Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11CoP-141-2020.pdf
PDF · 140.88 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoP/141/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a členiek senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a Mgr. Patrície Železníkovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: T. Y., nar. XX.XX.XXXX a S. Y., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, deti rodičov - matka: V.. G. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. 3, H., a otec: D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. V. Y. XX, T., o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinnosti k maloletým deťom, na odvolanie otca proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava II, č.k. 27P/63/2019-202, zo dňa 27.11.2019, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti, vo výroku VI. a VIII. m e n í tak, že
Otec je povinný platiť výživné na maloletú T. Y., nar. XX.XX.XXXX vo výške 150 eur mesačne vždy k 15.dňu v mesiaci vopred k rukám matky počnúc dňom 16.04.2019.
Otec je povinný platiť výživné na maloletého S. Y., nar. XX.XX.XXXX vo výške 130 eur mesačne vždy k 15. dňu v mesiaci vopred k rukám matky počnúc dňom 16.04.2019.
Vo zvyšku sa rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch VII. a IX. p o t v r d z u j e.
Odvolanie otca voči napadnutému výroku III. a IV. rozsudku súdu prvej inštancie sa o d m i e t a. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 27P/63/2019-202 z zo dňa 27.11.2019, zveril maloleté deti T. Y., nar. XX.XX.XXXX a S. Y., nar. XX.XX.XXXX do starostlivosti matke, oboch rodičov oprávnil maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Styk otca s maloletými deťmi upravil v bežnom školskom roku s výnimkou sviatkov a prázdnin na každý nepárny týždeň od piatku od 15.00 hod do nedele do 18.00 hod a každý párny týždeň v utorok od 15.00 hod do 17.00 hod a v stredu od 15.00 hod do 17.00 hod. Počas sviatkov a školských prázdnin oprávnil otca stretávať sa s maloletými deťmi počas vianočných sviatkov každý párny kalendárny rok od 23.12. od 10.00 hod do 25.12. do 18.00 hod a každý nepárny kalendárny rok od 31.12. od 10.00 hod do 04.01. do 18.00 hod, počas letných prázdnin každý kalendárny rok od 01.07. od 09.00 hod do 15.07. do 19.00 hod a od 01.08. od 09.00 hod do 15.08. do 19.00 hod, počas jarných prázdnin každý párny kalendárny rok od pondelka začiatku jarných prázdnin vyhlásených Ministerstvom školstva SR od 10.00 hod do nedele do 18.00 hod, počas veľkonočných prázdnin každý nepárny kalendárny rok od Veľkého piatku od 10.00 hod do Veľkonočného pondelka do 18.00 hod. s tým, že otec si deti prevezme v školskom alebo predškolskom zariadení, ak deti v školskom alebo predškolskom zariadení sa nebudú nachádzať, prevezme si deti v mieste bydliska matky a po ukončení styku deti odovzdá matke v mieste jej bydliska. Otcovi uložil povinnosť platiť výživné na maloletú T. vo
výške 150 eur mesačne a na maloletého S. vo výške 130 eur mesačne vždy k 15. dňu v mesiaci vopred k rukám matky počnúc doručením rozsudku. Zročné výživné na maloletú T. za obdobie od 16.04.2019 do 30.11.2019 vo výške 1.120 eur a na maloletého S. vo výške 970 eur zaviazal otca zaplatiť k rukám matky do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti návrh matky zamietol. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.
2. Súd prvej inštancie právne vec posúdil podľa § 36 ods. 1, § 24 ods. 2, 3, 4, § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, 2, § 77 ods. 1 Zákona o rodine. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že rodičia maloletých detí spolu nežijú, nehospodária, nezabezpečujú potreby rodiny, keďže otec sa v júni 2019 odsťahoval zo spoločnej domácnosti. Rodičia nemajú záujem naďalej tvoriť rodinu, čo potvrdzuje aj skutočnosť, že za účelom finančného vyrovnania po rozchode matka vyplatila otcovi sumu vo výške 40.000 eur. S prihliadnutím na neschopnosť rodičov dohodnúť sa na výkone rodičovských práv sa povinností k maloletým deťom zaoberal sa i skúmaním podmienok pre zverenie maloletých do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. Pri posúdení hmotnoprávnych podmienok pre rozhodnutie podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine zdôraznil, že prvoradým predpokladom pre nariadenie striedavej osobnej starostlivosti je, že dieťa nebude vytrhávané opakovane z prostredia školy alebo predškolského zariadenia a cyklicky umiestňované do iného prostredia. Je potrebné, aby rodičia žili aspoň približne v mieste umožňujúcom dennú dochádzku do zariadenia, ktoré už navštevuje so zachovaním sociálneho prostredia (priatelia, susedia, záujmové aktivity). Berúc do úvahy skutočnosť, že maloletá T.avštevuje základnú školu v H. a maloletý S. predškolské zariadenie v H., otec býva v obci T., vzdialenej od Bratislavy cca 190 km, vyhodnotil, že zverenie maloletých do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov by bolo v rozpore s ich záujmom, nakoľko by boli vytrhnutí zo svojho stabilného školského, ako aj sociálneho prostredia, čo by viedlo k nepriaznivým vplyvom na psychický a fyzický vývoj maloletých. Za nepredstaviteľné považoval dochádzanie maloletých do školského zariadenia, ktoré navštevujú, z T. do Bratislavy. Dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené hmotnoprávne podmienky pre zverenie maloletých do striedavej osobnej starostlivosti, ktorá nie je v ich záujme. Pri rozhodovaní