Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

55Ek/453/2018

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, právne zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., IČO: 47 233 516, so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava proti povinnému: W.. Ľ. E. Q.., L.. XX.XX.XXXX, P. J. S. XXX/XX, XXX XX Ž., právne zast. Prosman a Pavlovič advokátska kancelária s.r.o., IČO: 36 865 281, so sídlom Hlavná 31, 917 01 Trnava o vymoženie 590,88 EUR s prísl. a trov exekúcie, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

rozhodol:

I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 18.04.2018 vedenej súdnym exekútorom JUDr. PaedDr. Ivanom Podhorecom, PhD., so sídlom Damborského 9, 949 01 Nitra, pod sp. zn. 415EX 130/18 z a m i e t a.

II. Povinný je povinný nahradiť oprávnenému trovy exekučného konania v súvislosti s podaním návrhu povinného na zastavenie exekúcie vo výške 67,92 EUR.

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 05.03.2018, vedeného pod sp. zn. 55Ek/453/2018, domáhal od povinného vymoženia 590,88 EUR s prísl. na základe exekučného titulu

- rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu Victoria Arbiter vydaného pod sp. zn. Rk- PC-801/16-MK dňa 14.10.2016.

2. Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. PaedDr. Ivana Podhoreca, PhD. vydaním poverenia pod sp. zn. 55Ek/453/2018 s európskym spisovým identifikačným číslom: ECLI:SK:OSBB:2018:6118242810.1, ktorý ju vedie pod spisovou značkou 415EX 130/18.

3. Súdny exekútor vydal na základe poverenia upovedomenie o začatí exekúcie dňa 04.04.2018, ktoré bolo dňa 06.04.2018 doručené povinnému.

4. Povinný prostredníctvom právneho zástupcu podaním zo dňa 18.04.2018 doručeným súdnemu exekútorovi dňa 20.04.2018 podal návrh na zastavenie exekúcie.

5. Predmetný návrh povinného na zastavenie exekúcie spolu s prílohami bol súdu predložený súdnym exekútorom prostredníctvom Ústredného portálu verejnej správy do elektronickej schránky dňa 17.05.2018. Prílohou podania bolo vyjadrenie právneho zástupcu oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie spolu s vyjadrením súdneho exekútora, ktorý zároveň deklaroval podanie návrhu na zastavenie exekúcie zo strany povinného v zákonnej lehote.

6. Súd sa po predložení návrhu povinného na zastavenie exekúcie zaoberal skutočnosťou dodržania zákonnej lehoty na podanie návrhu na zastavenie. Z dokumentov predložených súdu a po odkontrolovaní dátumu vykazujúceho doručenie upovedomenia o začatí exekúcie povinnému a dátumu

podania návrhu na zastavenie exekúcie súd konštatuje, že zo strany povinného došlo k dodržaniu zákonom stanovenej 15 dňovej lehoty. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 06.04.2018, a teda lehota na podanie návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom vzhľadom na deň doručenia upovedomenia povinnému by uplynula 23.04.2018. Predmetný návrh povinného bol dňa 20.04.2018 doručený súdnemu exekútorovi.

