Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_B3-65Csp-40-2022.pdf
PDF · 96.59 KB
Case nature
Area
Subarea
B3-65Csp/40/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava IV sudcom JUDr. Vladislavom Birásom, PhD., v spore žalobkyne: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom v Bratislave, Štefanovičova 4, IČO: 00 585 441, zastúpenej JUDr. Soňou Pohovejovou, advokátkou v Bratislave, Záhradnícka 37, proti žalovanej: K. B., narodená XX. júla XXXX, trvalým pobytom v A., S. XXXX/XX, o zaplatenie 352 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni 352 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 352 eur od 1. júna 2021 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobu vo zvyšku z a m i e t a.
Žalobkyňa má proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava III 9. júna 2022 (ktorého nástupníckym súdom je od 1. júna 2023 Mestský súd Bratislava IV) domáhala, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť jej sumu 352 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 352 eur od 31. mája 2021 do zaplatenia z titulu regresnej náhrady za poskytnuté poistné plnenie. V odôvodnení svojej žaloby uviedla, že so žalovanou ako poistníkom uzavrela zmluvu o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla Chevrolet Captiva s EČV: BL XXX OV, ktorého prevádzkou došlo 26. novembra 2020 ku škodovej udalosti - dopravnej nehode, na základe ktorej žalobkyňa poskytla poškodenému poistné plnenie v súhrnnej výške 5 378,31 eur z titulu náhrady škody. Proti žalovanej ako vodičke predmetného motorového vozidla, ktorá dopravnú nehodu spôsobila a neohlásila ju policajtovi, si uplatňuje regresnú náhradu časti poskytnutého poistného plnenia v sume 352 eur.
2. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe uviedla, že žalobou uplatnený procesný nárok neuznáva a navrhla žalobu žalobkyne v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť. Žalovaná síce potvrdila, že skutkové okolnosti predmetnej škodovej udalosti z 26. novembra 2020 sa udiali tak, ako boli popísané žalobkyňou v žalobe, avšak namietala, že neboli splnené predpoklady pre ohlásenie predmetnej škodovej udalosti policajtovi v zmysle § 51 ods. 3 písm. a/ zákona č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov, na ktorý odkazuje poznámka pod čiarou k § 12 ods. 1 písm. e/ zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, na základe ktorého si žalobkyňa uplatňuje nárok na regresnú náhradu poskytnutého poistného plnenia. V danom prípade nedošlo k usmrteniu či zraneniu žiadnej osoby, ani k poškodeniu cesty či všeobecne prospešného zariadenia, neunikli žiadne nebezpečné veci a na žiadnom zo zúčastnených vozidiel
vrátane prepravovaných vecí alebo na inom majetku nevznikla hmotná škoda zrejme prevyšujúca desaťnásobok minimálnej mzdy zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou, ktorá pre rok 2020 bola ustanovená v sume 580 eur za mesiac. Vzniknutá hmotná škoda v zistenej výške 5 378,31 eur teda nepresiahla sumu 5 800 eur, a preto neohlásenie predmetnej škodovej udalosti policajtovi nemôže byť porušením povinnosti, pre ktorú by žalobkyni vznikol nárok na ňou uplatňované peňažné plnenie.
3. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so všetkými listinnými dôkazmi predloženými sporovými stranami na podopretie ich skutkových tvrdení, a to zmluvou č. XXXXXXXXXX o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zo 17. mája 2017; výpisom z inkasného účtu tejto poistnej zmluvy; správou o dopravnej nehode z 26. novembra 2020; oznámením škodovej udalosti poškodeným z 27. novembra 2020; fotografiami oboch zúčastnených vozidle pri danej škodovej udalosti; faktúrami spoločnosti Group M, a.s., č. XXXXXXXX a XXXXXXXX, ktorými bola poškodenému V. W. vyúčtovaná cena za vykonanú opravu jeho motorového vozidla; oznámením o poistnom plnení z 18. decembra 2020 a zo 14. júla 2021; exkasom poistného plnenia; výzvou na zaplatenie náhrady poistného plnenia z 1. marca 2021 a z 11. mája 2021 s doručenkou; námietkami žalovanej proti zaplateniu náhrady poistného plnenia z 31. marca 2021, 21. mája 2021, 3. augusta 2021, 8. septembra 2021 a 7. októbra 2021; odpoveďou žalobkyne na námietky žalovanej z 26. júla 2021, 20. augusta 2021, 20. septembra 2021, ako aj ostatným obsahom spisu.
4. Na základe vykonaných dôkazov súd zistil tento skutkový stav: 4.1. Žalobkyňa ako poisťovateľ ako žalovaná ako poistník uzavreli 17. mája 2017 poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla so začiatkom poistenia na dobu neurčitú, ktorá sa vzťahovala na vozidlo zn. Chevrolet Captiva s EČV: BL XXX OV. 4.2. Prevádzkou tohto motorového vozidla, ktoré viedla žalovaná, bola 26. novembra 2020 o 7.40 hod. v Bratislave na ulici H. spôsobná udalosť v cestnej premávke, pri ktorej došlo ku škode spôsobenej V. W. v zistenej súhrnnej výške 5 378,31 eur. K tejto škode došlo tak, že žalovaná pri cúvaní z parkoviska na hlavnú cestu vošla do jazdnej dráhy idúceho motorového vozidla poškodeného V. W. BMV X5 s EČV: BL XXX GV. V správe o nehode spísanej účastníkmi tejto udalosti sú ako viditeľné poškodenia na motorovom vozidle poškodeného označené „pravý blatník, pravé koleso, pravé dvere P + Z [predné a zadné - pozn. súdu], pravý zadný blatník“ a že táto nehoda nebola ohlásená ani šetrená políciou (Policajným zborom Slovenskej republiky). 4.3. Žalobkyňa vzniknutú škodu nahradila poškodenému v uplatnenej výške 5 378,31 eur z predmetnej poistky. Poistné plnenie bolo vyplatené platbou zo 17. decembra 2020 vo výške 5 203,83 eur a platbou z 13. júla 2021 vo výške 174,48 eur spoločnosti Group M, a.s., ktorá vykonala opravu motorového vozidla poškodeného V. W.. 4.4. Následne žalobkyňa vyzvala žalovanú listom z 11. mája 2021 na zaplatenie náhrady časti poskytnutého poistného plnenia vo výške 352 eur, a to v lehote 10 dní od doručenia tejto výzvy, ktorú si žalovaná osobne prevzala 20. augusta 2021. 4.5. Žalovaná žalobou uplatnenú sumu regresnej náhrady časti poskytnutého poistného plnenia žalobkyni doposiaľ nezaplatila.
5.1. Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. 5.2. Podľa § 12 ods. 1 písm. e/ zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 381/2001 Z. z.“) poisťovateľ má proti poistníkovi nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak porušil povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu podľa osobitného predpisu, ktorá je poistnou udalosťou. 5.3. Podľa § 64 ods. 1 písm. d/ zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu vzniku predmetnej dopravnej nehody 26. novembra 2020 (ďalej len „zákon č. 8/2009 Z. z.) dopravná nehoda je udalosť v cestnej premávke, ktorá sa stane v priamej súvislosti s premávkou vozidla a pri ktorej na niektorom zo zúčastnených vozidiel vrátane prepravovaných vecí alebo na inom majetku vznikne hmotná škoda zrejme prevyšujúca jedenapolnásobok väčšej škody podľa Trestného zákona. 5.4. Podľa § 66 ods. 2 písm. a/ zákona č. 8/2009 Z. z. účastník dopravnej nehody je povinný ohlásiť dopravnú nehodu policajtovi.
5.5. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 5.6. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
6. Zo zisteného skutkového stavu súd považoval za preukázané, že žalovaná ako vodička motorového vozidla, ktoré bolo predmetom poistného vzťahu z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú jeho prevádzkou medzi žalobkyňou ako poisťovateľom a žalovanou ako poistníkom, spôsobila 26. novembra 2020 udalosť v cestnej premávke, pri ktorej došlo k vzniku škody poškodenému Matejovi Polákovi v zistenej výške 5 378,31 eur, ktorá bola následne žalobkyňou nahradená z povinného zmluvného poistenia.
7. Spornou otázkou, od vyriešenia ktorej záviselo meritórne rozhodnutie prejednávanej veci, bolo, či túto škodovú udalosť možno právne kvalifikovať ako dopravnú nehodu v zmysle § 64 ods. 1 a 2 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení účinnom ku dňu 26. novembra 2020. Od vyriešenia tejto otázky je potom možné posúdiť, či žalovanú ako účastníka dopravnej nehody zaťažovala povinnosť oznámiť túto udalosť policajtovi a či pre jej porušenie žalobkyni vznikol nárok na náhradu poistného plnenia, ktorej čiastočného zaplatenia sa v spore domáha.
8. V konaní nebolo sporné, že pri škodovej udalosti z 26. novembra 2020 nedošlo k usmrteniu alebo zraneniu žiadnej osoby, ani k poškodeniu cesty alebo všeobecne prospešného zariadenia, ani k úniku tzv. nebezpečných vecí v zmysle zákona č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov (porov. § 64 ods. 1 písm. a/ až c/ zákona č. 8/2009 Z. z.). Takisto nebolo sporným, že vodiči zúčastnených vozidiel neboli pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky, bezodkladne zastavili svoje vozidlá, preukázali si vzájomne svoju totožnosť, poskytli si údaje o poistení vozidla, vyplnili a podpísali tlačivo zavedené na zabezpečenie náhrady vzniknutej škody a dohodli sa na zavinení škodovej udalosti, a to že jej vinníkom je žalovaná (porov. § 64 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z. z.).
9. Skutočnosť, či predmetnú škodovú udalosť možno právne kvalifikovať ako dopravnú nehodu, závisela teda práve od toho, či sú v danom prípade splnené predpoklady v zmysle § 64 ods. 1 písm. d/ zákona č. 8/2009 Z. z., a to či na niektorom zo zúčastnených vozidiel vrátane prepravovaných vecí alebo na inom majetku vznikla hmotná škoda zrejme prevyšujúca jedenapolnásobok väčšej škody podľa § 125 ods. 1 Trestného zákona, teda sumu 3 990 eur (t. j. 1,5 x 2 660 eur). 9.1. Z vykonaných listinných dôkazov bolo preukázané, že pri predmetnej škodovej udalosti bola na motorovom vozidle poškodeného V. W. BMW X5 s EČV: BL XXX GV spôsobená hmotná škoda v súhrnnej výške 5 378,31 eur. Z matematického porovnania týchto hodnôt vyplýva, že vzniknutá hmotná škoda prevyšuje jedenapolnásobok väčšej škody podľa § 125 ods. 1 Trestného zákona (t. j. 5 378,31 eur > 3 990 eur). Relevantným pre kvalifikovanie predmetnej škodovej udalosti za dopravnú nehodu však v zmysle § 64 ods. 1 písm. d/ zákona č. 8/2009 Z. z. nie je matematické vyjadrenie vzniknutej hmotnej škody tak, ako bolo následne exaktne zistené až po vykonaní odbornej obhliadky poškodeného motorového vozidla a jeho opravy, ale či už v momente udiania sa predmetnej udalosti (kedy je aktuálne jej ohlásenie policajtovi) bolo možné výšku vzniknutej hmotnej škody odhadnúť, že „zrejme“ prevyšuje jedenapolnásobok väčšej škody podľa Trestného zákona. 9.2. Vykonanie posúdenia účastníkmi škodovej udalosti, či výška vzniknutej hmotnej škody „zrejme“ prevyšuje zákonom určenú hranicu, je mnohokrát závislé len na ich laickom odhade. Preto je podľa názoru súdu, a to aj s prihliadnutím na účel predmetnej právnej normy, potrebné čo do pojmu „zrejme“ zvoliť skôr taký výklad, že udalosť v cestnej premávke nie je dopravnou nehodou len vtedy, ak je očividné (zjavné, vysoko pravdepodobné), že vzniknutá hmotná škoda nedosahuje zákonom stanovenú hranicu 3 990 eur, teda že vznikla len zanedbateľná škoda (k tomu tiež porov. dôvodovú správu k zákonu č. 8/2009 Z. z.). V hraničných prípadoch, kedy sa odhad výšky hmotnej škody javí práve niekde na úrovni tejto zákonom stanovenej hranice, treba uprednostniť skôr variantu, že „zrejme“ prevyšuje túto hranicu, pred variantou, že túto hranicu „zrejme“ (t. j. očividne, zjavne) neprevyšuje. 9.3. V danom prípade treba vziať na zreteľ, že došlo k poškodeniu motorového vozidla zn. BMW X5, ktoré sa vo všeobecnosti považujú za drahšie vozidlá vyššej strednej triedy, čo teda logicky implikuje, že
aj ich oprava bude finančne nákladnejšia než pri vozidlách nižších tried. Už zo samotnej správy o nehode spisovanej oboma účastníkmi predmetnej udalosti v deň jej uskutočnenia a tiež z priložených fotografií poškodeného motorového vozidla vyplýva, že účastníkom bol známy rozsah viditeľných poškodení, ktoré sa vyskytli po celej dĺžke pravej strany tohto vozidla, t. j. od pravého predného blatníka, cez predné i zadné dvere, spätné zrkadlo, koleso až po zadný blatník. Hoci nešlo o nejaké významné poškodenia devastačného charakteru majúce za následok nepojazdnosť vozidla, predsa len išlo o také poškodenia karosérie, ktoré môžu mať vplyv pri kontrole technického stavu vozidla a posudzovaní spôsobilosti na jeho prevádzku v cestnej premávke, a preto vykonanie ich opravy navrátením do pôvodného stavu resp. výmenou poškodeného kusu za nový kus treba považovať za legitímne. So zreteľom na spomenutý rozsah poškodenia motorového vozidla poškodeného - t. j. poškodenia viacerých samostatných častí karosérie po celej dĺžke vozidla z jeho pravej strany - bolo podľa názoru súdu možné i z laického pohľadu dôvodne a rozumne predpokladať, že v danom prípade pôjde o rozsiahlejšiu škodu, a nie len o drobné poškodenia, na opravu ktorých náklady sotva dosiahnu zákonom stanovenú hranicu 3 990 eur.
10. Sumarizujúc uvedené súd uzatvára, že v danom prípade v čase udiania sa predmetnej udalosti bolo možné dôvodne a rozumne predpokladať, že na motorovom vozidle poškodeného V. W. BMW X5 s EČV: BL XXX GV vznikla hmotná škoda „zrejme“ prevyšujúca jedenapolnásobok väčšej škody. To znamená, že predmetnú udalosť je potrebné právne kvalifikovať ako dopravnú nehodu podľa § 64 ods. 1 písm. d/ zákona č. 8/2009 Z. z., a tak žalovanej ako účastníčke tejto dopravnej nehody vznikla povinnosť v zmysle § 66 ods. 1 písm. a/ zákona č. 8/2009 Z. z. ohlásiť ju policajtovi. Keďže žalovaná vznik tejto dopravnej nehody policajtovi neohlásila, žalobkyni tak vzniklo proti žalovanej právo na regresnú náhradu poskytnutého poistného plnenia v zmysle § 12 ods. 1 písm. e/ zákona č. 381/2001 Z. z., ktorú si žalobkyňa uplatnila v časti 352 eur a ktorú jej žalovaná doposiaľ nezaplatila. Z tohto dôvodu súd žalobe žalobkyne čo do istiny uplatnenej vo výške 352 eur ako dôvodnej vyhovel.
11. Povinnosť poistníka zaplatiť náhradu poskytnutého poistného plnenia alebo jeho časti nemá osobitne ustanovenú lehotu splatnosti a takáto lehota v danom prípade nebola stanovená ani rozhodnutím alebo dohodou medzi účastníkmi tohto právneho vzťahu. Preto je potrebné posúdiť ju na základe § 563 Občianskeho zákonníka tak, že nárok má upokojiť prvého dňa po tom, keď o jeho uspokojenie veriteľ požiadal. 11.1. Žalobkyňa vyzvala žalovanú na úhradu uvedeného plnenia listom z 11. mája 2021, ktorý jej bol osobne doručený 20. mája 2021, a to v dodatočne určenej lehote 10 dní od jeho doručenia. Lehota splatnosti tohto nároku tak začala plynúť nasledujúci deň a skončila uplynutím desiateho dňa od doručenia uvedenej výzvy, ktorý so zreteľom na zásady počítania lehôt podľa § 122 Občianskeho zákonníka pripadol na pondelok 31. mája 2021. Žalovaná uplatnený peňažný nárok žalobkyni v určenej lehote splatnosti nezaplatila, a tak sa nasledujúci deň 1. júna 2021 dostala s jeho plnením do omeškania. 11.2. Súd preto vyhovel žalobe aj v časti uplatneného príslušenstva a priznal žalobkyni nárok na zaplatenie úrokov z omeškania v zákonom ustanovenej výške aktuálnej k prvému dňu omeškania 5 % ročne z dlžnej sumy vo výške 352 eur za dobu omeškania od 1. júna 2021 až do jej zaplatenia. 11.3. Žalobu čo do zvyšku uplatneného nároku na zaplatenie úrokov z omeškania, t. j. o zaplatenie úroku z omeškania za deň 31. mája 2021, ktorý ale ešte bol posledným dňom lehoty splatnosti, ako neopodstatnenú zamietol.
12. Záverom súd len pre úplnosť dodáva, že vykonanie právnej kvalifikácie, či konkrétna udalosť v cestnej premávke spĺňa zákonné predpoklady dopravnej nehody, vždy treba uskutočniť podľa príslušnej právnej normy platnej a účinnej v čase, kedy sa táto udalosť udiala (t. j. v danom prípade podľa § 64 zákona č. 8/2009 Z. z. v znení účinnom ku dňu 26. novembra 2020), a to bez ohľadu na to, že poznámka pod čiarou k § 12 ods. 1 písm. e/ zákona č. 381/2001 Z. z. odkazuje na predošlú a už neaktuálnu právnu úpravu zákona č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách, ktorá bola s účinnosťou od 1. februára 2009 zrušená a nahradená zákonom č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke. Poznámky pod čiarou k príslušným odkazom totiž nie sú súčasťou právneho predpisu, ale majú len informatívnu povahu, a preto nesmú obsahovať veci, ktoré majú normatívnu povahu (porov. bod 47. Legislatívnotechnických pokynov, ktoré sú prílohou k Legislatívnym pravidlám tvorby zákonov publikovaných v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod č. 19/1997 Z. z.).
13. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Žalobkyňa mala v konaní s výnimkou v nepatrnej časti príslušenstva plný procesný úspech, preto jej proti neúspešnej žalovanej vznikol nárok na náhradu trov konania v plnom
rozsahu. O výške náhrady trov konania žalobkyne, ktorú jej bude žalovaná povinná zaplatiť, rozhodne súd v lehote do 60 dní po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Mestskom súde Bratislava IV. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku).