Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_22Cb-503-2015.pdf
PDF · 84.73 KB
No categories available
22Cb/503/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudcom JUDr. Patrikom Števíkom v spore žalobcu: AutomationBot, s. r. o., IČO: 46 166 165, Klincová 37, 821 08 Bratislava, zastúpeného: Advokátska kancelária Baďurová, s.r.o., IČO: 51 477 998, Budatínska 12, 851 06 Bratislava, proti žalovanému: GEFCO SLOVAKIA s.r.o., IČO: 35 898 526, Plynárenská 1, 821 09 Bratislava, zastúpenému: PETERKA & PARTNERS advokátní kancelář s.r.o., Karlovo náměstí 671/24, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČ: 261 69 720, konajúca prostredníctvom organizačnej zložky PETERKA & PARTNERS advokátska kancelária s.r.o., organizačná zložka, Kapitulská 18/A, 811 01 Bratislava, IČO: 35 884 703, o zaplatenie 61.496,40 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 61.496,40 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,05 % ročne:
- zo sumy 12.901,08 eur od 24.7.2015 do 13.8.2015,
- zo sumy 24.722,16 eur od 14.8.2015 do 27.9.2015,
- zo sumy 36.932,40 eur od 28.9.2015 do 18.10.2015,
- zo sumy 43.954,56 eur od 19.10.2015 do 31.10.2015,
- zo sumy 53.337,88 eur od 1.11.2015 do 21.11.2015,
- zo sumy 61.496,40 eur od 22.11.2015 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov vo výške 40,- eur a to všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobcovi sa priznáva náhrada trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške trov bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca (pôvodne s obchodným menom pack&ging, s.r.o.) sa žalobou doručenou súdu dňa 16.12.2015 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 61.496,40 eur s príslušenstvom titulom nezaplatenia 6 faktúr za dodanie tovaru v zmysle rámcovej kúpnej zmluvy zo dňa 22.08.2011.
2. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, prednesom právnych zástupcov sporových strán, výsluchom svedkov a zistil nasledovný skutkový stav veci:
Žalobca ako predávajúci na základe rámcovej kúpnej zmluvy zo dňa 22.08.2011 a 13 objednávok žalovaného v období máj - október 2015, dodal žalovanému (ako kupujúcemu) riadne a včas tovar (v období jún - október 2015), za ktorý mu vystavil 15 dodacích listov a 6 faktúr v celkovej sume 61.496,40 eur. Žalovaný do dnešného dňa žalovanú sumu neuhradil.
3. Žalovaný v podanom odpore uviedol, že v čl. 2 bod 5 zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že 2 zálohy (v celkovej sume 56.145,60 eur) od kupujúceho budú zúčtované s prvou faktúrou od predávajúceho. Nakoľko tak žalobca neučinil, žalovaný započítal tieto dve zálohové platby s pohľadávkami žalobcu, a to zápočtom zo dňa 05.11.2015 a 24.11.2015. Uplatnený nárok žalobcu z fa č. 110402015 považuje žalovaný za nedôvodný, nakoľko zanikol čiastočne započítaním zo zvyšnou časťou nároku žalovaného na započítanie zvyšnej časti uhradených záloh (3.807,72 eur) a v sume 5.350,80 si žalovaný uplatňuje kompenzačnú námietku v súvislosti s náhradou škody, ktorá žalovanému vznikla v súvislosti s porušením záväzku žalobcu započítať predmetné zálohové platby s prvými faktúrami za dodanie tovaru.
4. Žalobca vo vyjadrení doručenom súdu dňa 15.04.2016 uviedol, že zúčtoval poskytnuté zálohy faktúrou č. 110012011 zo dňa 30.08.2011 a č. 110022011 zo dňa 30.11.2011, čím si tak riadne splnil povinnosť vyplývajúci z predmetnej zmluvy. Jednostranné započítania vykonané žalovaným tak považuje žalobca za neplatné.
5. Na pojednávaní dňa 16.10.2017 svedok G. Š., ktorý pre žalovaného pracoval od 2006 do 2014 ako finančný manažér uviedol, že v tomto prípade išlo o formy, ktoré tvorili obaly, v ktorých sa prevážali autodiely do Argentíny a Brazílie. Dohoda bola taká, že žalovaný má zaplatiť formy a tieto sa mali splácať v cene. Pred začiatkom spolupráce so žalobcom urobili test vo Francúzsku a všetky obaly boli v poriadku. A teda v spolupráci so žalobcom pokračovali. Žalobca žalovanému fakturoval obaly za nižšiu cenu ako bolo dohodnuté. Záloha podľa jeho názoru znamená, že žalovaný zaplatí za formy a postupne sa to odpočíta. Bol zodpovedný za schvaľovanie faktúr v rámci jeho oddelenia. Nevedel odpovedať na otázku, ako bola zúčtovaná faktúra.
6. Na pojednávaní dňa 16.04.2018 svedok C. J., ktorý u žalovaného pracoval na logistickej pozícii v období 2006 - 2016 uviedol, že podľa jeho vedomostí predmetný spor nastal, keď vo firme už nepracoval. Firma žalobcu im odovzdávala materiály na jeden projekt a spoluprácu ukončili počas jeho pôsobenia vo firme na žiadosť žalobcu. Nevedel sa vyjadriť k formám, ani k zmluve, keďže žiadnu nevidel. Systém schvaľovania bol u nich taký, že každá zložka mala limit a keď sa prekročil, musela to schváliť vyššia zložka. Počas spolupráce boli formy u žalobcu.