7. V odôvodnení návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 18.04.2018 právny zástupca povinného uviedol, že exekúcia je vedená na základe Rozhodcovského rozsudku č. k. RK-PC-801/16-MK, ktorý ktorý vydal Stály rozhodcovský súd Victoria Arbiter dňa 14.10.2016, ktorému bola založená právomoc na základe rozhodcovskej zmluvy č. 8500036431 (ďalej aj ako „Rozhodcovská zmluva“), ktorá bola uzatvorená zároveň so zmluvou o revolvingovom úvere č. 8500036431 medzi oprávneným a povinnými (ďalej aj ako „Zmluva“) dňa 28.11.2013. Uzatvorená rozhodcovská zmluva určovala na rozhodovanie sporov zo Zmluvy v súdnom konaní príslušný súd a v rozhodcovskom konaní: Rozhodcovský súd v Bratislave, sídlom Ventúrska 14, Bratislava, zriadený spoločnosťou Sdružení rozhodců , a. s. IČ: 63 49 66 58 so sídlom v Českej republike, Brno, Příklop 8, zapísaná v obchodnom registri vedenom Krajským súdom v Brne, spisová značka B 5825; Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court s.r.o., IČO: 44 130 481, so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava, zapísaná v OR OS Bratislava I oddiel: Sro, vložka č. 52189/B; Victoria rozhodcovský súd v Žiline, zriadený pri Victoria legal arbiter s.r.o., IČO: 44 826 460, so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, 010 01 Žilina, zapísaná v OR OS Žilina, oddiel: Sro, vložka č. 53057/L alebo Rozhodcovský súdny dvor zriadený pri spoločnosti Arbitration Tribunal, s.r.o., so sídlom Pribinova 30, 811 08 Bratislava, IČO: 44 455 453, zapísaná v obchodnom registri vedenom Okresným súdom Bratislava I, oddiel: Sro, vložka č. 55026/B. Výber rozhodcovského súdu spočíval na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh. Právny zástupca povinného k rozhodcovskej zmluve dodáva, že takto uzatvorená rozhodcovská zmluva porušuje zásadu rovnosti účastníkov rozhodcovského konania. Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu. Rozhodcovská zmluva bola už vopred naformulovaná. Uvedená rozhodcovská zmluva bola uzavretá vo formulárovej podobe, ktorú predkladal oprávnený, nebola individuálne dojednaná, jej obsah povinný ani nemohol ovplyvniť, dopĺňali sa len jeho osobné údaje: ako meno, bydlisko a dátum narodenia povinného, číslo zmluvy, dátum a miesto podpisu. Ďalej uvádza, že možnosť výberu povinného medzi všeobecným súdom a rozhodcovským súdom bola iba iluzórna a povinný takúto možnosť stratil momentom, keď sa oprávnený obrátil na rozhodcovský súd. Vôľa prejednať spor v rozhodcovskom konaní pochádzala od silnejšej zo strán, ktoré spotrebiteľskú zmluvu uzatvorili, čo v ich vzťahu spôsobuje nerovnováhu. Spotrebiteľ tým stratil právo brániť sa voči nárokom veriteľa na všeobecnom súde v mieste svojho bydliska. Rozhodcovská zmluva ako formulárový akt nútila dlžníka podrobiť sa rozhodcovskému konaniu v prípade, že rozhodcovské konanie vyvolá veriteľ. V súlade s ustanoveniami rozhodcovskej zmluvy tak spočíval výber rozhodcovského súdu na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh, čiže na veriteľovi (oprávnený). Rozhodcovská zmluva je teda neprijateľná z dôvodu, že ak rozhodcovské konanie vyvolá veriteľ, tak sa mu už musel dlžník (spotrebiteľ) nezvratne podrobiť a tak riešiť jeho spor pred rozhodcovským súdom. Takto uzatvorené rozhodcovské zmluvy slovenské súdy považujú za neplatné a označujú ich ako neprijateľné zmluvné podmienky. Na posilnenie svojho tvrdenia uviedol právny zástupca povinného rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 7Co/331/2015 zo dňa 25.02.2016, v ktorom je uvedené nasledovné: „Ak bol v rozhodcovskej zmluve upravený alternatívny spôsob riešenia sporov zo Zmluvy o revolvingovom úvere s možnosťou obrátiť sa na rozhodcovský súd alebo všeobecný súd, ide o formálne upravený mechanizmus riešenia sporov. Formalizmus je zrejmý z toho, že pokiaľ veriteľ uplatnil svoje práva na rozhodcovskom súde, dlžník bol povinný podriadiť sa rozhodcovskému súdu, bez možnosti požiadať o ochranu všeobecný súd, čo sťažuje prístup dlžníka ako spotrebiteľa k spravodlivosti a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v spotrebiteľskej zmluve. Takúto rozhodcovskú zmluvu nemožno považovať za platne uzavretú. Výkon práv a povinností z takejto doložky je v rozpore so zákonom a dobrými mravmi.“ Zároveň sa opieral aj o rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.01.2007 sp. zn. Cdo/164/1996, v odôvodnení ktorého je uvedené, že „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená.“ A taktiež spomenul aj uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.02.2013, sp. zn. 5 Cdo 232/2012, v ktorom súd jasne konštatoval, že nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie, či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku. V závere návrhu na zastavenie exekúcie právny zástupca povinného uviedol, že povinný dňa 19.04.2018 podal na príslušný

