Slovenská sporiteľňa, a.s.) a žalovanou uzatvorená zmluva o kreditnej karte, na základe ktorej žalovaná čerpala finančné prostriedky do výšky poskytnutého úverového rámca. Vzhľadom k porušeniu zmluvných povinností žalovanou, právny predchodca žalobcu odstúpil od zmluvy a vyzval žalovanú na úhradu dlhu. Pohľadávka bola na žalobcu postúpená zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 25.09.2014. Nakoľko žalovaná nemala na uhradenie dlhu finančné prostriedky, požiadala žalobcu o splátkový kalendár. Na základe žiadosti žalovanej dňa 07.04.2015 došlo k uzatvoreniu dohody o splátkach. Súčasťou dohody o splátkach bolo i uznanie dlhu vo výške 359,33 eura žalovanou. Od vyhotovenia dohody o splátkach do 23.11.2017 žalovaná realizovala čiastočné úhrady v celkovej sume 190 eur. Po zohľadnení úhrad je dlh žalovanej vo výške 169,33 eura. 3. Žalobca ako dôkazy označil výpis z obchodného registra žalobcu, dohodu o splátkach a uznanie záväzkov zo dňa 07.04.2015, oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 07.10.2014, výzvu na doplatenie neuhradených splátok v zmysle uzavretej dohody o splátkach zo dňa 20.03.2017. 4. Okresný súd Spišská Nová Ves vydal dňa 27.02.2018 platobný rozkaz č. k. 11Csp 383/2017 - 23, proti ktorému podala žalovaná odpor, v ktorom vzniesla námietku miestnej nepríslušnosti. Vec bola dňa 10.04.2018 postúpená Okresnému súdu Prešov ako súdu vecne a miestne príslušnému. Podanie odporu s odôvodnením oprávnenou osobou a včas malo za následok jeho zrušenie v zmysle § 267 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). 5. Žalovaná v odpore uviedla, že dohodu o splátkach a uznaní záväzkov, ktorú žalobca označil ako právny titul uplatňovaného nároku, považuje za absolútne neplatný právny úkon. Tvrdila, že niekedy na jar 2015 ju kontaktovali zo strany žalobcu, že prevzali dlhy, ktorá má voči Slovenskej sporiteľni, a.s. Odpovedala im, že je v ťažkej finančnej situácii a takou veľkou sumou nedisponuje. Následne jej

navrhli, že jej pošlú splátkový kalendár a keď ho podpíše, tak to nebudú dávať na súd a exekútorovi. Po určitom čase jej zaslali splátkový kalendár, ktorý spoločne s manželom podpísala a zaslala naspäť žalobcovi. Dohodnutý splátkový kalendár spočiatku aj riadne dodržiavala. Až po doručení žaloby a porade s právnym zástupcom sa dozvedela, že súčasťou splátkového kalendára bolo aj uznanie dlhu. O právnom inštitúte uznania dlhu ju žalobca žiadnym spôsobom neinformoval a ona tomu inštitútu nerozumie. Podpisom dohody chcela dosiahnuť možnosť zaplatiť dlh v splátkach. Poukázala na to, že uzatvorenej takejto dohody je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, pretože neboli dodržané princípy dobromyseľnosti, čestnosti a žalobcom boli využité omyl a lesť v snahe dosiahnuť uznanie záväzku spotrebiteľa. 6. Žalobca v replike poprel tvrdenia žalovanej. Uviedol, že žalovaná si bola vedomá svojho dlhu voči žalobcovi ako aj skutočnosti, že dohodou o splátkach a uznaním záväzku uznala svoj dlh zo zmluvy o kreditnej karte, ktorý predstavoval ku dňu 12.03.2015 sumu 359,33 eura. Žalovaná mala pred podpisom dohody dostatočný čas na oboznámenie sa s jej obsahom a preto si jednoznačne bola vedomá, že svojim podpisom zároveň uznáva dlh. Žalobca mal za to, že splnil dôkaznú povinnosť na preukázanie svojich tvrdení, pričom žalovaná nepreukázala dôvody neplatnosti dohody o splátkach. Poukázal na uznesenie Krajského súdu v Prešove č. k. 17Co/167/2016 - 150, v zmysle ktorého úlohou žalobcu bolo preukázať len existenciu uznania dlhu, čo samo o sebe s poukazom na ust. § 558 Občianskeho zákonníka spôsobuje vyvrátiteľnú domnienku, ktorej vyvrátenie je na strane žalovaných, že takýto dlh existoval a že sa žalovaní tento dlh zaviazali riadne uhradiť. 