Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

50C/293/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II sudkyňou JUDr. Ivanou Dančovou v právnej veci žalobkyne: Y.. Š. U., B.. XX.XX.XXXX, G. X, X., zast. Mgr. Kristína Ulmanová, Gemerská 2, Bratislava, proti žalovanému: N.. P. K., B.. XX.XX.XXXX, D.. L. X, X., zast. JUDr. Janka Hazlingerová, advokát, Nobelova 9, Bratislava, o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške 100 % s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením, po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu dňa 03.11.2014, v spojení s návrhom na zmenu žaloby zo dňa 14.08.2018 a 14.09.2018, sa žalobkyňa titulom ochrany osobnosti domáhala od žalovaného, aby sa jej ospravedlnil formou doporučeného, vlastnoručne podpísaného listu s doručenkou, v znení „Ja, N.. P. K. sa Vám týmto ospravedlňujem za to, že som v októbri r. 2012 dal do sklenenej skrinky vo chode ul. Planét č.9 Bratislava Oznam, ktorý som tam uzamkol a ktorým som Vám osobne zakazoval chovať mačky a prikazoval som Vám odstrániť konáre, pričom som použil aj vyhrážku. Ospravedlňujem sa Vám aj za to, že som bez Vášho súhlasu a vedomia zverejnil v tej istej skrinke vo februári r. 2013 a uzamkol Výzvu na odstránenie nedostatkov nachádzajúcu sa v liste zo dňa 06.02.2013 od správcu H. J. - BYTOKOM, správa bytov a domov, Jašíkova ul. č. 20, 821 03 Bratislava, ktorú som ja obdržal iba na vedomie. Ospravedlňujem sa Vám pani Y.. Š. U. za to, že som sa pred príslušníkmi OO PZ Ružinov východ vo veci sp. zn. ORP-P-744/BA II-OOP2/2013 v Zázname o podaní vysvetlenia zo dňa 13.10.2013 k priestupku vyjadril o Vás, že ste psychicky narušená osoba a bolo by treba na to prihliadať pri ďalšom kontakte so mnou. Súčasne takto vyslovujem svoj neodvolateľný súhlas k tomu, aby bol môj ospravedlňujúci list zaslaný na Okresné riaditeľstvo PZ Bratislava II, obvodné odd. PZ Ružinov východ, Sputniková 12, 827 49 Bratislava a bol založený do spisu ORP-P-744/BA II-OOP2/2013.“ Žalobkyňa zároveň požadovala od žalovaného 1.500,00 Eur ako nemajetkovú ujmu.

2. Žalobu odôvodnila tým, že so žalovaným, ako susedom, bývali v spoločnom vchode obytného domu na ulici L. X P. X.. Od konca októbra 2011 žalovaný dlhodobo a systematicky uvádzal a zverejňoval o žalobkyni skutkové tvrdenia, podľa ktorých je špinavá, smrdí, je stará smradľavá židovka, ktorá mala skončiť v plyne a že z jej bytu vychádza zápach. Žalovaný zákazmi a výzvami žalobkyňu obmedzoval v užívaní spoločných priestorov obytného domu, šikanóznym konaním znemožňoval užívať jej osobný majetok a zverejňoval korešpondenciu adresovanú žalobkyni bez jej súhlasu a vedomia, a to oznamom vo formáte A4, ktorým zverejnil žalovaný vo vchode obytného domu pri vchodových dverách na prízemí, pod priamym osvetlením, v uzamknutej, zasklenej skrinke na oznamy, oznam so zvýrazneným menom

a priezviskom žalobkyne s titulom Y.. Oznam bol svojou formou a výraznosťou čitateľný pre každého, kto vstúpil do vchodových dverí. Zákazový oznam o mačkách vo veľkosti A4 bol nalepený na vchodových dverách z vnútornej strany a aj zo strany vonkajšej, takže bol viditeľný a čitateľný pre obyvateľov priľahlých vchodov a všetkých čo išli na zastávku MHD a aj do hromadných garáží. List od správcovskej organizácie bol žalobkyni adresovaný a jeho kópiu dostal aj žalovaný, ktorý tento list zverejnil bez vedomia a súhlasu žalobkyne v uzamknutej skrinke pri vchodových dverách ako vyššie uvedený oznam. V skrinke tak dominoval oznam a list až do mája 2013. Do tohto dátumu bol na vchodových dverách zverejnený aj zákaz vpúšťania a vnášania mačiek. Dňa 22.05.2014 žalovaný odstránil z elektrického zvončeka na vchodových dverách meno žalobkyne. Žalovaný stupňoval ataky na česť a meno žalobkyne a angažuje v petícii aj osoby, ktoré žalobkyňa nepozná, čím vytvára voči žalobkyni nenávistnú davovú psychózu. Žalovaný týmto konaním neoprávnene zasiahol žalobkyni do práva na ochranu osobnosti, vážnosti a dôstojnosti. Žalobkyňa sa angažovala v oblasti NGO, najmä v Spoločnosti kresťanov a Židov na Slovensku a ICCJ, Ľudia a voda, CHEVRA a ICEJ, v Dom svetla Slovensko a je zvolená za prísediacu na Okresnom súde Bratislava II.

3. Žalovaný so žalobou nesúhlasil, žiadal ju zamietnuť a uviedol, že výroky a ataky voči jeho osobe zo strany žalobkyne začali niekedy v roku 2000. Žalobkyňa už vtedy chovala mačky a jedna z nich sa jej zatúlala. Už vtedy o žalovanom rozširovala, že jej tú mačku zabil a tvrdila, že nemá rád stromy, zvieratá a ľudí. Žalobkyňa bola prekvapená, keď sa kocúr po dvoch mesiacoch objavil. Intenzívne napádania začali od polovice augusta 2012, keď sa žalovaný stal schodišťovým dôverníkom a tým žalobkyňu nahradil vo funkcii, ktorú dovtedy vykonávala. Tvrdila, že podpisy, ktoré boli na listine, na základe ktorej sa stal dôverníkom, si sám podpísal. Od tohto dátumu žalovaný so žalobkyňou neprehovoril ani slovo a žiadnym spôsobom sa nevyjadruje o jej osobe. Povinnosťou dôverníka je riešiť problémy, ktoré majú obyvatelia na ulici L. X. S žalobkyňou, ako podnájomníčkou bytu č. 3, majú všetci dlhodobé problémy. Táto osoba chová v byte nekontrolovateľné množstvo mačiek, ktoré znečisťujú okolie domu a majú voľný prístup do jej bytu. Obyvatelia bytov vo vchodoch 9 a 11 už žalobkyňu niekoľkokrát vyzývali aby s týmto chovom prestala, čo menovaná vždy odmietla. Najmä v letných mesiacoch sa z tohto bytu šíri neznesiteľný zápach, čo obyvatelia vyjadrili svojimi podpismi na petícii. Pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že týchto ľudí nepozná tak klame, nakoľko všetci sú to jej susedia. Žalovaný nikdy nikomu nenadával do žiadnych rás ani etnických skupín. Z bytu žalobkyne vychádza zápach. Každý, kto chová nevykastrovaných kocúrov vie ako smrdí moč, ktorým si značkujú svoje územie. Žalovanému taktiež nie je jasné ako môže brániť žalobkyni vo využívaní spoločných priestorov. Je jediná kto využíva sušiareň. Za to, ako teraz tá sušiareň vyzerá sa na ňu dá podať trestné oznámenie za poškodzovanie cudzej veci. Keď chceli so susedmi sušiareň vymaľovať, žalobkyňa vylomila a ukradla dvere zo sušiarne a na žalovaného podala trestné oznámenie. Polícia skonštatovala, že trestné oznámenie je neopodstatnené. Žalovaný v byte žalobkyni, kde je ako nájomníčka, nikdy nebol, tak nie je možné, že by jej žalovaný znemožňoval užívať jej majetok. Ani vodu na konci roka nechodí odpisovať aby nemala dôvod tvrdiť, že jej niečo povedal alebo spravil. Čo sa týka korešpondencie, tak žiadnu jej adresovanú nezverejnil. A ak ju zverejnil, tak bola adresovaná aj jemu a žalovaný si môže robiť so svojou korešpondenciou robiť čo chce. Zákazový oznam o mačkách platil pre všetkých obyvateľov bytového domu. Všetci ho rešpektovali, iba žalobkyňa s ním mala problém a tým porušovala Domový poriadok. Čo sa týka zverejneného listu, žalovaný chcel oboznámiť obyvateľov vchodu ako žalobkyňa nikoho a nič nerešpektuje a chce všetkých zastrašiť. Na zvončekoch boli mená osôb, ktorí neboli vlastníkmi bytov, tak podľa katastra aktualizoval zoznam na zvončekoch s tým, že sa ozvali dvaja obyvatelia s výhradami, čo žalovaný do 48 hodín opravil. Na schránke žalobkyni nikto adresu neprepísal. Žalovaný sa snažil dosiahnuť stav, aby všetci vlastníci a užívatelia bytov v bytovom dome mohli pokojne žiť a svoje byty nerušene užívať a vzájomne sa rešpektovať.

4. Žalobkyňa na vyjadrenie žalovaného reagovala replikou, v ktorej mala za to, že dňa 10.08.2012 si dal žalovaný podpísať súhlas od vlastníkov bytov aby bol dôverníkom. Toto bol spúšťač agresívneho konania žalovaného. Vo vchode je 12 vlastníkov bytov, na listine je 8 podpisov, z toho podpis pána E. Hollého, ktorý je s manželkou vlastníkom bytu, nie je jeho podpisom, ale podpisom jeho syna a užívateľa bytu. Podpis L. Z., vlastníka bytu, nie je jeho podpisom, ale podpisom jeho syna. Do funkcie sa zvolil sám žalovaný. Teda 5 podpisov nie je nadpolovičná väčšina. Žalovaný nie je oprávnený sa vyjadrovať k jej majetku a teda ani k mačkám. Slovo židovka v spojitosti so špinou a smradom povedal po prvý raz dňa 30.12.2012. V odpoludňajších hodinách bez jej vedomia a súhlasu odstránil z jej okennej mreže borovicové vetvy, ktoré žalobkyňa o pár hodín nahradila dreveným hranolom. V noci o 2:30 hod. sa žalovaný snažil z okna odstrániť aj tento hranol, mykal ním, mreže porozťahoval a žalobkyni nadával do špinavých smradľavých židoviek, čo má skončiť v plyne. Bol silne opitý, ledva stál na nohách.

