Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15Ek-78-2018.pdf
PDF · 93.44 KB
Case nature
Subarea
15Ek/78/2018
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. G. Q. S., Q.: XX XXX XXX, so sídlom G. 4, XXX XX E., právne zast. K.. C. I., advokátkou, so sídlom P. XX, XXX XX E., proti povinnej A. N., nar. XX.X.XXXX, bytom Y.. J. XA, XXX XX E., vedenej pred súdnou exekútorkou K.. A. W., so sídlom exekútorského úradu G. XX, XXX XX E., pod sp. zn. XXXEX XX/XX, v konaní o vymoženie XXX,XX,-EUR s prísl., rozhodujúc o sťažnosti povinnej proti uzneseniu W. súdu E. E. sp. zn. XXEk/XX/XXXX zo dňa XX. júna XXXX, takto
rozhodol:
Sudca sťažnosť povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 15Ek/78/2018 zo dňa 25. júna 2018 z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, doručeného súdu dňa 2.1.2018 sa začalo proti povinnej exekučné konanie pre vymoženie pohľadávky priznanej na základe vykonateľného exekučného titulu, ktorým je platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 24.5.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 22.6.2017.
2. Vykonaním exekúcie poveril tunajší súd Poverením sp. zn. 15Ek/78/2018 dňa 29.1.2018 súdnu exekútorku JUDr. Andreu Ondrejkovú, so sídlom exekútorského úradu Vrútocká 12, 851 03 Bratislava. Doručením poverenia súdnej exekútorke dňa 5.2.2018 sa začala exekúcia vykonávaná v neprospech povinnej.
3. V priebehu konania a to dňa 26.3.2018 predložila súdna exekútorka súdu návrh povinnej na zastavenie exekúcie zo dňa 26.2.2018, ktorý jej bol doručený povinnou dňa 27.2.2018. Oprávnený sa k návrhu povinnej vyjadril dňa 9.3.2018 a svoje vyjadrenie doručil súdnej exekútorke až dňa 28.3.2018. Toto bolo súdu doručené 30.3.2018.
4. Povinná svoj návrh na zastavenie exekúcie odôvodnila skutočnosťou, že vydanie exekučného titulu je nezákonné z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a preto je platobný rozkaz tzv. ničotný akt
- paakt, čo je tak závažný nedostatok exekučného titulu, na ktorý musí súd prihliadať v každom štádiu exekúcie. Ďalej uviedla, že predmetný platobný rozkaz bol vydaný na základe návrhu oprávneného, ktorý mal poskytnúť plnenie za škodovú udalosť na základe uzatvoreného PZP, ktoré bolo uzatvorené dňa 27.2.2015 medzi mím a povinnou. K dopravnej nehode ktorá bola predmetom finančného plnenia oprávneného malo dôjsť dňa 10.10.2015. Avšak nakoľko predmetné PZP zaniklo dňa 12.5.2015, kedy došlo k predaju motorového vozidla, ktorého sa PZP týkalo (dňa 17.6.2015 bolo motorové vozidlo prevedené na príslušnom dopravnom inšpektoráte na nového vlastníka a to spoločnosť CY Elie Slovakia s.r.o.). Následne dňa 28.9.2015 podpísal nový vlastník motorového vozidla s oprávneným sám poistnú zmluvu k predmetnému motorovému vozidlu. Na základe vyššie uvedeného je zrejmé, že povinná v čase nehody, t.j. dňa 10.10.2015 už nebola vlastníčkou predmetného motorového vozidla a jej poistná zmluva k nemu zanikla z dôvodu jeho predaja. Aj sám oprávnený vie, že nový vlastník motorového
vozidla motorové vozidlo opakovane poistil u oprávneného. Preto povinná považuje za nevysvetliteľné, neakceptovateľné a v rozpore s právnymi normami, aby si oprávnený nárokoval náhradu poistného plnenia od nej. Je zarážajúce, že oprávnený si na základe evidencie uzavretých zmlúv, nesprávne identifikoval vlastníka motorového vozidla v čase dopravnej nehody. Uvedené okolnosti považuje povinná za okolnosti brániace vymáhateľnosti nároku a dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. Povinná poukázala aj rozhodnutie Ústavného súdu SR, z ktorého vyplýva, že princíp „vigilantibus iura sripta sunt", v zmysle ktorého, v spotrebiteľských veciach tento ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa, čo znamená, že aj keď spotrebiteľ nevyužije možnosť podať odpor proti platobnému rozkazu, je e exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať spôsobilosť a vykonatelnosť exekučného titulu a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor so zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu. Takýmto postupom exekučný súd napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa. Rovnako obsah práva na súdnu ochranu v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR nespočíva iba v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu, ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením Ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu (I. ÚS 26/94). K odňatiu práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy preto dochádza aj vtedy, ak sa niekto („každý") domáha svojho práva na súde, no súdna ochrana tomuto právu nie je priznaná resp, nemôže byť priznaná v dôsledku konania súdu, ktoré je v rozpore so zákonom. Na základe uvedených skutočností, je zrejmé, že súd vydal exekučný titul v rozpore zo zákonom a dobrými mravmi, na základe čoho je exekučný titul nespôsobilý, ničotný a nevykonateľný a povinná žiada, aby súd exekúciu zastavil.
5. Oprávnený sa k návrhu povinnej na zastavenie exekúcie vyjadril prostredníctvom právneho zástupcu. S návrhom povinnej na zastavenie exekúcie nesúhlasil. Exekúciu považuje za dôvodnú, nakoľko začala na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu, ktorému predchádzalo riadne zákonné súdne konanie. Nakoľko exekučné konanie začalo na podklade platobného rozkazu, tento musel byť povinnej (žalovanej) doručený do vlastných rúk. Ak povinná neuznávala v tom čase žalobcom uplatnený nárok čo do právneho dôvodu a výšky, mala možnosť brániť sa zákonom stanoveným postupom, ktorú však nevyužila. Preto oprávnený na exekúcii naďalej trvá.
6. Vyšší súdny úradník Okresného súdu Banská Bystrica uznesením sp. zn. 15Ek/78/2018 zo dňa 25.6.2018, po preskúmaní veci, zamietol návrh povinnej na zastavenie exekúcie v zmysle § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, nakoľko nezistil žiadny z dôvodov na zastavenie exekúcie v zmysle § 61l ods. 1 Exekučného poriadku. Vyšší súdny úradník svoje rozhodnutie odôvodnil najmä tým, že exekučný súd skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie, pričom pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal a súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ustanovenie §61 k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Povinný teda musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia. Povinná takúto skutočnosť nepreukázala. Keďže exekučným titulom v posudzovanej veci je platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 24.5.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 22.6.2017, vyšší súdny úradník konštatoval, že tento je formálne vykonateľný a exekúcia je vedená na základe spôsobilého exekučného titulu a oprávnený na základe neho podal dôvodne návrh na vykonanie exekúcie. Nakoľko povinná vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie neuviedla žiadne okolnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránili jeho vymáhateľnosti, alebo iné dôvody, pre ktoré by bola exekúcia neprístupná, vyšší súdny úradník návrh na zastavenie exekúcie v súlade s § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, zamietol.
7. Proti takémuto uzneseniu vyššieho súdneho úradníka, ktoré bolo povinnej doručené dňa 6.7.2018, podala povinná dňa 23.7.2018 (podaním na poštovú prepravu), teda v zákonom stanovenej lehote sťažnosť, ktorú odôvodnila tým, že o existencii exekučného titulu sa dozvedela až v okamihu doručenia upovedomenia o začatí exekúcie a v prípade, ak by o vydaní platobného rozkazu vedela, určite by voči nemu podala v zákonnej lehote odpor a uviedla by argumenty, ktoré by viedli k záveru o neoprávnenosti nároku oprávneného voči nej. Jej však platobný rozkaz doručený nebol. Nakoľko jej teda platobný rozkaz doručený nebol a súdni úradníci v základnom konaní pravosť podpisu neskúmali, tento ani nenadobudol
vykonateľnosť, čo vedie k záveru o neexistencii exekučného titulu. Bez exekučného titulu sa nemôže vykonať exekúcia a keď sa už začala je potrebné ju zastaviť. Povinná ďalej uviedla, že iba prevzatie platobného rozkazu oprávnenou osobou môže vyvolať účinky riadneho doručenia platobného rozkazu a s tým spojené procesnoprávne následky ako je napr. právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodnutia. Ak teda platobný rozkaz neprevezme oprávnená osoba, ide o okolnosť, ktorá nemá za následok nadobudnutie vykonateľnosti platobného rozkazu, t.j. platobný rozkaz nemôže byť spôsobilým exekučným titulom a táto skutočnosť je prekážkou pre začatie, resp. pokračovanie v už začatej exekúcii a predstavuje dôvod na zastavenie exekúcie, pretože je neprípustné, aby bola exekúcia vedená na podklade takého súdneho rozhodnutia, ktoré síce je opatrené pečiatkou vykonateľnosti, ale po materiálnej stránke vykonateľné nie je. Pokiaľ ide o doručenku o prevzatí platobného rozkazu, povinná považuje za potrebné zdôrazniť, že podpísaná doručenka o prevzatí platobného rozkazu nie je spôsobilým dôkazom o jeho riadnom doručení. Rozhodujúcou je skutočnosť, či sa na doručenke nachádza podpis povinného, resp. osoby oprávnenej konať za povinného, t.j. či platobný rozkaz bol skutočne prevzatý povinným; na riadne doručenie nepostačuje podpísanie doručenky a prevzatie exekučného titulu neznámou osobou odlišnou od povinného v prípade, že ide o doručovanie do vlastných rúk. Dokladom o doručení písomnosti súdu je tzv. doručenka, ktorá má povahu verejnej listiny. Súd vychádza z údajov na doručenke, ktoré zachytávajú postup pri doručení a kým nie je preukázaný opak, súd považuje údaje na doručenke za pravdivé. V tomto prípade platí vyvrátiteľná právna domnienka o pravdivosti doručenky. Nemožno vylúčiť, že v prípade „kvalitného" napodobenia podpisu nebude na prvý pohľad možné rozoznať odlišnosť porovnávaných podpisov - v takom prípade bude nevyhnutné vykonať znalecké dokazovanie znalcom z odboru písmoznalectva, pretože pôjde o odbornú otázku, o ktorej si súd nevie spraviť vlastný úsudok. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR z 29. apríla 2010, sp. zn. 2 M Cdo 3/2009 dokonca povinný nemusí svoje tvrdenia preukazovať (tvrdenie, že podpis na doručenke nie je pravý), t.j. navrhovať na ich preukázanie dôkazy, nakoľko námietky proti exekúcii možno odôvodniť rovnakými skutočnosťami ako zastavenie exekúcie, kde exekučný súd koná ex offo. Aj keď exekučný súd nemá povinnosť vykonať dôkazy, ktoré účastníci nenavrhnú, resp. nepredložia, v rámci konania o námietke proti exekúcii, v zmysle ustanovení § 57 Exekučného poriadku a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v spojení s § 120 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku túto vyhľadávaciu povinnosť má s ohľadom na možnosť existencie dôvodu pre zastavenie exekúcie. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, má povinná za to, že exekučný súd by mal, na základe návrhu na zastavenie exekúcie, v ktorom sa namieta nedoručenie platobného rozkazu, týmto jej námietkam vyhovieť a exekúciu zastaviť. Následne by sa malo nanovo vykonať doručovanie platobného rozkazu jej ako odporkyni (povinnej), t.j. súd, ktorý vydal platobný rozkaz je povinný sa s touto skutočnosťou vysporiadať. Preto povinná žiada, aby súd rozhodnutie vyššie súdneho úradníka zrušil a exekúciu voči nej zastavil.
8. Súd dňa 3.8.2018 zaslal sťažnosť povinnej na vyjadrenie oprávnenému, ktorý sa prostredníctvom právneho zástupcu k sťažnosti povinnej vyjadril podaním doručeným súdu dňa 17.8.2018. Oprávnený k sťažnosti povinnej uviedol, že exekučné konanie začalo na základe platobného rozkazu, s riadne vyznačenou doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti a vyjadrenia povinnej o tom, že o existencii exekučného titulu - platobného rozkazu, sa dozvedela až momentom doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, považuje iba za jej účelovú obranu. Na exekúcii oprávnený trvá.
9. V zmysle § 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
10. V zmysle § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
11. V zmysle § 239 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. V zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia, sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
12. V zmysle § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
13. V zmysle § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
14. Po preskúmaní veci sa sudca stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka a dospel k záveru, že sťažnosť povinnej je potrebné ako nedôvodnú zamietnuť.
15. Napriek zneniu ustanovenia zákona citovaného v bode 13. odôvodnenia, sudca nad rámec uvedeného k sťažnosti povinnej uvádza, že tak ako už vyšší súdny úradník správne uviedol, ustanovenie §61 k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré súd exekúciu zastaví, pričom povinný, ako nositeľ dôkazného bremena k svojim tvrdeniam, musí v návrhu na zastavenie exekúcie uviesť okolnosti, ktoré podľa neho, po vzniku exekučného titulu, spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
16. Je potrebné zdôrazniť, že exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, teda preskúmavat' vecnú správnosť rozhodnutia (vrátanie postupu orgánu) vydaného v základnom konaní (tzv. materiálnu vykonateľnosť). Obsahom exekučného titulu je exekučný súd viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania (aj vtedy ak by existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. To znamená, že vytýkané nedostatky v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu (NS ČR 20Cdo/1940/2008). Nemožno preto prisvedčiť obrane povinnej, ktorá v návrhu na zastavenie exekúcie tvrdila, že povinné zmluvné poistenie, ktoré uzatvorila s oprávneným a z ktorého si mal následne oprávnený uplatňovať voči nej poistné plnenie v základnom konaní, zaniklo skôr ako došlo k dopravnej nehode, ktorú mala ako vodička motorového vozidla údajne spôsobiť. Pokiaľ povinná nesúhlasila s vydaným rozhodnutím súdu a považovala nárok oprávneného za nedôvodný, mala možnosť v zmysle poučenia v ňom uvedeného, podať proti nemu v stanovenej lehote odpor, kde by mohla uplatniť všetky svoje námietky a výhrady k exekučnému titulu. Vo vykonávacom konaní už súd vychádza z vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom, pretože len vykonáva to, o čom už bolo rozhodnuté a nenahrádza súd, resp. iný orgán, v základnom konaní v jeho rozhodovacej činnosti.
17. Pokiaľ ide o tvrdenie povinnej v podanej sťažnosti, kde tvrdí, že platobný rozkaz ona osobne vôbec neprevzala a že sa o ňom dozvedela až po tom, ako jej bolo súdnou exekútorkou doručené upovedomenie o začatí exekúcie a teda, že platobný rozkaz, ktorý má byť doručovaný do vlastných rúk, nemohol nadobudnúť právoplatnosť ani vykonateľnosť a nemôže slúžiť ako exekučný titul, sudca uvádza, že obranu povinnej v tomto smere súd považoval za účelovú.