7. Žalovaná v duplike trvala na tom, že jej vôľa smerovala výlučne k uzatvoreniu dohody o splátkach a nie k vykonaniu jednostranného právneho úkonu uznania dlhu. 8. Na prejednanie sporu nariadil súd pojednávanie na 17.09.2018, ktorého sa zúčastnil právny zástupca žalobcu, žalovaná a jej právny zástupca. Na pojednávaní strany sporu zotrvali na doterajších stanoviskách. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej ako aj listinnými dôkazmi, a to oboznámením sa s dohodou o splátkach a uznaním záväzku, oznámením o postúpení pohľadávky, výzvou na doplnenie neuhradených splátok v zmysle dohody o splátkach, vyjadrením strán sporu, zmluvou o postúpení pohľadávok, emailovou komunikáciou strán sporu, sprievodným listom k dohode o splátkach ako aj ostatným spisovým materiálom a na základe takto vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav veci: 9. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že právny vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu (SLSP, a.s.) a žalovanou vznikol na základe zmluvy o kreditnej karte č. účtu 504538357 s celkovým úverovým rámcom vo výške 10 000 Sk. Žalovanej bol poskytnutý úver vo forme kreditnej karty, ktorý žalovaná riadne nesplácala. Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 1352/2014/CE zo dňa 25.09.2014 bola pohľadávka SLSP, a.s. postúpená na žalobcu. Žalovanej bolo oznámené postúpenie pohľadávok listom zo dňa 07.10.2014. 10. Dňa 07.04.2015 podpísala žalovaná a jej manžel dohodu o splátkach a uznanie záväzkov v zmysle § 323 Obchodného zákonníka. V čl. I. sa nachádza špecifikácia pohľadávok veriteľa voči dlžníkom a ich právny dôvod. V bode 4 čl. I. je uvedené, že pohľadávka veriteľa voči žalovanej vyplývajúca zo zmluvy o kreditnej karte je ku dňu 12.03.2015 je vo výške 359,33 eura a pozostáva z istiny 314,56 eura, 17,50 % úroku vo výške 25,34 eura a 8 % úroku z omeškania vo výške 19,43 eura. V čl. II (Uznanie záväzkov) je uvedené, že dlžníci uznávajú svoje záväzky voči veriteľovi špecifikované v čl. I tejto dohody čo do dôvodu a výšky. V bode 4 článku III (Dohoda o splátkach) je uvedené, že žalovaná sa zaväzuje uhrádzať svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy o kreditnej karte veriteľovi po dobu 1 roka v pravidelných mesačných splátkach vo výške 10 eur, splatných vždy k 30. dňu kalendárneho mesiaca na bankový účet. V bode 6. Článku III. sa strany dohodli, že v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky dohodnutej v tejto dohode, strácajú výhodu splátok podľa tejto dohody a sú povinní uhradiť celý záväzok zo zmluvy o kreditnej karte veriteľovi do 10 kalendárnych dní od splatnosti nezaplatenej splátky. 11. Výzvou zo dňa 20.03.2017 žalobca vyzval žalovanú na doplatenie neuhradených splátok v zmysle dohody o splátkach. 12. Z výpovede žalovanej vyplýva, že z banky im boli poskytnuté kreditné karty, čerpali z nich finančné prostriedky, neskôr sa s manželom dostali do ťažkej finančnej situácie a splátky nemohli splácať. Následne im chodili listy od WM Consultingu, že buď majú okamžite dlh uhradiť alebo sa majú nejako dohodnúť. Preto žalovaná volala žalobcovi a dohodli sa na splátkovom kalendári. Ten spočiatku dodržiavala a platila, avšak z dôsledku nepriaznivej finančnej situácie nevládala niektoré splátky splácať. Následne ju oslovili s tým, že splátky sú nepostačujúce a žiadali vyššie splátky. Žalovaná im uviedla, koľko môže splácať a žalobca jej poslal celú tú dohodu. Ona žiadala iba o splátkový kalendár. 13. Zo sprievodného listu zo dňa 12.03.2015 vyplýva, že žalobca zasiela žalovanej „Dohodu o splátkach“, ktorú mala podpísať a jedno vyhotovenie dohody o splátkach zaslať späť na adresu spoločnosti.