o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti matky prihliadol na vykonané dokazovanie, z ktorého mal preukázane, že matka vykonáva o maloletých starostlivosť riadnym spôsobom, bez finančnej pomoci otca, ktorý od opustenia spoločnej domácnosti prispel na výživu maloletých len sumou vo výške 1.000 eur, pričom maloletí majú v Bratislave vytvorené stabilné sociálne aj školské prostredie. Vzal v úvahu vyjadrenie matky, kolízneho opatrovníka konajúceho v záujme maloletých a alternatívne aj súhlas otca (v prípade nezverenia maloletých do striedavej osobnej starostlivosti) so zverením maloletých do osobnej starostlivosti matke, ktorá má vytvorené všetky predpoklady na zabezpečenie riadnej starostlivosti o maloletých za súčasného zachovania kontinuity prostredia maloletých. Oboch rodičov oprávnil maloletých zastupovať a spravovať ich majetok vychádzajúc zo skutočnosti, že toto právo im zo zákona patrí. Pri úprave styku otca s maloletými deťmi vychádzal zo súhlasného stanoviska oboch rodičov vo vzťahu k rozsahu styku počas sviatkov a školských prázdnin, ktorý je v záujme maloletých a zachováva právo oboch rodičov na rovnocenný styk s maloletými. Konštatoval, že pokiaľ ide o úpravu styku počas bežného školského roka rodičia nedospeli ku konsenzu, keď matka finálne navrhovala upraviť styk otca s maloletými každý párny týždeň v utorok a stredu od 15.00 hod do 18.00 hod a každý nepárny týždeň od piatku od 15.00 hod do nedele do 17.00, naproti tomu otec navrhoval upraviť jeho styk s maloletými počas každého víkendu alternatívne každý druhý víkend s tým, že v týždni bude mať maloletých u seba zo stredy na štvrtok aj s prespatím. Na základe zisteného skutkového stavu sa priklonil k matkou navrhovanej úprave styku otca s maloletými, zohľadňujúcej právo oboch rodičov na starostlivosť a výchovu maloletých. Úpravu styku otca s maloletými na každý víkend nepovažoval za vhodnú s ohľadom na právo matky na trávenie času s maloletými počas víkendu, ktoré zahrňuje rôzne voľnočasové, oddychové aktivity a činnosti príjemnejšie, naproti povinnostiam v priebehu pracovného týždňa zahrňujúcim prípravu na vyučovanie, prípravu stravy a čistého oblečenia do školy maloletým. Poukázal na to, že na zachovanie rovnocenného práva rodičov na starostlivosť a výchovu maloletých, nie je možné dávať preferenčného rodiča do pozície, ktorý vyžaduje od maloletých len plnenie povinnosti v priebehu pracovného týždňa a netrávi s nimi voľný čas v priebehu víkendu, čo by viedlo k degradácii preferenčného rodiča v očiach maloletých. Styk otca s maloletými neupravil s prespatím počas pracovného týždňa z dôvodu, že cestovanie maloletých v priebehu pracovného týždňa z Bratislavy do T. a opačne by bolo nezrealizovateľné, resp. nebolo by v záujme maloletých a znemožňovalo by prípravu maloletej T. na vyučovanie. Pri rozhodovaní o výživnom mal z vykonaného dokazovania preukázané, že otec v súčasnosti nepracuje, od januára roku 2020 má možnosť opätovne sa zamestnať vo Výskumnom ústave zváračskom, kde v predchádzajúcom období dosahoval priemernú mesačnú mzdu vo výške 526,10 eur/netto. Uviedol, že žiadny účinný zákon v Slovenskej republike
neukladá povinnosť pracovať, naproti tomu však Zákon o rodine ukladá rodičom povinnosť živiť svoje deti. Skutočnosť, že otec nepracuje vyhodnotil ako jeho slobodné rozhodnutie, ktorým nemôžu trpieť maloletí v podobe odopretia práva na výživu zo strany otca. Stanovenú výšku výživného považoval za zodpovedajúcu možnostiam otca, ktorý je zdravý, fyzický zdatný, s praxou v oblasti zvárania a primeranú odôvodneným potrebám maloletých, pričom zohľadnil i životnú úroveň oboch rodičov. Prihliadal na lustráciu na internetových portáloch s ponukami práce, ktorou zistil, že mesačná mzda zváračov s praxou sa v Bratislave pohybuje vo výške 1.200 - 1.700 eur, z čoho vyplýva, že uvedenú mzdu by mohol dosahovať aj otec maloletých. Dospel k záveru, že konanie otca, ktorý v súčasnosti nepracuje, je konaním, ktorým sa vzdáva zárobku. Za neakceptovateľné považoval konanie otca, keď finančné prostriedky vo výške 40.000 eur, ktorých poskytnutie zo strany matky potvrdil, namiesto plnenia vyživovacej povinnosti k maloletým, ktoré má prednosť pred všetkými ostatnými výdavkami, použil na kúpu motorového vozidla vlastnej matke a financovanie jej domácnosti. Zároveň prihliadal na rozsah vyživovacej povinnosti oboch rodičov podľa zásad úmernosti ich životnej úrovne, životnej úrovne maloletých a ich potreby ako aj na možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov a zohľadnil aj podiel osobnej starostlivosti toho ktorého rodiča o maloletých. Matkou navrhovanú výšku výživného na maloletých na T. v sume 200 eur a na S. v sume 170 eur mesačne prihliadajúc na vek maloletých a tomuto veku zodpovedajúcim odôvodneným potrebám považoval za neprimeranú majúc za to, že aj napriek osobnej starostlivosti matky o maloletých, nie je možné zaviazať otca na úhradu takmer 70 % odôvodnených potrieb maloletých, aj s prihliadnutím na jeho životnú úroveň, ktorá je v súčasnosti nižšia ako životná úroveň matky. Konštatoval, že určenie výživného v otcom navrhovanej výške na maloletú T. vo výške 50 eur mesačne a na maloletého S. vo výške 50 eur mesačne by bolo odopretím práva maloletých na výživu zo strany otca. V súlade s ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine priznal maloletým nárok na výživné odo dňa podania návrhu, t. j. odo dňa 16.04.2019. Z uvedeného dôvodu maloletým vznikol nárok na zročné výživné za obdobie od 16.04.2019 do 30.11.2019, t. j. za 7 mesiacov a 14 dní, in concreto maloletej T. vznikol nárok na zročné spolu vo výške 1.120 eur, t. j. 7 mesiacov x 150 eur + (150 eur: 30) x 14 dní a maloletému S. vznikol nárok na zročné výživné spolu vo výške 970 eur (zaokrúhlenej z 970,2 eur), t. j. 7 mesiacov x 130 eur + (130 eur : 30) x 14 dní. O trovách konania rozhodol v zmysle § 52 CMP. 3. Proti výroku rozhodnutia súdu prvej inštancie v časti o výživnom a zročnom výživnom podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletých detí. Navrhol rozsudok v napadnutej časti zmeniť a určiť výživného na maloletú T. vo výške 100 eur mesačne a na maloletého S. vo výške 80 eur mesačne a zročné výživné na maloletú T. za obdobie od 01.07.2019 do 30.11.2019 vo výške 500 eur mu povoliť splácať mesačne sumou po 50 eur po dobu 10 mesiacov a zročné výživné na maloletého S. vo výške 400 eur mu povoliť splácať splátkami po 40 eur mesačne po dobu 10 mesiacov. Uviedol, že nemá vyriešené vlastné bývanie, momentálne býva u svojej matky, ktorá je starobná dôchodkyňa, ku ktorej sa nasťahoval aj jej brat, nakoľko prišiel o prácu v zahraničí. Zdôraznil, že pre svoju rodinu chcel vždy to najlepšie a o svoje deti sa chcel postarať a vychovávať ich. O prácu prišiel nečakane, je dlhodobo nezamestnaný, psychicky na dne. Bolo pre neho ťažké nájsť si prácu, nevedel sa na nič sústrediť, dúfal, že všetko sa vyrieši a rodina bude spolu. Zamestnanie sa snaží nájsť, absolvoval viacero pohovorov, avšak neúspešne, zatiaľ mu bola ústne prisľúbená práca až po skončení zimného obdobia, pričom má možnosť zriadiť si živnosť a pracovať ako zámočník. Snaží sa vyplatiť z dlhov, do ktorých sa dostal, pretože všetko poskytoval rodine. Uviedol, že akonáhle sa zamestnáva, požiada o striedavú starostlivosť o deti a bude prispievať na ich vývin a vzdelávanie všetkými možnými silami, pretože je v záujme detí, aby boli s otcom, venoval sa im a aby mu to bolo umožnené. Uvedomuje si, že deti musia byť v blízkosti matky, ktorú tiež milujú a v blízkosti svojej školy, či škôlky, aby nemali stres z extrémnych zmien. Z tohto dôvodu má záujem nájsť si prácu čo najbližšie k deťom a zamestnať sa v najkratšej dobe. Poukázal na to, že s matkou býval v spoločnej domácnosti do 1.7.2019, preto nesúhlasí so zročným výživným určeným od 16.04.2019, nakoľko do júla 2019 prispieval na domácnosť a počas jedného prázdninového mesiaca sa staral o deti v T. a venoval sa im. 4. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu, ktorý ju v tom čase zastupoval v konaní, navrhla rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správny a zákonný, s ktorým sa stotožnila. Mala za to, že súd náležite zistil skutočný stav veci a skutkové okolnosti daného prípadu správne subsumoval pod príslušnú právnu kvalifikáciu. Poukázala na to, že otec k odvolaniu nepredložil žiadne dôkazy, ktorým by preukazoval jeho subjektívne tvrdenia. So znížením určeného výživného nesúhlasila aj s poukazom na obsah zápisnice z pojednávania konaného na súde prvej inštancie a odôvodnenie napadnutého rozsudku, z ktorých vyplýva, že v rámci vyporiadania majetkových vzťahov s otcom, mu vyplatila na základe jeho výslovného pokynu na bankový účet jeho biologickej matky peňažnú sumu vo výške 30.000 eur, ktorú skutočnosť otec potvrdil. Mala za to, že otec má k
dispozícii peňažné prostriedky vo výške 40.000 eur, ktorá suma mu objektívne umožňuje hradiť riadne a včas výživné na maloleté deti v súdom určenej výške. Podotkla, že ak otec v roku 2019 kúpil vozidlo zn. Fiat Ducato (rok výroku 2008) za sumu 8.500 eur, čo sa dátumovo nezhoduje s dátumom jej plnenia, mal by k dispozícii sumu minimálne 33.500 eur. Vyslovila názor, že vzhľadom na situáciu na trhu práce otcovi objektívne nič nebráni zamestnať sa a plniť si vyživovaciu povinnosť. Rozhodnutie otca nepracovať je jeho slobodným rozhodnutím, ktoré za žiadnych okolností nemôže byť na ujmu maloletých detí. Pokiaľ otec interpretuje okolnosti ohľadom možného zamestnania sa vo Výskumnom ústave zváračskom, ako keby išlo o jedinú potenciálnu možnosť výkonu práce, toto tiež nemôže byť na ujmu maloletých. Poprela, že by otec prispieval na domácnosť v čase spolužitia, keď jeho príspevky boli len sporadické a spočívali v úhradách malých peňažných čiastok, pričom otec tvrdenia o príspevkoch na domácnosť nepreukázal. Zdôraznila, že kým nenastúpila do práce (november 2018) otec sa čiastočne spolupodieľal na nákladoch spoločnej domácnosti a od toho času jej poskytol sumu 1.000 eur (bez špecifikácia na čo je určená). Všetky účty platila ona, vrátane zvýšených výdavkov maloletých, ktoré spočívali v platbách za návštevu predškolského zariadenia maloletého S.. Musela si čerpať peniaze z jej rezervy, hoci otec v danom čase disponoval peňažnou rezervou vo výške 30.000 eur. Mala za to, že skutočnosť, že otec maloletých je bez zamestnania, nemá vplyv na existenciu jeho vyživovacej povinnosti voči dieťaťu podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine a nezbavuje ho trestnej zodpovednosti za neplnenie vyživovacej povinnosti. Dala do pozornosti, že od rozhodnutia súdu prvej inštancie otec platí výživné na deti podľa „jeho splátkového kalendára“ vo výške 180 eur + 50 eur. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa žiadala, aby odvolací súd zvážil možnosť priznať jej náhradu odvolacieho konania vo výške 100%. 5. Otec v podaní označenom ako odvolanie, doručenom súdu dňa 05.03.2020 reagoval na vyjadrenie matky, v ktorom uviedol, že nevie aký dôkaz má predložiť na preukázanie, čo potrebuje k svojmu životu a nepovažoval za vhodné pri pracovnom pohovore žiadať o potvrdenie pre súd. Namietal, že súd nebral do úvahy finančnú situáciu na strane matky, ktorá zatajila majetok (rodinný dom s pozemkom, záhradou a roľou), ktorý zdedila v okrese H. (rodinný dom, stavebný pozemok) spolu so súrodencami a jej finančná situácia je lepšia ako ju prezentuje. Poukázal na to, že matku v danej dobe finančne podporoval po celý rok, keď žila v H. a poberala len materský príspevok vo výške 220 eur, pretože inak by nedokázala platiť nájom v H., Bratislave a nakupovať veci do domácnosti a splácať hypotéku. Spolu s matkou detí zabezpečovali potreby do domácnosti a nepovažoval za dôvodné odkladať dôkazy o kúpe obkladačiek, prenájme strojov a pod.. Matka neuviedla, že na kúpu prvého bytu jej poskytol polovicu sumy a tento predala za kúpnu cenu 85.000 eur, pričom byt tiež zhodnotil. Uviedol, že matka ho využíva, pritom ju nikdy nepodviedol, nebol na ňu agresívny, ani nezodpovedný. Poukázal na správanie matky, ktorá sa vyjadrila, že ak bude žiadať deti s prespatím alebo striedavú starostlivosť, nebude s ničím súhlasiť a bude žiadať vysoké výživné. Matka vedela, že je bezmocný a zúfalý, lebo prišiel o prácu a aj o zázemie v Bratislave a nebude mať kontakt s deťmi, s ktorými sa snaží ona manipulovať. Zdôraznil, že nemá žiadne vedľajšie záväzky, hradí si len náklady na bývanie a stravu, nenavštevuje reštaurácie, žije skromne a vyvíja maximálne úsilie pri uspokojovaní potrieb maloletých. S deťmi trávi dva predĺžené víkendy vo wellness, kde naučil dcéru plávať, chodia na výlety, hrá s nimi spoločenské hry, snažil sa poskytnúť im aj psychickú podporu a nájsť si bývanie a prácu v ich blízkosti. Súdom prvej inštancie mu bolo vysvetlené, že pokiaľ prespáva u svojej matky a nemá vyriešené svoje bývanie, nie je možnosť realizovať striedavú starostlivosť a preberať deti aj na prespanie počas týždňa. Momentálne býva v X., čo je od Bratislavy asi 30 km a časovo asi 20 minúť a má záujem byť s deťmi. Poprel, že by mal možnosť disponovať peňažnou sumou 33.500 eur, keďže matka vedela za akú čiastku sa kúpilo vozidlo, ktorá skutočnosť je ľahko overiteľná, pričom vozidlo slúžilo celej rodine. Mal v úmysle vrátiť sa do práce do Výskumného ústavu zváračského a keďže sa tak nestalo, uchádza sa o prácu vo viacerých firmách. Uviedol, že za posledné dva mesiace, keď absolvoval s deťmi výlety a trávil s nimi čas polročných prázdnin sa im venoval, hlavne za finančnej pomoci jeho matky, ktorá mu prispela a vďaka nej dokázal platiť na deti maximálne 180 eur výživné a 50 eur splátku dlhu, keďže je nezamestnaný, vyriešil si svoju bytovú situáciu, nedisponuje už žiadnymi finančnými prostriedkami a začína úplne od začiatku. Má záujem vytvoriť deťom zázemie, súkromie a svoj kútik, aby neboli v strese a boli zabezpečené ich potreby a aby boli v psychickej a fyzickej pohode. Zdôraznil, že v spoločnej domácnosti s matkou býval do 01.07.2019, preto nesúhlasí so zročným výživným od 16.04.2019, keďže na spoločnú domácnosť prispieval. Považoval za neprijateľné uložiť mu povinnosť uhradiť matke právne služby, ktoré si matka zvolila sama, čím pripravila deti o značnú čiastku finančných prostriedkov. 6. Matka podaním zo dňa 23.03.2020 zotrvala na svojich vyjadreniach. Tvrdenia otca považovala za osobné invektívy, za nepravdivé a nepreukázané. Poukázala na súdom a kolíznym opatrovníkom uznané náklady maloletú T. vo výške 307 eur a na S. vo výške 242 eur mesačne, pričom do týchto nákladov ani nezahrnula náklady spojené s bývaním v celkovej výške 341,50 eur, ktoré podľa ustálenej
judikatúry mohla požadovať ako oprávnené náklady maloletých detí v 1/3, teda to je v sume po 113,85 eur mesačne. Do výdavkov tiež nezahrnula ďalšie položky ako napríklad platby za letnú dovolenku. Mala za to, že pri určovaní výšky oprávnených mesačných výdavkov na maloleté deti bola veľmi striedma a niektoré si ani neuplatňovala s prihliadnutím na momentálnu situáciu na strane otca. Poukázala na to, že ňou navrhované výživné na T. vo výške 200 eur a na S. vo výške 170 eur mesačne podporil aj kolízny opatrovník. Zdôraznila, že otec sa odvolával na to, že je dobrovoľne nezamestnaný, má nízky príjem, avšak jeho zárobkové možnosti sú dané viacerými okolnosťami a to jeho zdravotným stavom, vzdelaním, praxou v odbore, situáciou na pracovnom trhu. V konaní bolo preukázané, že otec je zdravý, fyzicky zdatný, s dlhoročnou praxou vo zváračskom odbore, pričom súd sám zisťoval mesačné mzdy v danom odbore v rámci mesta Bratislava, na ktoré pri rozhodovaní prihliadal. Poukázala na to, že pri rozhodovaní je potrebné vziať v úvahu aj majetkové pomery povinného rodiča, pričom v konaní nebolo sporné, že otcovi vyplatila sumu 40.000 eur, z ktorých prostriedkov si otec zakúpil motorové vozidlo pre svoju matku, ktorá žije na dôchodku a zvyšnú časť peňazí údajne používa na úhradu nákladov domácnosti. V konaní bolo preukázané, že na strane otca sú dostatočné majetkové pomery na to, aby prispieval na výživu maloletých detí. Ku svojim pomerom uviedla, že jej priemerný mesačný príjem činí 1.126,64 eur, je výlučnou vlastníčkou bytu, ktorý je zaťažený hypotékou, ktorú spláca z predošlého predaja bytu. Tvrdenia otca o zdedenom majetku považovala za nezmyselné, nakoľko majetok po rodičoch zdedila pred dvadsiatimi rokmi, kedy