Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25P/342/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v Bratislave, v konaní pred sudkyňou Mgr. Evou Suchovou, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: P. zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - P., zastúpená advokátkou Mgr. Alicou Mendlovou, Riečna 2, Bratislava a otec - F., o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto

rozhodol:

Maloletá P. sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok.

Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej P. výživným vo výške 120,-€ mesačne, ktoré výživné je otec povinný platiť k rukám matky maloletej, vždy do 15-teho dňa v mesiaci, počínajúc dňom 1.12.2015.

Zročné výživné za obdobie od 1.12.2015 do 30.9.2018 vo výške 3.450,-€ súd otcovi p o v o ľ u j e zaplatiť do 60 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia k rukám matky maloletej.

Súd vo zvyšku návrh z a m i e t a .

Týmto sa z r u š u j e uznesenie Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 25P/349/2015-26 zo dňa 15.1.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 19.4.2016 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP/127/2016-32 zo dňa 1.4.2016.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava IV dňa 15.12.2015 žiadala matka o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej P. tak, aby bola zverená do jej osobnej starostlivosti s tým, že ju bude aj zastupovať a spravovať jej majetok a otec aby bol zaviazaný prispievať na výživu maloletej sumou 300,-€ mesačne od právoplatnosti rozsudku. Styk otca s maloletou navrhla neupraviť. Neskôr zmenila návrh v časti výšky výživného a žiadala, aby súd určil vyživovaciu povinnosť otca aspoň vo výške 150,-€ mesačne od podania návrhu. Napokon ustálila výšku navrhovaného výživného v sume 200,-€ mesačne od podania návrhu z dôvodu, že takto navrhnuté výživné je otec schopný platiť. Návrh odôvodnila tým, že s otcom maloletej nežijú v spoločnej domácnosti a na úprave výkonu rodičovských práv a povinností sa nevedia dohodnúť. Zároveň navrhla aj nariadenie predbežného opatrenia, ktorým by bola maloletá dočasne zverená do jej osobnej starostlivosti s tým, že ju bude zastupovať a spravovať jej majetok a otec bude na výživu maloletej prispievať sumou 180,-€ mesačne od vykonateľnosti uznesenia.

2. Súd návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia vylúčil na samostatné konanie a uznesením č.k. 25P/349/2015-26 zo dňa 15.1.2016 nariadil predbežné opatrenie, ktorým zaviazal otca predbežne prispievať na výživu maloletej P. výživným vo výške 90,-€ mesačne k rukám matky maloletej, počnúc dňom vydania uznesenia. Vo zvyšku bol návrh matky zamietnutý. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 19.4.2016 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP/127/2016-32 zo dňa 1.4.2016, ktorým bolo uznesenie súdu prvého stupňa potvrdené.

3. Otec sa k návrhu vyjadril až na pojednávaní súdu dňa 4.4.2018 a uviedol, že so zverením maloletej do osobnej starostlivosti matky súhlasí, ako aj s tým, aby maloletú zastupovala matka a spravovala jej majetok. Nesúhlasil s navrhnutou výškou výživného a uviedol, že je schopný na maloletú prispievať 90,- € mesačne.

4. Otec sa na pojednávanie súdu dňa 17.9.2018 nedostavil, termín pojednávania vzal na vedomie dňa 4.4.2018. V mailovom podaní, ktoré nebolo dodatočne riadne doplnené, uviedol, že sa na pojednávanie nedostaví z finančných dôvodov, pričom zároveň žiadal o preloženie termínu a uviedol, že si nepraje, aby súd rozhodol v jeho neprítomnosti. Vzhľadom k tomu, že ospravedlnenie otca nespĺňalo zákonom predpísané náležitosti ako aj vzhľadom k charakteru veci a dĺžke konania, súd v zmysle § 180 C.s.p. konal a rozhodol v neprítomnosti otca.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámil sa s príjmami rodičov, so spisom Okresného súdu Bratislava IV sp.zn. 25P/349/2015, ako aj s ostatnými listinnými dôkazmi založenými v súdom spise a zistil nasledovný skutkový stav:

6. Rodičia nie sú manželia a zhodne uviedli, že žili v spoločnej domácnosti do novembra 2015.

7. Matka vo výpovediach uviedla, že s otcom nežijú v spoločnej domácnosti a od ich rozchodu, čo bolo v novembri 2015, otec na dcéru neprispieval žiadnym spôsobom. Neskôr, keď bolo nariadené predbežné opatrenie o výživnom vo výške 90,-€ mesačne, touto sumou zaplatil iba 1 krát v marci 2016. Otec maloletú videl naposledy v apríli 2016, kedy boli dohodnutí na stretnutí na detskom ihrisku pri Auparku. Vzhľadom k tomu, že otec býval pri stretnutiach agresívnejší, tak sa stretnutia zúčastnil aj jej otec. Vznikol tam určitý incident, otec sa urazil a odišiel, pričom cestou ešte opľul jej otca. Potom sa už otec o žiadne stretnutie s dcérou nesnažil. Ďalej uviedla, že je jedinou spoločníčkou spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorá prevádzkuje kozmetický salón, avšak začala pracovať až v septembri 2017, pretože dovtedy bola na rodičovskej dovolenke. Svoj príjem nevedela presne špecifikovať, pretože podnikateľskú činnosť iba rozbieha a dodala, že finančne jej pomáhajú rodičia, s ktorými aj žije v spoločnej domácnosti. Tiež dodala, že maloletá navštevuje materskú školu od septembra 2016, pričom výdavky so škôlkou sú asi 50,-€ mesačne, tiež chodí na angličtinu, ktorá stojí 39,-€ mesačne a tanečnú, ktorá stojí 10,-€ týždenne. Samozrejme má s dcérou výdavky aj na oblečenie, drogériu a stravu. Neskôr doplnila, že jej príjem tvorí odmena konateľa vo výške 200,-€ mesačne a zo svojej firmy si spláca pôžičku, ktorú predtým do spoločnosti dala a to po 300,-€ mesačne, čiže má príjem 500,-€ mesačne. Kozmetický salón sa rozbieha a začína sa mu dariť.

8. Otec vo výpovedi potvrdil, že s matkou nežijú v spoločnej domácnosti od decembra 2015. Tiež potvrdil, že od tohto obdobia sa o dcéru nestaral a ani na jej výživu neprispieval, pretože nemal zamestnanie. Dlžné výživné však chce doplatiť. Od novembra 2017 žije v zahraničí, kde sa aj zamestnal a má dohodnutý príjem 8,-Libier na hodinu, avšak pracuje maximálne 20 hodín týždenne, i keď pracovnú zmluvu má na 42 hodín. Pracuje ako barman a je schopný zarobiť asi 900,-Libier mesačne, čo je asi 1.000,-€. Má náklady na bývanie, keďže za nájom platí 470,-Libier a 100,-Libier mesačne má náklady na cestovné do práce. Ďalej uviedol, že na Slovensku bol odsúdený pre krádež a musí zaplatiť škodu, pričom sa dohodol s kurátorkou, že to bude splácať po 200,-Libier mesačne. Súhlasil s tvrdením matky o výške jeho doterajších platieb na výživu maloletej. K svojim výdavkom dodal, že celý výdavok na nájom platí on, pretože kamarátka, ktorá s ním býva, je u neho iba hosť. Tiež priznal, že máva aj „tringelty“, avšak maximálne 60,- až 70,-€ mesačne a tieto používa na svoje osobné potreby a jedlo. Dodal, že netvrdí, že bude takto zarábať navždy, snaží sa lepšie zarábať, aby mohol dlh na výživnom doplatiť, ale aktuálne viac ako 90,-€ mesačne nemôže na dcéru prispievať.

9. Kolízny opatrovník sa k návrhu matky v časti zverenia maloletej ako aj jej zastupovania a správy majetku pripojil. Styk otca s maloletou nenavrhol upraviť a to jednak z dôvodu vzdialenosti bydlísk otca a

maloletej ako aj s prihliadnutím na tú skutočnosť, že otec o maloletú dlhodobo nejaví záujem. Konkrétnu výšku výživného ponechal na úvahe súdu s tým, aby prihliadol na vek a potreby maloletej, ako aj na príjmy oboch rodičov.

10. Matka je jedinou spoločníčkou a konateľkou obchodnej spoločnosti P. daňové priznanie spoločnosti nepredložila a uviedla, že poberá odmenu konateľa vo výške 200,-€ mesačne a z firmy si vypláca pôžičku po 300,-€ mesačne.

11. Otec uviedol, že je riadne zamestnaný a že zarobí asi 900,-Libier mesačne. Má aj príjem z „tringeltov“ vo výške 60,- až 70,-€ mesačne.

12. Rodičia iné vyživovacie povinnosti nemajú.

13. Maloletá P. v školskom roku 2018/2019 navštevuje materskú školu, výdavky má primerané veku.

14. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.

15. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

16. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

17. Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

18. Na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že rodičia nežijú v spoločnej domácnosti a nehospodária spoločne a teda úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej je odôvodnená. Z dokazovania vyplýva, že matka zabezpečuje starostlivosť o maloletú riadne, súd teda maloletú zveril do jej osobnej starostlivosti s tým, že ju bude zastupovať a spravovať jej majetok, s čím súhlasil aj otec a kolízny opatrovník. Spornou medzi rodičmi ostala otázka výšky vyživovacej povinnosti otca, nakoľko matka navrhovala určiť výživné na maloletú P. vo výške 200,-€ mesačne, pričom otec súhlasil s maximálnym výživným vo výške 90,-€ mesačne. Na základe vykonaného dokazovania súd ustálil vyživovaciu povinnosť otca vo výške 120,-€, pričom vychádzal z odôvodnených výdavkov maloletej, z jej veku a zohľadnil aj príjmy oboch rodičov a má za to, že určené výživné pokryje výdavky maloletej, ktorá je vo veku 4,5 roka a navštevuje predškolské zariadenie, pričom nemá žiadne mimoriadne výdavky. Súd teda opäť konštatuje, že určené výživné je primerané, zodpovedá veku a potrebám maloletej a zároveň zohľadňuje príjmy rodičov.

19. Počiatok úpravy výkonu rodičovských práv a povinností súd ustálil dňom 1.12.2015, t.j. prvým dňom v mesiaci, v ktorom matka podala návrh, keďže návrh bol podaný dôvodne, nakoľko rodičia žili v spoločnej domácnosti do novembra 2015. Vzhľadom k tomu, že počiatok úpravy výkonu rodičovských práv a povinností bol ustálený dňom 1.12.2015, vznikol otcovi za obdobie od 1.12.2015 do 30.9.2018 dlh na výživnom vo výške 3.450,-€, ktorý mu súd povolil zaplatiť do 60 dní od právoplatnosti rozsudku, v zmysle § 232 ods. 3 C.s.p. a to s ohľadom na výšku dlhu. Dlh na výživnom vznikol tak, že otec v označenom období zaplatil na výživu maloletej 630,-€, pričom mal zaplatiť sumu 4.080,-€ (34 mesiacov x 120,-€). Súd otcovi do zročného výživného započítal jeho platby na výživu maloletej (7x 90,-€).

20. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku

na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).