Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_15Csp-262-2016.pdf
PDF · 95.15 KB
Case nature
Area
Subarea
15Csp/262/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda sudcom JUDr. Péter Nagy v sporovej veci žalobcu: Poštová banka, a.s., IČO: 31 340 890, so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, právne zast.: Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, Bratislava, proti žalovaným: 1/ Z. R., N.. XX.XX.XXXX, T. XXX, P. X/ Q. V., N.. XX.XX.XXXX, F. XXXX/XX, A., o zaplatenie 3.000,- eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaní 1/ a 2 s ú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 3.047,45 eur spolu so zmluvným úrokom vo výške 222,66 eur, s úrokom z omeškania vo výške 212,17 eur a s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 3.000,- eur od 01.09.2016 do zaplatenia, to všetko v pravidelných mesačných splátkach vo výške 80,- eur mesačne vždy k poslednému dňu v tom
- ktorom mesiaci, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku až do vyrovnania tak, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
II. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.
III. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania proti žalovaným 1/ a 2/ v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd zaviaže žalovaných k zaplateniu istiny spoločne a nerozdielne vo výške 3.000,- eur spolu s príslušenstvom podľa žalobného návrhu a k náhrade trov konania titulom nesplateného úveru. Svoj žalobný nárok odôvodnil tým, že žalobca na základe úverovej zmluvy zo dňa 30.10.2014 poskytol žalovaným peňažné prostriedky vo výške 3.000,- eur, ktoré sa žalovaní zaviazali vrátiť formou zmluvne dojednaných pravidelných mesačných anuitných splátok. Vzhľadom na omeškanie žalovaných s platením splátok úveru vyhlásil veriteľ na základe výzvy na úhradu dlžnej sumy zo dňa 27.04.2015 mimoriadnu splatnosť úveru k tomuto dátumu a zároveň vyzval žalovaných na okamžitú úhradu dlžnej sumy. Žalovaní do zosplatnenia úveru nesplatili na jeho istinu nič, pričom ani po zosplatnení úveru neuskutočnili žiadne úhrady. Žalobca si v tomto konaní uplatnil voči žalovaným nezaplatený zvyšok istiny úveru vo výške 3.000,- eur, poplatky vo výške 47,45 eur, úroky vyčíslené ku dňu 31.08.2016 vo výške 1.029,39 eur, riadny úrok vo výške 14,90 % ročne zo sumy 3.000,- eur od 01.09.2016 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 3.000,- eur od 01.09.2016 do zaplatenia.
2. Žalobu s prílohami a procesné poučenia podľa C.s.p., spolu s výzvou, aby sa k žalobe s prílohami vyjadrili v lehote 10 dní, súd doručil žalovaným do vlastných rúk dňa 18.04.2017 a postupom podľa § 106 ods. 3 C.s.p / 116 ods. 2 C.s.p. zverejnením oznámenia dňa 10.04.2017. Žalovaní sa k žalobe s prílohami nijakým spôsobom nevyjadrili.
Podľa ust. § 297 písm. b/ C.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
3. Vo veci bolo nariadené pojednávanie na deň 14.09.2018, ktoré súd vykonal v neprítomnosti žalobcu v súlade s príslušnými ustanoveniami C.s.p., nakoľko žalobca ospravedlnil svoju neprítomnosť a súhlasil s rozhodnutím vo veci bez jeho účasti. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a podstatným obsahom spisu (najmä zmluvou o úvere s VOP, výzvou na úhradu dlžnej sumy s doručenkami, prehľadom splátok a úhrad, odpoveďou na lustráciu v SP na obidvoch žalovaných), ako aj prednesom žalovaných, ktorí uplatnený nárok žalobcu nijakým spôsobom nesporovali. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že v máji 2018 ju prepustili z jej predošlého zamestnania - nemocnice, kde zarábala v hrubom od 400,- až po 700,- eur mesačne a od júna 2018 nastúpila k rakúskemu zamestnávateľovi P. H. V. K. na pozíciu chyžná s pracovnou dobou 6 hodín denne a s čistou mzdou cca 400,- eur mesačne (k tomuto žalovaná poskytla k nahliadnutiu originál pracovnej zmluvy s uvedeným zamestnávateľom z 11.06.2018). Má problém s bývaním, keďže býva so svojim nedospelým dieťaťom u mamy. Na výdavky spojené s vedením domácnosti prispieva 100,- eur mesačne, pričom len cestovné do zamestnania v Rakúsku činí mesačne 120,- eur. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaná žiadala súd, aby povolil splácanie predmetného úveru v mesačnej sume 50,- eur, najviac však v sume 60,- eur. Z prednesu žalovaného 2/ vyplýva, že jeho jediným príjmom je starobný dôchodok vo výške 280,- eur mesačne, pričom tento jediný príjem mal aj v čase uzavretia zmluvy. Taktiež navrhol, aby súd povolil splácanie úveru v mesačnej sume, ktorú uviedla žalovaná 1/.
4. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil tento skutkový a právny stav veci: Veriteľ (Poštová banka a.s.) je spoločnosť, ktorej predmetom podnikania je okrem iného poskytovanie úverov z vlastných zdrojov (banková činnosť). Žalovaní ako dlžník a spoludlžník nekonali v predmetnej sporovej veci v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania. Žalobca a žalovaní dňa 30.10.2014 uzavreli úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, ktorou bol žalovaným poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 3.000,- eur s ročnou úrokovou sadzbou 14,90 %, RPMN 15,96 %, s konečnou splatnosťou 25.10.2022 a s počtom a výškou splátok: 96 x 57,30 eur. V súlade s článkom 6 Obchodných podmienok pre spotrebiteľské úvery v znení účinnom od 28.06.2014 vyhlásil žalobca listom zo dňa 27.04.2015 mimoriadnu splatnosť úveru, čím vznikla žalovaným povinnosť jednorazovo uhradiť banke celú zostávajúcu časť úveru vo výške 3.000,- eur. Žalovaní do zosplatnenia úveru, a ani po ňom žiadne úhrady neuskutočnili (okrem jedinej úhrady dňa 25.11.2014 vo výške 2,06 eur započítanej na poistenie úveru). Žalobca si v tomto konaní uplatnil voči žalovaným nezaplatený zvyšok istiny úveru vo výške 3.000,- eur, poplatky vo výške 47,45 eur, úroky vyčíslené ku dňu 31.08.2016 vo výške 1.029,39 eur, riadny úrok vo výške 14,90 % ročne zo sumy 3.000,- eur od 01.09.2016 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 3.000,- eur od 01.09.2016 do zaplatenia.
Podľa ust. § 290 C.s.p. spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.
5. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaní uzavreli predmetnú zmluvu o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka ako spotrebitelia. Žalobca sa domáhal svojich nárokov z titulu zmluvy, ktorou boli žalovaným poskytnuté peňažné prostriedky a títo sa zaviazali vrátiť ich v dohodnutých mesačných anuitných splátkach spolu s príslušným úrokom. Pretože žalobca ako veriteľ poskytoval spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania a žalovaní ho neprijímali na takéto účely, spĺňajú definíciu veriteľa a spotrebiteľa v zmysle § 2 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, zmluva z 30.10.2014 je zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. d) cit. zákona a úver ňou poskytnutý je spotrebiteľským úverom, pričom na daný právny vzťah sa vzťahujú predovšetkým ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a ďalej aj ust. § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“). V zmysle ust. § 9 ods. 1, 2 a § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy) bolo potrebné preskúmať, či v listinách tvoriacich zmluvu, sú obsiahnuté všetky zákonom určené náležitosti.
Podľa ust. § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
Podľa ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať náležitosti uvedené v tomto ustanovení pod písm. a) až y).