súd žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku, na základe ktorého sa oprávnený domáha výkonu exekúcie, čo predpokladá ďalší právny dôvod na zastavenie exekúcie. Na základe vyššie uvedených skutočností povinný prostredníctvom právneho zástupcu navrhuje, aby súd v súlade s ust. § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku exekučné konanie zastavil a zaviazal oprávneného na náhradu trov konania povinného.

8. Z vyjadrenia právneho zástupcu oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyplynulo nasledovné. Ako prvé podotýka, že v rámci exekučného konania možno preskúmavať okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a nie okolnosti, ktoré existovali pred jeho vznikom spočívajúce, napr. v podobe riešenia otázky týkajúcej sa záväzkového vzťahu, zmluvných podmienok a pod. Okolnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu mal povinný možnosť uplatniť v základnom konaní zákonom stanoveným spôsobom (žalobná odpoveď, žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku). Povinný však túto možnosť nevyužil. Exekučný súd nedisponuje právomocou riešiť okolnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu. Návrh na zastavenie exekúcie nepredstavuje ďalší opravný prostriedok proti exekučnému titulu a povinný by nemal mať možnosť namietať skutočnosti, ktoré opomenul a neuplatnil v základnom konaní. V súdnej praxi je ustálené, že z podstaty exekučného konania vyplýva, že existencia práva a tomu zodpovedajúcej povinnosti musí byť najprv určená rozhodnutím príslušného štátneho orgánu alebo iným zákonom stanoveným spôsobom. Z toho dôvodu je nutné, aby všetko, čo je potrebné pre určenie práva, bolo vykonané v konaní o veci samej (v základnom konaní).V exekučnom konaní je potom možné prihliadnuť už iba na to, čo sa udialo po vydaní exekučného titulu. Na zdôraznenie svojich tvrdení poukázal právny zástupca oprávneného na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 3CoE/275/2014 zo dňa 15.04.2015 a tiež aj na rozhodnutie Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 16Er/5381/2014 zo dňa 01.12.2015. K tvrdeniam povinného o neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, právny zástupca oprávneného uvádza, že sú v rozpore so skutkovým a právnym stavom. Rozhodcovská zmluva nebola podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere. To vyplýva z bodu 2. rozhodcovskej zmluvy, ale aj z práva na jednostranné odstúpenie od nej. Je samostatným právnym úkonom, ktorého uzavretie je možnosťou ale nie povinnosťou. Poučenie spotrebiteľa o tom, že rozhodcovskú zmluvu nie je povinný uzavrieť a že táto skutočnosť nebude mať vplyv na uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere je významovo jednoznačné a nesporné, zrozumiteľné pre priemerného spotrebiteľa, ktorý si uvedené ustanovenie prečíta. Pri odstúpení od rozhodcovskej zmluvy by bez ohľadu na (ne)súhlas veriteľa došlo k jej zániku a to bez vplyvu na ďalšie trvanie samotnej zmluvy o revolvingovom úvere. Povinný teda mohol nepristúpiť na uzavretie rozhodcovskej zmluvy resp. aj jednostranne dosiahnuť zánik takejto dohody, a to v oboch prípadoch bez vplyvu na uzavretie resp. existenciu (hlavnej) zmluvy o revolvingovom úvere. Je nesporným, že vlastným úkonom mohol ovplyvniť vznik a existenciu rozhodcovskej zmluvy a teda aj obsah vzájomného vzťahu s oprávneným. Rozhodcovská zmluva spĺňa preto charakter individuálneho ustanovenia. Na posilnenie svojho tvrdenia uviedol právny zástupca oprávneného uviedol ust. § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v ktorom je uvedené, že za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. K formulárovému zneniu rozhodcovskej zmluvy právny zástupca oprávneného tvrdí, že postup uzatvárania akejkoľvek zmluvy primárne vyplýva z právnej úpravy mechanizmu uzatvárania zmluvy. Návrh zmluvy predkladá jedna strana, druhá ho buď akceptuje alebo nie. Povinný sa rozhodol rozhodcovskú zmluvu uzavrieť, hoci z nej jednoznačne vyplýva - a to priamo z úvodných ustanovení zmluvy, že jej uzatvorenie nie je podmienkou uzatvorenia zmluvy o úvere. To neznamená, že sa tým vzdáva nejakých práv, zhoršuje si svoje postavenie a podobne. Rozhodcovská zmluva obsahuje ustanovenia, ktoré umožňujú spotrebiteľovi rozhodcovskú zmluvu odmietnuť, resp. následným úkonom ju jednostranne zrušiť. Neprijateľná podmienka je podľa zákona neplatná, pričom ide o neplatnosť absolútnu. Teda o takú neplatnosť, ktorá pôsobí s účinkami ex tunc. Ak však sa má prijateľnosť či neprijateľnosť (teda neplatnosť) spájať so začatím rozhodcovského konania podľa toho, kto je žalobca (a teda kto začne rozhodcovské konanie), potom nemôže ísť o neplatnosť absolútnu. Okolnosťou, ktorá má spôsobovať neplatnosť zmluvy titulom neprijateľnosti podľa exekučného súdu je totiž začatie rozhodcovského konania dodávateľom. A táto skutočnosť neexistovala v čase vzniku rozhodcovskej zmluvy. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republike z 26. marca 2009, sp. zn. 1M Obdo V 16/2006 a publikované v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod R 54/2010): „Platnosť, či neplatnosť právneho úkonu možno posudzovať len so zreteľom na okolnosti, ktoré existovali v čase jeho vzniku.“ Čiže okolnosť - začatie rozhodcovského konania kýmkoľvek zo zmluvného vzťahu - nemôže byť rozhodujúca pre posúdenie platnosti či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy. Daná okolnosť v čase vzniku rozhodcovskej zmluvy nejestvuje. K výberu rozhodcu resp. fóra, kde sa spor bude riešiť, dochádza až pri podaní žaloby. Tento výber robí strana podávajúcu žalobu. Obe zmluvné strany majú v zmysle úpravy

ich vzájomného vzťahu rovnaké práva a nie je možné hovoriť o žiadnej nerovnováhe. Samotný fakt, že rozhodcovské konanie začne na základe žaloby dodávateľa nie je daný uzavretím rozhodcovskej zmluvy. Vyplýva z toho, že zo strany spotrebiteľa dôjde k porušeniu zmluvných povinností. Ochrana spotrebiteľa smeruje k tomu, aby zmluvné strany mali rovnakú možnosť a postavenie v rovnakej respektíve porovnateľnej situácii. To znamená, či rozsah oprávnení žalobcu je rovnaký bez ohľadu na to, či ide o dodávateľa alebo o spotrebiteľa. Ak je v pozícii žalobcu spotrebiteľ, potom aj on určuje a) fórum rozhodovania sporu, b) v prípade voľby rozhodcovského konania rozhodcovský súd. Žiadny zákon v čase vykonania rozhodcovského konania (a ani k dnešnému dňu) neurčil, že by rozhodcovské konanie mohlo začať len na základe žaloby spotrebiteľa. Ak by tomu tak bolo, potom by prijatie neskoršej právnej úpravy v zákone č. 335/2014 Z.z. nebolo racionálne, pretože uvedený zákon naďalej počíta s tým, že rozhodcovské konanie sa môže začať aj na základe žaloby dodávateľa ((napríklad § 25 ods. 3 zákona : Stály rozhodcovský súd bezodkladne po doručení žaloby, a ak nejde o spotrebiteľa, po zaplatení poplatku podľa sadzobníka poplatkov zverejneného na webovom sídle stáleho rozhodcovského súdu, písomne vyzve žalovaného na zaslanie žalobnej odpovede. Lehota pre zaslanie žalobnej odpovede, ktorú stály rozhodcovský súd určí žalovanému, nesmie byť kratšia ako 30 dní od doručenia žaloby. § 28 ods. 5 daného zákona Procesný úkon spotrebiteľa, a to najmä podanie žaloby, zaslanie žalobnej odpovede, vyjadrenia, návrhu na vykonanie dôkazu, dôkazného prostriedku alebo námietky nedostatku právomoci nie je možné spoplatniť alebo podmieniť ich procesné účinky úhradou poplatku, príloha č. 2 k danému zákonu označená ako Poučenie o rozhodcovskom konaní pri iniciovaní sporu proti spotrebiteľovi).). Uvedeným právny zástupca oprávneného poukazuje na to, že povinný sa snaží, rozšíriť dôvody neprijateľnosti a neplatnosti rozhodcovskej zmluvy na situáciu, ktorú zákon nepredpokladá. Podľa právneho zástupcu by nebolo opodstatnené a ani racionálne, aby zákonodarca pri tvorbe a prijatí zákona výslovne upravil v zákone možnosť začatia rozhodcovského konania voči spotrebiteľovi, hoci podľa povinného by taký postup mal byť neprípustný. Uvádza, že na základe zákona č. 335/2014 Z.z. je možné začať rozhodcovské konanie proti spotrebiteľovi aj na základe rozhodcovskej zmluvy uzavretej pred účinnosťou daného zákona (§ 73 ods. 4 zákona). Pokiaľ ide o zhoršenie postavenia spotrebiteľa vzhľadom na miesto rozhodcovského konania právny zástupca oprávneného uvádza, že rozhodcovské konanie je ex lege v zásade písomné. Z dôvodu právnej opatrnosti len poukazuje na to, že písomné je aj konanie pred súdom napr. pri vydaní platobného rozkazu a takisto ide o sporové konanie. Písomná forma konania však neznamená žiadny zásah do práv jeho účastníka nakoľko svoje argumenty môže vždy uplatniť písomne (v žalobnej odpovedi, žiadosťou o preskúmanie rozhodcovského rozsudku, a napokon aj žalobou na zrušenie rozhodcovského rozsudku). Ani v konaní pred všeobecným súdom sa nevychádza striktne z princípu dostupnosti súdu. Miesto rozhodcovského konania je objektívne dosažiteľné, t.j. spotrebiteľ má objektívnu možnosť sa do neho dostať. Oprávnený poukazuje aj na zákon č. 335/2014 Z.z., v súlade s ktorým prebehlo spotrebiteľské rozhodcovské konanie. Podľa § 31 uvedeného zákona (1) Spotrebiteľské rozhodcovské konanie sa uskutočňuje v sídle stáleho rozhodcovského súdu. (2) Ak sa tým nesťaží právo účastníka konania na prístup k súdu, stály rozhodcovský súd môže uskutočniť jednotlivé úkony na mieste, ktoré považuje za vhodné, najmä na vypočutie svedkov, znalcov alebo účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského konania, preskúmanie tovaru, majetku alebo listín.“ Aj zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní prijatý ako norma na ochranu spotrebiteľa stanovuje, že rozhodcovské konanie sa vykoná v sídle rozhodcovského súdu. Zákon nestanovuje žiadnu podmienku týkajúcu sa dostupnosti miesta rozhodcovského konania, resp. že by rozhodcovské konanie mimo miesta bydliska spotrebiteľa malo byť neprípustné. Záver súdu o neplatnosti rozhodcovskej zmluvy z dôvodu neprijateľnosti miesta rozhodcovského konania je tak v rozpore so zákonom. Právny zástupca oprávneného poukazuje na skutočnosť, že žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku je v danom štádiu exekučného konania neprípustná, nakoľko nebola podaná v lehote určenej v zákone č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní t.j. v lehote 3 mesiacov od doručenia rozhodcovského rozsudku. Od 01.04.2017 Exekučný poriadok neobsahuje ustanovenie na základe ktorého by povinný mohol podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku v exekučnom konaní. Na záver právny zástupca oprávneného konštatuje, že povinný nepreukázal splnenie dôvodu na zastavenie exekúcie v zmysle Exekučného poriadku. Navrhol, aby exekučný súd návrh povinného na zastavenie exekúcie ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol. Zároveň navrhol, aby súd priznal oprávnenému nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v rozsahu 100 %, a to vo výške 67,92 EUR vrátane DPH (2 úkony - prevzatie a príprava zastúpenia a podanie vyjadrenia k návrhu povinného na zastavenie exekúcie - vypočítané zo sumy 590,88 EUR, t.j. 2 x 19,09 EUR + 2 x režijný paušál za rok 2018 vo výške 9,21 EUR + 20% DPH).

9. Z predloženého vyjadrenia súdneho exekútora vyplývajú skutočnosti o návrhu povinného na zastavenie exekúcie a preukázaní dodržania zákonnej lehoty pri jeho podaní vzhľadom na doloženie doručeniek k upovedomeniu o začatí exekúcie. Súdny exekútor tiež uviedol, že oprávnený resp. jeho právny zástupca sa k návrhu na zastavenie exekúcie v lehote 10 dní vyjadril a jeho vyjadrenie pripojil ako prílohu svojho podania.

10. Podľa § 45 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľného rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní vrátane zmieru v ňom schváleného.

11. Podľa § 46 ods. 1 písmeno d) Exekučného poriadku, potvrdením o vykonateľnosti opatrí exekučný titul v ostatných prípadoch orgán na to oprávnený alebo orgán, ktorý schválil dohodu, na podklade ktorej exekúciu zákon pripúšťa.

12. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

13. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

14. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

15. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

16. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.

17. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnila. Základnou vlastnosťou, ktorú musí mať každý exekučný titul bez ohľadu na jeho druh, je vykonateľnosť. Vykonateľnosťou sa vo všeobecnosti rozumejú účinky (vlastnosti) rozhodnutia umožňujúce núteným spôsobom aj proti vôli povinného realizovať povinnosť obsiahnutú vo výroku rozhodnutia, ktorá nebola dobrovoľne splnená. Vykonateľnosť exekučného titulu sa skúma ex offo, a to tak z formálnej stránky ako aj zo stránky materiálnej. Formálna a materiálna vykonateľnosť exekučného titulu sú rovnocenné zložky vykonateľnosti rozhodnutia. Chybnosť alebo nedostatok niektorej zložky vykonateľnosti spôsobuje neprípustnosť exekúcie a jej zastavenie v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania. Súd je v exekučnom konaní v ktoromkoľvek štádiu povinný skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu, ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku za účelom vydania poverenia na vykonanie exekúcie, ale aj za účelom zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť z dôvodu podľa § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, alebo taktiež aj v prípade, keď by došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie pre zistenie dôvodu na

zastavenie exekučného konania podľa § 61k ods.1 Exekučného poriadku a to aj bez návrhu povinného na zastavenie exekúcie.

18. Súd preskúmaním exekučného titulu, návrhu povinného na zastavenie exekúcie, ako aj vyjadrenie oprávneného, zistil, že rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc na vydanie exekučného titulu od rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi oprávneným a povinným dňa 28.11.2013. Zo samostatne uzavretej rozhodcovskej zmluvy č. 8500036341, ktorá nie je súčasťou Zmluvy o revolvingovom úvere a nebola ani podmienkou uzatvorenia a vykonávania Zmluvy o revolvingovom úvere, o čom ho oprávnený tiež informoval (bod 2 zmluvy) je zrejmé, že ide o medzi zmluvnými stranami dohodnutý spôsob riešenia možných sporov vyplývajúcich zo Zmluvy o revolvingovom úvere. Z uvedených dôvodov súd považuje rozhodcovskú zmluvu, ktorá založila právomoc rozhodcovského súdu vydať exekučný titul za platný právny úkon. Povinný mal aj po podpise rozhodcovskej zmluvy možnosť odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy do 14 dní bez udania dôvodu (bod 7 zmluvy), čo nevyužil, a teda svojím podpisom súhlasil, že prípadné vzniknuté spory sa budú riešiť v rozhodcovskom konaní. Exekučný súd týmto konštatuje, že poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané na podklade právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, kde bola povinnému uložená povinnosť uhradiť oprávnenému pohľadávku vo výške 590,88 EUR s prísl., ktorá nebola dobrovoľne zo strany povinného splnená. Pre exekučné konanie vedené na Okresnom súde Banská Bystrica bola v čase rozhodovania o návrhu na vykonanie exekúcie podstatná skutočnosť, že boli splnené všetky náležitosti stanovené Exekučným poriadkom, a tým aj podmienka vymáhateľnosti exekučného titulu, nakoľko sa jednalo, a aj naďalej jedná o vykonateľné rozhodnutie súdu, a to po materiálnej aj formálnej stránke. Týmto bola splnená jedna zo základných podmienok na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Zákonné predpoklady na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie ostali nezmenené, nakoľko predmetný exekučný titul, rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Victoria Arbiter vydaný pod sp. zn. Rk-PC-801/16-MK dňa 14.10.2016, doposiaľ nebol zrušený. Samotná žaloba na zrušenie rozhodcovského rozsudku, predmetného exekučného titulu, nemá žiaden účinok vo vzťahu k právoplatnosti a vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia, a to až do času kým súd o tomto návrhu rozhodne. Súd zároveň dodáva, že povinný sa okrem vyššie uvedeného neopiera o iné tvrdenia, ktoré by zakladali jeden z dôvodov zastavenia exekúcie.