14. Podľa § 52 ods. 1 - 4 zákona č. 40/1964 Občianskeho zákonníka účinného v čase do 31.10.2008 (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 53 ods. 1 - 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní. 15. Podľa § 2 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len „Zákon o ochrane spotrebiteľa“), na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy1) nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, zamestnania alebo povolania, b) predávajúcim osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti alebo povolania, alebo osoba konajúca v jej mene alebo na jej účet. Podľa § 4 ods. 2 písm. c) Zákona o ochrane spotrebiteľa, predávajúci nesmie používať nekalé obchodné praktiky a neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách. Podľa § 7 ods. 1 Zákona o ochrane spotrebiteľa, nekalé obchodné praktiky sú zakázané, a to pred, počas aj po vykonaní obchodnej transakcie. Podľa § 7 ods. 2 Zákona o ochrane spotrebiteľa, obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k produktu, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov. Podľa § 7 ods. 3 Zákona o ochrane spotrebiteľa, obchodná praktika, ktorá môže podstatne narušiť ekonomické správanie skupiny spotrebiteľov, ktorí sú osobitne zraniteľní z dôvodu ich duševnej poruchy alebo telesnej vady, veku alebo dôverčivosti, spôsobom, ktorý môže predávajúci rozumne predpokladať, sa posudzuje z pohľadu priemerného člena tejto skupiny. Tým nie je dotknutá bežná a oprávnená reklamná praktika, akou je zveličujúce vyhlásenie alebo vyhlásenie, ktoré nie je mienené doslovne. Podľa § 7 ods. 4 Zákona o ochrane spotrebiteľa, za nekalú obchodnú praktiku sa považuje najmä klamlivé konanie a klamlivé opomenutie konania podľa § 8 a agresívna obchodná praktika podľa § 9. Zoznam obchodných praktík, ktoré sa za každých okolností považujú za nekalé, je v prílohe č. 1. Podľa § 7 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa, používanie nekalých obchodných praktík sa zakazuje aj v súvislosti s plnením záväzku spotrebiteľa vrátane vymáhania pohľadávky vyplývajúcej zo spotrebiteľskej zmluvy. 16. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu (SLSP, a.s.) bola uzatvorená zmluva o kreditnej karte, z ktorej žalovaná čerpala finančné prostriedky. Medzi

stranami nebolo tiež sporné, že išlo o zmluvu medzi veriteľom (bankou), ktorý konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti a žalovanou, ktorá vystupovala v pozícii fyzickej osoby - spotrebiteľa. Išlo teda o vzťah vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy. Pohľadávka voči žalovanej bola na žalobcu postúpená zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 25.09.2014. Žalobca vyzýval žalovanú na úhradu dlhu na čo žalovaná reagovala tým, že telefonicky požiadala žalobcu o splátkový kalendár. Podľa vyjadrenia žalovanej jej úmyslom bolo uzatvorenie dohody o splátkach, nakoľko nedisponovala peňažnými prostriedkami na vyplatenie dlhu jednorazovo. Uzatvoriť iný právny úkon ako splátkový kalendár nemala. Žalobca jej však spolu so splátkovým kalendárom poslal aj tzv. uznanie dlhu, ktoré sa nachádzalo na tej istej listine a žalovaná uvedenú listinu v domnienke, že ide o splátkový kalendár popísala dňa 07.04.2015. 17. Po preskúmaní dohody o splátkach a uznanie záväzkov predloženej žalobcom mal súd za to, že dohoda je typickým formulovaným ošetrením vzniknutého stavu, kedy sa na podpis spotrebiteľovi predkladá zdanlivo výhodný formulár o splátkach s vyhlásením o nespornosti záväzku. Uvedenú dohodu súd hodnotí ako nekalú obchodnú praktiku, pretože boli naplnené zákonné znaky tohto zákonného inštitútu, a to nedostatok odbornej starostlivosti na strane dodávateľa. 18. V danej právnej veci pri uzatváraní dohody o splátkach a uznaní záväzku je nepochybné, že došlo k využitiu nekalej obchodnej praktiky, ktorá je v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti a môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobkom alebo k službe, ku ktorej by sa dostal a ktorý je mu adresovaný a je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov. Pri uzatváraní dohody došlo k nekalej obchodnej praktike, nakoľko obidva znaky nekalosti, teda nedostatok odbornej starostlivosti na strane dodávateľa, ako aj potencionálne riziko, že takéto konanie naruší správanie spotrebiteľa boli naplnené. Skrytým cieľom tejto dohody bolo dosiahnutie uznania záväzku, čo má za následok a tiež predlženie premlčacej doby na uplatnenie nároku žalobcu na 10 rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo. Je nepochybné, že takto došlo k zhoršeniu právneho postavenia žalovanej ako spotrebiteľky. Uznanie záväzkov ako nekalá obchodná praktika je takto neplatnou v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s dobrými mravmi. 19. Z výpovede žalovanej (čo je tiež jedným z dôkazných prostriedkov) zohľadňujúc všetky okolnosti prípadu je tiež zrejmé, že úmyslom žalovanej bolo dosiahnutie možnosti splácať dlh v splátkach, keďže boli spolu s manželom v zlej finančnej situácii. Nebolo jej cieľom uznávať dlh voči žalobcovi. Predmetné uznanie dlhu je preto neplatné aj pre nedostatok vôle žalovanej uznať dlh (§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka). 20. Vzhľadom k tomu, že právnym titulom, o ktorý žalobca opiera svoj nárok na zaplatenie sumy 169,33 eura s príslušenstvom je uznanie záväzku, ktoré súd vyhodnotil ako neplatné, súd žalobu zamietol. Žalobca nepreukázal, že žalovanú upovedomil o následkoch podpisu uznania záväzkov, či prípadnom premlčaní časti nároku. Z tohto dôvodu má súd za to, že v tomto vzťahu žalovaná ako spotrebiteľka, je slabšia strana oproti žalobcovi ako dodávateľovi služby, ktorý koná svoju činnosť v rámci svojho podnikania a má k dispozícii okrem financií aj ľudí s právnickým či ekonomickým vzdelaním. S ohľadom na uvedené skutočnosti mal súd za to, že nárok žalobcu nie je daný, nakoľko vyplýva z neplatného uznania záväzkov. 21. Z týchto dôvodov súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. 22. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 23. Žalovaná bola v konaní plne úspešná, preto má právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu. Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).