Podľa ust. § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
Podľa ust. § 52 ods. 1 OZ (v znení platnom od 01.01.2008) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa ust. § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa ods. 2 v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa ust. § 369 ods. 1 Obch. zák. ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa ust. 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia OZ v znení platnom a účinnom ku dňu omeškania (s prihliadnutím a skutočnosť, že sa jedná o právny vzťah, ktorý vznikol po 01.02.2013) výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
6. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že predložená zmluva bola uzatvorená platne, má písomnú formu a všetky jej náležitosti sú na listinách, ktoré tvoria súčasť zmluvy. Žalovaní nárok žalobcu nijako nesporovali po vecnej, ako ani po právnej stránke. Vyhodnotením vykonaného dokazovania, a to aj s ohľadom na splnenie obsahových náležitostí úverovej zmluvy podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. dospel súd k záveru, že žaloba v časti o zaplatenie istiny 3.000,- eur spolu s poplatkami vo výške 47,45 eur, vyčíslenými úrokmi 434,83 eur (z toho neuhradené riadne úroky vzniknuté do predčasného zosplatnenia úveru, t.j. k 27.04.2015 vo výške 222,66 eur podľa výzvy z 27.04.2015 a úroky z omeškania vyčíslené za obdobie od 25.11.2014 do 31.08.2016 podľa prehľadu na č.l. 29 vo výške 212,17 eur) a s úrokmi z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 3.000,- eur od 01.09.2016 do zaplatenia bola podaná dôvodne. Predmetný úver bol pre omeškanie s platením mesačných splátok (ktoré vyplýva z prehľadu splátok a úhrad) v súlade s úverovou zmluvou (článok 6 Obchodných podmienok pre spotrebiteľské úvery v znení účinnom od 28.06.2014), ako aj zákonnou úpravou (§ 565 Občianskeho zákonníka) predčasne zosplatnený ku dňu 27.04.2015, čím vznikla žalovaným povinnosť jednorazovo uhradiť banke celú zostávajúcu časť úveru. Žalovaní do zosplatnenia úveru, a ani po ňom žiadne úhrady neuskutočnili (okrem jedinej úhrady dňa 25.11.2014 vo výške 2,06 eur započítanej na poistenie úveru). Na základe uvedeného súd žalobe v časti nesplatenej istiny 3.000,- eur s prislúchajúcim príslušenstvom tak ako je uvedené vo výroku I ako dôvodnej vyhovel. Súd zároveň zaviazal žalovaných aj k zaplateniu poplatkov vo výške 47,45 eur, riadnych úrokov vzniknutých do termínu predčasného zosplatnenia úveru, t.j. k 27.04.2015 vo výške 222,66 eur (viď výzvu z 27.04.2015), ako aj úrokov z omeškania v zákonnej výške 5,05 % ročne z dlžnej istiny od 25.11.2014 do 31.08.2016 vo vyčíslenej výške 212,17 eur podľa
prehľadu na č.l. 29 spisu a ďalej zo sumy 3.000,- eur od 01.09.2016 (deň nasledujúci po vyhotovení žaloby) až do zaplatenia (v zmysle žalobného návrhu žalobcu, ktorého rozsahom bol súd viazaný), keďže sa žalovaní s plnením svojich záväzkov dostali do omeškania.
7. Súd vzhľadom na solidárny záväzok zaviazal žalovaných k zaplateniu dlžnej sumy spoločne a nerozdielne, pričom žalovaným podľa § 232 C.s.p. povolil splácať predmetný dlh v splátkach mesačne po 80,- eur s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Finančné a zárobkové pomery žalovaných súd zistil jednak z ich tvrdení (viď odsek 3 odôvodnenia) a jednak z odpovede z lustrácie v Sociálnej poisťovni z 13.09.2018, kde boli zistené údaje totožné s tvrdeniami žalovaných. Vzhľadom na takto zistené príjmy žalovaných, zohľadňujúc pritom na jednej strane ich nepriaznivú finančnú situáciu, avšak na druhej strane aj oprávnený záujem žalobcu na zaplatení jeho splatnej pohľadávky s prihliadnutím na jej celkovú výšku, dospel súd k záveru, že za daných okolností je možné považovať za primeranú výšku mesačnej splátky 80,- eur, ktorými splátkami žalovaní zaplatia dlžnú istinu cca za 3 roky od začatie splácania. Súd tu bral ako rozhodujúcu tú okolnosť, že žalovaní do dnešného dňa zaplatili na predmetný úver spoločne len sumu 2,06 eur, a teda doterajšie správanie žalovaných neodôvodňuje povolenie splácania dlhu menšou sumou, a preto aj návrh žalovaných na splácanie dlhu len vo výške 50,- eur mesačne bol neprimeraný ich zisteným finančným a zárobkovým pomerom v spojení s uvedenými okolnosťami tohto konkrétneho prípadu.
8. Pokiaľ ide o uplatnený riadny úrok vo výške 14,90 % ročne z nezaplatenej istiny od 28.04.2015 do zaplatenia (do 31.08.2016 boli riadne úroky spolu s úrokmi z omeškania vyčíslené vo výške 1.029,39 eur, z toho 222,66 eur sú vyčíslené úroky vzniknuté do predčasného zosplatnenia úveru podľa výzvy zo dňa 27.04.2015, ktoré súd priznal), súd tento nárok žalobcovi nepriznal, nakoľko podľa názoru súdu z ust. § 502 a § 503 Obchodného zákonníka vyplýva, že dlžník je povinný na základe zmluvy o úvere platiť úroky v dojednanej výške od doby poskytnutia peňažných prostriedkov až do doby určenej zmluvou ako lehota splatnosti úveru. Veriteľovi teda patria dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov iba do splatnosti dlhu, a to aj v prípade jeho predčasného zosplatnenia, pričom následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky z omeškania (R 59/1998). Takýto záver je logický, pretože v opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi (uznesenie Ústavného súdu SR č.k. IV. ÚS 476/2012-14). V podstate ide o to, že pri zosplatnení úveru vzniká veriteľovi nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru a má právo získať okamžite celú sumu požičaných peňazí, a teda na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru a práve v tomto rozdiele spočíva ekonomická podstata straty nároku veriteľa na riadne úroky za požičanie peňažných prostriedkov aj po zosplatnení úveru. V opačnom prípade by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval ako keby ku zmene záväzku nedošlo, pričom spotrebiteľovi by už neboli garantované práva, ktoré mu v súvislosti s dohodnutým splácaním úveru vyplývali zo zmluvy pred vyvolanou zmenou. Ba čo viac veriteľ by mohol úroky inkasovať aj v oveľa väčšom rozsahu a v kratšej dobe, než na základe pôvodného splátkového kalendára, nakoľko by už nebol ohraničený postupnosťou splácania úrokov z istiny a ani dohodnutým celkovým rozsahom úrokov z úveru a dlžník by musel platiť úroky vo výške 14,90 % z celej dlžnej istiny bez akéhokoľvek časového a objemového limitu až do úplného zaplatenia tejto istiny (žalobca totiž žiadané úroky nelimitoval ani pôvodne dohodnutou celkovou sumou úrokov vypočítanou podľa pôvodného splátkového kalendára, na ktoré úroky by mal žalobca nárok pri riadnom splácaní úveru počas doby trvania zmluvného vzťahu). Na uvedenom pritom nič nemení ani prípadná dohoda zmluvných strán v danom smere, resp. úprava v zmluve alebo v jej súčastiach, nakoľko táto je pre obchádzanie zákona podľa § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná. Súd preto tento nárok žalobcovi nepriznal.
9. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu vo zvyšnej časti (v časti prevyšujúcej nárok priznaný vo výroku I ) zamietol (výrok II).
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
10. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 C.s.p. a § 255 ods. 1 C.s.p., pričom dospel k záveru, že žalobca má právo na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %, keďže žalobca bol v tejto sporovej veci úspešný na 100 % (v časti istiny rozhodujúcej pre určenie celkového úspechu strany v spore). O výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Dunajská Streda (§ 355 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).