19. Exekučnému súdu bolo z priloženého rozhodcovského rozsudku, predmetného exekučného titulu, zrejmé, že povinný bol vyzvaný na podanie žalobnej odpovede k žalobe a jej prílohám, danú výzvu si prezval, zároveň podal aj vyjadrenie v stanovenej lehote. Súd konštatuje, že povinný na základe uvedeného vedel o tom, že oprávnený podal žalobu na zaplatenie istiny s prísl. na rozhodcovský súd. Povinný sa v stanovenej lehote 30 dní od doručenia výzvy na podanie žalobnej odpovede vyjadril. Zo strany povinného nebol exekučnému súdu predložený žiadny dôkaz, ktorý by spochybnil to, že nemohol o začatom rozhodcovskom konaní vedieť a teda sa nemohol brániť.

20. Exekučný súd ďalej zdôrazňuje, že nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, resp. preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátane postupu orgánu) vydaného v základnom konaní (tzv. materiálna vykonateľnosť). Obsahom tohto rozhodnutia je viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania (aj vtedy ak by existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. To teda znamená, že vytýkané nedostatky v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu (NS ČR 20 Cdo 1940/2008). Nerešpektovanie exekučného titulu by totiž znamenalo „neprípustnú nápravu“ vykonávaného rozhodnutia.

21. Súd skúmal návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a mal nesporne preukázané, že ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosť uvedenú vo výroku exekučného titulu nesplnil. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa teda začali dôvodne. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, súd podaný návrh na zastavenie exekúcie považuje za nedôvodný.

22. Súd vychádzal pri rozhodovaní z dokumentov, ktoré sú uvedené v tomto odôvodnení, a dospel k právnemu názoru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie na základe vyššie uvedených dôvodov nie je dôvodný, súd nemal preukázané zo strany povinného, že bola naplnená podmienka na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, preto návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.

23. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

24. Podľa §199d ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený, má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

25. Oprávnený si v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie uplatnil náhradu trov vo výške 67,92 EUR vrátane DPH, ktoré pozostávajú z dvoch polovičných právnych úkonov právnej služby vo výške 19,09 EUR, dvoch režijných paušálov vo výške 9,21 Eur vrátane 20 % DPH (t.j. 2 x 19,09 EUR + 2 x 9,21 EUR + 20 % DPH). Vzhľadom na to, že súd návrh povinného na zastavenie exekúcie v celom rozsahu zamietol oprávnenému priznal náhradu trov v plnej výške.

26. Po právoplatnosti tohto uznesenia súd vydá dodatok k povereniu v zmysle § 199d odsek 1 Exekučného poriadku na sumu uvedenú v II. výroku tohto rozhodnutia.

27. Súd na dôvažok uvádza, že ak by v budúcnosti došlo k zrušeniu exekučného titulu, toto rozhodnutie nebráni povinnému podať opätovne návrh na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovenia § 61k ods. 3 Exekučného poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.