Uvedený list od správkyne H. J. zo dňa 06.02.2013 bol adresovaný a doručený iba žalobkyni. Jeho kópiu dostal na vedomie aj žalovaný, pričom túto kópiu zverejnil v uvedenej skrinke. Oznam, ktorý zakazoval vpúšťať a vnášať mačky do vchodu nebol síce s uvedením mena žalobkyne, ale jeho adresnosť bola nespochybniteľná, lebo vo vchode nikto okrem žalobkyne mačky nechová. Žalobkyňa má silný vzťah k prírode a zvieratám. Žalovaný dňa 19.07.2013 navŕtal do 3 stromov diery, kde nalial otravu a strom vyschli. Dňa 24.07.2013 v čase horúčav do mláky, kde chodili na vodu zvieratá, žalovaný nasypal červené granule otravy a dňa 27.09.2014 odpílil od koreňov dva viac kmeňové kríky bazy čiernej.

5. Súd na základe vykonaného dokazovania výsluchom strán a predvolaných svedkov, oboznámením sa s listinnými dôkaznými prostriedkami, ako aj ostatnými listinami, tvoriacich obsah spisu dospel k nasledovným skutkovým zisteniam.

6. Od cca októbra 2012 do mája 2013 bol vo vchode č. 9 bytového domu, v ktorom v tom čase strany bývali (žalobkyňa v byte č. 3 ako nájomníčka) na ulici L. P. X. v zasklenej skrinke na oznamy pre obyvateľov predmetného vchodu vystavený oznam (ďalej len „oznam“) podpísaný žalovaným, ako schodiskovým dôverníkom, v znení „Touto cestou by som rád požiadal podnájomníkov o dodržiavanie nariadení vlastníkov bytov. Jedná sa hlavne o pani Y.. Š. U., ktorú touto cestou žiadam, aby prestala vlastníkov bytov obťažovať zápachom, ktorý sa šíri z bytu na prízemí č. 3, ktorý obýva. Zároveň ju žiadam, aby prestala s nekontrolovateľným chovom mačiek, ktoré znečisťujú spoločné nebytové priestory a fasádu nášho domu a o odstránenie konárov, ktoré má opreté o mreže okien. Vážená pani Y.. U., ak sa nepodriadite prianiam vlastníkov bytov, budeme nútení to riešiť inou cestou.“

7. Od cca februára 2013 do mája 2013 bol v predmetnom vchode zverejnený list zo dňa 06.02.2013 Výzva na odstránenie nedostatkov, adresovaný žalobkyni s hlavičkou Antónia J. - X., správa bytov a domov Y. D.., Č.. XX, XXX XX X., vybavuje Sušila/linka 4333 3506, č. 23/2013/Sa, podpísaný H. J. s pečiatkou DRAGÚŇOVÁ - BYTOKOM (ďalej aj „výzva“, „list“). List znie „Vážená pani JUDr. U., vzhľadom na neúnosnú situáciu vo Vašom vchode (chov, kŕmenie túlavých mačiek, zápach z bytu, znečistenie fasády, ukradnuté dvere zo sušiarne, čo znemožňuje vlastníkom svojpomocné vymaľovanie sušiarne), Vás vyzývame, aby ste do 11.02.2013 vrátili a osadili dvere do sušiarne aj s novou vložkou, ktorá bola pravdepodobne poškodená vyvesením dverí zo sušiarne a kľúče odovzdali technikovi bytového domu p. U., ktorý ich následne odovzdá Vášmu vchodovému dôverníkovi p. K.. Po odovzdaní kľúčov, by sa mala sušiareň vymaľovať, kľúče by sa mali dať rozmnožiť a odovzdať každému vlastníkovi, aby mohol sušiareň využívať každý vlastník bytu. Zároveň si Vás dovoľujeme upozorniť na to, že porušujete domový poriadok, a to kŕmením pouličných mačiek, púšťaním mačiek do pivničných priestorov sušiarne a do Vášho bytu oknom cez opretú dosku o okno Vášho bytu, čo pôsobí dosť neesteticky, a vlastníci bytov ju žiadajú odstrániť. Ďalší problém ktorý znepríjemňuje vlastníkom bytov bývanie je znečistená fasáda pod Vaším oknom v dôsledku nekontrolovateľného, neevidovaného chovu mačiek a neznesiteľného zápachu, ktorý sa šíri z Vášho bytu. ... P. Y.. U., je to dosť nepríjemná a chúlostivá situácia, ktorá sa vytvára vo Vašom vchode. ...“

8. Listom zo dňa 16.09.2014 (č. l. 15) správca žalobkyni zaslal petíciu vlastníkov bytov Planét zo dňa 15.07.2014 (č. l. 16), s výzvou aby žalobkyňa uviedla veci, ktoré vznikli, resp. vznikajú jej iniciatívou, do pôvodného - želaného stavu. Momentálna situácia vlastníkov obťažuje a znepríjemňuje im život a spokojné bývanie. Žiadajú o odstránenie hranola, opretého o mreže okien (slúži pre mačky), v ktorom vidia pôvod ľahšej možnosti pre mačky dostať sa do bytového domu a tým aj možnosti zavlečenia prípadných chorôb. Ak by ich žiadosti z vašej strany nebolo vyhovené, trvajú na odstránení hranola na vaše náklady.

9. V danom vchode bol taktiež postupne vyvesený oznam v znení „Zákaz vpúšťania a vnášania mačiek do vchodu!“ (č. l. 7), oznam v znení „Kľúče od sušiarne sa nachádzajú u schodišťového dôverníka, k dispozícii pre vlastníkov bytov“ (č. l. 8), a oznam v znení „Sušiareň uzatvorená z dôvodu rekonštrukcie“ (č. l. 9).

10. Žalobkyňa pred súdom na podanej žalobe zotrvala a k veci vo svojich početných podaniach a výpovediach poukázala, že nemá zriadený chov zvierat a v jej byte sa nachádzajú zvieratá, ktoré boli vyhodené na ulicu a o ktoré keď sa postará následne im zabezpečí ubytovanie v rodinách. Na otázku koľko vlastní, resp. chová mačiek v byte, uvádza, že ide o jej majetok, nerada by ho zverejňovala, avšak pre účely tohto konania uvádza, že ide o rozsah 2 - 5 mačiek. V roku 2011 prestala byť vlastníčkou

predmetného bytu, prestala vykonávať funkciu schodiskového dôverníka, pretože žalovaný tvrdil, že túto funkciu nemôže vykonávať ako nájomník. V tom čase sa starala o chorú 90-ročnú mamu ako opatrovník. Na ataky zo strany žalovaného nemala síl, avšak nevie ich preukázať, išlo o také situácie, keď si vysávala rohožku a žalovaný uvádzal, že ide z jej bytu smrad, keď jej na ulici ponižujúco pred cudzími osobami povedal, že je špina smradľavá. Pri slove židovka počula ako susedia zatvárajú okná. To bolo 30.12.2012. Druhý útok, ktorý považuje za zásah, je zverejnená písomnosť v zasklenej skrinke uzamknutej zámkom. Oznam v sklenenej skrinke sa týka výzvy, listinný dôkaz na čl. 6 (70). Pri vypáčovaní hranolu z mreží bol žalovaný značne opitý a prvýkrát jej nadával, že je stará židovka, smradľavá, že mala zdochnúť v plyne. To sa jej dotklo, lebo v tom čase nebola židovkou, nemala o tom vedomosť, až neskôr sa zmenila situácia. Dňa 13.01.2014 žalovaný vyvesil oznam, že sušiareň umiestnenú v časti nebytových priestorov, môžu využívať len vlastníci bytov, keďže žalobkyňa bola nájomca, nemohla sa do sušiarne dostať. Sušiareň potrebovala kvôli mame, ktorú opatrovala a prala jej veci. Keďže nemala kde sušiť, požiadala priateľku a spolu vysadili dvere z pántov do sušiarne a prádlo si tam sušila. Asi po dvoch týždňoch v sušiarni, ktorá bola bez dverí, našla prádlo na zemi, lebo šnúry boli rozrezané. Žalovaný tiež klamal, keď uviedol, že nevyvesil oznam, že sušiareň je zamknutá a kľúč sa nachádza u neho. Keby to tak nebolo, nebola by sušiareň zamknutá a žalobkyňa by nemala dôvod vyvaľovať dvere. Čo sa týka listu zo dňa 06.02.2013, ktorý bol zverejnený v zasklenej skrinke, tak ten obsahuje nepravdivé a polopravdivé, kontroverzné tvrdenia. List bol adresovaný žalobkyni a žalovanému ho poslala správcovská organizácia iba na vedomie. Išlo o osobnú korešpondenciu a k jeho zverejneniu nedala žalobkyňa žalovanému žiadny súhlas. Žalovaný tento list sfalšoval, pričom ide o listinu, ktorú správca nikdy nevystavil a žalovaný túto listinu aj tak vyvesil vo vchode bytového domu. Žalovaný navyše v zázname o podanie vysvetlenia, vyhotovený OR PZ BA II, OOPZ Ružinov východ zo dňa 13.10.2013, č. ORP-P-744/BA II-OPP2/2013 uviedol, že „chcel by som uviesť, že pani U. je psychicky narušená osoba a bolo by treba na prihliadať pri ďalšom kontakte s ňou.“ Toto tvrdenie žalovaného pred príslušníkmi polície, ktorú žalobkyňa žiadala o pomoc pred atakmi žalovaného, žalobkyňu hlboko ponižuje a uráža. Taktiež písomný zákaz o vpúšťaní a vnášaní mačiek dal žalovaný do skrinky na oznamy. Tento písomný zákaz bol umiestnený na vnútornej strane vchodových dverí a na vonkajšej strane vchodových dverí. Zákaz bol napísaný veľkými písmenami a mohol si ho prečítať nielen ten, čo vošiel do vchodu č. 9 a z neho vychádzal, ale aj každý, kto išiel po ceste okolo vchodu na autobus , či do garáží. Žalovaný odôvodňuje svoje konanie tým, že chránil právom chránené záujmy vlastníkov bytov, čo je nedôvodné, nakoľko žalovaný toto nepreukázal ani právnym titulom a ani splnomocnením. Žalovaný zasiahol do osobnostných práv žalobkyne tým, že sa na jej adresu pred príslušníkmi OO PZ dňa 13.10.2013 vyjadril, že je psychicky narušená. K zásahu ďalej došlo aj tým, že ju vylúčil zo schôdze vlastníkov bytov dňa 31.03.2015 ako aj tým, že jej žalovaný odoprel právo užívať zadný vchod a to tým, kľúč od tohto vchodu nevydal jej a ani správcovi. Do zásahu došlo aj iniciovaním petície, ktorá nespĺňala zákonné požiadavky a svojím obsahom bola spôsobilá poškodiť dobré meno a dobrú povesť žalobkyne. Do zásahu žalobkyniných osobnostných práv, keď boli zverejnené listiny v zasklenej skrini došlo aj tým, že je matka, má vysokoškolské vzdelanie a v tom čase sa starala o ťažko chorú 90 ročnú mamu. Nebolo príjemné o sebe čítať veci, ktoré boli uvedené a zverejnené. Pokiaľ ide o reakciu okolia na zverejnený list, tak niektorí prestali zdraviť, začali sa uškŕňať, nebolo to príjemné. Bola to poprava z povesti. Zverejnené listiny mohli čítať všetky osoby, ktoré sa nachádzali v dome a ich rodinný príslušníci, tretie osoby ako poštár, elektrikár, údržbár, taktiež tieto listiny videl aj sudca Y.. L., ale aj priatelia. Žalovaný sa účelovo vpasoval do funkcie dôverníka. V konaní nebolo preukázané, že chovala mačky. Žalobkyňa navrhla na pojednávaní dňa 14.09.2018 zmenu žaloby tak ako je uvedené v bode 1. rozsudku. Súd navrhovanú zmenu žaloby, okrem časti ospravedlnenia „Ospravedlňujem sa Vám pani Y.. Š. U. za to, že som sa pred príslušníkmi OO PZ Ružinov východ vo veci sp. zn. ORP-P-744/BA II-OOP2/2013 v Zázname o podaní vysvetlenia zo dňa 13.10.2013 k priestupku vyjadril o Vás, že ste psychicky narušená osoba a bolo by treba na to prihliadať pri ďalšom kontakte so mnou. Súčasne takto vyslovujem svoj neodvolateľný súhlas k tomu, aby bol môj ospravedlňujúci list zaslaný na Okresné riaditeľstvo PZ Bratislava II, obvodné odd. PZ Ružinov východ, Sputniková 12, 827 49 Bratislava a bol založený do spisu ORP-P-744/BA II- OOP2/2013.“, pripustil.