sa s otcom maloletých detí nepoznali. K výhradám otca vo vzťahu k zročnému výživnému a určeniu výživného za obdobie od 16.04.2019 uviedla, že odkedy nastúpila po skončení rodičovskej dovolenky do práce až do odchodu otca maloletých detí zo spoločnej domácnosti, t.j. od novembra 2018 do júna 2019 sa otec žiadnym spôsobom nepodieľal na chode domácnosti a neprispieval na výživu detí, napriek tomu, že v uvedenom období v byte riadne býval, stravoval sa, uspokojoval ďalšie svoje potreby, ktoré boli plne hradené z jej finančných prostriedkov. Podľa jej názoru, zročné výživné mohla požadovať od 01.11.2018, a argumentáciu otca, že by mal platiť zročné výživné až od jeho odsťahovania sa zo spoločnej domácnosti považovala za nesprávnu. Vyslovila názor, že v rozhodnutí súdu mal byť viac zohľadnený výkon jej osobnej starostlivosti o maloletých. Zdôraznila, že v konaní bolo preukázané, že zárobkové a majetkové pomery otca mu umožňujú prispievať na výživu detí vo výške, ktorá je pre ne primeraná. Mala za to, že súd určil výživné v najnižšej prípustnej hranici, ktoré vzhľadom na všetky skutočnosti v konaní preukázané, je veľmi zhovievavým voči otcovi. Určenie výživného na maloleté deti v nižších sumách by bolo v príkrom rozpore s ich záujmami a bolo by neprípustné. Uviedla, že konanie vo veci starostlivosti súdu o maloletých musí mať na zreteli predovšetkým záujem detí a nie záujem otca, ktorý je dobrovoľne nezamestnaný. 7. Otec podaním zo dňa 22.05.2020 žiadal o zhodnotenie jeho životnej situácie s tým, že zotrval na svojom odvolacom návrhu a vyjadreniach. Namietal, že súd neprihliadal na jeho existenčné a finančné problémy, pričom finančná hotovosť, s ktorou v tej dobe disponoval, mu nestačila ani vyplácanie svojich dlhov. Pokiaľ matka poukazuje na finančné nároky týkajúce sa bývania maloletých, dal po pozornosti, že žiadal o striedavú starostlivosť o maloletých. Uviedol, že značnú finančnú časť do detí investoval aj počas výletov, nákupom hračiek a kúpou ošatenia, pričom aj cestovanie za deťmi je pre neho finančne náročné. Poukázal na to, že matka mu robila prieky aj vo vzťahu k styku s maloletými a neumožnila mu predĺžiť čas stretnutí. Nevidí dôvod, aby matke platil hypotéku alebo úver, či právnika. Ak matka poukazuje na to, že sú deti vo väčšej miere v jej starostlivosti, preto žiada výživné, neznamená to, že on nemá záujem sa o deti starať. Pokiaľ matka poukazuje na povinnosť rodičov prispievať na výživu detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov, dal do pozornosti pomery rodičov s tým, že jeho majetkové pomery sú nulové, má dlhy a je nezamestnaný, avšak matka je vlastníčkou bytu, domu, pozemkov, je teda finančne lepšie zabezpečená a nie je odkázaná na finančnú pomoc. Jeho zárobkové možnosti momentálne nie sú žiadne, vzhľadom na zlú situáciu súvisiacu s vírusom COVID-19, prišiel o sľúbenú prácu, lebo v danej firme už neprijímajú a začali prepúšťať zamestnancov. Súdu predložil svoje zárobkové možnosti, keď dosahoval príjem ako živnostník - zámočník vo výške 750 eur brutto. Zdôraznil, že o prácu prišiel zo dňa na deň, na úrade práce nemohol byť evidovaný, pretože v uvedenom období navštevoval denné kombinované štúdium. Potvrdil, že matka mu poslala na účet čiastku 30 000 eur, keďže mala vedomosť o dlhoch a exekúciách, pričom výška jeho dlhov prevyšuje túto sumu. Matka mu peniaze dávala ako polovicu sumy z predaja bytu (za cenu 86.000 eur). Potvrdil, že časť finančných prostriedkov vo výške 8.500 eur investoval do kúpy vozidla v čase, avšak nesúhlasil s tvrdeniami o ďalších prostriedkoch použitých na úhradu nákladov v domácnosti jeho matky, keďže sám si potrebuje zabezpečiť stravu, kúrenie, elektriku a vodu, pričom v danom období bol bezdomovec, bez práce, psychicky na dne. Mesačne matke posielal na výživu maloletých sumu 180 eur, čo už momentálne nevládze a je na pokraji bankrotu. Má záujem postaviť sa na nohy a je ochotný deťom prispievať na ich výživu, avšak situácia na Slovensku sa zhoršila a skomplikovala s jeho prácou, preto sa snaží zarobiť
si aspoň brigádnicky na stravu a ošatenie. Uviedol, že počas života v spoločnej domácnosti s matkou, na túto prispieval, síce menšou čiastkou, avšak robil rôzne opravy a údržbu (omietky v byte, parkety, izoláciu, podlahy, montoval skrine na kuchynskú linku). V ostatnom zotrval na svojich vyjadreniach. 8. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril. Dňa 22.07.2019 vykonal šetrenie pomerov v domácnosti, ktorú správu doložil do spisu dodatočne dňa 05.08.2020 a z ktorej vyplýva, že matka má zabezpečené podmienky pre starostlivosť o maloleté deti. 9. Podaním zo dňa 18.09.2020 otec žiadal o zníženie výživného na maloletú T. na sumu 30 eur mesačne a maloletého S. na sumu 30 eur mesačne a zročné výživné na T. za obdobie od 01.07.2019 do decembra 2019 vo výške 180 eur žiadal povoliť splácať splátkami po 5 eur mesačne po dobu 36 mesiacov a zročné výživné na maloletého S. za obdobie od 01.07.2019 do 31.12.2019 vo výške 180 eur žiadal umožniť splácať mesačne sumou po 5 eur po dobu 36 mesiacov. Uviedol, že podáva odvolanie aj voči výroku o styku s maloletými deťmi, nakoľko má záujem o striedavú osobnú starostlivosť o maloleté deti a bude prispievať na ich vývoj a vzdelanie. Snaží sa vyplatiť zo svojich dlhov, do ktorých sa dostal v minulosti, finančne mu pomáha jeho matka z úspor, ktoré mala nasporené pre seba. Vzhľadom na zmenu jeho bydliska (býva X.) nevidí prekážku, aby deti nemohli u neho prespať dve noci, keď by si ich vyzdvihol každý párny týždeň v stredu od 15.00 hod. do piatku do 07.30 hod. a následne ich odviezol do školského zariadenia. V ostatnom zotrval na svojich vyjadreniach. Podaním zo dňa 05.03.2021 otec navrhol zmeniť miesto prevzatia maloletých detí tak, že matka je povinná odovzdať mu deti v mieste bydliska otca, otec maloletých detí si prevezme deti osobne v mieste bydliska matky a po ukončení styku ich odovzdá matke v mieste bydliska otca. Zdôraznil, že vyživovaciu povinnosť k deťom si plní riadne vo výške 180 eur mesačne, spláca vzniknutý dlh, deti s ním majú dobrý vzťah, pričom od začiatku mu matka bráni stretnutiam s maloletými, snaží sa o prerušenie kontaktu s ním, naďalej bráni v styku s deťmi a aj k vykonaniu rozsudku, nakoľko sa odsťahovala z Bratislavy do H. a realizácia styku sa stala komplikovanou a časovo a finančne náročnou. 10. Matka podaním zo dňa 09.06.2021 predložila doklady týkajúce sa výkonu rozhodnutia, výzvy na dobrovoľné plnenie v súvislosti s neodovzdaním detí matke po ukončení styku s otcom zo dňa 18.05.2021. Zdôraznila, že otec sa odmieta podrobiť rozhodnutiam Okresného súdu Bardejov a pokračuje v permanentnom porušovaní súdom stanoveného styku s deťmi, tak ako to robil od roku 2019, kedy vo veci začal konať Okresný súd Bratislava II. 11. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65, § 66 zák. č. 161/15 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 219 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej CSP), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 CSP, a dospel k záveru, že odvolanie otca maloletých detí nie je dôvodné, avšak rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné vo výroku VI. a VIII. zmeniť. 12. Odvolací súd vyhodnotil odvolanie otca proti výroku rozsudku súdu prvej inštancie v časti výživného (vo vzťahu k jeho výške) ako nedôvodné, avšak vzhľadom na jeho formálnu nesprávnosť postupom podľa § 388 CSP daný výrok zmenil s poukazom na ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine, keď zo samotného výroku rozsudku VII. a IX. a z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie určil výživné na maloleté deti od podania návrhu. 13. Pokiaľ ide o samotnú výšku výživného súd prvej inštancie správne pri rozhodovaní o výživnom vychádzal z kritérií rozhodných pre určovanie výživného na maloleté deti, uvedených v ust. § 62 ods. 1 až 5 a § 75 ods. 1 Zák. o rodine, t.j. správne prihliadol na strane detí na ich odôvodnené potreby, na strane rodičov na ich zárobkové a majetkové pomery, životnú úroveň a schopnosti a možnosti otca. 14. Výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom, tak po stránke fyzickej, ako aj po stránke duševnej. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti má súd vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, t.j. zo skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa; rozsah ktorých je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy dieťaťa; a vychádza zároveň aj z reálnych možností a schopností rodičov dieťaťa plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Medzi týmito dvoma kritériami platí zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s normatívnou zásadou, že dieťa má právo žiť na takej úrovni, na akej žijú jeho rodičia. Odôvodnenými potrebami sú aj také potreby, ktoré nie sú celkom bežné, ale zároveň sú pre vývoj dieťaťa prospešné, napr. rekreačné, kultúrne, a pod.. Rozsah odôvodnených potrieb osoby odkázanej na výživné, je teda súčasne závislý od reálnych schopností a možností osôb povinných poskytovať výživné, t.j. od ich zárobkových schopností a možností, počtu ich celkových vyživovacích povinností, majetkových pomerov a pod.. 15. Súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie, v časti určenia výšky výživného na maloleté deti vec správne právne posúdil a vyvodil z nej aj správny právny záver. V odvolaní neboli uvedené žiadne skutočnosti majúce za následok zmenu napadnutého rozhodnutia vo výroku o
výživnom a zročnom výživnom týkajúce sa určenej výšky výživného. V danej prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval vecne správne, keď zisťoval všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o návrhu matky na určenie výživného na maloleté deti z hľadiska ich odôvodnených potrieb, príjmu rodičov, ich schopností a možností a majetkových pomerov. Pod odôvodnenými potrebami dieťaťa treba rozumieť zabezpečenie všetkých jeho potrieb týkajúcich sa stravovania, ošatenia, bývania, zdravotnej starostlivosti, školskej a mimoškolskej činnosti a mimoriadne výdavky. Uvedenú sumu je možné vyčísliť len orientačne, s prihliadnutím na vek dieťaťa a jeho potreby (či už denné alebo mimoriadne). Je potrebné dať do pozornosti, že náklady dieťaťa tvoria aj platby za bývanie, resp. pomerná časť týchto platieb, v danom prípade tento výdavok predstavuje sumu cca 55 eur na každé dieťa. Do nákladov dieťaťa sa nezapočítava splátka hypotéky predstavujúca sumu 341,56 eur, nakoľko sa jedná výhradne o výdavok matky týkajúci sa vlastníctva jej nehnuteľnosti. Treba konštatovať, že matka náklady na maloleté deti, vrátane nákladov na bývanie riadne preukázala. Odvolací súd udáva, že pri určení výšky nákladov na stravu, ošatenie, hygienické potreby súd vychádza z bežne dostupných cien tovarov primeraných veku dieťaťa, pričom matka nie je povinná predkladať pokladničné bločky z nákupov vecí pre deti. Mesačné náklady na maloleté deti na základe vykonaného dokazovania odvolací súd ustálil nasledovne: na maloletú T. sumou strava 100 eur, hygiena 15, ošatenie 60 eur, školské poplatky 26,80 eur /(strava 13 eur, ŠKD 16,80 eur), školské pomôcky 10 eur, bývanie 55 eur, teda spolu 266 eur bez započítania krúžkových aktivít maloletej a na maloletého S. mesačne vo výške strava 100 eur, ošatenie 60 eur, školské poplatky 72 eur (OZ 8 eur, strava 40 eur, školský poplatok 24 eur), hygiena 15 eur, bývanie 55 eur, teda spolu 302 eur mesačne. Ďalšími výdavkami maloletých sú platby za mimoškolské aktivity u T. krúžok anglického jazyka za poplatok 30 eur, karate 23 eur, tanečná 10 eur, výtvarný krúžok 15 eur a u S. krúžok anglického jazyka 10 eur. Je potrebné zdôrazniť, že do nákladov na odôvodnené potreby maloletých detí nie sú započítané príležitostné platby, ktoré je treba v rámci školskej činnosti hradiť. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie o primeranosti výživného na maloletú T. vo výške 150 eur a maloletého S. vo výške 130 eur mesačne, keď len platba za stravu a bývanie predstavuje sumu 155 eur mesačne na každé dieťa. Správne súd prvej inštancie prihliadal i na mieru osobnej starostlivosti matky o maloleté deti. Nemožno akceptovať argument otca o jeho záujme zabezpečovať striedavú osobnú starostlivosť o maloletých s prihliadnutím na reálny stav, pričom odvolací súd upozorňuje otca, že matka výkonom starostlivosti o maloleté deti čiastočne kompenzuje časť svojej vyživovacej povinnosti k nim. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil aj pomery na strane rodičov, keď prihliadal na možnosti a schopnosti otca vykonávať prácu a zabezpečiť si príjem, nakoľko ide o muža v produktívnom veku a jeho zdravotný stav mu dovoľuje pracovať. Argumenty otca o dlhodobej nezamestnanosti nie je možné akceptovať, pretože otec je povinný zabezpečiť si príjem a plniť vyživovaciu povinnosť k svojim maloletým deťom, ktoré nie sú schopné samé sa živiť a na jeho výživu sú odkázané. Ani aktuálna pandemická situácia nie je dôvodom pre určenie výživného v otcom navrhovanej výške (naposledy v sume po 30 eur mesačne na každé dieťa), ktorá suma je minimálna a nezodpovedá veku a potrebám maloletých detí a schopnostiam a možnostiam otca. Rovnako tak nemožno prihliadať na vyjadrenia otca o jeho zadĺženosti, keďže výživné má prednosť pred akýmikoľvek inými pohľadávkami. Povinnosťou otca je zabezpečiť si príjem, či už z trvalého pracovného pomeru alebo z brigád tak, aby dokázal uspokojiť potreby maloletých v súdom určenom rozsahu. Súd prvej inštancie sa zaoberal aj sumou, ktorú matka vyplatila otcovi v rámci vyporiadania, a ktorej vyplatenie otec nepoprel. Ak otec poukazuje na to, že z vyplatených finančných prostriedkov si zabezpečil neskôr bývanie, uvedená okolnosť rovnako nie je dôvodom na zníženie výživného v otcom navrhovanom rozsahu, vzhľadom na schopnosti a možnosti na strane otca. Pri určení výšky výživného je potrebné prihliadať na skutočnosť, že rodičia nemajú ďalšie vyživovacie povinnosti, každý z nich má náklady na zabezpečenie svojich potrieb, a výdavky na splatenie úveru, prípadne pôžičiek, ktoré splátky nemôžu byť na ujmu maloletých. Pokiaľ otec argumentuje tým, že príjem matky je vyšší a poukazuje na jej majetkové pomery (vlastníctvo nehnuteľnosti), uvedená skutočnosť rovnako nezakladá dôvod pre zmenu napadnutého rozhodnutia v časti o výživnom. Výška príjmu oboch rodičov, resp. na strane otca jeho dlhodobá dobrovoľná nezamestnanosť bola zohľadnená pri určení výšky výživného na maloleté deti aj v kontexte príjmu a pomerov na strane matky a výkonu jej osobnej starostlivosti o maloleté deti. V prípade, ak otec poukazuje na výšku svojich bežných osobných nákladov, odvolací súd konštatuje, že je prirodzené, že každý z rodičov znáša platby na uspokojenie svojich denných potrieb, pričom povinnosťou každého z nich je hradiť náklady na zabezpečenie odôvodnených potrieb svojich maloletých detí primerane ich veku. Za daných okolností a s poukazom na uvedené dôvody sa odvolací súd stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie v napadnutej časti, ktorým určil otcovi výživné na maloletú T. vo výške 150 eur mesačne a maloletého S. vo výške 130 eur mesačne ako zodpovedajúce zabezpečeniu odôvodnených potrieb detí, príjmu a pomerom oboch rodičov a schopnostiam a možnostiam otca, pričom uvedená výška výživného rozhodne nie je
nadštandardná. Vzhľadom k tomu, že súd prvej inštancie vo výroku VI. a VIII. napadnutého rozsudku určil výživné na maloleté deti počnúc doručením rozsudku, pričom z výroku VII. a IX. jednoznačne vyplýva uloženie otcovi platiť zročné výživné za obdobie od 16.04.2019, je zjavné, že výživné určil od podania návrhu. Uvedená okolnosť vyplýva aj z odôvodnenia napadnutého rozsudku v bode 29, z ktorého je zrejmý postup súdu prvej inštancie, ktorý aplikoval ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine. Pokiaľ otec namietal, že v období do 1.7.2019 žil v spoločnej domácnosti s matkou a prispieval na domácnosť kúpou spotrebných vecí, prípadne iných vecí v súvislosti s úpravami domácich priestorov, na danú námietku odvolací súd neprihliadal, považujúc tvrdenia otca za nepreukázané. Z obsahu spisu vyplýva, že matka návrh na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom podala v apríli 2019 z dôvodu, že rodičia nežijú spolu a otec si hľadá náhradné ubytovanie. O skutočnosti, že rodičia ukončili spolužitie svedčí aj matkou podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu k zvereniu maloletých detí a styku otca s maloletými deťmi podaný dňa 26.06.2019 a k návrhu pripojená sms komunikácia rodičov z priebehu mesiaca jún 2019 týkajúca sa styku otca s maloletými. 