18. Súd z doručenky o prevzatí platobného rozkazu, ktorú si nechal do spisu pripojiť z Okresného súdu Bratislava V., z konania vedeného pod sp. zn. 56 Csp/110/2017, teda z konania, v ktorom bol vydaný exekučný titul, zistil, že na tejto je uvedená ako adresát povinná svojím menom, priezviskom a adresou bydliska tak, ako ju má vedenú v Registri obyvateľov SR. Súdne rozhodnutie teda bolo doručované správnej osobe a na správnu adresu. Ďalej z predloženej doručenky súd zistil, že ide o doručenku na zasielanie pošty „doporučene“, „do vlastných rúk“ s „opakovaným doručením“, opatrenú dátumom prevzatia 7.7.2017 a podpisom potvrdzujúcim príjem písomnosti. Súd konštatuje, že na doručenke nie je uvedené, že by ju bol podpísal niekto iný, splnomocnenec prípadne nejaká neznáma tretia osoba a vychádzajúc z toho, že ide o doručenku do vlastných rúk, ktorú je pošta povinná odovzdať iba uvedenému adresátovi, prípadne osobe splnomocnenej adresátom na preberanie pošty, súd považoval za preukázané, že ju podpísala práve povinná, ktorej údaje sú na nej uvedené (správne meno a správna adresa bydliska), a teda údaje na doručenke súd považoval za pravdivé. To, že by doručenku mala podpísať nejaká neznáma tretia osoba súd považoval za nepravdepodobné, z ničoho ani len náznakom nevplývajúce a povinná ani netvrdila kto by to mal alebo mohol byť. Povinná neuniesla k tomuto svojmu tvrdeniu dôkazné bremeno. Súd nemal preukázané, že by povinná doručenie zásielky reklamovala počas prebiehajúcej exekúcie na pošte (napríklad dotazom na to, aký občiansky preukaz je uvedený v evidencii pošty pri prevzatí danej zásielky) alebo že by inak zisťovala ako mohlo dôjsť k prevzatiu zásielky určenej do jej vlastných rúk neznámou osobou. Lehota na vybavenie reklamácie je pritom iba 30 dní a povinná mala dostatočný čas na to, aby počas trvania exekúcie podnikla nejaké reálne kroky na preukázanie svojho tvrdenia. Na základe uvedeného, preto súd konštatoval, že údaje na doručenke je možné považovať za pravdivé. Opak súdu preukázaný nebol.
19. Sudca poukazuje aj na to, že povinná uviedla tvrdenie, že platobný rozkaz neprevzala, po prvýkrát až v sťažnosti zo dňa 20.7.2018, odoslanej súdu dňa 23.7.2018, t.j. až 5 mesiacov po tom ako jej bolo súdnou exekútorkou doručené upovedomenie o začatí exekúcie, na základe ktorého sa mala o existencii platobného rozkazu dozvedieť. Upovedomenie o začatí exekúcie povinná prevzala dňa 12.2.2018. Hoci povinná podala proti upovedomeniu o začatí exekúcie, v zákonnej lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, návrh na zastavenie exekúcie, t.j. urobila úkon v ktorom mohla a aj uviedla tvrdenia na svoju obranu, nijako nespomenula takú, pre ňu, závažnú skutočnosť, ktorou malo byť to, že jej platobný rozkaz nebol ani doručený. Naopak, povinná sa bránila úplne inými skutkovými tvrdeniami. Súd preto, aj z tohto hľadiska, vyhodnotil obranu povinnej za účelovú.
20. V tejto súvislosti sudca považuje za potrebné poukázať na to, že právny poriadok Slovenskej republiky vychádza zo zásady „vigilantibus iura scripta sunt", ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „práva patria len bdelým" (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod.. To platí obdobne aj o využívaní zákonných procesných ustanovení včítane využitia možnosti podania opravných prostriedkov (citované z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Sžf 65/2011).
21. Teda, vychádzajúc zo skutočnosti, že povinná neuviedla a nepreukázala v podanej sťažnosti žiadne skutočnosti odôvodňujúce, v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, sudca podanú sťažnosť považoval za nedôvodnú a zamietol ju, pretože nezistil žiadny zákonný dôvod na zastavenie exekúcie.
22. Vzhľadom na uvedené sudca rozhodol tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie.