Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27Csp/5/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudcom JUDr. Štefanom Juhásom v právnej veci žalobkyne: Intrum Slovakia, s. r. o., Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, zast.: JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom v Bratislave, Mýtna 48, proti žalovaným: 1. H. C., B.. X. XX. XXXX, X. Y.. V. XXX/XX, W., 2. Y. C., B.. X. X. XXXX, X. Y.. V. XXX/XX, W., zast.: FALIS & Partners, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Lermontovova 14, IČO: 51 769 654, v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Ján Falis, o zaplatenie 4 357,82 € s prísl., takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému v 1. rade n e p r i z n á v a voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania.

III. Žalovanému v 2. rade p r i z n á v a voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou, doručenou Okresnému súdu Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) 17. 1. 2018, domáhala uloženia povinnosti žalovaným zaplatiť jej sumu 4 357,82 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 3 427,81 € od 4. 3. 2017 do zaplatenia a trovy konania.

2. Aktívnu legitimácia na podanie žaloby odvodzuje žalobkyňa z predloženej kópie zmluvy o postúpení pohľadávok z 24. 3. 2017, č. XXXX/XXXX/CE (ďalej len „zmluva o postúpení pohľadávok“), ktorú uzavrela s pôvodným veriteľom - spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a. s. (ďalej len „pôvodný veriteľ“). 3. Ako dôvod podania žaloby žalobkyňa uvádza, že na základe zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX (ďalej len „zmluva“), ktorú uzavrel so žalovanými 8. 7. 2010 pôvodný veriteľ, bol žalovaným poskytnutý úver vo výške 7 000 € s dohodnutým úrokom 15,9 % p. a. Žalovaní sa zaviazali úver splatiť 81 mesačnými splátkami vo výške 76,19 € (1 splátka), resp. 148,36 €, ročnou percentuálnou mierou nákladov (ďalej len „RPMN“) 19,12 % a celkovou čiastkou, ktorú mali žalovaná zaplatiť 11 875,28 €. Žalovaní úver nesplácali riadne a včas, preto sa dostali do omeškania. Pôvodný veriteľ ich preto písomne vyzval na úhradu omeškaných splátok listom z 26. 10. 2016. Vzhľadom na to, že na výzvu žalovaní nereagovali, žalobkyňa vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru listom z 23. 11. 2016 ku dňu 22. 11. 2016 a vyzvala ich na úhradu dlžnej sumy. Žalobkyňa si uplatňuje iba časť postúpenej pohľadávky v celkovej výške 4 724,25 € a zákonný úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po doručení oznámenia o predčasnej splatnosti úveru a uplynutí 15. dňovej lehoty na zaplatenie dlhu, t. j. od 4. 3. 2017. 4. K žalobe bola pripojená zmluva, produktové obchodné podmienky pre hypotekárne a splátkové úvery pôvodného veriteľa účinné od 1. 1. 2015, štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere z 8. 7. 2010, podpísané žalovaným v 2. rade, dodatok k zmluve z 28. 10. 2014, zmluva o postúpení pohľadávok so špecifikáciou postúpenej pohľadávky voči žalovaným, oznámenie o postúpení pohľadávky z 31. 3.

2017, výzva z 26. 10. 2015 a 20. 12. 2016, oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru z 23. 11. 2016 s dokladom o doručení žalovaným.

5. Žalovaným bola doručená žaloba spolu s prílohami a výzvou okresného súdu, aby sa vyjadrili k podanej žalobe v stanovenej lehote, avšak žalovaní ostali v konaní pasívni a k žalobe sa v stanovenej lehote nevyjadrili. Až 31. 8. 2018 bolo súdu doručené vyjadrenie žalovaného v 2. rade, v ktorom poukázal na § 92 ods. 8 zákona o bankách, ktorý musí byť pri postúpení pohľadávky splnený. Namietal taktiež, že žalobkyňa nepreukázala doručenie výzvy pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru do dispozičnej sféry žalovaných. žalobu považuje za neurčitú a nezrozumiteľnú, pretože z nej nevyplýva, kedy sa dostali žalovaní do omeškania so splácaním úveru a akým spôsobom boli splátky započítané na úhradu pohľadávky žalobkyne. Taktiež vzniesol námietku premlčania. Na pojednávaní dňa 17. 9. 2018 žalovaný v 2. rade zotrval na svojom písomnom vyjadrení k žalobe.

6. Pri posúdení skutkového a právneho stavu okresný súd vychádzal z žalobkyňou predložených listinných dôkazov, z ktorých zistil nasledovný skutkový a právny stav.

7. Pôvodný veriteľ uzavrel zo žalovaným v 1. a 2. rade ako dlžníkmi zmluvu, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 7 000 €. Žalovaní sa zaviazali poskytnutý úver vrátiť v 81 mesačných splátkach vo výške 76,19 € a od 15. 8. 2010 vo výške 148,36 € s končenou splatnosťou úveru 15. 4. 2017. Celkovú čiastku, ktorú mali uhradiť, predstavovala sumu 11 875,28 €. RPMN za úver predstavovala 19,12 %, ročná úroková sadzba 15,9 % a priemerná hodnota RPMN 15,25 %. Spracovateľský poplatok predstavoval sumu 189,17 €, ktorý mal byť uhradený pri uzatvorení zmluvy z prostriedkov úveru. Žalovaný v 2. rade prevzal spolu so zmluvou aj štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, v ktorých bol informovaný o základných parametroch poskytnutého úveru. Žalovaní spolu s pôvodným veriteľom uzavreli 28. 10. 2014 dodatok k pôvodnej zmluve, ktorý si dohodli zmenu v splatnosti splátok k 22. dňu v kalendárnom mesiaci.

8. Z obsahu výzvy z 26. 10. 2016 vyplýva, že žalovaní sa dostali do omeškania so splátkami v celkovej hodnote 2 963,36 € (k 25. 10. 2016). Listom z 23. 11. 2016 vyhlásil pôvodný veriteľ úver za predčasne splatný a vyzval žalovaných na jeho úhradu. Oznámenia o vyhlásení predčasnej splatnosti boli žalovaným doručené 26. 2. 2017, resp. 1. 12. 2016. Následne výzvou z 20. 12. 2016 upozornil pôvodný veriteľ žalovaných o predčasnej splatnosti úveru a vyzval ich na jeho úhradu s upozornením na možnosť postúpenia pohľadávky.

9. Pôvodný veriteľ ako postupca, a žalobkyňa, ako postupník, uzavreli medzi sebou zmluvu o postúpení pohľadávok, čím sa predmetná pohľadávka stala vlastníctvom žalobkyne. Žalobkyňa preukázala postúpenie predmetnej pohľadávky na základe predloženej kópie zmluvy o postúpení pohľadávok spolu so špecifikáciou postúpenej pohľadávky. Pôvodný veriteľ oznámil žalovaným postúpenie pohľadávky listom z 31. 3. 2017.

10. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

11. Podľa § 52 ods. 1, 3 a 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

12. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

13. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „ZSU“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

14. Podľa § 2 písm. a), b), d) a g) ZSU, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok.

15. Podľa § 9 ods. 2 písm. j) ZSU, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

16. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) a d) ZSU, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), d) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

17. Podľa § 92 ods. 8 prvá veta zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom k 24. 3. 2017, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta.

18. Okresný súd mal za preukázané, že pôvodný veriteľ uzavrel so žalovanými zmluvu o úvere, ktorá je súčasne spotrebiteľskou zmluvou uzatvorenou medzi pôvodným veriteľom ako dodávateľom poskytujúcim úvery v rámci podnikateľskej činnosti a žalovanými ako spotrebiteľmi. Zároveň sa na predmetnú zmluvu vzťahujú aj ustanovenia ZSU, pretože predmetná zmluva spĺňa všetky zákonné definičné znaky, ktorými zákonodarca vymedzil, ktoré zmluvy sa budú spravovať uvedeným zákonom. Uvedené nebolo medzi stranami sporné, čo vyplýva aj z ustanovení predmetnej zmluvy, ktoré odkazujú na predmetný zákon.

19. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný v 2. rade bez bližšieho vysvetlenia napriek zastúpeniu advokátom v konaní, namietal aktívnu legitimáciu žalobkyne s poukazom na ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. Okresný súd konštatuje a z predložených dôkazov jednoznačne vyplýva, že už pri doručení oznámenia o okamžitej splatnosti úveru z 23. 11. 2016 boli žalovaní v omeškaní viac ako 90 dní s časťou svojho záväzku, ak v prvej výzve z 26. 10. 2016 im pôvodný veriteľ oznámil a vyzval ich na úhradu dlžnej čiastky 2 963,36 €. Z tohto dôvodu niet žiadnej pochybnosti o tom, že došlo k platnému postúpeniu pohľadávky zo strany pôvodného veriteľa na žalobkyňu. Žalovaný v 2. rade svoje tvrdenia navyše nepodložil žiadnym dôkazom ani bližším zdôvodnením, prečo by nemala byť žalobkyňa aktívne legitimovaná na podanie žaloby, preto jeho tvrdenia považuje súd za nedôvodné.

20. Po posúdení obsahu zmluvy okresný súd dospel k záveru, že pôvodný veriteľ pri vyplatení úveru na účet žalovaných postupoval nesprávne, ak žalovaným vyplatil istinu úveru 7 000 € zníženú o

spracovateľský poplatok vo výške 189,17 €. Uvedeným postupom veriteľ reálne poskytol spotrebiteľovi sumu úveru zníženú o uvedený poplatok. Uvedený postup vyplýva priamo z časti I. základných podmienok zmluvy. Okresný súd poukazuje na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-377/14 (Ernst Georg Radlinger, Helena Radlingerová proti FINWAY a. s.), v ktorom o štvrtej z predložených prejudiciálnych otázok rozhodol tak, že „Článok 3 písm. l) a článok 10 ods. 2 smernice 2008/48/ES ako aj bod I prílohy I smernice sa majú vykladať v tom zmysle, že celková výška úveru a výška čerpania úveru označujú celkovú sumu, ktorá bola daná k dispozícii spotrebiteľovi, čo vylučuje sumy, ktoré si poskytovateľ úveru účtuje na úhradu nákladov súvisiacich s predmetným úverom a ktoré nie sú tomuto spotrebiteľovi reálne vyplatené.“ Citovaný rozsudok sa skutkovo vzťahuje aj na predmetný prípad. Súd len podotýka, že predmetná smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES bola transponovaná do nášho právneho poriadku (príloha 1 ZSU). Zo zistených skutočností vyplýva, že pôvodný veriteľ nesprávne uviedol v zmluve, že výška poskytnutého úveru je 7 000 €, ak reálne poskytol na účet žalovaných iba 6 810,83 €. Uvedený postup zo strany pôvodného veriteľa znevýhodňuje žalovaných, pretože sa úročí suma istiny (7 000 €), avšak reálne mali žalovaní k dispozícii sumu zníženú o započítaný poplatok. Úrok pritom predstavuje odplatu, teda odmenu za to, že veriteľ poskytne svoje peňažné prostriedky dlžníkovi. V tomto prípade si časť poskytnutých prostriedkov vzal priamo veriteľ na úhradu poplatku za poskytnutie úveru, čo má zásadný vplyv na celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom a aj na výpočet RPMN.

21. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že údaj o RPMN uvedený v zmluve je nesprávny, pretože reálna výška poskytnutého úveru je jedným zo základných parametrov potrebných pre výpočet RPMN. Ak bola žalovaným poskytnutá suma 6 810,83 €, pričom pri výpočte RPMN pôvodný veriteľ vychádzal zo sumy 7 000 €, je v predmetnej zmluve RPMN vypočítaná nesprávne v neprospech spotrebiteľa, čo má za následok, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov v súlade s § 11 ods. 1 písm. d) ZSU. Z uvedeného dôvodu ma žalobkyňa nárok na vrátenie poskytnutej istiny úveru 6 810,83 €. Z predložených dôkazov však vyplýva, že žalovaní doposiaľ uhradili pôvodnému veriteľovi viac, ako predstavuje istina poskytnutého úveru (7 151,03 €, po odpočítaní žalovaného nároku z celkovej čiastky úveru, ktorú boli žalovaní povinní uhradiť). Keďže samotný záväzok žalovaných zanikol jeho splnením, okresný súd preto žalobu zamietol v celom rozsahu ako nedôvodnú.

22. S poukazom záver, ku ktorému dospel okresný súd, bolo bez právneho významu zaoberať sa ďalšími námietkami zo strany žalovaného v 2. rade, pretože by neviedli k zmene rozhodnutia o predmetnej žalobe.

23. Podľa § 255 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

24. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

25. Žalovaní v 1. a 2. rade boli v konaní úspešní v plnom rozsahu. Vzhľadom na to, že žalovanému v 1. rade podľa obsahu spisu žiadne trovy nevznikli, okresný súd mu nepriznal nárok na ich náhradu. Žalovanému v 2. rade, ktorý bol v konaní taktiež úspešný, priznal súd nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v plnom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žiar nad Hronom v potrebnom počte rovnopisov s prílohami. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť a odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie môže meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie dôkazy alebo tvrdenia, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1 § 365 CSP, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.