11. Žalovaný v priebehu konania pridŕžajúc sa všetkých jeho doterajších vyjadrení k veci v rámci svojej procesnej obrany uviedol, že nie je pravdou, že by sa kedykoľvek a už vôbec nie opakovane urážlivým spôsobom vyjadroval na adresu žalobkyne. Hanlivé výroky, ohľadne židov žalovaný nikdy neuviedol a ani nemal dôvod uviesť, pretože do dnešného dňa nemal vedomosť o tom, že žalobkyňa je židovkou. Tieto slová žalovaný nepoužíval a ani nepoužil v samotných oznamoch, ktoré boli vyvesené. Na adresu žalobkyne a jej bytu nikdy neuviedol slovo smrdí alebo smrad, ale vždy kultivovane uvádzal slovo

zápach, ktorý sa šíri z bytu, čo však nemalo nič spoločné so samotnou osobou žalobkyne. Žalovaný sa k žalobkyni vždy choval s úctou a slušne, nikdy jej nenadával a ani sa jej nevyhrážal. Slušným spôsobom ju iba vyzval, aby nekŕmila túlavé mačky, tieto nevpúšťala do spoločných priestorov bytového domu a aby nechovala v byte, ktorý užívala, nekontrolovateľné množstvo mačiek a zamedzila, prípadne odstránila vzniknuté závadové hygienické problémy spojené s chovom mačiek. Žalovaný ako domový dôverník slušnou formou vyzýval žalobkyňu, aby upustila od svojho konania, nie však z osobných dôvodov, ale preto, že bol schodiskovým dôverníkom a bol o to požiadaný ostatnými užívateľmi a vlastníkmi bytov, ktorí sa cítili vážnym spôsobom obmedzovaní na svojich právach, a ktorí nemohli riadne užívať svoj majetok. Vlastníci a užívatelia bytov podpísali petíciu, na základe ktorej požiadali zástupcu vlastníkov N.. T. G., aby v spolupráci so správcovskou spoločnosťou a vlastníkom bytu č. 3 zabezpečili, aby podnájomníčka bytu č. 3 (žalobkyňa) prestala vlastníkov obťažovať zápachom, ktorý sa šíri z tohto bytu. Zároveň žiadali, aby prestala s nekontrolovateľným chovom mačiek, ktoré znečisťujú spoločné nebytové priestory, ďalej kŕmením túlavých mačiek, vtákov a odstránila hranol, ktorý má opretý o mreže okien. Správca bytov zastúpený H. J. listom zo dňa 06.02.2013 po preverení situácie, vyzval žalobkyňu k dodržiavaniu domového poriadku v súvislosti s kŕmením pouličných mačiek a ich púšťaním do spoločných priestorov domu. Tento list správca zaslal aj žalovanému, ktorý ho umiestnil v zasklenej skrinke na chodbe bytového domu, ktorá je určená pre oznamy pre vlastníkov a užívateľov bytov. List mu bol zaslaný na vedomie do poštovej schránky a nejedná sa o súkromnú korešpondenciu žalobkyne, pretože je iba odpoveďou na podanú sťažnosť zo strany obyvateľov domu, teda týka sa všetkých užívateľov a vlastníkov bytov. V tomto liste neboli uvádzané žiadne skutočnosti týkajúce sa súkromného života žalobkyne, jej údajov a rodiny, ale skutočnosti, ktoré boli všetkým známe, a to niekoľko rokov. Uvedený list bol napísaný slušným spôsobom a nemohol zasiahnuť do osobnostných práv žalobkyne. Žalovaný v októbri 2012 umiestnil v zasklenej skrinke pre oznamy oznam, na základe ktorého požiadal podnájomníkov k dodržiavaniu nariadení vlastníkov bytov, a to hlavne žalobkyňu, ktorú zároveň požiadal, aby prestala vlastníkov obťažovať zápachom a aby prestala s nekontrolovateľným chovom mačiek, ktoré znečisťujú spoločné priestory domu a fasádu domu a k odstráneniu hranolu opretého o mrežu okien. Tento písomný oznam bol umiestený v skrinke až vtedy, keď akákoľvek slušná a verbálna komunikácia so žalobkyňou nebola úspešná. Tieto listiny žalovaný umiestnil v skrinke iba ako druh obrany proti konaniu žalobkyne, pretože iným spôsobom nevedel a nemohol zabezpečiť ochranu práv a právom chránených záujmov vlastníkov. Žalovaný v skrinke umiestil aj písomný zákaz vpúšťania a vnášania mačiek do vchodu, čo robila žalobkyňa a nebola ochotná od tohto konania upustiť, hoci mala vedomosť, že ostatní vlastníci s týmto jej konaním nesúhlasia. Žalobkyni nemohla a ani nevznikla žiadna majetková ani nemajetková ujma, pretože je dôchodkyňa, byt užívala absolútne nerušene, na rozdiel od ostatných vlastníkov, ktorí boli neustále obťažovaní jej konaním. Žalobkyňa viedla nerušený život, tak ako bola zvyknutá, na rozdiel od ostatných vlastníkov. Žalovaný nemal a nemá vedomosti o žalobkyni a jej rodine, žiadne vedomosti od jej rodinných príslušníkov, tieto nikdy nezisťoval, pretože výkon jeho funkcie ako schodiskový dôverník zahŕňalo len dodržiavanie poriadku zo strany vlastníkov a užívateľov bytov. Nikdy neriešil a riešiť ani nemohol osobné rodinné ani majetkové pomery týchto osôb a tieto ho nikdy nezaujímali. Trestné oznámenia, ktoré žalobkyňa opakovane podávala, a to asi 10 - krát, boli odložené ako nedôvodné. Takýmto konaním bol žalovaný značne zaťažovaný a jeho kvalita života v tomto období bola značne znehodnotená. Napriek tomu však nepodal na žalobkyňu žiadne trestné oznámenie pre podozrenie z prečinu krivého obvinenia, pretože ju vždy rešpektoval ako ženu a osobu staršiu od seba. Nikdy jej nechcel ublížiť a ani neublížil. Ak použil na jej adresu oprávnené slová kritiky, ktoré boli použité kultivovaným a primeraným spôsobom, v žiadnom prípade jej neohrozil jej práva a právom chránené záujmy. Sledoval tým iba ochranu práv a právom chránených záujmov ostatných vlastníkov a užívateľov v bytovom dome. Ohľadom sušiarne vyvesil len jeden oznam, a to o tom, že sušiareň sa bude rekonštruovať. Pokiaľ ide o vyvesené oznamy v zasklenej skrinke, polícia apelovala, aby ich zvesil ako prejav dobrej vôle, nakoľko žalobkyňa od nich sústavne žiadala pomoc. Čo sa týka chovu mačiek, žalovaný v predmetnom byte osobne nebol, dostal sa len k dverám, keď napríklad vymieňal zámok na dverách. Žalobkyňa má 3,5 izbový byt, ktorý má rozdelený na dve časti a zvonku je možno vidieť ako chová v byte mačky. 2,5 izby v byte má vyčlenené pre chov svojich mačiek, zhruba 2-3. Ostatná časť bytu, najväčšia rozlohovo, kde je okno s mrežou a s hranolom slúži na voľný pohyb mačiek z ulice a zo sídliska. Pred ohlásenou návštevou žalobkyňa tieto cudzie mačky vyhodí z bytu, poupratuje, aby sa nedalo zistiť, že tam bol pohyb cudzích mačiek. Upozorňovania ohľadom zápachu a chovu mačiek neboli iniciované zo strany žalovaného, ale konal na podnet ostatných vlastníkov bytov, najmä tých bytov, ktoré sú nad bytom žalobkyne, pretože v lete sa z toho bytu šíril neskutočný zápach. Čo sa týka údajného užívania alkoholu, žalovaný je takmer vodič z povolania, denne jazdí, neprichádzajú do úvahy alkoholické excesy. Tu je potrebné uviesť, že nie žalobkyňa je v danej veci obeťou. Obeťou

sú vlastníci bytov na ulici Planét č. 9 Bratislava, pretože svojím životným štýlom znepríjemňovala život ostatným. Aj žalovaného navštevovali priatelia a často krát ich až napínalo. Uvedenú situáciu žalobkyňa neriešila ani v čase, keď bola schodiskovým dôverníkom a keď ju žiadali o nápravu, vysmiala sa im. K spornému listu zo dňa 06.02.2013 žalovaný ešte uviedol, že ho poštou obdržal a je na ňom pečiatka správcu a parafa za pani J.. Zrejme, za pani J. tento list v zastúpení niekto podpísal. Je zarážajúce tvrdenie žalobkyne, že žalovaný mal sfalšovať túto výzvu (list), pretože táto mu bola doručená iba na vedomie, originál bol doručený žalobkyni, čo táto potvrdila aj listom 19.09.2014, ktorým na túto výzvu reagovala. K tvrdeniu, že žalobkyňa nedisponovala kľúčom od zadného vchodu, žalovaný uviedol, že to bolo z dôvodu, že v zadnom vchode bolo treba opraviť spadnutý plafón. Žalobkyňa žalovaného nikdy o tento kľúč nepožiadala. Čo sa týka výšky nemajetkovej ujmy, tak žalobkyňa nebola poškodená na svojich právach, nie je pravda, že žila v strachu, žila slobodne. Práve ona nerešpektovala priania ostatných vlastníkov. Všetci ju poznali ako pani, ktorá chová mačky, čo nie je dehonestujúce.