7. Podľa § 409 Obchodného zákonníka kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.
Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
Podľa § 1 ods. 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.
Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky v období od 10.9.2014 do 15.03.2016 bola 0,05 %.
Podľa § 358 Obchodného zákonníka na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde. Započítaniu však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo až po dobe, keď sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie.
Podľa § 580 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči
druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.
Podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
Podľa § 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z. výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.
8. Vykonaným dokazovaním bolo súdu preukázané, že žalobca a žalovaný uzatvorili rámcovú kúpnu zmluvu, na základe ktorej a vždy na objednávku žalovaného dodal žalobca žalovanému tovar a vystavil zaň faktúry č. 110332015, 110342015, 110362015, 110372015, 110382015 a 110402015, v celkovej sume 61.496,40 eur. Dodanie tovaru riadne a včas, ani výška žalovanej sumy nebola medzi subjektmi konania sporná. Sporné však bolo tvrdenie žalovaného, že uplatnená pohľadávka žalobcu zanikla započítaním s dvoma zálohovými platbami zloženými žalovaným v celkovej sume 56.145,60 eur, k čomu malo dôjsť zápočtami zo dňa 05.11.2015 a 24.11.2015. Vo zvyšnej sume 5.350,80 eur si žalovaný uplatnil kompenzačnú námietku v súvislosti s náhradou škody, ktorá žalovanému mala vzniknúť z dôvodu porušenia zmluvného záväzku žalobcu započítať predmetné zálohové platby s prvými faktúrami za dodanie tovaru. Vykonaným dokazovaním však súd dospel k záveru, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ohľadom tvrdenia, že mal voči žalobcovi pohľadávku vo výške dvoch zložených záloh v sume 56.145,60 eur, ktorá by bola spôsobilá na započítanie jednostrannými zápočtami zo dňa 05.11.2015 a 24.11.2015. Žalobca totiž v konaní nepochybne preukázal, že v zmysle zmluvného dojednania článku II bod 5 predmetnej zmluvy zúčtoval poskytnuté zálohy faktúrou č. 110012011 zo dňa 30.08.2011 (v sume 30.105,60 eur) a č. 110022011 zo dňa 30.11.2011 (v sume 26.040,- eur), čím si riadne splnil povinnosť vyplývajúcu z uzavretej zmluvy. Zúčtovanie týchto faktúr za vstrekovacie formy žalobcom v roku 2011 potvrdil aj G. Š. (finančný manažér žalovaného) v emailovej správe z 10.04.2012. Nákup vstrekovacích foriem žalobca preukázal aj prostredníctvom faktúry č. 11100305 z 31.10.2011 a č. 11100366 zo dňa 16.12.2011 (dodávateľ bol Plastika - Machinery, s.r.o.). Čo však súd považoval za smerodajné, je skutočnosť, že žalovaný nepreukázal, že by medzi zmluvnými stranami došlo k dohode o vrátení zložených záloh. Zo žiadneho ustanovenia zmluvy, ani zo správania zmluvných strán pred podaním žaloby nevyplýva, že by zálohy zložené žalovaným v sume 56.145,60 eur žalobcovi mali byť následne vrátené, t.j. že by tieto bolo možné považovať za pohľadávku žalovaného v rámci existujúceho zmluvného vzťahu so žalobcom. Práve naopak, z predmetnej rámcovej zmluvy jasne vyplýva, že zložené zálohy budú slúžiť na výrobu nerezových foriem na výrobu plastových rohov, ktoré budú súčasťou tovaru, ako aj zabezpečením kúpy prvotných surovín, pričom tieto zálohy budú zúčtované s prvou faktúrou od predávajúceho. Vzhľadom k tomu, že pohľadávka žalovaného na vrátenie predmetných záloh od žalobcu nikdy neexistovala, jednostranné započítania tejto pohľadávky žalovaného (zo dňa 05.11.2015 a 24.11.2015) s pohľadávkou žalobcu na zaplatenie kúpnej ceny tovaru sú neplatné. Keďže žiadne porušenie zmluvy zo strany žalobcu nebolo v konaní preukázané, irelevantné je preto tvrdenie žalovaného, že mu vznikla škoda vo výške 5.350,80 eur (v dôsledku tvrdeného porušenia zmluvného záväzku žalobcu započítať predmetné zálohové platby s prvými faktúrami za dodanie tovaru). Žalobca teda dodal žalovanému tovar riadne a včas, vzniklo mu preto právo na zaplatenie jeho ceny v zmysle vystavených faktúr. Na druhej strane žalovaný svoju zmluvnú povinnosť uhradiť predmetné faktúry nesplnil riadne a včas, čím sa dostal do omeškania a žalobcovi vzniklo právo aj na zaplatenie úroku z omeškania v zákonnej výške 9,05 % ročne podľa § 1 ods. 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., a to odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúr. V zmysle všetkých uvedených skutočností súd považoval žalobu za dôvodnú v celom rozsahu, nakoľko žalovaná pohľadávka žalobcu nezanikla započítaním s pohľadávkou žalovaného na vrátenie zložených záloh, preto súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 61.496,40 eur s príslušenstvom. Súd priznal žalobcovi aj paušálnu náhradu nákladov súvisiacich s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur v súlade s § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka, keďže v konaní bolo preukázané omeškanie žalovaného s plnením jeho zmluvnej povinnosti.
9. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP, na základe ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže v tomto konaní mal plný úspech vo veci žalobca, súd mu priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov
konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.