Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7C-684-2015.pdf
PDF · 71.35 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-7C/684/2015
Uznesenie
Okresný súd Skalica v právnej veci žalobkyne: E. E., F.. XX.XX.XXXX, T. C.. D. XXXX/XX, XXX XX J., zast.: JUDr. Ján Pekar, advokát, so sídlom Potočná 191/39, 909 01 Skalica, proti žalovaným: v 1. rade DISKONT - PLUS, s.r.o., so sídlom Partizánska 90, 985 01 Kalinovo, IČO: 36 618 837, v 2. rade D. Z., F.. XX.XX.XXXX, T. E.U. XXXX/X, XXX XX J., v 3. rade PRÁVNIK, s.r.o., so sídlom Námestie SNP 17, 015 01 Rajec, IČO: 46 633 154, o neplatnosť dražby, takto
rozhodol:
I. Súd priznáva žalobkyni voči žalovanému v 2. rade a žalovanému v 3. rade nárok na náhradu trov konania 100 %.
II. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 22.06.2015 domáhala určenia neplatnosti dražby.
2. Okresný súd Skalica uznesením č. k. 7C/684/2015 - 63 zo dňa 04.04.2017, ktoré nadobudlo dňa 27.04.2017 vo výroku I. a IV. právoplatnosť zastavil konanie, priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania a vrátil jej krátený súdny poplatok v sume 92,80 eur.
3. Voči predmetnému uzneseniu podal v časti výroku o náhrade trov konania odvolanie žalovaný v 2. a v 3. rade. Krajský súd v Trnave uznesením č. k. 23Co/318/2017 - 89 zo dňa 30.06.2018 zrušil uznesenie Okresného súdu Skalica č. k. 7C/684/2015 - 63 zo dňa 04.04.2017 vo výroku II. a III. a vrátil vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
4. Podľa § 255 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
5. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
6. Podľa § 2 písm. f) zák. č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách (ďalej len „zák. č. 527/2002 Z. z.“), na účely tohto zákona sa rozumie f) príklepom úkon licitátora spočívajúci v klepnutí kladivkom, čím dochádza za ustanovených podmienok k prechodu vlastníckeho práva alebo iného práva k predmetu dražby.
7. Podľa § 2 písm. j) zák. č. 527/2002 Z. z., na účely tohto zákona sa rozumie j) zmarením dražby neuhradenie ceny vydraženého predmetu dražby vydražiteľom v ustanovenej lehote.
8. Podľa § 21 ods. 1 zák. č. 527/2002 Z. z., o zmarení dražby vyrozumie dražobník bez zbytočného odkladu osoby uvedené v § 17 ods. 5. Oznámenie o zmarení dražby uverejní dražobník bez zbytočného
odkladu obdobným spôsobom ako oznámenie o dražbe. Ak sa oznámenie o dražbe zverejnilo v registri dražieb a v Obchodnom vestníku podľa § 17 ods. 3, dražobník tam bez zbytočného odkladu zverejní aj oznámenie o zmarení dražby.
9. Podľa § 21 ods. 4 zák. č. 527/2002 Z. z., účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby podľa odseku 2 sú navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba podľa odseku 2.
10. Podľa § 21 ods. 5 zák. č. 527/2002 Z. z., ak vydražiteľ zmaril dražbu alebo ak súd určil dražbu za neplatnú, účinky príklepu zanikajú ku dňu príklepu.
11. Podľa § 26 ods. 5 zák. č. 527/2002 Z. z., ak je cena dosiahnutá vydražením vyššia ako 6 640 eur, je vydražiteľ povinný zaplatiť cenu dosiahnutú vydražením do 15 dní od skončenia dražby, ak sa vydražiteľ s navrhovateľom dražby nedohodli inak.
12. Podaním zo dňa 18.08.2015 oznámil žalovaný v 3. rade žalobkyni, že vo veci nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre kat. úz. J., obec J. okres J. bola dražba zmarená, nakoľko vydražiteľ - žalovaný v 2. rade neuhradil cenu dosiahnutú vydražením.
13. Dňa 20.08.2015 bolo v Obchodnom vestníku č. 160/2015 zverejnené oznámenie o zmarení dobrovoľnej dražby, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti zapísané na LV. Č. XXXX pre kat. úz. J., obec J., okres J..
14. Podľa Civilného sporového poriadku má rozhodovanie o náhrade trov konania dve samostatné fázy, kde prvou je rozhodovanie o nároku na náhradu trov konania, o ktorom rozhodne súd bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí a druhou fázou je rozhodovanie súdneho úradníka o výške náhrady trov konania samostatným uznesením.
15. Súd je toho názoru, že žalobkyňa podala žalobu, pretože v čase jej podania nemala vedomosť o tom, že vydražiteľ - žalovaný v 2. rade zmaril dražbu (§ 21 ods. 5 zák. č. 527/2002 Z. z.) a žalobkyni zároveň zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva, aby sa musela informovať o tom, či bola dražba vykonaná. V danej veci je jednoznačné, že konanie žalovaného v 2. rade, ktorým ako vydražiteľ neuhradil cenu za predmet dražby možno považovať za jej zmarenie, čo súd aj považuje za dôvod, pre ktorý žalobkyňa zobrala svoju žalobu späť.
16. Súd zároveň poznamenáva, že žalovaný v 3. rade bol ako dražobník povinný v zmysle § 21 ods. 1 zák. č. 527/2002 Z. z. bez zbytočného odkladu oznámiť žalobkyni, že dražba bola zmarená. Túto skutočnosť žalobkyni oznámil až podaním zo dňa 18.08.2015 a to aj napriek tomu, že v zmysle notárskej zápisnice č. N 128/2015, NZ 10855/2015, NCRls 11126/2015 dražba prebehla dňa 31.03.2015 a to udelením príklepu, ktorým bola ukončená a vydražiteľom sa stal žalovaný v 2. rade, ktorému podľa notárskej zápisnice vznikla povinnosť zaplatiť cenu dosiahnutú vydražením vo výške 68 000 eur. Z § 26 ods. 5 zák. č. 527/2002 Z. z. vyplýva, že žalovaný v 2. rade mal zaplatiť cenu za predmet dražby dosiahnutú vydražením v lehote 15 dní od skončenia dražby a cenu nezaplatil. Je evidentné, že v danom prípade si nesplnil svoju povinnosť žalovaný v 2. rade vyplývajúcu mu z bodu XIV. notárskej zápisnice a z § 26 ods. 5 zák. č. 527/2002 Z. z. a zároveň žalovaný v 3. rade si nesplnil svoju oznamovaciu povinnosť v zmysle 21 ods. 1 zák. č. 527/2002 Z. z.
17. Keďže žalovaný v 2. rade zmaril dražbu nezaplatením ceny ako je vyššie uvedené a zároveň žalovaný v 3. rade si nesplnil svoju povinnosť, ktorá spočívala v bezodkladnom oznámení žalobkyni, že dražba bola zmarená, tak súd má za to, že na základe týchto skutočností žalobkyňa zobrala svoju žalobu späť. Konanie žalovaného v 2. rade a žalovaného v 3. rade možno považovať za konanie, ktorým zavinili zastavenie konania a v dôsledku tohto ich konania zobrala žalobkyňa žalobu späť. Súd zároveň ešte poukazuje na skutočnosť, že oznámenie žalovaného v 3. rade zo dňa 18.08.2015 nemožno považovať za bezodkladné oznámenie o zmarení dražby v zmysle § 21 ods. 1 zák. č. 527/2002 Z. z., nakoľko žalovaný v 3. rade tak urobil až vyše 5 mesiacov od ukončenia dražby, čo podľa názoru súdu nie je možné označiť ako bezodkladné oznámenie.
18. Na základe uvedeného súd v zmysle § 255 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP priznal žalobkyni voči žalovanému v 2. rade a žalovanému v 3. rade nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.
19. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody a zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje, v troch vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať účastník, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.