12. Svedok N.. Ľ. V.Ý. je žalobkynin sused, ona býva o poschodie nižšie. Žalovaný je tiež jeho sused, býva vedľa neho, ako susedia sa poznajú, tykajú si. Pokiaľ ide o voľbu schodiskového dôverníka, určitú dobu túto funkciu vykonávala žalobkyňa, ale tá si neplnila povinnosti, neriešila problémy, najmä pokiaľ sa týkali jej osoby. Žalobkyňa býva na prízemí, chová mačky, a týmto chovom svedkovi a jeho rodine spôsobuje problémy. Obťažuje ho tým, čo mačky vyprodukujú a keďže býva na 1. poschodí denne musí prechádzať okolo jej dverí. Problém s chovom mačiek bol u nej niekoľko rokov. Aj ju prosil o nápravu. Dcérina izba bola nad izbou žalobkyne, z ktorej sa šíril nepríjemný zápach. Dcéru z tohto dôvodu museli presťahovať do inej izby. Žalobkyňa spočiatku púšťala mačky z okolia cez vetracie okno v sušiarni a cez vchodové dvere do bytu. Neskôr si dala zamrežovať okno a keďže býva na prízemí, k oknu dala vysadiť alebo vysadila strom, ktorého kmene siahali až k oknu a cez tento kmeň chodili do jej bytu mačky. Počet mačiek, ktoré chová závisí od ročného obdobia. Keď sa rozmnožili mohlo by ich byť aj 20. V súčasnosti toľko mačiek nechová. Má tam nejaké dospelé mačky. Čo sa týka sušiarne, tá bola znečistená tým, že tam prechádzali a zdržiavali sa vpustené mačky. Sušiareň používala len žalobkyňa a z tohto dôvodu nikto iný. K zmene schodiskového dôverníka došlo z dôvodu, že žalobkyňa neriešila tento problém, naopak zhoršovala ho. Keďže tie mačky putovali po schodišti bolo znečisťované spoločné priestranstvo. Raz sa stalo, že tieto priestory znečistili, svedok na to žalobkyňu upozornil a ona to odstránila. Spoločné priestory - sušiareň dal do poriadku žalovaný a užíva ju žalobkyňa. O tom, že by došlo k nejakej hádke medzi stranami svedok nemá vedomosť.

13. Svedkyňa Ing. G. Š. vo svojej výpovedi pred súdom uviedla, že strany sporu sú jej susedia, bližší vzťah k ním nemá. Sušiareň nepoužíva, ale pred rokom bola zavolaná na políciu, kde mala vypovedať, či vie, že zmizli šnúry na prádlo. O tom nič nevie. Pokiaľ ide o zmenu schodiskového dôverníka túto podpísala, aby sa novým schodiskovým dôverníkom stal žalovaný, vykonáva to dobre. V lete sa šíri smrad cez balkóny od mačiek. V lete žalobkyňa tiež poliala betón pred barákom, špinili sa z toho nohavice, nevedno prečo to urobila. Žalobkyňa vyhadzuje z bytu stravu mačkám, asi mäso, a z druhej strany domu dáva asi aj kosti, lebo jej pes jednu zjedol, a to psa strážila. Hranol, ktorý je opretý o mreže žalobkyninho okna bol dlhý cca 2 metre a hrubý cca 30 cm. Svedkyňa podpísala petíciu preto, lebo tie mačičky po ňom chodili a smrdelo to, pričom svedkyňa má balkón nad okom, kde tie mačky chodili po hranole. Svedkyňa nemá výhrady ku chovu mačiek u žalobkyne pokiaľ by mala v byte 1 - 2 mačky. Ale ona kŕmi celú ulicu, v lete spávajú na autách, kde sa vyhrievajú.

14. Svedok T. L.Č. uviedol, že strany pozná, sú jeho susedia. Bližšie ich nepozná, so žalovaným si tyká. Vedomosť o chova mačiek má, všimol si, že okolo baráku sa pohybuje väčšie množstvo mačiek, nevie určiť ich počet, možno 5, 10 a tiež, že občas bolo cítiť zápach z mačiek na schodisku. Viacerým vadil zápach, konkrétne mená nevie uviesť.

15. Svedkyňa H. R.Í. ozrejmila, že strany bližšie nepozná, býva vo vedľajšom dome L. X a z okna vidí okno žalobkyne. Petíciu podpísala preto, lebo keď sa chcela vyvetrať, tak namiesto sviežeho vzduchu cítila smrad. S petíciou prišiel za ňou žalovaný. Príčinou zápachu bola nedostatočná hygiena okolo mačiek, ktoré chovala žalobkyňa. Išlo okolo 5 a viac mačiek.

16. Svedkyňa U. X.Á. pred súdom vypovedala a uviedla, že žalobkyňu pozná ako klientku, pretože pracuje pre Slovenské národné stredisko pre ľudské práva. Žalovaného nepozná. Odborné stanovisko vypracované Slovenský národným strediskom pre ľudské práva zo dňa 21.04.2015 (č. l. 73) vypracovávala svedkyňa. Na otázku, či pri vypracovaní odborného stanoviska v zmysle predpisov

platných pre SNS si žiadajú vyjadriť sa k podnetu klientov aj odporcov, teda rušiteľov práva, odpovedala, že to závisí od konkrétnej veci. Pokiaľ klient predloží dostatok listinných dôkazov, napr. výpovedí, záznamov, rozhodnutí iných orgánov, nie je potrebné žiadať stanovisko protistrany, pokiaľ však treba aby sa k tomu podnetu vyjadrila aj protistrana túto vyzývajú listom, je to však na báze dobrovoľnosti, nakoľko stredisko nemá oprávnenie niekoho nútiť predvolávať aby sa k veci vyjadril. V danom prípade vychádzali z podkladov od žalobkyne, nakoľko tá im doručila veľké množstvo listinných dôkazov. Najpodstatnejšie boli z nich dve, v ktorých sa vyjadroval žalovaný, a to o svojom stanovisku, kde vypovedal ku skutočnostiam, ktoré sú predmetom tohto konania. Toto stanovisko doručoval súdu ako aj z uznesenie OR PZ, ktoré obsahovalo taktiež skutočnosti, ktoré boli predmetom podania klientky a ktoré obsahoval konkrétne vyjadrenie žalovaného k prejednávaným veciam.

17. Svedok T. T.Š. pozná žalobkyňu ako bývalú klientku, ktorá stredisko navštívila viackrát na základe podnetu komunikovala s jeho podriadenou p. X.. Svedok k predmetu sporu medzi stranami viac neuviedol.

18. Z výpovede svedkyne T.. J. Š. súd zistil, že žalovaného osobne nepozná, raz ho počula hulákať. Žalobkyňa je jej bývala klientka, konzultovala zdravotný stav jej matky. Majú slušný vzťah, bližšie sa nepoznajú, nenavštevujú sa. V rokoch 2011 - 2013 išla na požiadanie žalobkyne navštíviť jej matku, ktorá bola v zlom zdravotnom stave. Keď išla po schodoch so žalobkyňou, tak počula z vrchných poschodí mužský hlas, ktorý vykrikoval špinavá židovka, s tými jej špinavými mačkami. Žalobkyňa reagovala, vidíš, tak toto sa tu deje. V súvislosti s návštevami žalobkyne za svedkyňou jej v ambulancii spomínala, že je plačlivá, má depresie, pretože začala tyrania voči nej od nejakého suseda, že jej bráni používať sušiareň, že jej rozrezal šnúry, že jej nadáva, že jej dáva zapľuvané kapesníky, odkopáva rohožku a kedykoľvek, keď ide okolo jej dverí nadáva. Najviac sa jej začalo dotýkať, že jej začal nadávať špinavá židovka. Svedkyňa bola v byte žalobkyne opakovane, 3 - 4 krát, byt bol vždy veľmi čistý, čo bola prekvapená, lebo chová mačky, má pre nich jednu miestnosť vyhradenú. Boli to 3 - 4 mačičky, jedna z nich bola slepá. Pri osobnom kontakte so žalobkyňou nikdy necítila, že by chovala mačky.

19. Svedok I. I. vo svojej výpovedi pred súdom uviedol, že žalovaného nepozná, pozná ho iba z videnia. Žalobkyňu pozná cca 8 rokov, ich priateľský vzťah začal pri obchodných aktivitách. Žalobkyňa požiadala svedka o pomoc. Svedok má o problémoch, ktoré má so susedom vedomosť, je to cca 3-4 roky dozadu, zo začiatku sa mu to zdalo až neuveriteľné, že niekto môže v susedskom vzťahu napádať suseda. Žalobkyňu vždy považoval za váženú osobu, a preto spočiatku neprikladal nejaký dôraz s tým, že možno sused mal zlú náladu. Neskôr sa však situácia začala stupňovať a až keď sa stal svedkom situácie, tak mu to vyrazilo dych, keď nevedel pochopiť, že sa takéto niečo môže stať staršej a váženej žene. Pri jednej návšteve, keď s kamarátom pomáhal z pivnice, bola to sušiareň, tak počul oplzlé vulgárne nadávky, ktoré smerovali na žalobkyňu a ktoré boli spojené s chovom mačiek. Išlo o nadávky typu W., Š., konkrétne si nepamätá, ale boli to vulgárne nadávky. Svedka takéto nadávky pobúrili a chcel aj s kamarátom vybehnúť z pivnice a upozorniť nadávateľa na nevhodnosť jeho správania, ale žalobkyňa ich zadržala a ukľudnila. Z toho možno usudzovať, že nešlo o výnimočnú situáciu, ale išlo o bežné konanie tretej osoby voči žalobkyni. Druhá situácia nastala cca pre 1 rokom, keď prišli k žalobkyni s kamarátom pomôcť vymeniť žiarovku, bolo to v pracovný deň, v podvečer. Keďže miestnosť, v ktorej menili žiarovku, susedila s miestnosťou, kde sú vchodové dvere, počuli silné kopnutie do dverí bez nadávok, išlo o silnú ranu, na základe čoho s kamarátom chceli vybehnúť z bytu zistiť čo sa stalo, načo ich žalobkyňa zastavila, bola kľudná a uviedla, že sú to zase výpadky, že je to útok od suseda. Svedok bol u žalobkyni cca 5 krát a z toho za posledné obdobie 3 krát, pričom 2 krát z toho bol svedkom takýchto útokov. Svedok taktiež fotil vo vestibule výkladnú presklenú skriňu, kde bola vyvesená uvedená korešpondencia. Žalobkyňa bola rozčúlená, neželala si, aby tá korešpondencia bola vo vývesnej skrinke, chcela ju dať dolu, ale bola zamknutá. Taktiež fotil oznam o chove mačiek. Tiež fotil z druhej strany baráku strom, resp. haluz, opretú o mreže jej okna. Haluz slúžila pre mačky. Svedok ešte k bytu žalobkyne uvádza, že mladý ľudia majú v byte neporiadok a starší ľudia majú svojský štýl bývania. Ale v jej byte bol vždy poriadok a čisto. Ani na otázku, či sa šíri smrad z jej bytu od mačiek by nemohol zodpovedať kladne, pretože je alergik. Najväčšiu alergiu má na mačky a keď žalobkyňu navštívil v jej byte, tak alergiu na mačky nepociťoval. Taktiež nie je pravdou, že by pri jeho návšteve v byte evidoval väčšie množstvo mačiek.

20. Svedkyňa Y. W.Á. pred súdom uviedla, že žalobkyňa je jej matka a žalovaný je jej bývalý sused, s ktorým nie je v žiadnom vzťahu, iba sa stretávali a zdravili. S matkou žila v rokoch 2007 až 2009. Matka so všetkými dobre vychádzala, avšak keď sa zatvorili dvere na všetkých nadávala, aj so žalovaným

dobre vychádzala, bolo to Vladko sem Vladko tam, ale keď sa zavreli dvere, tak sa o ňom vyjadrila, že je „W. P.“, že jej opľul rohožku, že sused Holý jej posunul rohožku, že niekto vylieva vodu z misiek mačkám, avšak svedkyňa nič také neregistrovala a nevidela. Jednoducho, kto nebol s ňou, bol proti nej. Takto sa správala aj ku mne, nemohla som nikoho pozdraviť, pretože keď som tak urobila bola som nekolegiálna. Zvláštne sa tiež správala doma, keď bola po tme, a keď sa jej pýtala prečo je po tme tak uviedla, že aby ju nikto nevidel. Bolo by dobré preskúmať jej psychický stav. Žalobkyni bol zakázaný styk z vnukom, pretože vsugerovávala vnukovi, ktorému hovorila o teroristoch, nemohol spávať. Matka si ho vyžiadala z Francúzska, aby sa o neho starala, avšak jeho starostlivosť nezvládala, skončil v diagnostickom ústave. Matka v tomto čase holdovala alkoholu, kombinovala to s tabletkami, čo spôsobilo, že vnuk v noci nespal, bol na mobile, ráno nechcel vstávať do školy, preto ho vyhodili z dvoch škôl a skončil v diagnostickom ústave. Pokiaľ ide o chov mačiek v byte matky, ani sa nediví ostatným obyvateľom, že sa bránili. U matky žili mačky, ktoré boli nevykastrované, neboli sterilizované, zaočkované. Žili v byte všade a pohybovali sa napríklad v dreze, na kuchynskej linke. Bolo ich veľa v priemere 15, keď sa samozrejme rozmnožili bolo ich viac. Priamo v posteli, kde bola matka sa rodili mačky, hygiena bola nedostatočná. Keď matka dojedla mohli mačky tanier vylízať obdobne aj s hrnca. Svedkyňa z toho bytu odišla, keď bola na materskej. V čase keď žila u matky, navrhla jej rekonštrukciu v byte, pretože v izbičke kde žila so synom, museli chodiť cez obývačku, kde sa zhromažďovali mačky a kde bol najväčší sajrajt.

21. Svedok Y.. W. L. na základe dožiadania súdu vo svojej písomnej výpovedi na otázky uviedol, že žalobkyňu pozná z práce na Okresnom súde Bratislava II, kde pôsobil ako predseda trestného senátu, kde vykonávala funkciu prísediacej. Počas prestávok pri práci sa mu zdôverila, že ju trápia ataky zo strany žalovaného, najmä počas starostlivosti o chorú matku. Počas tejto starostlivosti nemohla chodiť do sušiarne, prízemný byt nemal balkón. Každý mesiac počas súdneho zasadnutia bol svedkovi opísaný nový a silnejší atak, napr. zamknutá sušiareň, prerušené elektrické vedenie vo vypínači, prestrihnutý neizolovaný drôt pod napätím blízko vypínača, vysadené dvere na pivnici, otvorené okienko v pivnici spôsobujúce podchladenie spodnej časti bytu. Žalobkyňa sa mu tiež zdôverila, že ako jediná z vchodu nedisponovala kľúčom od zadného vchodu. Svedok bol vo vchode aj byte žalobkyne, tesne pred Veľkou nocou v roku 2013. V byte ju požiadal o pohár vody, nič nezvyčajné a vymykajúce sa bežnému spôsobu života nezaregistroval. V zasklenej skrinke videl a aj si prečítal obe listiny, teda oznam a list zo dňa 06.02.2013. Na svedka pôsobili značne negatívne, v úplnom rozpore s tým, ako ju poznal doposiaľ. Svedok žalobkyňu spoznal v roku 2009 a je vynikajúca odborníčka v rôznych oblastiach práva. Práve preto ho mrzelo, že postupom času na nej sledoval čoraz väčšie znepokojenie a smútok, práve kvôli narastajúcim problémom vo vchode.

22. Svedkyňa H. J.Ú. na dopyt súdu písomne uviedla, že sa k výzve zo dňa 06.02.2013 nemôže vyjadriť, nakoľko ju nepísala, ani nečítala, tiež sa nevie s istotou vyjadriť, či ju podpísal jej bývalý kolega. Taktiež nevie akou formou bola výzva doručovaná. Obsah výzvy si prečítala až na základe dopytu súdu.

Po právnej stránke súd posúdil vec nasledovne:

23. Podľa čl. 16 ods. 1 Ústavného zákona č. 460/1992 Zb. , nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená. Obmedzená môže byť len v prípadoch ustanovených zákonom.

24. Podľa čl. 19 ods. 1 Ústavného zákona č. 460/1992 Zb. , každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena.

25. Podľa čl. 19 ods. 2 Ústavného zákona č. 460/1992 Zb. , každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života.

26. Podľa § 1 ods. 1 Občianskeho zákonníka, úprava občianskoprávnych vzťahov prispieva k napĺňaniu občianskych práv a slobôd, najmä ochrany osobnosti a nedotknuteľnosti vlastníctva.

27. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

28. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

29. Podľa § 12 ods. 1 Občianskeho zákonníka, písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy sa smú vyhotoviť alebo použiť len s jej privolením.

30. Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.

31. Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

32. Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka, výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

33. Podľa § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.

34. Podľa § 689 Občianskeho zákonníka, nájomca je povinný užívať byt, spoločné priestory a zariadenie domu riadne a riadne požívať plnenia, ktorých poskytovanie je spojené s užívaním bytu.

35. Na základe vykonaného dokazovania a citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

36. Predmetom sporu je žaloba žalobkyne o zaslanie ospravedlnenia vo forme žalovaným podpísaného listu spolu so zaplatením finančného zadosťučinenia vo výške 1.500,00 Eur ako nemajetkovej ujmy. Dôvodnosť nároku žalobkyňa odvíja od skutočnosti, že vyvesením oznamu s uvedením jej mena (č. l. 6), listu zo dňa 06.02.2013 s uvedením jej mena a adresy (č. l. 70) a vyvesením zákazu vpúšťania mačiek (č. l. 7) vo vchode č. 9 bytového domu na ulici L., kde v tom čase bývala, ako aj vyjadrením žalovaného v zázname o podaní vysvetlenia, že je psychicky narušená osoba (č. l. 170), došlo k zásahu do jej osobnostných práv.

37. Na ustálenie petitu, resp. predmetu sporu je potrebné uviesť, žalobkyňa pôvodne žiadala ospravedlnenie listom z dôvodu údajných urážok zo strany žalovaného na jej adresu ako „ste špinavá, smrdíte a ste stará smradľavá židovka, ktorá mala skončiť v plyne“, z dôvodu, že žalovaný neoprávnene zverejnil list od správcu zo dňa 06.02.2013, ako i z dôvodu, že jej žalovaný znemožnil užívať spoločne priestory - sušiareň spolu so zaplatením nemajetkovej ujmy vo výške 1.000,00 Eur. Žalobkyňa v priebehu konania svoj nárok pozmenila tak, že uplatnenú sumu nemajetkovej ujmy navýšila na 1.500,00 Eur, pričom časť ospravedlnenia modifikovala tak, že žiadala ospravedlnenie listom z dôvodu vyveseného oznamu s jej menom o zákaze chovu mačiek, z dôvodu, že žalovaný neoprávnene zverejnil list od správcu zo dňa 06.02.2013 a z dôvodu vyjadrenia žalovaného na jej adresu, že je psychicky narušená osoba. Súd navrhované znenie petitu žaloby, okrem znenia ospravedlnenia o tom, že žalobkyňa je psychicky narušená osoba, pripustil.

38. Obsah práva na ochranu osobnosti je upravený v § 11 Občianskeho zákonníka, pričom nadväzuje na komplex ústavou a medzinárodnými zmluvami zakotveného základu právnej úpravy všeobecného osobnostného práva. Ide o generálnu klauzulu ochrany osobnosti a v nadväznosti na nasledujúce ustanovenia (§ 12 až § 16 Občianskeho zákonníka) je právnym základom pre rôzne typy žalôb.

39. Fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy (§ 11 Občianskeho zákonníka). Písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy sa smú vyhotoviť alebo použiť len s jej privolením (§ 12 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Privolenie nie je potrebné, ak sa použijú písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky alebo obrazové a zvukové záznamy na úradné účely na základe zákona (§ 12 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy sa môžu bez privolenia fyzickej osoby vyhotoviť alebo použiť primeraným spôsobom tiež na vedecké a umelecké účely a pre tlačové, filmové, rozhlasové a televízne spravodajstvo. Ani také použitie však nesmie byť v rozpore s oprávnenými záujmami fyzickej osoby (§ 12 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie (§ 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch (§ 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo (§ 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka).

40. Právo na ochranu osobnosti predstavuje inštitút, v rámci ktorého sú nedielne chránené jednotlivé čiastkové práva zabezpečujúce občianskoprávnu ochranu konkrétnych stránok osobnosti fyzickej osoby. Predmetom ochrany sú jednak nemateriálne hodnoty a stránky osobnosti človeka (meno, česť, dôstojnosť, súkromie, telesná integrita a pod.), ako aj prejavy osobnej povahy (napr. podobizne, zvukové záznamy). Otázku prípadného negatívneho dotknutia týchto čiastkových práv v rámci práva na ochranu osobnosti treba u každého z nich posudzovať samostatne.

41. Z hľadiska skutkových okolností, z ktorých žalobkyňa v predmetnom konaní vyvodzovala svoj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, treba poukázať predovšetkým na to, že do rámca vymedzeného ustanoveniami § 11 až 13 Občianskeho zákonníka patrí právo na súkromie zahŕňajúce širokú oblasť súkromia fyzickej osoby (najmä jej súkromného života, intímnej a rodinnej sféry, vnútorného myšlienkového a citového života). Takto chápané právo na súkromie spočíva v práve fyzickej osoby samostatne sa rozhodnúť podľa vlastného uváženia, či a v akom rozsahu majú byť skutočnosti z jej súkromného života sprístupnené iným alebo zverejnené. O porušenie práva na ochranu súkromia ide nielen v prípade neoprávneného získavania vedomostí a poznatkov o súkromí fyzickej osoby, ale tiež v prípade neoprávneného rozširovania týchto poznatkov a vedomostí. K zásahom do súkromia môže v niektorých prípadoch dôjsť aj v dôsledku zásahov do mena a priezviska. Širokej škále prejavov a súčastí súkromného života fyzickej osoby zodpovedá aj možnosť rozmanitých prejavov zásahov do súkromia a ich dôsledkov na chránené osobnostné práva. Vzhľadom na niektoré otázky nastolené v prejednávanej veci treba osobitne zdôrazniť, že tieto zásahy v určitých prípadoch môžu (avšak nemusia) mať aj difamačné dôsledky - neoprávnený zásah do tohto čiastkového práva (práva na súkromie) nemusí vždy vyvolať zníženie vážnosti alebo dôstojnosti dotknutej fyzickej osoby.

42. Ustanovenia § 11 až 13 Občianskeho zákonníka chránia aj ďalšie čiastkové práva fyzickej osoby

- právo na jej česť a dôstojnosť v rozmanitých spoločenských vzťahoch, v rodine, na pracovisku, v odborných kruhoch. Ak došlo k neoprávnenému zásahu do cti a dôstojnosti fyzickej osoby, ktorý je objektívne spôsobilý privodiť ujmu (to v prípade zásahov do týchto čiastkových práv znamená mať difamačné dôsledky), dotknutá osoba môže uplatniť právne prostriedky ochrany.

43. Zákon však, a to je potrebné zdôrazniť a zvýrazniť, neposkytuje ochranu proti akémukoľvek zásahu, ale len proti takému zásahu, ktorý je neoprávnený a ktorý je spôsobilý privodiť ujmu fyzickej osobe.

44. Dôsledkom každého neoprávneného zásahu do práv chránených ustanovením § 11 Občianskeho zákonníka je určitá ujma. Z hľadiska intenzity zásahu, okolností, za ktorých k nemu došlo a stupňa negatívnych dôsledkov dopadu zásahu na chránené práva sa v praxi môžu vyskytnúť ujmy, ktoré svojou povahou alebo stupňom závažnosti a/ neopodstatňujú ani nemateriálnu ani materiálnu satisfakciu, b/ opodstatňujú (len) nemateriálnu satisfakciu, c/ opodstatňujú tak nemateriálnu, ako aj materiálnu satisfakciu. Podmienkou priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch (t.j. materiálnej satisfakcie) je vždy - v závislosti na individuálnych okolnostiach daného prípadu - existencia závažnej ujmy. Za

závažnú ujmu treba podľa právneho názoru súdu považovať ujmu, ktorú fyzická osoba vzhľadom na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo, intenzitu zásahu, jeho trvanie alebo dopad a dôsledky považuje za ujmu značnú. Pritom však nie sú rozhodujúce jej subjektívne pocity, ale objektívne hľadisko, teda to, či by predmetnú ujmu takto v danom mieste a čase (v tej istej situácii, prípadne spoločenskom postavení a pod.) vnímala aj každá iná fyzická osoba.

45. Zároveň je ďalej nutné uviesť, že v konaní vo veciach ochrany osobnosti (§ 13 Občianskeho zákonníka) platí, že dôkazné bremeno znáša žalobca, resp. osoba, ktorej bola spôsobená nemateriálna ujma neoprávneným zásahom. Existenciu neoprávneného zásahu tak musí preukázať žalobca, na ktorom potom spočíva povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť, že k určitému konaniu, ktoré je zásahom do jeho osobnostných práv skutočne prišlo a tiež súvislosť medzi týmto konkrétnym zásahom a vzniknutou škodou. Zároveň žalobca nesie aj bremeno dôkazu ohľadom predpokladov priznania primeraného zadosťučinenia.

K jednotlivým, pre spor podstatným, argumentom žalobkyne súd uvádza nasledovné:

46. Žalobkyňa počas konania tvrdila, že nebolo preukázané, že by chovala mačky (bod 10. rozsudku, pojednávanie zo dňa 14.09.2018 - zápisnica č. l. 358, strana 3). Práve naopak, v konaní bolo jednoznačne preukázané, že žalobkyňa mačky v byte, ktorý obývala, chovala. K uvedenému súd poukazuje na vyjadrenie samotnej žalobkyne zo dňa 14.04.2015 (bod. 4 rozsudku), kde uviedla „Oznam, ktorý zakazoval vpúšťať a vnášať mačky do vchodu nebol síce s uvedením mena žalobkyne, ale jeho adresnosť bola nespochybniteľná, lebo vo vchode nikto okrem mňa mačky nechová. ... Mám silný vzťah k prírode a zvieratám.“ V bode 10. rozsudku žalobkyňa uvádza, že „v byte sa nachádzajú zvieratá, ktoré boli vyhodené na ulicu a o ktoré keď sa postarám následne im zabezpečím ubytovanie v rodinách. Na otázku, koľko vlastní, resp. chová mačiek v byte, uvádza, že ide o jej majetok, nerada by ho zverejňovala, avšak pre účely tohto konania uvádza, že ide o rozsah 2 - 5 mačiek.“ Z výpovede svedkyne T.. J. Š.Ú. súd zistil (bod. 18 rozsudku), že „žalobkyňa chová mačky, má pre nich jednu miestnosť vyhradenú. Boli to 3

- 4 mačičky, jedna z nich bola slepá.“ Svedok I. I. vo výpovedi uviedol, že „Haluz slúžila pre mačky.“ (bod 19. rozsudku). Je logické, že pokiaľ žalovaný a ním navrhnutí svedkovia tvrdili, že žalobkyňa chová v predmetnom byte mačky, tak žalobkyňa tieto tvrdenia popiera. Avšak tu treba poukázať na skutočnosť, že aj žalobkyňou navrhnutí svedkovia a v konečnom dôsledku i ona sama súdu uviedli, že v byte chová mačky. Len na doplnenie situácie súd poukazuje aj na rozhodnutie Okresného úradu Bratislava zo dňa 20.06.2016, č. C.-X.-C.-XXXX/XXXXXX (č. l. 219), kde sa v odôvodnení uvádza, že súčasťou spisového materiálu je záznam hliadky C. L. .... zo dňa 04.08.2015, v ktorom je uvedené, že „dňa 04.08.2015 v čase o 20:00 hod. vyhadzovala žalobkyňa cez okno kusy čerstvého mäsa. Po príchode na miesto L. Č.. X si hliadka všimla pod oknami na zemi vyhodené kusy čerstvého mäsa. Z okna prízemného bytu sa im prihovorila žalobkyňa, že čo tam zase chcú, že kŕmi vyhodené a opustené zvieratá“. Túto skutočnosť potvrdila samotná žalobkyňa vo svojej výpovedi pred úradom ako i príslušník hliadky. Na toto tvrdenie nemá vplyv, že konanie bolo zastavené, pretože skutok nie je priestupok. Pre prejednávanú vec je podstatné, že žalobkyňa kŕmila zvieratá kusmi mäsa priamo pod balkónmi bytového domu. Bez akýchkoľvek pochybností je teda vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, možné ustáliť, že žalobkyňa v predmetnom byte mačky chovala, kŕmila ich, a to nielen v byte, ale i v priestore pod oknami okolo bytového domu. Argumentácia žalobkyne ohľadom nechovania týchto zvierat je tak jasne vyvrátená, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a súd sa môže v odôvodnení zaoberať i s jej zvyšnými argumentmi. Pokiaľ zástupca žalobkyne podľa zvukového záznamu na pojednávaní dňa 14.09.2018 spomenul chovnú stanicu, pričom žiadal zaprotokolovať „nebolo preukázané, že chovala mačky“, tak súd k uvedenému iba v krátkosti a pre úplnosť uvádza, že pre podstatu sporu je právne irelevantné a nepodstatné, či ide o chovanie chovnou stanicou alebo chovanie cudzích mačiek z ulice. Podstatou sporu je obťažovanie susedov týmito imisiami a ich následná svojpomoc pri riešení vzniknutej situácie, a to prostredníctvom vyvesenia oznamov a zákazov ohľadom chovu mačiek.

47. Žalobkyňa ďalej, ako ďalší akt agresie a zásahu do jej práv zo strany žalovaného uvádzala, že jej bolo zamedzené užívať spoločné priestory bytového domu, konkrétne sušiareň. S tým súvisí aj situácia okolo zamknutej sušiarne a následného vysadenia dverí. Dožiadaný svedok Y.. W. L. uviedol, že „každý mesiac počas súdneho zasadnutia mu bol opísaný nový a silnejší atak, napr. zamknutá sušiareň, ... vysadené dvere“. Žalobkyňa mala za to, že „tvrdenie žalovaného, že sušiareň je zamknutá a kľúč sa nachádza u neho, je nezmysel. Keby to tak nebolo, nebola by sušiareň zamknutá a nemala by dôvod vyvaľovať dvere.“ Opätovne sama žalobkyňa svoje tvrdenie počas konania vyvrátila. Žalobkyňa najprv

vidí atak zo strany žalovaného, resp. ostatných obyvateľov bytového domu v zamknutí dverí (o tomto „ataku“ sa zverila aj svedkovi Y.. W.. L.), a v následnom liste od správcu, kde ju správca vyzýva na vrátenie a osadenie dverí, pričom v konaní pred súdom uviedla, že sama dvere vysadila.

48. Ďalším, a to podľa žalobkyne podstatným argumentom svedčiacim v prospech zásahu do jej osobnostných práv, bolo vyvesenie zákazu vo vchode, kde žalobkyňa videla zásah v tom, že tento písomný zákaz bol umiestnený na vnútornej strane vchodových dverí a na vonkajšej strane vchodových dverí. Zákaz bol napísaný veľkými písmenami a mohol si ho prečítať nielen ten, čo vošiel do vchodu č. 9 a z neho vychádzal, ale aj každý kto išiel po ceste okolo vchodu na autobus, či do garáží. Je pravda, že uvedený zákaz (č. l. 9) si mohol prečítať aj náhodný okoloidúci, avšak tvrdenie žalobkyne, že ide o zásah do jej práv je nedôvodný. V predmetnom zákaze nie je uvedené jej meno. Ide iba o všeobecný zákaz v znení „Zákaz vpúšťania a vnášania mačiek do vchodu.“ Súd je toho názoru, že ak žalobkyňa vidí v danom zákaze pre všetkých obyvateľov vchodu, zásah do svojich práv, tak očividne nepochopila inštitút ochrany osobnosti a ide o šikanózny výklad práv v jej prospech a v neprospech ostatných spoluobyvateľov bytového domu. V naznačenom smere sa súd dostáva k posúdeniu vyvesených listín oznam a výzva zo dňa 06.02.2013. Z vykonaného dokazovania má súd za to, že uvedené listiny boli aj s menom, priezviskom a akademickým titulom žalobkyne vyvesené po určitú dobu v skrinke na oznamy vo vchode č. 9 bytového domu. Z vykonaného dokazovania súd tiež ale zistil, že žalobkyňa bola niekoľkokrát vyzývaná na riešenie neúnosnej situácie v bytovom dome, ktorú ona sama spôsobila, pričom tento stav ani po opakovaných výzvach neodstránila. Uvedená situácia spočívala v žalobkyňou nekontrolovateľnom chove mačiek, ich kŕmení, či už priamo v jej byte alebo v okolí bytového domu, ďalej vo voľnom pohybe týchto zvierat po spoločných častiach domu a v ich prístupe do domu cez hranol opretý o okno bytu žalobkyne, resp. cez sušiareň. Správca uvedeným listom a žalovaný vyvesenými oznamami iba reagovali na neúnosnú situáciu, ktorú žalobkyňa vytvárala, ignorovala a pred súdom obrátila tak, že sa vlastne vôbec nediala, resp. nevznikla, pritom listinné dôkazy, ktoré strany pred súdom počas konania vyprodukovali, dávajú za pravdu žalovanému. Tieto dôkazy jednoznačne preukazujú, že žalobkyňa mačky vo väčšom počte vo svojom byte chovala a kŕmila. Pokiaľ žalobkyňou navrhnutí a vypočutí svedkovia, uvádzali, že je atakovaná susedmi a najmä žalovaným, pričom žalovaného nepoznajú a ani nevideli, je potom dôvodný záver, že vychádzali iba zo subjektívneho stavu podaného samotnou žalobkyňou. Tieto výpovede postrádajú objektívne hodnotenie situácie. Ak aj títo svedkovia tvrdili, že žalobkynin byt je čistý a uprataný a nebadať v ňom chov mačiek, tu je potrebné dať do kontrastu výpoveď žalovaného, ktorý uviedol, že pred ohlásenou návštevou žalobkyňa cudzie mačky vyhodí z bytu, poupratuje, aby sa nedalo zistiť, že tam bol pohyb cudzích mačiek. Avšak aj žalobkyňou navrhnutí svedkovia uviedli, že chová mačky. Ide o jasné rozpory v tvrdeniach, ktoré žalobkyňa ako nositeľka dôkazného bremena, pokiaľ chce byť v konaní úspešnou stranou, musí odstrániť a svoje tvrdenia preukázať. Žalobkyňa súdu predložila ako dôkaz o nezávadnosti priestorov jej bytu Záznam o šetrení a lekárske potvrdenie (č. l .83 a 84). Tieto listiny majú podľa žalobkyne potvrdiť stav, že jej byt je čistý a bez mačiek, pričom pri vykonanom šetrení malo ísť o neohlásenú návštevu. Pri pozornejšom preskúmaní týchto listín je možné skonštatovať, že ide o listiny datované k 03.10.2011 a 12.04.2012. Podľa žalobkyne, sa ale ataky mali stupňovať od októbra 2012. Žalobkyňa sama uviedla, že slovo „židovka“ mal žalovaný prvýkrát použiť 30.12.2012, pričom oznam mal byť vyvesený od októbra 2012 do mája 2013 a výzva od februára 2013 do mája 2013. Ide tak o listiny datované pred vyvesením uvedených listín a pred začiatkom „atakov“ zo strany žalovaného. Je tak jednoznačne preukázané, že žalobkyňa vykonávala svoje vlastnícke a neskôr užívacie právo v rozpore so zákonom a dobrými mravmi. Žalobkyňa imisiami, ktoré produkovala znepríjemňovala výkon práv ostatných obyvateľov domu, a to nad rámec zákonom dovolenej miery. Týmto konaním zasahovala do vlastníckych práv ostatných, voči tejto situácii však ale bola slepá. Takýto absolútne subjektívny výkon práv jej potom znemožňoval objektívne vnímať vzniknutú situáciu.

49. Susedské vzťahy sú právne vzťahy medzi vlastníkmi a užívateľmi (nájomcami) susediacich nehnuteľností. Každý vlastník má podľa § 123 Občianskeho zákonníka právo predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Výkon vlastníckeho (užívacieho) práva však nesmie prekročiť zákonom stanovené medze. Musí byť vzájomne medzi vlastníkmi susedných nehnuteľností do určitej miery tolerovaný. Tolerancia však nesmie byť zneužívaná v prospech jedného vlastníka na úkor jeho ostatných susedov. Vždy by malo ísť o určitú vzájomnú rovnováhu medzi výkonom vlastníckych práv a to tým spôsobom, že vlastníci susediacich nehnuteľností navzájom voči sebe niečo strpia, zdržia sa nejakého konania alebo niečo vykonajú a to tak, aby predišli vzniku rozporov. Tzv. „reciprocita" medzi vlastníkmi nesmie presiahnuť určitú hranicu, kedy jeden z vlastníkov by bol v zjavnej

nevýhode oproti tomu druhému. Mohlo by tak dochádzať k zneužívaniu vlastníckeho práva na ujmu práv iných vlastníkov, prípadne iných osôb. Vlastník (nájomca, podnájomca) môže pri užívaní svojej nehnuteľnosti presiahnuť určitú mieru svojho správania a tým zasiahnuť do pokojného užívania susednej nehnuteľnosti. Vtedy dochádza z jeho strany k tzv. imisiám t.j. zásahu do vlastníckeho práva iného vlastníka.

50. Uplatňovanie a posúdenie susedských vzťahov je potrebné vždy vykladať v súlade so zásadou ekvity (dobré mravy). Vzájomné konanie alebo opomenutie medzi susedmi nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Pre porušenie pravidla správania sa predpokladá, aby rozpor s dobrými mravmi bol dostatočne výrazný, spoločensky jasný a zrozumiteľný, aby sa v úvahách zachovala potrebná miera tolerancie a rezervovanosti.

51. S dobrými mravmi je spojená zásada zákazu zneužitia subjektívnych práv. Táto zásada určuje hranice výkonu subjektívneho práva, najmä ak zákon presne tieto hranice nestanovuje, alebo je ťažké ich zistiť. Touto zásadou sa určujú limity výkonu subjektívnych práv najmä v prípadoch, keď nie sú jednoznačne a presne ustanovené zákonom a pri strete (kolízii) záujmov jednotlivca a spoločnosti hrozí, že by v dôsledku neobmedzeného uplatnenia subjektívnych práv v konkrétnom prípade mohla byť prekročená miera spoločenskej únosnosti, a tým aj právnej únosnoti, a súčasne, že takéto správanie nositeľa subjektívneho práva by mohlo spôsobiť ujmu iným osobám alebo verejnému záujmu.

52. Vlastník (nájomca, podnájomca) môže pri užívaní svojej nehnuteľnosti presiahnuť určitú mieru svojho správania a tým zasiahnuť do pokojného užívania susednej nehnuteľnosti. Vtedy dochádza z jeho strany k tzv. imisiám t.j. zásahu do vlastníckeho práva iného vlastníka. Tento zásah je neoprávnený za predpokladu, že zákon ho výslovne zakazuje alebo sa neopiera o povolenie, ktoré vyplýva zo zmluvy, úradného rozhodnutia a zo zákona (tu patria i dobré mravy).

53. V nadväznosti na uvedené je zrejmé, že žalobkyňa zneužila svoje subjektívne práva, pričom ďalej tvrdila, že žalovaný neoprávnene vyvesil výzvu zo dňa 06.02.2013. Na uvedené konanie nemá žalovaný oprávnenie, nakoľko ide o súkromnú korešpondenciu a žalobkyňa mu na to súhlas nedala. Keďže svedkyňa J. uviedla, že o takejto listine nemá vedomosť, žalobkyňa mala za to, že žalovaný túto listinu sfalšoval. Z vykonaného dokazovania súd ale zistil, že táto výzva bola zaslaná aj žalovanému. Túto skutočnosť pritom niekoľkokrát počas konania potvrdila aj samotná žalobkyňa. Sama uviedla, že mu výzva bola zaslaná na vedomie. Ak žalobkyňa ďalej tvrdila, že žalovaný túto výzvu sfalšoval, opätovne, ako nositeľ dôkazného bremena, bola a aj je povinná, ak chce byť v spore úspešná, toto tvrdenie pred súdom preukázať. V opačnom prípade ide iba o všeobecné, ničím nepodložené tvrdenie nemajúce právnu relevanciu. Ak žalovaný vykonával funkciu schodiskového dôverníka a táto výzva bola zaslaná aj jemu, nejedná sa o súkromnú korešpondenciu, bez ohľadu na to, že v hlavičke tejto výzvy bolo uvedené meno a priezvisko s titulom a adresou žalobkyne, a to najmä s poukazom na obsah tejto výzvy a stav v predmetnom vchode (imisie, ktoré žalobkyňa produkovala).

54. Čo sa týka odborného stanoviska Slovenského národného strediska pre ľudské práva zo dňa 21.04.2015 (č. l. 73), tak po oboznámení sa s jeho obsahom súd konštatuje, že stanovisko vychádza iba zo subjektívneho hodnotenia situácie žalobkyňou, s jej predložených informácií a listín, pričom vyjadrenie a pohľad druhej strany neobsahuje. Uvedené vo svojich výpovediach pred súdom napokon potvrdili aj zamestnanci tohto strediska. Toto stanovisko iba popisuje (na základe listín a informácii od jednej strany) znaky extrémizmu, antisemitizmu, resp. znaky neznášanlivosti voči žalobkyni. Stredisko však nevychádzalo z komplexne zisteného skutkového stavu tak, ako súd v prejednávanej veci. Odhliadnuc od uvedeného je potrebné zdôrazniť skutočnosť, že toto stanovisko sa zaoberá nenávistnými slovnými atakmi na adresu žalobkyne od žalovaného. Samotné stredisko v posúdení uvádza, že z podkladov, ktoré má k dispozícii nevie zodpovedne vyhodnotiť, či ku chovu mačiek žiadateľkou dochádza v súlade s § 127 Občianskeho zákonníka, teda či chov mačiek žiadateľkou neobťažuje obyvateľov bytového domu nad mieru primeranú pomerom. Táto otázka nie je ani predmetom odborného stanoviska. Žalobkyňa pôvodne žiadala od žalovaného ospravedlnenie, pre jeho výroky ako „ste špinavá, smrdíte, ste stará smradľavá židovka, ktorá mala skončiť v plyne a že v jej bytu vychádza zápach“, avšak počas konania petit žaloby zmenila, a ospravedlnenie obsahujúce tieto výroky už vypustila. Po pripustenej zmene žaloby je predmetom konania ospravedlnenie listom z dôvodu vyveseného oznamu s jej menom o zákaze chovu mačiek a z dôvodu, že žalovaný neoprávnene zverejnil list od správcu zo dňa 06.02.2013 spolu s nárokom na nemajetkovú ujmu vo výške 1.500,00 Eur. „Ataky“ obsahujúce vyššie uvedené vulgarizmy

a invektíva už nie sú predmetom požadovaného ospravedlnenia, čo v konečnom dôsledku znamená, že odborné stanovisko rozoberá skutočnosti, ktoré už nie sú predmetom konania sp. zn. 50C/293/2014.

55. Čo sa týka ostatných (v rozsudku aj neuvedených) argumentov a tvrdení strán v konaní, najmä tvrdenia o vypílených kríkoch či otrávených stromoch, o sfalšovaných podpisoch na petícii a samozvolenia žalovaného do funkcie schodišťového dôverníka, alebo o domnienkach o susedoch fajčiaroch, poliatom betóne pred bytovým domom, či otrávených kalužiach, či situácie svedka pri venčení psa s mačkou alebo o vylúčení žalobkyne zo schôdze a podobné, súd uvádza, že sa jedná o právny balast, ktorý s prejednávanou vecou absolútne nesúvisí a na spravodlivé rozhodnutie vo veci sa nie je potrebné s ním zaoberať. Ústavný súd SR, napríklad IV. ÚS 115/03, II. ÚS44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, IV. ÚS 112/05, pravidelne vo svojich rozhodnutiach pripomína, že všeobecný súd nemusí dať odpovede na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Preto odôvodnenie všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasnil skutkový a právny základ rozhodnutia postačuje na záver o tom, že je realizované právo strany na spravodlivé konanie. Aj Európsky súd pre ľudské práva uvádza, že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú, avšak článok 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nemožno chápať tak, že vyžaduje podrobnú odpoveď na každý argument (napríklad García Ruiz proti Španielsku zo dňa 21.01.1999 alebo Van der Hurk proti Holandsku zo dňa 19.04.1994). Súd sa taktiež nezaoberal tvrdením v zázname o podaní vysvetlenia, že žalobkyňa je psychicky narušená osoba, a to z dôvodu, že táto zmena žaloby nebola pripustená a nie je tak predmetom konania. Navyše z istej časti ide aj o tvrdenia pôvodného zástupcu žalobkyne HABEAS CORPUS, občanské združení, ktoré počas konania súdu nepreukázalo, že za by zaň konala v zmysle § 91 Civilného sporového poriadku osoba disponujúca vysokoškolským právnickým vzdelaním druhého stupňa. Tieto podania za občianske združenie podpísal N.. Y. L.. Združenie uvedenú vadu odstránilo až na výzvu súdu, kedy doložilo uznesenie, ktorým od 01.12.2016 poverilo zastupovaním žalobkyne svojho člena s vysokoškolským právnickým vzdelaním T.. W. D.. Tu je potrebné poukázať na skutočnosť, že žalobkyňa splnomocnila toto združenie dňa 28.09.2015. Združenie však poverilo zastupovaním žalobkyne T.. W. D. až odo dňa 01.12.2016. Súd sa však podrobne zaoberal aj argumentmi tohto združenia, pričom ide o argumenty, ktoré použila a prebrala v konečnom dôsledku aj samotná žalobkyňa, resp. jej zástupca T.. W. D., teda boli predmetom dokazovania.

56. Zo zistenej skutkovej mozaiky vyplýva, že žalobkyňa bola problémový sused, čo vo výsledku dávalo vlastníkom, obyvateľom bytového domu, na čele so žalovaným, istú dávku nespokojnosti, bezmocnosti, a to v dôsledku ignorácie výziev žalobkyňou, resp. neodstránenia závadného stavu, ktorý sama spôsobovala. V tomto kontexte je potom dôvodné konanie žalovaného, samozrejme iba čo sa týka vyvesenia oznamu a výzvy do skrinky na oznamy. V danom spore sa súd musel vysporiadať na jednej strane s domnelým a žalobkyňou tvrdeným zásahom do ochrany osobnosti a na druhej strane s jej výkonom práv a povinností nájomcu bytu v kontraste s právami ostatných vlastníkov a obyvateľov bytového domu na nerušené užívanie svojich nehnuteľností.

57. Z vykonaného dokazovania a ustáleného skutkového stavu je zrejmé, že žalobkyňa mačky chovala, s čím súvisí obťažovanie susedov imisiami ako zápach, znečistenie spoločných priestorov a voľný pohyb týchto zvierat po bytovom dome, pričom žalobkyňa na výzvy správcu a žalovaného opätovne nereagovala, závadný stav neodstránila. V tomto kontexte je potom možné ustáliť, že písomnosť adresovanú žalobkyni s výzvou na odstránenie pretrvávajúceho stavu (zaslanú aj žalovanému), nie je možné považovať za písomnosť osobnej povahy podľa § 12 ods. 1 Občianskeho zákonníka a jej vyvesenie v skrinke na oznamy spolu s oznamom zakazujúcim chov mačiek nie je možné klasifikovať ako zásah do jej osobnostných práv, a to najmä s poukazom na situáciu, ktorú v bytovom dome spôsobovala. Pri strete práv na ochranu osobnosti a práv ostatných užívateľov bytov je potrebné zachovať istú mieru proporcionality. Inými slovami, jednej strane nemožno priznať viac práv na úkor strany druhej. Priznaním žalobkyninho nároku by súd túto zásadu vyvrátil a značne znevýhodnil žalovaného, čím by odobril prísne subjektívny výkon práv vlastníka, resp. nájomcu jedného bytu (žalobkyňa) bez ohľadu a na úkor ostatných vlastníkov a nájomcov v bytovom dome. Žalobkyňa tak svojim konaním rušila výkon vlastníckych a užívacích práv ostatných spoluobyvateľov, pričom ako nájomca a predtým vlastník bola povinná užívať byt, spoločné priestory a zariadenie domu riadne.

58. Podrobným vysporiadaním sa s podstatnými argumentmi žalobkyne, tak ako je uvedené v predchádzajúcich bodoch, súd nezistil také konanie žalovaného, ktoré by bolo spôsobilé zasiahnuť do jej osobnostných práv, tak ako to v konaní tvrdila. V konaní žalobkyňa nepreukázala zásah do jej osobnostných práv, nepreukázala žalovaného konanie contra legem, vznik ujmy a ani príčinnú súvislosť medzi vznikom ujmy a konaním žalovaného v rozpore so zákonom.

59. Súd po dôkladnom zvážení skutkového stavu, vyhodnotení dôkazných prostriedkov jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti, po vyčerpávajúcom odôvodnení, z dôvodov vyššie uvedených, nárok žalobkyne posúdil ako nepreukázaný a nedôvodný a žalobu zamietol.

60. Žalovaný mal vo veci plný úspech, preto mu súd v zmysle § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Bratislava II v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia.

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy toho, kto odvolanie podal.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odôvodnení sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.

1/ Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

2/ Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

3/ Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.