Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_24Co-217-2018.pdf
PDF · 96.02 KB
Case nature
Subarea
24Co/217/2018
Uznesenie
Krajský súd Trnava v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a sudkýň: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Ľuboslava Vanková, v právnej veci žalobcu: Ing. K. Q., nar. XX.XX.XXXX, G. č. XXXX/XXA, H., zastúpený advokátom: JUDr. Andrej Gara, Štefánikova 14, Bratislava, proti žalovanej: Ing. T. Q., nar. XX.XX.XXXX, G. G. XX, H., zastúpená splnomocnenkyňou: NIKU & partners, s.r.o., Prokopa Veľkého 51, Bratislava, o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda, sp. zn. 6C 2/2018-37 zo dňa 22. februára 2018, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
II. Žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Uznesením napadnutým odvolaním súd prvej inštancie výrokom I. nariadil neodkladné opatrenie v tomto znení: Súd ukladá žalovanej povinnosť odovzdať žalobcovi všetky doklady od osobného motorového vozidla značky BMW, typ: X1 SDRIVE 18D, farba: hnedá, evidentné číslo: BM-F-5975, dátum prvej evidencie: marec 2011, VIN:X spolu s kľúčmi od vyššie uvedeného motorového vozidla, doklad o nadobudnutí vozidla, osvedčenie o evidencii Časť I, osvedčenie o evidencii Časť II, osvedčenie o emisnej a technickej kontrole vozidla, doklady o predchádzajúcom poistení vozidla, a to do troch dní od dňa doručenia tohto uznesenia na adrese trvalého pobytu žalobcu. Výrokom II. súd žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie po citácii § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2, § 329 ods. 1, § 336 ods. 1, § 337 ods. 1 Civilného sporového poriadku vecne odôvodnil tým, že súd po preštudovaní návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia má za to, že tento návrh je v celom rozsahu dôvodný, nakoľko dôvodmi uvádzanými v návrhu žalobca dostatočne opísal rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi ním a žalovanou a dostatočne opísal skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana nariadením neodkladného opatrenia. Súd považuje za potrebné uviesť, že účelom nariadenia neodkladného opatrenia v znení ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, bolo umožniť žalobcovi bezodkladné plnenie zákonných povinností ako evidovaného vlastníka motorového vozidla, ktoré mu vyplývajú z vlastníctva k hnuteľnej veci a tým odstrániť protiprávny stav, kedy motorové vozidlo od 01.01.2018 nie je povinne zmluvne poistené, pričom pri prípadnom používaní vozidla by mohla hroziť riziko postihu vo forme udelenia pokuty za neplnenie si povinností ako na Slovensku tak aj v Nemecku za to, že vozidlo je tam evidované, pričom od 01.01.2018 je už nepoistené.
3. Súd prvej inštancie žalobcovi neuložil povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej, nakoľko má za to, že už len samotným nariadením predmetného neodkladného opatrenia možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
Pokiaľ ide o poučovaciu povinnosť súdu v zmysle § 337 C.s.p. súd považuje za potrebné uviesť, že od tohto poučenia upustil, pretože je toho názoru, že v danom prípade nie je potrebné viesť osobitné konanie vo veci samej.
4. Nakoľko súd návrhu žalobcu na vydanie neodkladného opatrenia vyhovel v celom rozsahu, podľa § 255 ods. 1 CSP bol v konaní úspešný žalobca, preto mu bol priznaný nárok na náhrada trov konania v rozsahu 100%.
5. Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie žalovaná prostredníctvom svojho splnomocnenca. Odvolateľke nie je zrejmé z akých dôvodov došlo k nariadeniu neodkladného opatrenia. Žalobca k návrhu nepriložil žiaden dôkaz preukazujúci nemožnosť plnenia si svojich zákonných povinností ako evidovaného vlastníka motorového vozidla v Nemeckej spolkovej republike a odvolateľke nie je dostatočne zrozumiteľné, z akých dôvodov súd prvej inštancie uzavrel, že účelom nariadenia neodkladného opatrenia je umožniť žalobcovi bezodkladné plnenie zákonných povinností ako evidovaného vlastníka motorového vozidla. Odvolateľka tvrdí, že žalobca pre účely odhlásenia motorového vozidla z evidencie v Nemeckej spolkovej republike potreboval výlučne svoj preukaz totožnosti, ŠPZ motorového vozidla a technický preukaz, teda okrem technického preukazu nepotreboval žiaden ďalší doklad o čom svedčí aj obsah emailovej komunikácie zo dňa 12.12.2017, ktorá bola priložená k návrhu. Z e-mailovej komunikácie zo dňa 29.11.2017 vyplýva, že informovala žalobcu o tom, že nedisponuje tzv. veľkým technickým preukazom, iba malým technickým preukazom. Žalobca k svojmu návrhu nepredložil jediný dôkaz o tom, že predmetné motorové vozidlo je po 01.01.2018 užívané odvolateľkou a že na tomto vozidle aj jazdí. Žalobca k svojmu návrhu nepredložil jediný listinný dôkaz, ktorý by preukazoval hrozbu postihu vo forme udelenia pokuty zo strany nemeckých štátnych orgánov v prípade nepoistenia motorového vozidla po 01.01.2018. Keďže však odvolateľka po 01.01.2018 neužívala predmetné motorové vozidlo a už vôbec nie na území Nemeckej spolkovej republiky žalobcom spomínané riziko vo forme postihu pokutou bolo v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie hypotetické. Hrozba postihu štátnymi orgánmi na území Slovenskej republiky bola taktiež hypotetická, keďže povinne zmluvne poistiť motorové vozidlo má výlučne vlastník motorového vozidla, čo splnené nebolo. Nie je teda pravdivé tvrdenie v návrhu v zmysle ktorého údajne protistrana vystavuje žalobcu riziku postihu vo forme udelenia pokuty na Slovensku. Vzhľadom k tomu, že predmetné motorové vozidlo nie je evidované na území Slovenskej republiky, logicky sa na jeho držiteľa nemôže vzťahovať povinnosť povinného poistenia podľa zákona č. 381/2001 Z.z. Ďalej odvolateľka poukázala na to, že dňa 16.01.2018 žalobca bez upovedomenia jej osoby uskutočnil odtiahnutie motorového vozidla z parkoviska v blízkosti jej aktuálneho bydliska a o uvedenej skutočnosti informovala aj príslušné obvodné oddelenie policajného zboru. Predmetné motorové vozidlo je taktiež osobným vlastníctvom žalovanej do ktorého jej žalobca neodôvodnene a nezákonne zasiahol. Preto má odvolateľka za to, že súd prvej inštancie nekonal v súlade s čl. 5 Civilného sporového poriadku, keď protiprávnemu konaniu žalobcu, ktorým jednoznačne zneužil svoje práva priznal právnu ochranu v podobe nariadenia neodkladného opatrenia. Zároveň poukázala takisto na § 143 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na skutočnosť, že predmetné motorové vozidlo, ktoré bolo predmetom BSM užívala od roku 2011 výlučne s maloletými deťmi, odvolateľka vyjadruje presvedčenie, že už samotná otázka deklarovaného spoluvlastníctva by bola sporná, teda žalobca neadekvátnym spôsobom zasiahol do vlastníctva žalovanej a užívacieho práva k motorovému vozidlu a prípadnú hrozbu sankcií a pokút využil iba ako zámienku. Žalobca od 16.01.2018 disponuje motorovým vozidlom, tak ako ho odtiahol z parkoviska, pričom dňa 25.02.2018 odovzdala žalobcovi aj kľúče od motorového vozidla a malý technický preukaz tzn., že žalobca od 25.02.2018 disponuje všetkými dokladmi od motorového vozidla, ktoré mala k dispozícii žalovaná, dokonca disponuje aj motorovým vozidlom a kľúčmi. Napriek týmto skutočnostiam vozidlo do dnešného dňa nebolo z evidencie v Nemeckej spolkovej republike odhlásené a nebolo zaevidované a poistené na území Slovenskej republiky. Tvrdenia žalobcu v návrhu nie sú pravdivé a žalobcovi v Nemecku nehrozia žiadne sankcie za neodhlásenie vozidla z evidencie, tak ako to uvádza v návrhu. Nie je pravdou, že žalovaná žalobcovi bezdôvodne, svojvoľne a protiprávne bránila v uskutočnení úkonov súvisiacich s prihlásením a poistením motorového vozidla patriaceho do BSM a taktiež nie je pravdou, že v dôsledku konania nebolo možné motorové vozidlo povinne zmluvne poistiť. So žalobcom o tejto téme riadne komunikovala a poskytovala mu súčinnosť. Predkladá preto odvolaciemu súdu e-mailovú komunikáciu týkajúcu sa zabezpečenia odhlásenia a prepisu motorového vozidla v období od 27.11.2017 do 02.01.2018 z ktorej jednoznačne vyplýva, že ponúkala žalobcovi možnosť, že odhlásenie motorového vozidla zabezpečí, ak jej udelí na to splnomocnenie, čo však žalobca odmietol. Z tejto komunikácie taktiež vyplýva, že žalobca bez akéhokoľvek dôvodu žiadal odovzdanie motorového vozidla a to aj napriek tej skutočnosti, že na odhlásenie nepotreboval motorové vozidlo. Odvolateľka ďalej poukázala na § 325 ods. 1, § 326 ods. 1 a § 132 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Žalobca svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neodôvodnil žiadnymi listinnými dôkazmi, z ktorých by jednoznačne vyplývalo, že došlo k takej zmene pomerov, ktorá si vyžaduje bezodkladný zásah súdu formou inštitútu neodkladného opatrenia. Žalobca nikdy nevyzýval žalovanú na odovzdanie iných dokladov od osobného motorového vozidla okrem malého a veľkého technického preukazu, pričom z komunikácie vyplýva, že žalovaná disponovala výlučne malým technickým preukazom, a preto nerozumie na základe čoho žalobca žiada aj odovzdanie dokladu o nadobudnutí vozidla a osvedčenie o evidencii Časť I, osvedčenie o evidencii Časť II, osvedčenie o emisnej a technickej kontrole vozidla a doklady o predchádzajúcom poistení vozidla. Žalovaná tvrdí, že žiadnym z uvedených dokladov nedisponuje a takisto prehlasuje, že nedisponuje ani malým technickým preukazom a kľúčmi od motorového vozidla, ktoré dňa 25.02.2018 osobne odovzdala žalobcovi, preto tvrdí, že nie je možné zaviazať k povinnosti odovzdať motorové vozidlo a doklady, ktorými nikdy nedisponovala. Zastáva preto názor, že neboli splnené zákonné náležitosti na nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolateľka namieta postup súdu prvej inštancie, keď pri nariadení neodkladného opatrenia vychádzal výlučne z tvrdení žalobcu a tieto si arbitrárne osvojil napriek tomu, že žalobca žiadnym spôsobom svoje tvrdenia nepreukázal a teda neosvedčil dôvodnosť ani trvanie nároku ktorého ochrany sa návrhom domáha.
6. K odvolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca prostredníctvom svojho advokáta. Zastáva názor, že súd dospel na základe posúdenia žalobcom predložených dôkazov a vykonania právneho posúdenia veci k skutkovo správnym zisteniam, na základe ktorých dospel k vecne správnemu rozhodnutiu. Žalobca zásadne nesúhlasí so skutočnosťami uvádzanými protistranou v predmetnom odvolaní. Pokiaľ odvolateľka namieta neurčitosť výroku, s týmto žalobca nesúhlasí, pretože vo výroku sú doklady výslovne vymenované, preto je petit určitý a výrok je materiálne vykonateľný. Tvrdenia protistrany opierajúce sa o skutočnosť, že žalobca nepredložil dôkazy o postupe pri odhlasovaní vozidiel z Nemecka, prihlasovaní vozidiel v Slovenskej republike a uzatvorení povinného zmluvného poistenia a o dokladoch, ktoré je potrebné predložiť sú irelevantné, nakoľko tieto informácie sú voľne dostupné a preto ich netreba preukazovať. Súd si tieto informácie vie zaobstarať pri svojej činnosti. Napokon už zo skutočnosti, že predmetné vozidlo nebolo od 01.01.2018 poistené, vyplýva, že boli porušené ust. § 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a to konkrétne § 18 ods. 2. Žalobca si však nemal možnosť splniť svoju zákonnú povinnosť, nakoľko doklady od motorového vozidla boli k dispozícii žalovanej a ona sama vozidlo nepoistila, čím porušila povinnosti vyplývajúce zo zákona a vystavila žalobcu riziku vzniku škody na majetku. Žalovaná odovzdala žalobcovi dňa 25.02.2018 všetky doklady od osobného motorového vozidla, okrem osvedčenia o evidencii Časť II (veľký technický preukaz), čím mu naďalej bráni v splnení svojich zákonných povinností súvisiacich s evidenciou a poistením motorového vozidla na Slovensku. Žalobca ku dňu 06.03.2018 odhlásil predmetné motorové vozidlo z evidencie v Nemecku, avšak kým mu žalovaná nevydá aj osvedčenie o evidencii Časť II, nemôže ho prihlásiť do evidencie na Slovensku a tým pádom nie je naďalej možné ani užívať bez porušenia právnych predpisov. V tejto súvislosti poukázal na § 115 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke. Tvrdenia žalovanej o tom, že nedisponuje osvedčením o evidencii Časť II považuje žalobca za klamlivé a zavádzajúce, nakoľko ona sama uvádza, že predmetné vozidlo používala takmer výlučne pre svoju potrebu a potrebu svojich maloletých detí a preto jej žalobca všetky doklady od vozidla nechal pre prípad potreby k dispozícii. Uvádzanie klamlivých a zavádzajúcich informácií preukazuje pripojenou SMS komunikáciou zo dňa 02.01.2018 kde protistrana píše, že ide s autom do servisu, z čoho vyplýva, že predmetné nepoistené vozidlo používala, teda jej tvrdenia nie sú pravdivé. V danom prípade sa treba riadiť ust. § 3 ods. 2, 3 zákona o povinnom zmluvnom poistení. Nakoľko si žalovaná ako vodič motorového vozidla nesplnila svoju povinnosť a vozidlo žiadnym spôsobom nepoistila, vystavila tak žalobcu riziku postihu za nesplnenie tejto zákonnej povinnosti a to z dôvodu, že ako vlastník vozidla je v dokladoch od vozidla uvádzaný žalobca. Ak žalovaná napriek všetkému žalobcovi veľký technický preukaz nevydá, žalobca bude musieť znášať aj náklady súvisiace so zaobstaraním nového veľkého technického preukazu v Nemecku. K e-mailovej komunikácii za obdobie od 27.11.2017 do 02.01.2018 sa nevie vyjadriť, pretože nebola zaslaná. Navrhuje napadnuté rozhodnutie potvrdiť. K vyjadreniu bola priložená SMS komunikácia žalobcu a žalovanej a potvrdenie o odhlásení vozidla v Nemecku.
7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné, v dôsledku čoho bolo potrebné napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť (§ 388 CSP).
8. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na obsah preskúmavaného uznesenia i argumenty žalovanej predostreté v odvolacom konaní, bolo posúdiť, či súd prvej inštancie správne vyhovel návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
9. V zmysle § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
10. V zmysle § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
11. V zmysle § 325 ods. 2 písm. c), d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami, niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
12. V zmysle § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327 (teda neodmietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahujúci predpísané náležitosti alebo ako nezrozumiteľný alebo neurčitý), nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
13. V zmysle § 329 ods. 1 veta prvá CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
14. V zmysle § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
15. Účelom inštitútu neodkladného opatrenia je upraviť bezodkladne pomery medzi stranami sporu alebo obava, že exekúcia bude ohrozená (pričom ich vzájomná kumulácia nie je vylúčená), a to jednak ešte pred rozhodnutím súdu vo veci samej v štádiu pred začatím konania a počas konania, ako aj po jeho skončení. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia môže súd rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. V konaní o prejednaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na včasné zabezpečenie neodkladnej úpravy nie je nevyhnutné vykonať dôkazy ako v konaní vo veci samej a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bolo totožný s výrokom vo veci samej.
16. Už zo samotného terminologického a jazykového výkladu názvu tohto procesného inštitútu vyplýva jeho charakter a zásada „neodkladnosti“ takéhoto opatrenia. Vzhľadom na závažnosť právnych následkov, ktoré zákon s jeho nariadením spája a skutočnosť, že zasahuje podstatným spôsobom do práv druhého subjektu a obmedzuje ich, a to bez existencie samotného meritórneho rozhodnutia súdu, je nevyhnutné, aby súdy zodpovedne a s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu zvažovali relevantnosť a nevyhnutnosť takéhoto zásahu do subjektívneho práva. Jeho nariadenie bude namieste len v prípadoch, kedy existujú konkrétne okolnosti preukazujúce neodkladnosť takejto úpravy, najmä vzhľadom na preukázanie nebezpečenstva reálnej a bezprostredne hroziacej ujmy.
17. Zo skutkových okolností prípadu vyplýva, že strany uzavreli manželstvo dňa 02.04.2005, ktoré manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 13P/60/2015-51 zo dňa 24.07.2015, právoplatným dňa 16.10.2015. Podľa tvrdení žalobcu strany v marci 2011 zakúpili zo spoločných prostriedkov osobné motorové vozidlo zn. BMW X1 evidenčné číslo BM - F 5975, (ďalej aj „motorové vozidlo“), ktoré motorové vozidlo do 08.01.2018 užíva výlučne žalovaná pre svoje potreby, pričom dňa 16.01.2018 žalobca dal vozidlo odtiahnuť a nachádza sa vo dvore rodičov žalobcu. Majetok patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva manželov si strany doteraz nevyporiadali. Dňa 31.01.2018 podal žalobca na súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v prejednávanej veci, ktorým sa domáhal vydania neodkladného opatrenia, spočívajúceho v uložení povinnosti žalovanej odovzdať žalobcovi všetky doklady od osobného motorového vozidla značky BMW, typ: X1 SDRIVE 18D, farba: hnedá, OČV: BM-F-5975, dátum prvej evidencie: marec 2011, VIN: X spolu s kľúčmi od vyššie uvedeného motorového vozidla, doklad o nadobudnutí vozidla, osvedčenie o evidencii Časť I, osvedčenie o evidencií Časť II, osvedčenie o emisnej a technickej kontrole vozidla, doklady o predchádzajúcom poistení vozidla. Súd prvej inštancie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel.
18. Z obsahu spisu v prejednávanej veci je zrejmé, že žalobca odvodzuje svoju požiadavku na neodkladnú úpravu jednak z tvrdenej okolnosti, že motorové vozidlo bolo zakúpené zo spoločných prostriedkov strán, patrí do ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov a vozidlo nie je v stave, kedy ho možno bez obmedzenia užívať, pričom vozidlo je napísané na meno žalobcu, je nevyhnutné, aby žalovaná na účely odhlásenia motorového vozidla z Nemecka a jeho následného prihlásenia na Slovensku a uzatvorenia povinného zmluvného poistenia vydala žalobcovi všetky potrebné doklady.
19. Odvolací súd má za to, že žalobca žiadnym spôsobom neosvedčil aktuálne konanie žalovanej smerujúce k takému nakladaniu s predmetnou hnuteľnou vecou, ktoré by vyžadovalo naliehavosť zásahu súdu na bezodkladnú úpravu pomerov. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a listinných dôkazov založených v súdnom spise nemožno vyvodiť osvedčenie naliehavosti poskytnutia procesnej prevencie súdom aj za akceptovania argumentácie žalobcu uvedenej ako v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobca ako navrhovateľ neodkladného opatrenia dostatočne nepreukázal a neosvedčil potrebu bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na judikát R 42/1964 podľa ktorého, ak je predmetom BSM osobné motorové vozidlo, nemôže sa jeden z manželov domáhať od druhého manžela vydania dokladov k vozidlu a tak vylúčiť druhého z možnosti spoločného užívania vozidla. Podľa názoru odvolacieho súdu v danom prípade neboli osvedčené dôvody vedúce k možnosti nariadenia neodkladného opatrenia. Zároveň nebolo možné prihliadnuť ani na stranami potvrdenú skutočnosť, že po nariadení neodkladného opatrenia žalovaná odovzdala žalobcovi kľúče a malý technický preukaz, pretože v zmysle § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Nebolo osvedčené, že je dané nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy (nutnosť bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami), ani ohrozenie budúceho výkonu rozhodnutia, teda ani jedna zo základných podmienok pre nariadenie tohto neodkladného opatrenia splnená nebola. Preto bolo dôvodným, aby bol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnutý.
20. Odvolací súd, keďže podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia tak, ako žiadal žalobca splnené neboli a súd prvej inštancie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel, napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie s použitím ustanovenia § 388 CSP zmenil a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
21. O náhrade trov konania, s použitím § 262 ods. 1 CSP v zmysle § 396 CSP, rozhodol odvolací súd ex offo podľa § 255 ods. 1 CSP a v konaní v celom rozsahu úspešnej žalovanej priznal plnú náhradu trov konania proti neúspešnému žalobcovi. O výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
22. Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je dovolanie prípustné (§ 421 ods. 2 Civilného sporového poriadku).