Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_14CoCsp-1-2022.pdf
PDF · 82.3 KB
Case nature
Area
Subarea
14CoCsp/1/2022
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Krála a členov senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr. Ivany Jahnovej v právnej veci žalobcu: Inkasáreň s. r. o., IČO: 35 777 974, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, právne zastúpený: Mgr. Zuzana Bírová, advokátka, so sídlom Americká 2, Bratislava, proti žalovanému: X. R., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom V. XX, L., o zaplatenie 70,70 eur s príslušenstvom, o späťvzatí žaloby po rozhodnutí Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 25. januára 2022, č. k. 61Csp/95/2020 - 42, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd p r i p ú š ť a späťvzatie žaloby, rozsudok Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 25. januára 2022, č. k. 61Csp/95/2020 - 42 z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e.
II. Žalovanému n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bratislava III. (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo dňa 25. januára 2022, č. k. 61Csp/95/2020 - 42 (ďalej len „napadnutý rozsudok“), uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 70,70 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 70,70 eur od 06.03.2019 do zaplatenia (výrok I.), vo zvyšku žalobu zamietol (výrok II.) a žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 46% (výrok III.).
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že mal za preukázané, že zo strany žalovaného došlo k porušeniu jeho povinnosti zaplatiť právnemu predchodcovi žalobcu určené cestovné za prepravu v dopravnom prostriedku dopravcu, čím dopravcovi a vzhľadom na následné postúpenie pohľadávky žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie cestovného v sume 0,70 eur a nárok na zaplatenie sankčnej úhrady za cestovanie bez platného cestovného lístka v sume 70 eur. Preto v tejto časti súd žalobe vyhovel. Vo zvyšnej časti súd uplatnený nárok žalobcu zamietol. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na to, že náklady spojené s uplatnením pohľadávky, ktoré si žalobca uplatnil mu nebolo možné priznať, nakoľko oznámenie o postúpení pohľadávky je zákonnou povinnosťou (§ 526 ods. 1 OZ), pričom právny predchodca žalobcu nebol povinný pohľadávku postúpiť, bolo to jeho právo, ktorému však zodpovedá povinnosť bez zbytočného odkladu informovať o postúpení dlžníka, čo nemožno pripisovať na ťarchu dlžníka. Čo sa týka predžalobnej výzvy súd poukázal na to, že žalobca podával žalobu na Okresný súd Banská Bystrica, upomínací súd, teda v zmysle § 3 ods. 6 písm. d) zákona č. 307/2016 Z. z. zo zákona bol povinný vyzvať žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy ako zákonnej podmienky prípustnosti podania návrhu na vydanie platobného rozkazu v zmysle zákona č. 307/2016 Z. z.. Navyše pokiaľ išlo o predžalobnú výzvu túto realizoval advokát a v tejto súvislosti súd poukázal na to, že ide o hmotnoprávny nárok (odlišný od trov konania) a žalobca v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal reálne vynaloženie týchto nákladov. Súdu žiadnym spôsobom nepreukázal, či žalobca svojmu právnemu zástupcovi vynaloženie takýchto nákladov poskytol, dokonca ani len neuviedol skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie, a teda či bolo vynaloženie takéhoto druhu
výdavku s advokátom v súvislosti s poskytovaním právnych služieb dohodnuté, alebo bolo súčasťou paušálnych náhrad. Z uvedených dôvodov súd nepriznal žalobcovi sumu uplatňovanú v tomto konaní ako náklady spojené s uplatnením pohľadávky, ktorá bola predmetom tohto sporu a v dotknutej časti v sume 3,00 eur žalobu zamietol. Súd tiež nepriznal žalobcovi žalobou uplatnený nárok na zaplatenie sumy 26,40 eur ako ďalší náklad žalobcu spojený s uplatnením pohľadávky. Žalobca súdu v konaní síce predložil ako listinný dôkaz aj predsporovú (predžalobnú) výzvu, čím preukázal jej existenciu. Súd ale poukázal na to, že samotné vypracovanie a zaslanie predžalobnej výzvy dlžníkovi nepredstavovalo bez ďalšieho príslušenstvo pohľadávky. Je potrebné odlišovať trovy právneho zastúpenia ako trovy konania (§ 251 CSP) a príslušenstvo pohľadávky v podobe nákladov spojených s uplatnením pohľadávky (§ 121 ods. 3 OZ), a to sa netýka len rozdielu samotného okamihu ich vzniku, či už vzniknú v rámci súdneho konania alebo nie. Náklady spojené s uplatnením pohľadávky môžu vzniknúť aj v predsúdnom štádiu konania (napríklad cena znaleckého posudku pripojeného k žalobe a podobne, ide teda o náklady, ktoré priamo súvisia s uplatnením pohľadávky). Tieto náklady sa týkajú splatnej pohľadávky a musia byť účelne vynaložené na to, aby sa dali úspešne uplatniť aj v súdnom spore. Ide ale o hmotnoprávny nárok odlišný od trov súdneho konania, ktoré vzniknú v konaní a na ktoré má nárok v spore úspešná strana. Pokiaľ teda išlo o náklady spojené s uplatnením pohľadávky spojené s predžalobnou výzvou realizovanou advokátom pred začatím súdneho konania, išlo o hmotnoprávny nárok (odlišný od trov konania) a žalobca v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal reálne vynaloženie týchto nákladov a dôvodnosť tohto nároku. Kým náhradu trov konania súd prizná strane podľa pomeru jej úspechu vo veci, príslušenstvo pohľadávky je hmotnoprávnym nárokom, ktorý je potrebné v spore preukázať, nestačí len odkaz na tarifnú odmenu advokáta v zmysle vyhlášky 655/2004 Z. z., pretože ide o náklad, ktorý si uplatňuje žalobca a ten je povinný pre úspech v konaní preukázať vznik takého nákladu. Pokiaľ aj jeho právny zástupca spísal a zaslal žalovanému predžalobnú výzvu, advokátovi síce za tento úkon právnej služby patrí odmena, ktorá sa určuje na základe dohody medzi advokátom a jeho klientom alebo, ak nedôjde k dohode použijú sa ustanovenia vyhlášky o tarifnej odmene. Avšak v danom prípade žalobca neuplatňoval trovy právneho zastúpenia, ale náklad ako príslušenstvo pohľadávky ako hmotnoprávny nárok, čo znamená, že v rámci sporového konania bola strana pre úspech v konaní povinná nielen označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci ako aj podoprieť tieto svoje tvrdenia dôkazmi. Tak ako žalobca preukázal dôvodnosť príslušenstva v podobe zákonných úrokov z omeškania, bolo potrebné, aby pre úspech vo veci preukázal aj dôvodnosť príslušenstva v podobe nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Pokiaľ žalobca vynaložil náklady spojené s uplatnením pohľadávky tým, že svojmu právnemu zástupcovi zaplatil odmenu za predžalobnú výzvu (či už zmluvne dohodnutú odmenu za právne služby alebo vo výške tarifnej odmeny), čím by mu vznikol náklad spojený s uplatnením pohľadávky, túto skutočnosť nielenže v konaní nepreukázal, ale k uvedenému neuviedol ani žiadne relevantné skutkové tvrdenia, keď iba uviedol, že žalobca ako ďalší náklad spojený s uplatnením pohľadávky požaduje trovy právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby (predsporovú výzvu), ktorej výšku odôvodnil tarifnou odmenou v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z. z.. Žalobca v rámci skutkových tvrdení ani len neuviedol, akú si s právnym zástupcom dohodli odmenu a či vôbec. Či malo ísť o zmluvnú odmenu (hodinovú, paušálnu alebo podielovú alebo ich kombináciu) alebo odmenu vo výške tarifnej odmeny. Napokon ani len neuviedol, či taká odmena bola alebo nebola právnemu zástupcovi vyplatená, a teda či žalobcovi taký náklad aj reálne vznikol. Žalobca uvedené žiadnym spôsobom nepreukázal (napríklad dokladom o úhrade faktúry za právne služby). Z uvedených dôvodov súd nepriznal žalobcovi ani sumu 26,40 eur uplatňovanú v tomto spore ako ďalší náklad spojený s uplatnením pohľadávky, ktorá je predmetom tohto sporu.
3. Vzhľadom na uvedené, súd prvej inštancie žalobe vyhovel len v časti uplatneného nároku, pričom s poukazom na ust. § 121 ods. 3, § 517 ods. 1, 2 OZ v spojení s § 3 nariadenia č. 87/1995 Z. z. priznal žalobcovi nárok na zaplatenie zákonných úrokov v dôsledku omeškania so zaplatením dlžnej sumy, ktorá bola predmetom tohto sporu titulom nezaplateného cestovného (0,70 eur) a prirážky (70 eur), a to odo dňa nasledujúceho po tom, ako vznikol nárok na zaplatenie cestovného a sankčného úroku.
4. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 CSP. Keďže žalobca mal vo veci čiastočný úspech a čistý úspech vo veci predstavuje 46 % (žalobca mal úspech v časti istiny 70,70 eur s úrokmi z omeškania a žalovaný mal úspech v časti sumy 3,00 eur a 26,40 eur), súd rozhodol o jeho nároku na náhradu trov konania v rozsahu 46%. .
5. Žalobca podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 24.2.2022 vzal žalobu v celom rozsahu späť bez uvedenia dôvodu.
6. Žalovaný so späťvzatím žaloby súhlasil (podanie z 3.3.2022).
7. Odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že nie sú dané žiadne dôvody, ktoré by odôvodňovali nepripustenie späťvzatia žaloby.
8. Podľa § 370 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.
9. Podľa § 370 ods. 2 Civilného sporového poriadku súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví.
10. Podľa § 370 ods. 3 Civilného sporového poriadku ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.
11. Do dispozície strany sporu, ktorá podala žalobu, patrí aj možnosť vziať žalobu kedykoľvek späť, a to až dovtedy, kým o nej nebolo právoplatne rozhodnuté, teda aj po rozhodnutí súdom prvej inštancie dovtedy, kým rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť. V prejednávanej veci po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ktoré v okamihu späťvzatia žaloby nenadobudlo právoplatnosť, a teda strany ním ešte viazané neboli, žalobca zobral svoju žalobu späť v celom rozsahu; žalovaný so späťvzatím žaloby súhlasil. Za týchto okolností odvolací súd, už bez ďalšieho, späťvzatie žaloby pripustil, zrušil napadnutý rozsudok a konanie zastavil (porovnaj m.m. R 25/1984, R 19/2008).
12. O trovách (prvoinštančného a odvolacieho) konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku v spojení s § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku a v spojení s § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko mu v konaní žiadne trovy nevznikli
13. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne pomerov hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ODS. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).