16. Správne súd prvej inštancie rozhodol o zročnom výživnom na maloleté deti za obdobie od 16.04.2019 do 30.11.2019 a správne ustálil aj výšku zročného výživného, ktoré zaviazal otca zaplatiť jednorazovo do 15 dní od právoplatnosti rozsudku aplikujúc ust. § 232 ods. 1 a 2 CSP berúc do úvahy spotrebný charakter výživného na maloleté deti. Pokiaľ otec poukazuje na to, že v priebehu letných prázdnin v kalendárnom roku 2019 sa počas jedného mesiaca staral o deti, uvedená okolnosť nie je dôvodom pre zmenu napadnutého rozhodnutia v časti výšky zročného výživného, pretože otec žiadnym spôsobom svoje tvrdenia o príspevkoch na maloleté deti a dĺžku pobytu u neho nepreukázal. Naviac treba uviesť, že výživné je určené pre potreby maloletých detí (vrátane jednorazových väčších výdavkov, ktoré sa započítavajú do priemerných mesačných nákladov) a jeho plnenia majú spočívať v pravidelných mesačných platbách. 17. Pri dôslednom zvážení rozsahu potrieb detí s poukazom na spotrebný charakter výživného, ako i schopnosti a možnosti na strane otca, odvolací súd výrok rozsudku súdu prvej inštancie o určení výživného, podľa § 388 CSP zmenil len čo do časti výroku týkajúceho sa určenia doby počiatku platenia výživného a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, pričom určenú sumu považoval v danom prípade za primeranú vo vzťahu ku kritériám rozhodným pre určovanie výživného na maloleté dieťa a vo zvyšku v napadnutých výrokoch o zročnom výživnom rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 18. Podľa ust. § 386 písm. a/ CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene. 19. Predtým, než začne odvolací súd na základe podaného odvolania konať vo veci samej, tak musí skúmať, či odvolanie spĺňa všetky podmienky prípustnosti odvolania požadované zákonom, t.j. či je podané v lehote, oprávnenou osobou, či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné a či má všetky predpísané náležitosti. Ak odvolací súd zistí, že nie je splnená niektorá z podmienok odvolania, musí odvolanie odmietnuť bez ďalšieho vecného prejednania odvolania. 20. V danej veci bolo otcom podané odvolanie aj proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku o styku. Vychádzajúc z obsahu spisu odvolací súd konštatuje, že predmetné rozhodnutie bolo otcovi doručené dňa 19.12.2019, ktorá skutočnosť je zrejmá z informácie o výsledku doručenia (por. č. l. 203 spisu). Lehota na podanie odvolania otcovi začala plynúť dňa 20.12.2019 (§ 121 ods. 2 CSP) a uplynula dňa 03.01.2020, ktorý deň pripadol na pracovný deň (piatok). Odvolanie voči výroku rozsudku o styku otec podal dňa 18.09.2020, teda po uplynutí zákonnej lehoty. Tým, že otec podal odvolanie po uplynutí zákonom stanovenej lehoty, odvolací súd odvolanie voči výroku o styku bez vecného preskúmania správnosti napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie ako oneskorene podané podľa § 386 písm. a/ CSP odmietol. 21. Odvolací súd sa nezaoberal žiadosťou otca zo dňa 05.03.2021 o určenie zmeny miesta odovzdania a preberania maloletých na styk z dôvodu, že otec nepodal v zákonnej lehote odvolanie voči výroku napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie v časti o styku, a keďže daný výrok rozhodnutia nadobudol právoplatnosť, nebolo možné vec v tejto časti na odvolacom súde prejednávať. 22. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. 23. Podľa § 55 CMP súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. 24. V konaniach podľa Civilného mimosporového poriadku je priznanie nároku na náhradu trov konania výnimočné, keď tento procesný predpis normuje všeobecné pravidlo o náhrade trov, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Z daného pravidla existujú v zásade dve výnimky, a to § 53 CMP, ktorý priznáva v taxatívne stanovených prípadoch nárok na náhradu trov konania podľa zásady úspechu za kumulatívneho splnenia podmienky, že to možno
spravodlivo požadovať, a § 55 CMP, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé, a to aj mimo konaní vymenovaných v § 53 CMP. Aj v prípade, že by boli splnené podmienky podľa § 53 CMP alebo § 55 CMP, je ponechané na vôli účastníka, či si takýto nárok na náhradu trov konania uplatní alebo nie. Pokiaľ príde k uplatneniu nároku na náhradu trov konania, je vhodné aj v záujme toho, kto si nárok na náhradu trov konania uplatňuje, odôvodniť, prečo možno nárok na náhradu trov konania spravodlivo požadovať, ak ide o konanie podľa § 53 CMP alebo je to v súlade s § 55 CMP s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. 25. V posudzovanej veci návrh na rozhodnutie v otázke trov konania podľa § 55 CMP podala matka vo vyjadrení v priebehu odvolacieho konania zo dňa 05.02.2020, ktorý návrh žiadnym spôsobom neodôvodnila. Odvolací súd k uplatneniu náhrady trov konania konštatuje, že otec podaním odvolania voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie realizoval svoje základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods.1 Ústavy SR a jeho postup nie je možné v otázke trov konania subsumovať pod ust. § 55 CMP. Na základe uvedeného o trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP v spojení s § 262 ods.1, § 396 ods.1 CSP. 26. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).